Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208688
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415208688.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: J.. Z. B., I. Č.: XXXXXX/XXXX, B. Y. Q. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Laiferom, so sídlom Exekútorského úradu Prievozská 14/A,

821 09 Bratislava, pod sp. zn. EX 900/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.093,36
eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV pod č. k.
16Er/2411/2015-26 zo dňa 18.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2411/2015-26 zo dňa
18.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením v spojení s opravným
uznesenímzodňa15.05.2018podč.k.16Er/2411/2015-36,výrokomIexekúciuzastavil,výrokomIIuložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia a výrokom III rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na
náhradu trov exekučného konania a to s odkazom na ustanovenia § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), §
200 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, §
256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd dňa
10.7.2015 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5104 119661 na základe

vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0214433815GC04/15 zo dňa 14.05.2015. Dňa
05.02.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného s tým, že lustráciou majetku povinného bolo zistené, že povinný nemá účet
v žiadnej banke, má dlh v Sociálnej poisťovni i vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni; voči povinnému
je vedených 27 exekučných konaní od roku 2000; nie je vlastníkom nehnuteľností. Dňa 16.04.2018
bolo súdu prvej inštancie doručené stanovisko oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom

uviedol, že za predpokladu preukázania nemajetnosti povinného súhlasí so zastavením exekúcie. Súd
prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že exekúciu v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) EP zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súčasne súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19
eura a daň z pridanej hodnoty vo výške 6,64 eura, na úhradu ktorej bol v zmysle § 203 ods. 2 EP
zaviazaný oprávnený. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP

tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko súd prvej inštancie mal za
to, že žiadny z účastníkov konania nezavinil zastavenie exekúcie.3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie v zmysle poučenia súdu a
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil poverenému exekútorovi pokračovať

vo výkone exekúcie. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že nesúhlasí so záverom exekútora
o nemajetnosti povinného, nakoľko podľa údajov z informačného systému oprávneného je povinný
evidovaný od 13.04.2017 ako zamestnanec obchodnej spoločnosti Pôžičky a exekúcie s.r.o., IČO: 46
928 979, s pravidelným príjmom a súdny exekútor má preto možnosť vymáhať pohľadávku zrážkami
zo mzdy povinného, pričom pravidelný príjem zamestnanca je tiež predpokladom zmeny majetkových

pomerov povinného a uvedené skutočnosti podľa názoru oprávneného vylučujú nemajetnosť povinného
ako dôvod zastavenia exekúcie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na
predloženie vyjadrenia boli povinnému súdom prvej inštancie doručené dňa 12.06.2018.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor písomným podaním zo dňa 28.05.2018, v ktorom
uviedol, že v zmysle odpovede zamestnávateľa povinného, Pôžičky a exekúcie s.r.o., zo dňa 27.2.2018
je výška čistej mzdy povinného za posledné tri mesiace v sume 140,30 eura a zo mzdy sa nerealizujú
zrážky. Uvedenú mzdu pre jej výšku nie je možné postihnúť exekúciou a uvádza to aj zamestnávateľ v
odpovedi určenej súdnemu exekútorovi. Na základe uvedeného exekútor trval na návrhu na zastavenie

exekúcie a žiadal, aby exekučný súd odvolanie oprávneného považoval za bezpredmetné.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k

záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

7. Z obsahu predmetného spisu a z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd konal
podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného.

8. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), v konaní podľa tohto zákona môže

súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.

11. Podľa § 9b ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd
uznesením.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

13. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax; súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmý
podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveruvyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a
presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať.

15. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené požiadavky výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia,
napadnutéuznesenievovzťahukvýrokuI.nespĺňa.Vodôvodneníuzneseniaúplneabsentujúpodstatné

úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zastavení exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia sa súd
obmedzil len na konštatovanie, že mu bol doručený od súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom súd prvej inštancie ustálil svoj záver o existencii dôvodov
na postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP bez toho, aby tento svoj záver súd prvej inštancie podložil
konkrétnymiskutočnosťamivyplývajúcimizexekučnéhospisuazospisusúduprvejinštancieabeztoho,
aby tieto konkrétne zistené skutočnosti relevantným spôsobom vyhodnotil a svoje hodnotenie náležitým

spôsobom odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia teda neobsahuje žiadne vyhodnotenie
skutkového stavu z hľadiska vykonaného dokazovania exekútorom tvrdenej nemajetnosti povinného,
t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v nadväznosti na to neobsahuje ani
žiadne podstatné úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k právnemu záveru o dôvodnosti zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného.

16. Odvolací súdu uvádza, že nemajetnosť povinného je objektívna skutočnosť predstavujúca stav, kedy
povinný nevlastní žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, nepostačujúci ani na úhradu trov
exekúcie a neexistuje reálny predpoklad, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde
v dohľadnej dobe k zlepšeniu. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť síce nie je podmienená súhlasom

oprávneného, avšak existenciu nemajetnosti musí mať súd preukázanú. Rozhodnutie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť podlieha súdnej kontrole a je rozhodnutím súdu. Dôsledky zastavenia
exekúcie nastávajú až právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia. Na vydanie takéhoto rozhodnutia
preto súd musí mať dostatočne preukázanú existenciu nemajetnosti povinného a nemôže sa obmedziť
len na tvrdenia súdneho exekútora bez toho, aby mal dôvodnosť týchto tvrdení preukázanú vykonaným

dokazovaním.

17. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu,
umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie
priznanéhomuprávaaleboplnenia.Esenciálnou aneopomenuteľnoupodmienkouexekučnéhokonania

je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom
očakáva poskytnutie súdnej ochrany, smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch,
kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu
jeho realizáciou v exekúcii musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach,
vylučujúcich vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje

rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie
sa týmito zásadami neriadil.

18. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok uvedenia dôvodov, pre ktoré došlo v
danom prípade k zastaveniu exekúcie, nepreskúmateľné.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných
zákonných ustanovení, predmetné, odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Nakoľko odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v konečnom výroku I o zastavení exekúcie,

bolo postupom vyplývajúcim z § 379 písm. a) CSP potrebné zrušiť aj výrok II o trovách exekúcie súdneho
exekútora a výrok III o trovách konania, v prípade ktorých ide o výroky závislé. Tento postup odvolacieho
súdu má oporu v citovanom ustanovení CSP a nutnosti jeho aplikácie za uvedenej procesnej situácie
nebráni ani neprípustnosť odvolania vyplývajúca z § 243b ods. 3 EP pre výrok o náhrade trov exekúciev rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo vydané po 01.11.2013. V prípade zrušenia konečného rozhodnutia,
ktorým je v prejednávanej veci výrok I o zastavení exekúcie, totiž nie je možné ponechať v platnosti
výrok II o trovách exekúcie a výrok III o trovách konania, ktoré sú od konečného výroku závislé a ich

právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku.

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne sa oboznámiť s obsahom spisu
exekútora a z neho vyplývajúcim rozsahom vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného, ako
aj s časovým úsekom tohto šetrenia. Takto zistené skutočnosti súd prvej inštancie následne vyhodnotí

z hľadiska, či rozsah exekútorom vykonaného šetrenia a čas jeho vykonania dáva spoľahlivú a právne
obhájiteľnú odpoveď o existencii nemajetnosti povinného. Vzhľadom na dobu od doručenia podnetu,
súd prvej inštancie doplní dokazovanie zistením aktuálnych majetkových pomerov povinného a to buď
priamym šetrením alebo šetrením prostredníctvom súdneho exekútora. Na tomto základe súd prvej
inštancie opätovne posúdi dôvodnosť podnetu exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného a vo veci rozhodne (vydá rozhodnutie) len v prípade, ak podnet exekútora vzhliadne

dôvodným a v takom prípade je súd prvej inštancie povinný svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom
odôvodniť. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie môže podať
výlučne účastník konania. Táto dikcia vyplýva zo všeobecnej procesnoprávnej zásady, že procesné
úkony dispozície návrhom alebo jeho konaním patria do výlučnej autonómie účastníkov konania. Súdny
exekútor môže podať podnet na zastavenie exekúcie, pokiaľ zákon neustanoví, že môže podať aj návrh

na zastavenie exekúcie.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.