Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119420403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119420403.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: A. B. C., podnikajúci pod
obchodným menom A. B. C., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného:
Attorneity Legal s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 912 989,
proti žalovanému: DEVELOP - Residence s. r. o. v likvidácii, so sídlom Peterská 5695/20, 821 03

Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:51162784,právnezastúpenému:Kanisová&KanisAdvokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
36 836 460 o zaplatenie 3.300,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 37Cb/23/2020 - 105 zo dňa 22.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
37Cb/23/2020 - 105 zo dňa 22.02.2023 o d m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 3.300,- eur od 19.09.2018 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom
II. zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

upomínaciemu súdu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.300,- eur s príslušenstvom z dôvodu,
že žalobca odovzdal a žalovaný prevzal zhotovené dielo – projekt na stavebné povolenie zdravotechniky
(voda, kanalizácia) týkajúci sa City residence - Malacky. Cena za dielo bola dohodnutá na sumu 3.300,-
eur. Na túto sumu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 37/2018 zo dňa 11.09.2018, ktorú žalovaný
neuhradil, a to ani po opakovaných výzvach žalobcu.

3. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 22.02.2023 o 11.00 hod., na ktoré predvolal
strany sporu, pričom žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené, no napriek tomu sa
žalovaný pojednávania nezúčastnil a neprítomnosť neospravedlnil. Žalobca na pojednávaní navrhol
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal
na ustanovenia § 274, § 275, § 277 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a uviedol, že z dôvodu, že žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie

a z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil, že boli splnené podmienky na jeho vydanie, rozhodol v súlade
s petitom žaloby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súdu prvej inštancie v súlade s § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie
mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie
(§ 356 písm. b) CSP), v ktorom uviedol, že s poukazom na skutočnosť, že žalovaný podal odpor
proti platobnému rozkazu, návrh na priznanie trov konania, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu a tiež toto
odvolanie proti rozsudku, nemožno prijať právny záver o pasivite žalovaného v predmetnom konaní.

Súdna prax pritom akcentuje pri použití § 274 a nasl. CSP na podmienku pasivity žalovaného, pričom
podľa žalovaného táto podmienka objektívne splnená nebola. Žalovaný pripúšťa, že z gramatického
výkladu ustanovenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného de facto vyplýva, že sudca nemá možnosť sa
rozhodnúť, či rozsudok pre zmeškanie vydá alebo nie. V tejto súvislosti však poukázal na čl. 2 ods. 2
CSP a na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré majú na prejednávanú vec per analogiam
zásadný význam. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2019 sp. zn. I.

ÚS 233/2019-22 „Formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie
trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie
na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych
znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý
proces.“ Žalovaný má za to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej

republiky (rovnako tak Českej republiky) nemožno prílišným formalistickým výkladom právnych noriem
odopierať právo na súdnu ochranu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd
hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli normy podústavného práva interpretované v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08),

pričom tento prístup možno nájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky (napr. III. ÚS
150/99). Tento zároveň uviedol, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv (IV. ÚS 1735/07).“ Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017 „Orgánom verejnej moci
a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný

formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii
právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a
vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Na základe

uvedeného má žalovaný za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pokiaľ ako orgán verejnej moci odmietol poskytnúť žalovanému v civilnom
spore súdnu ochranu z čisto formalistických dôvodov. Žalovaný zároveň považuje za preukázané, že v
konaní nebol pasívnou stranou sporu, na ktorú skutočnosť súd žiadnym spôsobom (ani v odôvodnení

rozsudku a napadnutého uznesenia) nereflektuje. Predmetné konanie sa podľa názoru žalovaného
javí byť nespravodlivým ako celok. Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje najmä právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, zákaz prekvapivých rozhodnutí ako aj zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu ako aj právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia. Žalovaný považuje za preukázané, že neboli dané materiálne dôvody pre rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie. Samotné rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo trpí viacerými
vadami, pričom tieto jednotlivo ako aj v celku dosiahli takú intenzitu, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces na úkor žalovaného preukázateľne došlo. Žalovaný preto žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.04.2023,
v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje tým, že počas konania nebol pasívny a
poukazuje na svoje procesné úkony ako podanie odporu, návrh na priznanie náhrady trov, vyjadrenie
žalovanéhokvyjadreniužalobcuazároveňtietoúkonyspájas§274CSP,nazákladektoréhobolvydaný

rozsudok pre zmeškanie. Procesné úkony, ktorými žalovaný dokazuje svoju aktivitu, sú podľa žalobcu z
pohľadu § 274 CSP absolútne irelevantné, pretože ich splnenie predchádza nariadeniu pojednávania.
Rozsudkom podľa § 274 CSP pritom môže súd rozhodnúť až na pojednávaní, a to na ktoromkoľvek
pojednávaní(ajaksažalovanýnapredchádzajúcepojednávaniedostavil),nielennaprvompojednávaní.V tomto prípade však šlo o rozsudok pre zmeškanie úplne prvého (a jediného) pojednávania vo veci.
Pokiaľ sa žalovaný na pojednávanie nemohol dostaviť z vážneho a ospravedlniteľného dôvodu, mal
možnosť podľa § 277 ods. 2 CSP podať návrh na zrušenie rozsudku a pokračovanie v konaní v

prekluzívnej lehote 15 dní, od kedy sa o rozsudku dozvedel. Keďže tak žalovaný neurobil, má žalobca
jednoznačne za to, že mu nebránil žiaden dôvod, aby sa na konanie dostavil. Žalovaný len všeobecne
tvrdí, že súd sa formalisticky pridržiaval ustanovení zákona, porušil jeho právo na spravodlivý proces,
a že konanie i rozhodnutie trpí vadami. Tieto všeobecné tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi či
konkrétnymi tvrdeniami, preto má žalobca za to, že podané odvolanie ani nespĺňa povinnú náležitosť, a

to z akých dôvodov sa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Ak teda žalovaný nerešpektoval
súdom uložené povinnosti, zodpovedá tomu aj forma rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení takéhoto rozsudku podľa § 275 CSP uvedie len predmet konania a právny dôvod
vydania rozsudku, a preto v žiadnom prípade neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že súd v odôvodnení
rozsudku nereflektoval iné skutočnosti, okrem iného to, či bol žalovaný pasívnou stranou alebo nie. V
kontradiktórnom spore majú byť strany nositeľmi procesnej iniciatívy, ale i bdelosti, pričom dôvodom pre

zavedenie tohto typu rozsudku do právneho poriadku bolo hľadisko hospodárnosti a rýchlosti konania.
Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaný sa dňa 19.05.2023 písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom zotrval na všetkých

skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní a ďalej uviedol, že príliš formalistický výklad poškodzuje
žalovaného a jeho právo na spravodlivý súdny proces. Podľa žalovaného bolo potrebné vzhliadnuť
k tomu, či žalovaný bol skutočne pasívnym subjektom, pričom vzhľadom na procesné úkony vykonané
žalovaným, nemožno takýto záver prijať. Žalovaný tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2656/12 zo dňa 07.05.2013, podľa ktorého

by súd pri rozhodovaní o rozsudku pre zmeškanie mal súd vziať do úvahy aj predchádzajúcu
aktivitu žalovaného. Nesprávnym procesným postupom tak súd prvej inštancie znemožnil žalovanému
uplatňovať jeho procesné práva a týmto spôsobom sa súd prvej inštancie zároveň vyhol povinnosti
rozsudok riadne odôvodniť. Žalovaný trvá na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa vyjadril písomne k vyjadreniu žalovaného dňa 31.05.2023 a uviedol, že s opätovnými
tvrdeniami žalovaného o tom, že nebol pasívny, sa nestotožňuje v celom rozsahu, keď úkony, na ktoré
žalovaný poukazuje, sa vzťahujú na konanie pred nariadením pojednávania a nemožno ich spájať s §
274 CSP. Podľa žalobcu boli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca

poukázal tiež na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2´5Obdo/50/2019 a sp. zn. 4Obdo/34/2020. Žalovaný
bol riadne poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a aj v prípade, že sa nedostavil,
mal možnosť sa ospravedlniť, čo však neurobil. Opätovne žalobca poukázal aj na tvrdenie žalovaného
o tom, že sa súd prvej inštancie „vyhol“ povinnosti riadne odôvodniť rozsudok, ktoré je podľa žalobcu
nesprávne, pričom poukázal na § 279 CSP a na skutočnosť, že sám žalovaný svojou pasivitou zapríčinil

stručnosť odôvodnenia rozsudku. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa
s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

11. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.12. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

13. Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne
splnené všetky zákonom normované podmienky. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne,
v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment.
Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky predpokladané zákonom.

14. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 22.02.2023
o 11.00 hod. (čl. 93-95 súdneho spisu) bolo právnemu zástupcovi žalovaného dňa 05.02.2023 úspešne

doručené do jeho elektronickej dátovej schránky, a to spolu s poučením o následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie riadne a včas, bez ospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami, t.j. o možnosti
v takom prípade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274, resp. § 278 CSP (doručenka
na čl. 97 súdneho spisu). Na čl. 104 súdneho spisu sa nachádza záznam z pojednávania, z obsahu
ktorého je zrejmé, že sa na pojednávanie nedostavili žalovaný, ani jeho právny zástupca a že prítomný

právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný bol
predvolaný na pojednávanie a tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd prvej inštancie skonštatoval
splnenie podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd si vypočul
tiež zvukový záznam z pojednávania uskutočneného dňa 22.02.2023, z ktorého je rovnako zrejmé, že
na pojednávanie sa nedostavili žalovaný, ani jeho právny zástupca, pričom právny zástupca žalobcu

v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak
budú splnené podmienky. V prípade, že by neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie,právnyzástupcažalobcužiadalvyhovieťžalobesohľadomnavšetkydovtedajšievyjadrenia,
keď žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný a preukázaný. Súd prvej inštancie po vyjadrení
právneho zástupcu žalobcu konštatoval splnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného podľa § 274 CSP, preto nevykonával dokazovanie a rozhodol postupom podľa § 274 CSP.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži
ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorý však v tomto súdnom konaní nebol nečinný.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie nie je procesnou

sankciou sa pasivitu strany sporu v konaní, v prípade ktorej je sankciou súdom konštatovaný záver
o neunesení dôkazného bremena za aplikácie zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania, ale ide
o procesnú sankciu za pasivitu strany sporu vo vzťahu ku konkrétnemu pojednávaniu. Pod pasivitou je
potrebné chápať neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená
neospravedlnená neúčasť na pojednávaní dňa 22.02.2023, na ktoré bol riadne a včas predvolaný

(05.02.2023) a nie prípadná pasivita počas celého konania pred rozhodnutím súdu. Splnenie podmienok
na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP nie je viazané na pasivitu vo
vzťahu k celému súdnemu konaniu, ale iba vo vzťahu k nečinnosti a pasivite súvisiacej s neúčasťou
strany sporu na pojednávaní, a ani prípadná skoršia aktivita v konaní nezakladá dôvod odvolania,
ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako kvalifikovaný dôvod napĺňajúci dikciu § 356 písm. b) CSP, t.j.

nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom k uvedenému je odvolacia
námietka žalovaného nedôvodná. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, odvolací súd považuje
za nevyhnutné uviesť, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav formalistického výkladu
ustanovení CSP o rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností

konkrétneho prípadu, pričom v danom prípade odvolací súd nepovažuje za prílišný formalizmus vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na
procesné práva druhej strany sporu (žalobcu, ktorého právny zástupca sa riadne dostavil na nariadené
pojednávanie) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v ktoromkoľvek
štádiu konania v prípade, keď sa žalovaná strana pojednávania nezúčastnila vôbec a svoju neúčasť

žiadnym spôsobom neospravedlnila. Uvedený záver odvolacieho súdu platí aj v prípade aplikácie §
274 CSP v dlhšie trvajúcom konaní, keďže skutočnosť týkajúca sa doterajšej aktivity strany sporu
v konaní nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu strany sporu na dodržiavanie zásad
elementárnej obozretnosti v súvislosti s riadne a včas doručeným predvolaním na pojednávanieobsahujúcim riadne poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie. Ani dĺžka sporu, doterajšia aktivita žalovaného a ani rozsah vykonaného dokazovania
nemôžu znamenať určujúce okolnosti pre ospravedlnenie ignorácie riadne doručeného predvolania na

pojednávanie stranou žalovaného.

17. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností a na základe príslušných zákonných
ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal za

preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP tak, ako to uviedol súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného
spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k
záveru, že predmetné odvolanie proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie nie je odvolaním podaným
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

18. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, nakoľko ide o konanie o žalobe
o splnenie povinnosti, keďže predmetom sporu je žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny
s príslušenstvom proti žalovanému, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie stanovené na termín
22.02.2023, hoci bol naň včas a riadne predvolaný (predvolanie bolo doručené dňa 05.02.2023

do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného), svoju neprítomnosť neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami, pričom o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie bol poučený a toto poučenie mu bolo doručené dňa 05.02.2023 spolu s predvolaním na
pojednávanie. Z obsahu záznamu z pojednávania je zároveň zrejmé, že právny zástupca žalobcu,
prítomný na pojednávaní, navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej

inštancie tak v súlade s § 274 CSP žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku boli splnené všetky zákonné podmienky.

19. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by predstavovali
naplnenie podmienok prípustnosti odvolania proti uvedenému rozsudku v zmysle ustanovenia § 356

písm. b) CSP. Obsah odvolania žalovaného z pohľadu ustanovenia § 274 CSP nebol spôsobilý
spochybniť správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade postupoval správne,
keď rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Nakoľko odvolanie
žalovaného smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia
zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené

neboli, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných
zákonných ustanovení odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku odmietol ako neprípustné
podľa § 386 písm. c) CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.