Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 29CbVO/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202904
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620202904.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie,
Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Obec Nová Ves, Nová Ves
200, 991 05 Nová Ves, IČO: 00 650 200, zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, 2/ Iňastav, s. r. o., J. Hollého 447/7, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:
46 951 369, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 27. 11. 2020 podľa § 30 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015
Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal
vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19. 12. 2019 medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim
a žalovaným 2/ ako predávajúcim, Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 08. 06. 2020 a Dodatku č. 2
ku Kúpnej zmluve zo dňa 23.06.2020 z dôvodu rozporu so ZVO.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 27. 04. 2022 súdu podanie, ktorým zobral
žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení
účinnom do 30. 03. 2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný
obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú
zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote

jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. V danom prípade
žalobca rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X. zo dňa 01.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01. 10. 2020, skonštatoval, že žalovaný 1/ pri uzatvorení napadnutej zmluvy porušil § 10 ods. 1
ZVO, čím sa súčasne dostal do rozporu s § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne s princípmi transparentnosti
a nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď v dôsledku zvolenej formy kombinácie zmluvných
vzťahov, t. j. uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 19. 12. 2019 a jej Dodatku č. 1 z 08. 06. 2002 a Dodatku č. 2

z 23. 06. 2020, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX. dňa 12. 11.
2018, v časti týkajúcej sa obstarania bytového domu č. II SO 03 a technickej vybavenosti, nepostupoval
podľa ZVO, pričom uvedené porušenia ZVO mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko
došlo k zadaniu zákazky bez použitia postupov verejného obstarávania konkrétnemu hospodárskemu
subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, za čo sa žalovanému 1/ ukladá pokuta v celkovej
výške 22 372,24 €. Žalobca tak podľa vlastného vyjadrenia dôvodne podal žalobu o určenie neplatnosti

zmluvy na základe zákonnej povinnosti podľa § 180 ZVO. Podľa žalobcu je účelom § 180 ZVO zabrániť
plneniu zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody uzatvorenej v rozpore so ZVO, t. j. čerpaníverejných prostriedkov spôsobom, ktorý nebol výsledkom riadnej hospodárskej súťaže a súčasne slúži
ako výchovný prostriedok, ktorý má za cieľ napraviť protiprávny stav a poučiť verejného obstarávateľa
súdnou autoritou rešpektovať zákon. Uvedené priamo korešponduje s novelou zmeneným znením § 180

ods. 1 ZVO, podľa ktorého od 31.03.2022 je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom
pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na určenie jej
neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený.

3. Žalobca ďalej poukázal na § 180 v znení zák. č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 31. 03. 2022, podľa ktorého je povinnosťou úradu v prípade
zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody,
podať návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu
splnený. V nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach § 187h ods. 13 upravila
povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a
vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy,

koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť.“
Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa
22.02.2022 vyplýva, že predmet zmluvy bol skolaudovaný dňa 11. 12. 2019 rozhodnutiami stavebného
úradu O. č. spisu 62/2019, SÚS-XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2019, č. spisu XX/XXXX, SÚS-XXXXX/
XXXX zo dňa 04.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.11.2019 a č. spisu XX/XXXX, SÚS-XXXXX/

XXXX zo dňa 05.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019 ako nájomný bytový dom
pozostávajúci z osemnástich bytových jednotiek. Za účelom zaplatenia dohodnutej ceny bytov uzatvoril
žalovaný 1/ so Štátnym fondom rozvoja bývania Zmluvu o úvere č. XXX/XX/XXXX zo dňa 17. 07. 2018
o výške 418 620 €, úver je žalovaným 1/ doposiaľ splácaný, čo preukázal výpisom z účtu. Na základe
Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX zo dňa 19.07.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom

dopravy a výstavby Slovenskej republiky bola žalovanému 1/ poskytnutá dotácia v celkovej výške 418
620 €, ktorej účelom je obstaranie nájomných bytov a na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa
19.07.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky
poskytnutá dotácia v celkovej výške 18 830 €, ktorej účelom je obstaranie technickej vybavenosti.
Podľa LV č. XXX, katastrálne územie U. je vlastníkom bytového domu pozostávajúceho z osemnástich

bytových jednotiek žalovaný 1/. Možno konštatovať, že prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy
zožalovaného2/nažalovaného1/došloksplneniuúčeluzákazky,ktorýmbolavýstavbabytovéhodomu.
S ohľadom na novelu ZVO žalobca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu predmetu
zmluvy, čím je založená povinnosť úradu ako žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť dôvodne
a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy.

4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak
dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo
pojednávanie.

7. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa
citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich
prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

8. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám
sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP. Žalobca poukázal na právnu úpravu,
podľa ktorej bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a z dôvodu zmeny právnej
úpravy, si rovnako musel splniť povinnosť pristúpiť k späťvzatiu žaloby, ktorá mu takúto povinnosť
stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31. 03. 2022. Podľa

žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie
je svojvoľným postupom žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom
o verejnom obstarávaní. Žalobca má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom splnil svoju
zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdnehokonania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a
účelné. Uvedené skutočnosti, najmä ex lege povinnosti úradu podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
aajnovelouZVOdanejpovinnostizobraťžalobuspäť,súpodľanázoružalobcutakýmidôvodmihodnými

osobitného zreteľa, ktoré umožňujú trovy konania stranám sporu nepriznať.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR
spis. zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č.
9815/10), umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách
a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby, doručenom súdu dňa 19. 05. 2022 uviedol, že sa
nestotožňuje s návrhom žalobcu v časti náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Ako dôvod uviedol, že
žalobca okrem podanej žaloby Rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X . zo dňa 01.10.2020 udelil
žalovanému 1/ pokutu podľa § 182 ZVO v likvidačnej výške 22 372,24 € za rovnaký skutok, ako sa
vedie žaloba. Podľa Smernice Európskeho Parlamentu a rady 2007/66/ES z 11.12.2007, ktorou sa

menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov
preskúmavania v oblasti zadávania verejných zákaziek ES, nemôže byť ako dôsledok porušenia
verejného obstarávania viacnásobné trestanie, a to vo forme sankcie, ktorá bola žalovanému 1/ uložená
a zároveň aj podanie žaloby s cieľom zneplatniť zmluvný vzťah. Tým, že žalobca požaduje nepriznať
náhradu trov konania, ktoré žalovanému 1/ vznikli, dochádza dokonca k trojnásobnému sankcionovaniu

vo forme pokuty, neplatnosti zmluvy a úhrady trov, ktoré by žalovanému 1/ bez správania žalobcu neboli
vznikli. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca ako štátny orgán mal prihliadať na princíp priameho účinku
práva EÚ, nakoľko smernica vo vnútroštátnom akte vo svojom znení dvojitého postihu (§ 180 a § 182
ZVO) nebola transponovaná štátom správne, a tak vznikol jej priamy účinok. Ak teda žalobca porušil a
neprihliadol na uvedenú smernicu a napriek sankcii aj podal žalobu, ktorú podať už nemal, musí znášať

svoje procesné kroky, ktoré spôsobili zastavenie konania a medzi následky patrí aj náhrada trov konania
žalovanému 1/. Samotná zmena zákona bola možno práve vyvolaná jeho predchádzajúcou nesprávnou
formuláciou, ktorú mohol žalobca práve použitím práva EU riešiť už pred podaním žaloby a tým sa jej
úplne vyhnúť.

14. Žalovaný 2/ výzvu súdu doručovanú s podaním žalobcu prevzal dňa 01. 06. 2022, na túto však
nereagoval.

15. Súd prvej inštancie na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia o trovách konania uvádza, že v
sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo

veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP
vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu,
ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v

dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
stranežalovaného.Pojem„procesnézavinenie“použitýv§256CSPsaposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v

späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.
ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vznikájej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri Civilný sporový poriadok,
Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934).

16. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné
osobitného zreteľa súd poznamenáva, že pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe
aplikácie ustanovenia § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu, resp. zavinenia v
posudzovanej veci, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane
sporu,ktoránemalavkonaníúspech(vtejtoveciktorázavinilazastaveniekonania)vzáujmedosiahnutia

spravodlivosti (analog. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020 z 27. augusta
2020)

17. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia § 180 ZVO účinného
do 30. 03. 2022. V súdenej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom vnútroštátna
úprava rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc (Smernica európskeho parlamentu a rady

2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS) okruh aktívne
legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v § 180 o Úrad pre verejné
obstarávanie, ktorý ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 31 zák. č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň v ustanovení § 180
ZVO upravila špecifické podmienky pre podanie žaloby. Žalobca podľa § 180 ZVO účinného do 30. 03.

2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto
zákonom (teda v rozpore so ZVO), uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k
zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej
uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (zák.

č. 25/2006 Z. z.), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia
rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia
zmluvy. Dňa 31. 03. 2022 novelou ZVO (zák. č. 395/2021 Z. z.) bola upravená aj súdna ochrana vo
verejnomobstarávanítak,ževprípadesúdnychkonanízačatýchnanávrhúradupodanéhodo30.marca
2022, podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31.

marca 2022 (prechodné ustanovenie § 187h ods. 14 veta prvá ZVO), a ak úrad podal podľa predpisov
účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje
všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo
podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť (§ 187h ods. 13 ZVO). Nové znenie ustanovenia
§ 180 ods. 1 ZVO upravilo tiež ďalšiu podmienky pre podanie žaloby úradom, ktorá musí byť splnená

súčasne, a to, že predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, cit.: „Ak úrad pri výkone dohľadu
nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore
s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň
predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny
zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom“.

18. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil
zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť
uplatneného nároku vo veci samej. Rozhodnutie súdu o zastavení konania je charakterom procesným

rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nie rozhodnutím meritórnym (vec súd meritórne neposudzuje).
Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo
strán sporu zavinila zastavenie konania. Záver o dôvodnosti podania žaloby, tak ako ho konštatuje
žalobca, v tomto štádiu konania v prejednávanej veci nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná
meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju

zamietnuť. Naviac žalobca tak ani neodôvodňuje späťvzatie žaloby, svoj procesný postup odôvodňuje
zmenou právnej úpravy s tým, že podľa žalobcu späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu,
ale zákonodarcu.

19. V tomto štádiu konania nie je možné konštatovať, že žalobca dôvodne podal žalobu len z dôvodu

existencie jeho vlastného rozhodnutia v správnom konaní, v ktorom deklaroval porušenie ZVO. Pokiaľ
podľa ustanovenia § 180 ZVO účinného do 30. 03. 2022 bol žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie
žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistil, že verejný obstarávateľ,
obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so ZVO, uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovúdohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, splnenie procesných
podmienok pre podanie žaloby by bolo predmetom posúdenia vo veci samej a k záveru žalobcu o
dôvodnosti podania žaloby v tomto štádiu konania už len z uvedených dôvodov nie je možné dospieť.

Nie je ani možné prijať záver, že žalobca podal žalobu dôvodne len z dôvodu existencie jeho vlastného
rozhodnutia v správnom konaní, nakoľko ani jeho existencia neznamená bez ďalšieho úspech žalobcu
v spore a „automatické“ vyhlásenie zmluvy za neplatnú súdom. Z uvedených dôvodov má súd prvej
inštancie za to, že je potrebné pričítať zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi.
V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným.

20. Súd následne na návrh žalobcu skúmal, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktorí procesne nezavinili
zastavenie konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd

nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Ustanovenie zakladá
moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu
trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za
zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko

výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania
protistrany. Jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a vždy musí
mať výnimočný charakter a musí sa vykladať reštriktívne. Výklad dôvodov osobitného zreteľa zákon
nešpecifikuje, ponecháva ho na súdnu prax. Súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z
uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu
vodôvodnenírozhodnutiaonepriznanínáhradytrovkonania.Stranesporu,ktorámalavoveciúspech(aj
analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného

ustanovenia § 257 CSP len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom
druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,
či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, spis.

zn. III. ÚS 638/2016). Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho
konania alebo konkrétnej procesnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany.

21. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou, či dôvod späťvzatia žaloby, ktorý uvádza žalobca
(zmena právnej úpravy a skutkové okolnosti spočívajúce v splnení zmluvy v celom rozsahu v čase

nadobudnutiaúčinnostizákonč.395/2021Z.z.,kedyžalobaneplnísvojúčel)môžebyťkvalifikovanýako
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo spravodlivé žalovaným nepriznať nárok na náhradu
trov konania, protiargumentáciou žalovaného 1/ a ich vyhodnotením dospel k týmto záverom:

22. Napriek tomu, že je nesporné, že zmena právnej úpravy s účinnosťou od 31. 03. 2022 má vplyv

na konania začaté pred účinnosťou novely, nie je ju možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý je namieste nepriznať žalovaným náhradu trov konania, len paušálne. Vzhľadom na
postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu,
ktorý je s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej
medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zákon účinný do 30. 03. 2022

mu ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať (zistenie porušenia ZVO pri
výkone dohľadu a dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby); a následne mu zákon č. 395/2021
Z. z. uložil v § 187h ods. 13 ZVO povinnosť v prípade návrhov podaných podľa § 180 ZVO do 30. 03.
2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný
záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh

neplní svoj účel, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov, keďže takáto žaloba neplní svoj účel
(ochrana a obnovenie súťaže na danú zákazku). Právny dôvod procesného postupu -napadnutá zmluva
a jej dodatky boli v čase nadobudnutia účinnosti zmeny právnej normy splnené v celom rozsahu - nie je
sporný a vyplýva už v tomto štádiu konania zo spisu. Opísané skutkové a procesné okolnosti je potrebnékvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre nepriznanie náhrady trov
konania. Ak zákon č. 395/2021 Z. z. uložil žalobcovi v § 187h ods. 13 ZVO v prípade návrhov podaných
podľa § 180 ZVO do 30. 03. 2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného

plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej
dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov (§
187h ods. 13 ZVO v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ktoré je potrebné kvalifikovať ako dôvody hodné
osobitného zreteľa na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

23.Zohľadňujúcvšetkyuvedenéokolnostipotomsúdotrováchkonaniatakvovzťahužalobca-žalovaný
1/, ako aj žalobca - žalovaný 2/ rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
V prípade trov konania žalovaného 2/ je potrebné uviesť, že si navyše nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi neuplatnil, z obsahu spisu mu nevyplýva vznik trov. Ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, spis. zn. 7Cdo/14/2018).

24. Čo sa týka argumentácie žalovaného 1/ súd dospel k záveru, že ani okolnosti uvádzané vo vyjadrení
k rozhodnutiu o trovách neodôvodňujú iný záver. Žalovaný 1/ namieta, že žalobca žiadal vysloviť
neplatnosť napadnutej zmluvy a jej dodatkov napriek tomu, že udelil žalovanému 1/ pokutu podľa § 182

ZVO za rovnaký skutok ako sa vedie žaloba. Podľa Smernice Európskeho Parlamentu a rady 2007/66/
ES z 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, nemôže byť
ako dôsledok porušenia verejného obstarávania viacnásobné trestanie, a to vo forme sankcie, ktorá
bola žalovanému 1/ uložená a zároveň aj podanie žaloby s cieľom zneplatniť zmluvný vzťah a tým, že
žalobca požaduje nepriznať náhradu trov konania dochádza dokonca k trojnásobnému sankcionovaniu.

Podľa žalovaného 1/ tým, že žalobca neprihliadol na priamy účinok smernice, podal žalobu, ktorú už
podať nemal a preto musí znášať procesné kroky, ktoré spôsobili zastavenie konania, aj náhradu trov
konania žalovanému 1/. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že je pravdou, že v prípade žalôb
podaných žalobcom podľa § 180 ZVO vnútroštátna norma neupravovala do 31. 03. 2022 žiadne aspekty,
ktoré upravoval ods. 21 a nasl. recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, čo ale

podľa názoru súdu nezbavovalo žalobcu povinnosti podať žalobu za splnenia konkrétnych podmienok
vzhľadom na postavenie žalobcu a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ak mu zákon účinný do 30. 03. 2022
ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať. Z obsahu spisu vyplýva existencia
rozhodnutia v správnom konaní deklarujúca porušenie ZVO žalovaným 1/ pri zadaní zákazky, ako
aj existencia Vyjadrenia žalovaného 1/ ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov

kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 22. 09. 2020, kde vyjadril súhlas so všetkými skutočnosťami
zistenými žalobcom pri preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a aj súhlas s uložením
pokuty. Zohľadnenie týchto skutkových okolností, bez možnosti prijať záver o dôvodnosti žaloby za
zmeneného právneho stavu, keď žalobcovi po začatí konania vznikla zákonná povinnosť zobrať žalobu
podanú do 30.03.2022 späť ak neplní svoj účel, podľa názoru súdu práve taktiež svedčí v prospech

aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné nepriznať žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.