Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214690
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8113214690.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova
2, o zaplatenie 5 795,41 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C
131/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2015 sp. zn. 18

Co 60/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. novembra 2013 č. k. 13 C

131/2013-91 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 795,41 € s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 12. apríla 2013 do zaplatenia, povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,82 € s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 12. apríla 2013 do zaplatenia a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.
Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že v
prípadeposudzovaniazodpovednostištátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímozačatítrestnéhostíhania
má oslobodenie spod obžaloby tie isté účinky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre

nezákonnosť. V danom prípade sa žalobca domáhal nároku vyplývajúceho z nezákonného rozhodnutia
o začatí trestného stíhania, spod obžaloby bol oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal
skutok, za ktorý bol stíhaný. Nezákonným stíhaním vznikla žalobcovi škoda - ujma v majetkovej sfére
spočívajúca v odmene advokáta za poskytnuté právne služby.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 15. apríla 2015

sp. zn. 18 Co 60/2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.
1 O.s.p.) a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Namietala, že v konaní došlo
k procesnej vade konania uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Procesnú vadu uvedenú
v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. videla v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil
[nedostatočným spôsobom sa vyporiadal s otázkou, ktorý orgán je príslušný konať za Slovenskú
republiku]. Podľa názoru žalovanej konanie pred odvolacím súdom je z rovnaného dôvodu zároveň
postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
b/ O.s.p.). V súvislosti s právnym posúdením uviedla, že žaloba bola podaná za účinnosti zákona

č. 412/2012 Z.z. účinného od 1. januára 2013, ktorým bol zákon č. 514/2003 Z.z. zmenený, vo veci
konajúceho orgánu za štát je potrebné aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003Z.z. upravujúce príslušnosť zodpovedného orgánu konajúceho v mene štátu vo veci náhrady škody.
Vzhľadom k uvedenému žiadala rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

5. V danom prípade bolo dovolanie podané 29. mája 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§470ods.2vetaprváC.s.p.(ale)právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo

napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.

7. Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v
čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa

právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).

8. Vzhľadom na to, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v ustanoveniach § 238

ods. 2 a 3 O.s.p., bolo by dovolanie žalovanej prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Takúto vadu konania
ale dovolací súd nezistil.

9. Žalovaná tvrdí, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za

právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny
postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v
zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.),
byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných
rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

10. Dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná

nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá
prípustnosťdovolanianezakladá(viďR111/1998).Natomzotrvaloajneskoršiezjednocujúcestanovisko
R 2/2016; v predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho podstatné
dôvody, preto uplatnenie druhej vety tohto stanoviska neprichádza do úvahy. Treba tiež uviesť, že
najvyšší súd už v minulosti dospel k záveru, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné,

neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovanie jemu patriacich procesných oprávnení;
účastník vtedy nezostáva „procesne bezbranný“ (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7
Cdo 1367/2015) a má naďalej plne zachované právo namietať túto nesprávnosť v opravnom prostriedku,
pokiaľ je prípustný (porovnaj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3
Cdo 648/2015, resp. 1 ECdo 10/2014).

11. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie ústavného súdu, že prípadný nedostatok
riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (viď IV. ÚS
196/2014).

12. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právneposúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5
Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v

§ 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania. Keďže v danom prípade žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods.
2 písm. c/ O.s.p. v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nemohol podrobiť napadnutý
rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

13. Rovnako ako nesprávne právne posúdenie veci, aj tzv. iná vada konania majúca za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Dovolací súd konštantne
vychádza z toho, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho
súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo
134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).

14. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 238
O.s.p.avadykonaniapodľa§237ods.1O.s.pvdovolacomkonanínevyšlinajavo,najvyššísúdodmietol
dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.