Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/158/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111231596.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 proti odporkyni: L. V.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v V., Q. 9, zastúpenej opatrovníkom: Ing. Slávka Kočanová,
zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 81,48 EUR, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,08 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 1,40 EUR z a m i e t a.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 81,48 EUR.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporkyňa bola v období od 25.11.2008 do 28.4.2011
vyňatá z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v
SR a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. Odporkyňa zdravotnú starostlivosť
na území SR, hradenú navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpala aj v období po
vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Odporkyňa si
svoju zákonnú povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného
poistenia nesplnila. Potvrdenie doručila navrhovateľovi oneskorene, až dňa 28.4.2011. Navrhovateľ
vyzval odporkyňu na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 21.7.2011,
na ktorú odporkyňa nereagovala.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť,
preto jej v súlade s ust. § 29 ods.2 o.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka.
Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods.1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia §
115a ods.1 O.s.p.. Zástupcovia oboch účastníkov vyslovili písomný súhlas s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov predložených navrhovateľom a na základe
týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z výpisu z účtu poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 25.11.2008 do 28.4.2011 súd zistil, že
navrhovateľ zaplatil tzv. kapitačný paušál vo výške 1,03 EUR a vo výške 1,83, k prvému dňu každého
mesiaca uvedeného obdobia, spolu vo výške 80,08 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná
paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe
dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na
to, či lekára navštevuje alebo nie. V danom prípade odporkyňa uzavrela dohodu o poskytovaní primárnej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti s lekárom MUDr.Ladislavom Somogyim a MUDr.Máriou Mikulovou.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporkyni zo dňa 21.7.2011 označeného ako Výzva na úhradu
nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase vyňatia poistenca zo zdravotného poistenia súd
zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu sumy vo výške 80,08 EUR, ako aj poštovného vo výške
1,40 EUR, spolu vo výške 81,48 EUR z dôvodu, že navrhovateľ za ňu uhradil vecné dávky - kapitačné
platby za primárnu ambulantnú starostlivosť aj v čase, keď na zdravotnú starostlivosť nemala už nárok,
pretože bola vyňatá z povinného zdravotného poistenia v období od 25.11.2008 do 28.4.2011.

Z listiny označenej ako Čestné vyhlásenie zo dňa 31.3.2011 súd zistil, že odporkyňa vyhlásila, že je
zdravotne poistená na území štátu V. v období od 25.11.2008 do 25.10.2011. K čestnému vyhláseniu
pripojila doklad o verejnom poistení č.F XXX XXX, vystavený cudzineckou políciou v V.. Z prijímacej
pečiatky navrhovateľa súd zistil, že predmetné potvrdenie mu bolo predložené dňa 28.4.2011.

Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od
1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená
podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená").

Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,

c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podľa ust. § 3 ods.4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona
rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie
alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou
príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa
týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú
osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky ( § 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného
príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

Podľa ust. § 4 ods.2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených
v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa ust. § 5 ods.2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3
ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 22 ods.1 písm.b/ citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti
za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

Podľa ust. § 22 ods.2 písm.f/ citovaného zákona, poistenec je povinný f) plniť oznamovacie povinnosti
podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

Podľa ust. § 23 ods.1 písm.c/ citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

Podľa us. § 23 ods.4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni,
do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti
v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (odkaz na zákon č.577/2004 Z.z.) ak ďalej nie je
ustanovené inak.

Podľa ust. § 25 ods.2 písm.a/ citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť
poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon
č.577/2004 Z.z.).

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm.n/ zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa
poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným
predpisom (odkaz na zákon č.577/2004 Z.z.).

Podľa ust. § 38 ods.1 zákona č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú
zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas
doby, kedy bola odporkyňa vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej
starostlivosti nemala nárok.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na odporkyňu sa vzťahuje zákon č.580/2004 Z.z.
o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods.1, § 3 ods.2 a § 4 ods.1 tohto
zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Odporkyňa je
totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

Odporkyni ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm.b/ v spojení s ust. § 9 ods.1 citovaného zákona
preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom
prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods.2 písm.a/ citovaného zákona povinná túto starostlivosť
jej zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č.577/2004 Z.z..

Zákon č.580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods.2 písm.a/ citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v
cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto
skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods.2 citovaného zákona.

V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporkyňa, na ktorú sa pôvodne
vzťahovalo verejné zdravotné poistenie, sa zamestnala v cudzine - v Kanade a bola zdravotne poistený
na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 25.10.2008 do 25.10.2011. Uvedenú skutočnosť mal súd
za preukázanú z Čestného vyhlásenia odporkyne zo dňa 31.3.2011 a Potvrdenia cudzineckej polície
v Kanade. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods.2 zákona č.580/2004 Z.z. ku dňu
26.10.2008 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia odporkyne na území SR.

Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, odporkyni bola v období od 25.11.2008 do 28.4.2011 na
území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv.kapitačného paušálu za primárnu
ambulantnú starostlivosť, spolu vo výške 80,08 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná
paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe
dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu
na to, či lekára navštevuje alebo nie. V danom prípade odporkyňa uzavrela dohodu o poskytovaní
primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti s lekármi MUDr.Ladislavom Somogyim a MUDr.Máriou
Mikulovou. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z výpisu z účtu odporkyne - poistenca. Sumu
80,08 EUR zaplatil navrhovateľ, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

Odporkyňa si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods.2 písm.f/, v spojení
s ust. § 23 ods.1 písm.c/ a § 23 ods.4 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť
preukaz poistenca. Odporkyňa bola povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť v lehote do 2.11.2008.
Oznamovaciu povinnosť splnila až predložením Čestného vyhlásenia a Potvrdenia cudzineckej polície v
Kanade. Z prijímacej pečiatky, ktorou bolo predmetné potvrdenie opatrené, je zrejmé, že navrhovateľovi
bolo toto potvrdenie doručené až dňa 28.4.2011.

Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti odporkyňa nemala nárok, z dôvodu zániku
poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm.b/ v spojení s ust. § 9 ods.1
citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú súd
posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je
protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť,
t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,
preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom
zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju
môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah
medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom,
t.j. škodou.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
odporcu za vznik škody.

Protiprávny úkon odporkyne spočíva v poručení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods.2 písm.f/, v
spojení s ust. § 23 ods.1 písm.c/ a § 23 ods.4 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda,
v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku navrhovateľa o finančné prostriedky, ktoré
uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť odporkyne, v rozsahu
80,08 EUR.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si odporkyňa
nesplnila oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, navrhovateľ nemal vedomosť o zániku poistenia
a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal.
Keby bola odporkyňa oznamovaciu povinnosť splnila, navrhovateľ by nadobudol vedomosť o zániku
poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné
zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že odporkyňa nechcela spôsobiť škodu, avšak
vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadala pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť
mala a mohla.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že odporkyňa, ako subjekt zodpovedný za vznik škody,
je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju na zaplatenie sumy 80,08 EUR.

Navrhovateľ sa okrem uvedenej sumy domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 1,40 EUR, titulom
poštovného, ktoré vynaložil na doručenie písomnej výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 21.7.2011.

Uvedené náklady svojou povahou predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky a teda, tvoria
príslušenstvo pohľadávky, tak ako je to ustanovené v § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

Súd navrhovateľovi nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nepriznal, pretože
navrhovateľ nepreukázal, že skutočne tieto náklady vynaložil a v akej výške. Samotný list - výzva na
zaplatenie dlhu, na preukázanie tohto nároku nepostačuje. Dôkazom na preukázanie tohto nároku by
bola doručenka potvrdzujúca doručovanie zásielky adresovanej odporkyni, alebo poštový podací hárok
a pod. Súd preto návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 1,40 EUR zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ
mal vo veci takmer plný úspech; neúspech mal len v nepatrnej časti návrhu. Preto by mu patrilo právo
na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Navrhovateľ si však náhradu trov neuplatnil, resp. mu trovy ani nevznikli, preto súd vyslovil, že
mu náhradu trov proti odporcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.