Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/210/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122433432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122433432.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu
Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: En Libre, s.r.o., so
sídlom Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154, zastúpeného: Mgr. Rastislav Čerevka, advokát, so sídlom
Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: ProDevelopment 1 s.r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava,
IČO: 52 737 462, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom

Turčianska16,Bratislava,IČO:35913754,ozaplatenie25.947,22EURspríslušenstvomaonariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k.
B2-25CB/175/2022-185 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25CB/175/2022-185 zo dňa
24.11.2023 mení nasledovne:
Súd zriaďuje k finančným prostriedkom žalovaného na účte žalovaného vedenom vo S., V..Z.. IBAN Z.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 30.968 EUR záložné právo v prospech žalobcu spoločnosti
En Libre, so sídlom 930 31 Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby zriadil záložné právo na majetok žalovaného v znení:
„ A. Súd zriaďuje k finančným prostriedkom žalovaného vedeného na účte žalovaného vo S., V..Z..

IBAN Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 39.468 EUR záložné právo v prospech žalobcu
spoločnosti En Libre, so sídlom 930 31 Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154.
Súd zriaďuje k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre okres N. L.., obec N. - W., k.ú. W. ako
parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 153m2, druh pozemku záhrada záložné právo v prospech žalobcu
spoločnosti En Libre, so sídlom 930 31 Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154 eventuálne
B.SúdzriaďujekfinančnýmprostriedkomžalovanéhovedenéhonaúčtežalovanéhovoS.,V..Z..IBANZ.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 39.468 EUR záložné právo v prospech žalobcu spoločnosti
En Libre, so sídlom 930 31 Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154. eventuálne
C.SúdzriaďujekfinančnýmprostriedkomžalovanéhovedenéhonaúčtežalovanéhovoS.,V..Z..IBANZ.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 30.968 EUR záložné právo v prospech žalobcu spoločnosti
En Libre, so sídlom 930 31 Dobrohošť č. 120, IČO: 35 935 154.“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:
„17. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami existoval zmluvný vzťah na základe Zmluvy
o dielo zo dňa 25.05.2022. Predmetnou zmluvou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo-
zabezpečenie svahu gabiónový múr na stavbe „RD Zlaté schody Bratislava - Devín“. Dodatkom č. 1 zo
dňa 07.06.2022 a Dodatkom č. 2 zo dňa 11.07.2022 došlo k objednaniu prác naviac v celkovej sume
31.679,81 EUR. Z Dodatku č. 2 vyplýva, že celková cena diela vrátane dodatkov bola stanovená na

sumu 132.160,49 EUR bez DPH (spis č. l. 13). Na základe Dodatku č. 2 žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 032/2022 so splatnosťou 15.09.2022 na sumu 19.505,44 EUR, z ktorej už bola uhradená suma10.129,46 EUR ako záloha a faktúru č. 034/2022 so splatnosťou 15.09.2022 na sumu 90.215,34 EUR
z ktorej vypláva, že žalobca požaduje na úhradu sumu 33.759,74 EUR, pričom zo zhodného tvrdenia
sporových strán je zrejmé, že z tejto faktúry už bola žalovaným uhradená suma 17.188,50 EUR, teda

zo stáva uhradiť sumu 16.571,24 EUR. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca požaduje na úhradu
sumu 25.947,22 EUR, pričom obrana žalovaného spočíva v započítaní dlžnej čiastky ako náhrady škody
spôsobenej žalobcom. Z uvedených skutočností má súd pohľadávku žalobcu za dostatočne osvedčenú
(ako jeden z predpokladov), avšak skutočnosť, či k jej zániku došlo započítacím úkonom žalovaného
bude predmetom ďalšieho dokazovania.

18. Avšak ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto
obavy musí byť tiež žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou
ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také
konanie žalovaného, dôsledkom, ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť
výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové

pomery. Súd má za to, že tento predpoklad osvedčený nebol. Žalobca neuviedol žiadne konanie, ktorým
by sa žalovaný zbavoval akéhokoľvek majetku, prípadne znižoval svoj akýkoľvek majetok. Žalobcom
predložená analýza účtovných údajov z portálu J..I..sk, záväzky žalovaného z obchodného styku voči
ďalším veriteľom, nízky pomer vlastného imania a záväzkov žalovaného takým konaním nie je. Súd
rozhoduje o tomto návrhu podľa stavu v čase jeho vyhlásenia. Žalovaný je existujúcou a naďalej

fungujúcou obchodnou spoločnosťou, keď v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka na predaj svoj
developersky produkt (6 bytových jednotiek). Žalobca neosvedčil, žiadne konanie žalovaného, ktoré
by podstatnou mierou ovplyvňovalo majetkové pomery žalovaného. Aktuálna nepriaznivá situácia na
realitnom trhu, kedy má mať žalovaný podľa tvrdenia žalobcu problém zazmluvniť aj ďalšie byty, nemôže
bez ďalšie osvedčovať také správanie žalovaného, ktoré by výrazným spôsobom zhoršovalo postavenie

žalobcu.

19.Navrhovateľzabezpečovaciehoopatreniamusíminimálneosvedčiť,ženakladaniesmajetkomsúvisí
s budúcim rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu
majetku z dôvodu, aby zhoršil budúcu exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax

za osvedčenú ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Skutočnosť,
že má žalovaný dlžoby a záložné právo v priebehu konania bolo zriadené z dôvodu poskytnutia úveru,
nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, ani zmenu jeho kvality. Vo všeobecnosti platí, že
ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na

exekvovateľný majetok dlžníka, t.j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom
na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.

20. Z uvedeného je zrejmé, že nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a vzhľadom na
uvedené skutočnosti s poukazom na § 343 C. s. p. súd návrh na zabezpečovacie opatrenie zamietol.“

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.
4. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie zameral odôvodnenie svojho
rozhodnutia na preskúmanie „dôvodnosti obavy z budúceho zmarenia exekúcie“, pričom v zásade tvrdil,

že dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia je daná len v tých prípadoch, kedy je zrejmé úmyselné
a vedomé znižovanie majetku povinného (žalovaného). Žalobca bol presvedčený, že takýto výklad
dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia je v princípe založený na nesprávnom právnom posúdení veci,
kedy súd síce aplikuje správnu právnu normu, avšak túto nesprávne vykladá.
5. Ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia nie je podľa žalobcu možné vzťahovať len na prípady

úmyselného zbavovania sa majetku. Podľa neho má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu
preukázať, či je dôvodná obava, že ak vysúdi svoju pohľadávku, tak svoje peniaze reálne nikdy neuvidí,
pretože je daná reálna hrozba, že žalovaný nebude mať z čoho platiť.
6. Poukázal aj komentár k CSP, z ktorého správne vyplýva, že
- účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky

veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou
postihnúť,
- zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré
by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.7. Žalobca ďalej uviedol, že jeho pohľadávka je v konaní nesporná, avšak nebola uhradená, ale obrana
žalovaného, založená na škodovej protipohľadávke je jednak sporná a súčasne nie je v základných

zodpovednostných predpokladoch preukázaná. Podľa jeho názoru, objektívne účtovné ukazovatele
žalovaného sú v danom prípade indikátorom toho, že budúca vymožiteľnosť pohľadávky, ktorú si uplatnil
v tomto konaní, je reálne ohrozená. Poukázal aj na svoje skoršie odvolanie, tvrdiac, že dôvody tam
uvedené stále pretrvávajú.
8. Súd prvej inštancie podľa žalobcu neprihliadol na podrobnú finančnú analýzu žalovaného, z ktorej

vyplýva, že žalovaného ekonomické ukazovatele signalizujú zjavný úpadok a hrozbu konkurzu. Jedine
tieto finančné ukazovatele sú objektívnym dôkazom, ktorý svedčí o tom, že v prípade úspechu, bude
pohľadávka žalobcu nevymožiteľná, čím je ohrozený budúci výkon rozhodnutia.
9. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný je ad hoc „investičná“ spoločnosť, príde, postaví a zanikne.
10. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je založené
na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (§365 ods. 1 písm. f) CSP) ako aj

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ohľadne unesenia a rozsahu dôkazného bremena
pri zabezpečovacom opatrení, nerozlišovanie medzi subjektívnym a objektívnym dôkazom - §365 ods.
1 písm. h) CSP).
11. Nad rámec uvedeného bol žalobca názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so závermi
odvolacieho súdu, najmä v súlade s bodom 42 odôvodnenia jeho rozhodnutia, nedoplnil, či nerozvinul

svoje úvahy, a preto jeho rozhodnutie zostáva nepreskúmateľné.
12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.1.2024, v ktorom poukázal
na predpoklady dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie
existencie peňažnej pohľadávky, preukázanie dôvodnej obavy, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky
bude ohrozená a primeranosť zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok žalobcu, ktorému sa

opatrením poskytuje ochrana. Podľa žalovaného v prejednávanej veci nie je splnená ani jedna zo skôr
označených podmienok a žalobca ich splnenie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nepreukázal.
13. Žalobcom uplatnenú pohľadávku voči nemu považoval žalovaný za neexistujúcu v dôsledku jej
zániku započítaním. Zotrvával na tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany

žalobcu predstavuje šikanózny výkon práva s úmyslom vyvíjať na neho neprimeraný nátlak.
14. Žalovaný opakovane uviedol, že nie je v úpadku ani v predĺžení a riadne a včas spláca všetky svoje
existujúce záväzky po ich odsúhlasení financujúcou bankou. Všetky záväzky, týkajúce sa uvedeného
projektu sú hradené bankou po ich preverení stavebným audítorom, určeným financujúcou bankou.
Rovnako sú na pravidelnej mesačnej báze predkladané banke všetky finančné ukazovatele ako

aj aktuálne mesačné účtovné uzávierky. Dôvodné obavy žalobcu o predaj bytov developerského
projektu sú podľa žalovaného iba na úrovni osobného dojmu žalobcu, ktoré sa nezakladajú na pravde,
nepoznajúc obchodnú stratégiu a stav developerského projektu.
15. Podľa žalovaného žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
žalovanému a ani nepreukázal existenciu predpokladu, že by budúca exekúcia bola zmarená.

16. Poukázal aj na to, že hodnota zabezpečovanej pohľadávky (výške 25.947,22 Eur s príslušenstvom)
je v úplnom nepomere k navrhovanému rozsahu zriadenia záložných práv k jeho majetku, a teda aj by
bolo absolútne neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovaného.
17. K tvrdeniu žalobcu o možnom ohrození budúcej exekúcie voči nemu žalovaný uviedol, že takáto
obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje

jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
18. Záverom žalovaný zhrnul, že podľa neho návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých
by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho
veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto konanie považovať

ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri ktorom ide o bežný postup v
danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, a v danom prípade dokonca
k zvyšovaniu majetku žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod
ich skutočnú trhovú hodnotu. Iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného(vychádzajúce z neodborného čítania zverejnenej účtovnej závierky ku dňu 31.12.2022 a zriadenia
záložného práva v prospech financujúcej banky), a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v
súvislosti s účelom jeho založenia, samotné nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia v tejto veci.
19. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.
20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
25. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
26. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
27. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

29. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
30. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

31. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
32. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
33. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

34. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
35. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
36. Žalobca ako odvolateľ voči napadnutému rozhodnutiu namietal najmä nesprávne právne posúdenie
vecisúdomprvejinštancie,tožejezaloženéanesprávnychskutkovýchzisteniach,akoajto,žesúdprvej
inštancie v novom rozhodnutí o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerešpektoval
závery odvolacieho súdu v skoršom zrušujúcom rozhodnutí (v tejto súvislosti poukázal na odsek 42

skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu, okrem iného konkrétne na to, že odvolací súd súdu prvej
inštancie vytkol, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k otázke obavy
ohrozenia budúcej exekúcie).
37. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a ďalšími
vyjadreniami dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

38. Súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie na nešpecifikovanej ustálenej judikatúre, podľa
ktorej existencia obavy ohrozenia budúcej exekúcie je daná predovšetkým vtedy, ak je tu takého konanie
žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom
exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery.39. Uvedený záver vyplýva napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 z 22.7.19978, ktoré bolo
zverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998. V odôvodnení tohto rozhodnutia
Najvyšší súd uviedol tiež aj nasledovné: „Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., predbežným opatrením

môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.
Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až

rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej
ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.

Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný
výkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodomjehokonanie,ktoréhodôsledkomje

zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“
40. K skôr označenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR (citované v predchádzajúcom odseku) je
potrebné poukázať najmä na to, že bolo vydané na základe iných procesných predpisov, ako rozhodoval
súd prvej inštancie v prejednávanej veci, bolo vydané o inom zabezpečovacom prostriedku ako bol

predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie a napokon aj to, že konanie na strane možného dlžníka
ako osoby povinnej z predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia) vypočítava iba
príkladmo, čo napokon vo svojom rozhodnutí obsiahol aj súd prvej inštancie, keď uviedol, že existencia
obavy ohrozenia budúcej exekúcie je daná predovšetkým vtedy....
41. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že pri predbežných opatreniach, ktorých nariadenie

bolo navrhované z dôvodu obavy ohrozenia budúcej exekúcie bolo potrebné osvedčiť najmä to, že bez
nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. K obdobnému
záveru dospel NS SR aj v novšom rozhodnutí, vydanom podľa príslušných ustanovení CSP:
42. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov

strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol
prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má

charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí

zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
potrebné.
22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný

pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)
dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia

(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom
opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred
vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov
medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovaťisté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/
43. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať na to, že súčasná právna úprava

civilného procesu (Civilný sporový poriadok) nahradila predbežné opatrene inštitútom neodkladného
opatrenia a zaviedla nový inštitút, ktorým je zabezpečovacie opatrenie s tým, že z týchto dvoch
zabezpečovacích prostriedkov je potrebné, ak to okolnosti dovoľujú, použiť prednostne zabezpečovacie
opatrenie (§ 324 ods. 3 CSP).
44.Príkaznaprednostnépoužitiezabezpečovaciehoopatrenianaochranusvojichohrozenýchprávpred

použitím neodkladného opatrenia má pravdepodobne svoj dôvod v tom, že zabezpečovacie opatrenie
(ZO) predstavuje miernejší zásah do práv osoby povinnej z tohto zabezpečovacieho prostriedku ako
by predstavovalo neodkladné opatrenie (napr. zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosť do výšky zabezpečovanej pohľadávky predstavuje menší zásah do práv ako
zákaz nakladať s touto nehnuteľnosťou ako celkom). V prípade záložného práva na hnuteľnú alebo
nehnuteľnú vec môže dlžník touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie, alebo

ju prípadne aj predať. Teda ZO nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej osoby.
45. Jediným zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava
ohrozenia exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje. Odvolací
súd musí súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie túto obavu stotožnil s úmyselným a vedomým
znižovaním majetku povinného (žalovaného) smerujúcim k sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie práve

tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje.
46. Odvolací súd konštatuje, že takýto výklad obavy ohrozenia exekúcie nevyplýva ani zo zákonných
ustanovení, upravujúcich ZO, ani z ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 z
22.7.19978, ktoré bolo zverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 z 9. februára 2017).

47. Ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR obava ohrozenia exekúcie je daná vždy vtedy,
ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku (neodkladného alebo zabezpečovacieho
opatrenia) by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu exkúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení
obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej

osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania nároku, ktorého ochrana sa
príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek konanie povinnej osoby
alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava
musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie
príslušného zabezpečovacieho prostriedku ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom.

48. Je potrebné zdôrazniť, že zákon tu výslovne neustanovuje potrebu osvedčiť bezodkladnosť úpravy
pomerov, avšak predpokladá osvedčenie toho, že bez vydania zabezpečovacieho opatrenia by bol
prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Pôjde napr. o situácie, ak dlžník nemá dostatok likvidity,
hrozia mu viaceré exekúcie, dlžník má voči navrhovateľovi ZO viacero dlhov, ktoré nespláca, alebo vo

všeobecnosti sa rôznym úmysleným konaním vyhýba plneniu svojich záväzkov, dlžníkovi hrozí úpadok
a pod. Bezprostrednosťou je v tomto prípade potrebné rozumieť nie len zámerné konanie dlžníka,
ktorého dôsledkom je snaha vyhnúť sa možnej exekúcii, ale aj priamosť, resp. úzky súvis okolností,
odôvodňujúcich potrebu nariadenia ZO s možným ohrozením exekúcie.
49. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že žalobca odôvodňoval obavu z ohrozenia

exekúcie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nasledovnými skutočnosťami:
- finančné indikátory žalovaného podľa finančného reportu (analýza účtovných údajov žalovaného na
stránke epi.sk) signalizujú vysokú pravdepodobnosť úpadku žalovaného (nízky index bonity, dlhodobo
negatívny vývoj zisku, záporné vlastné imanie, záväzky žalovaného prevyšujú 1 milión €...)
- žalovaný neprodukuje vlastné finančné zdroje

- nízka predajnosť projektu, resp. bytov v ňom
- nedoriešený problém so stabilizáciou svahu
50. Výšku žalovanej pohľadávky s príslušenstvom žalobca určil na sumu 30.968,- € v čase podania
posudzovanéhonávrhu,ročnýúrokzomeškanianasumucca2.000,-€apredpokladanénákladymožnej
exekúcie na sumu 6.500,- € (20 % sumy pohľadávky s príslušenstvom).

51. Čo sa týka osvedčenia nároku, ktorému žalobca žiadal priznať ochranu navrhovaným
zabezpečovacím opatrením, jeho vznik žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, avšak namietal
to, že nárok zanikol započítaním jednostranným právnym úkonom. Platnosť započítania žalobca ešte
pred začatím súdneho konania namietal (List žalobcu zo dňa 04.10.2022, označený ako Odpoveď nanezákonné jednostranné započítanie; list pripojený k žalobe), a uvedené namieta od začiatku súdneho
konania. V tomto štádiu konania teda nie je sporný vznik pohľadávky, ktorej žalobca žiadal priznať
ochranu, ale je sporný jej zánik, ktorého platnosť bude predmetom konania vo veci samej. Vzhľadom

na to, že namietaná pohľadávka nepochybne vznikla, je možné považovať ju na účely rozhodovania o
ZO za osvedčenú.
52. Ďalším zákonným predpokladom, ktoré je potrebné osvedčiť pri návrhu na nariadenie ZO, je
osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie. Aj tento predpoklad žalobca osvedčil, keď osvedčil:
- veľminízkubonituspoločnostižalovaného(indexbonityžalovanéhojenahodnote0,39,čopredstavuje

hlboký podpriemer),
- nízku likviditu žalovaného,
- krátku dobu jeho existencie (žalovaný bol zapísaný do OR 23.11.2019)
- stúpajúci negatívny výsledok hospodárenia žalovaného v každom kalendárnom roku od jeho vzniku
- negatívny vlastný kapitál a záporné vlastné imanie.
53. Žalobca neosvedčil, že žalovaný vznikol výlučne za účelom výstavby projektu, ktorý je predmetom

tohto konania a po jeho ukončení zanikne, avšak krátka doba existencie žalovaného, spolu s ďalšími
vyššie uvedenými skutočnosťami osvedčuje reálnu obavu vymoženia žalobcom uplatnenej pohľadávky.
Súhrn všetkých žalobcom tvrdených skutočností spolu s obsahom listín, ktoré žalobca k návrhu na
nariadenie ZO pripojil, osvedčujú, že obava žalobcu z ohrozenia exekúcie je dôvodná a za daných
skutkových okolností aj reálne a bezprostredne hrozí.

54. Na uvedenom závere nič nemôže zmeniť to, že žalovaný podľa jeho tvrdení nie je v úpadku (čo
napokon žalobca ani netvrdil), že riadne spláca všetky svoje záväzky, vykonáva všetku svoju činnosť s
náležitou starostlivosťou. Žalovaný v konaní neuviedol také tvrdenia, z ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že jeho majetkové pomery alebo napr. dlhoročná obchodná tradícia, prípadne pravidelné
priaznivé hospodárske výsledky poskytujú dostatočnú záruku, že zaplatenie žalobcom vymáhanej

pohľadávky v prípade, ak bude súdom žalobcovi priznaná, nebude ohrozené.
55. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného o tom, že nariadené ZO musí spĺňať
kritérium primeranosti, teda že hodnota pohľadávky, ktorej sa ZO poskytuje ochrana musí byť primeraná
hodnote zabezpečenia. Primeranosťou tu však nemožno rozumieť priamo totožnosť, teda rovnakú
výšku, obzvlášť v prípade, ak na predmet budúceho zabezpečenia už sú naviazané nejaké iné ťarchy,

napr. záložné práva, ktorých hodnota môže aj nemusí byť navrhovateľovi ZO alebo aj súdu známa.
56. Avšak v prejednávanej veci nie je dôvodné zabezpečiť možnú pohľadávku žalobcu na náklady
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v tejto otázke prihliadol na nesporné
skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že si riadne plní všetky svoje záväzky. Je pravdou, že pohľadávka,
ktorá je predmetom konania, uhradená zo strany žalovaného nie je, avšak podľa odvolacieho súdu je

tomu tak práve z dôvodu sporu medzi účastníkmi konania o jej trvanie.
57. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca na
účely rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie ZO dostatočne osvedčil pohľadávku, ktorú žiada
zabezpečiť, ako aj existenciu dôvodnej obavy ohrozenia jej exekúcie, v prípade ak mu táto pohľadávka
bude súdom priznaná. Vzhľadom na neprimeranosť požadovaného zabezpečenia prvými dvoma

navrhovanými eventuálnymi petitmi, ktorými žalobca žiadal zabezpečiť aj náklady prípadného budúceho
núteného výkonu rozhodnutia súdom, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodný posledný z navrhovaných
eventuálnych petitov. Z uvedeného dôvodu podľa § 388, § 390 CSP odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súduprvejinštanciezmenil,takževyhoveltretiemuznavrhovanýcheventuálnychpetitovnávrhužalobcu
na nariadenie ZO, keď vyhodnotil ako osvedčené všetky zákonom ustanovené podmienky na jeho

nariadenie, vymedzené v § 343 ods. 1 CSP.
58. O náhrade trov odvolacieho konania návrhu na nariadenie ZO žalobcu rozhodne v zmysle § 262
ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.
59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.