Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2010

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/7/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899965
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2010:2508899965.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: APSTON CAPITAL LIMITED, sídlo: 4th Floor,

Hanover Building, Windmill Lane, Dublin, Írsko, IČ: 408579, zastúpený Mgr. Martin Straka advokát, sídlo:
Praha 2, Londýnská 674/22, Česká republika, proti odporcovi 1/: U. C., trvalý pobyt: G., R. Č.. XXX/
XX, zastúpený: JUDr. Daniela Suchánková, advokátka, sídlo: Piešťany, M. Waltariho 7, odporkyni 2/: M.
C., trvalý pobyt: G., R. Č.. XXX/XX, o návrhu na určenie neúčinnosti zmluvy o vysporiadaní BSM voči
navrhovateľovi takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluva o vyporiadaní BSM z 12.11.1998 uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade
U. C., nar. XX.XX.XXXX a odporkyňou v 2/ rade M.U. C., nar. XX.X.XXXX, ktorej predmetom je prevod

hnuteľného a nehnuteľného majetku - nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Správy katastra Piešťany,
parc. Č. XXX/XXX zastavaná plocha a dom so s. č. XXX na parc. č. XXX/XXX v kat. území Sokolovce,
na odporkyňu v 2/ rade M. C., je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

II. Súd návrh v časti proti odporcovi v 1/ rade z a m i e t a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania 306,65 eur do 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporkyňa v 2/ rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1.032,80 eur do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu 11.8.1999 v spojitosti s návrhom z 4.10.1999, žiadal, aby
súd určil, že zmluva o vysporiadanie BSM z 12.11.1998 uzatvorená medzi U. C. a jeho bývalou
manželkou M. C., rod. K.B., obaja bytom G., R. O. XXX/XX, ktorej predmetom je prevod hnuteľného
a nehnuteľného majetku manželov C. výhradne na M. C., je voči Českej sporiteľni, Okresná pobočka

v Kladne, neúčinná. Návrh navrhovateľ odôvodil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.
k. Z-2-32Cb/1348/9450-50 z 19.12.19997, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.1.1998 a vykonateľnosť
2.2.1998,bolaodporcoviuloženápovinnosťuhradiťnavrhovateľovi,pôvodneČeskejsporiteľni,Okresnej
pobočke v Kladne, 2.211.859,- Kč spolu s príslušenstvom. Odporca svoju povinnosť nesplnil, a preto
navrhovateľ podal 9.2.1999 návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi,
so sídlom v Bratislave. V návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľ na základe výpisu z katastra
nehnuteľností z 26.8.1996 upozornil exekútora, že odporca je spolu so svojou manželkou vlastníkom

domu č. XXX s parc. č. XXX/XXX kat. úz. obce Sokolovce, okres Trnava. Exekútorský úrad následne
6.5.1999 z nového výpisu katastra nehnuteľností zistil, že na základe zmluvy o vyporiadaní BSM sa
stala jedinou vlastníčkou bývalá manželka odporcu pani M. C.. Tiež navrhovateľ uviedol, že zo zmluvy
o vyporiadaní BSM z 12.11.1998 vyplýva, že odporca sa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudkuKrajského súdu v Bratislave sa rozviedol a následne previedol hnuteľný a nehnuteľný majetok na svoju
bývalúmanželkuzafinančnúnáhradu,ktoráješpecifikovanávozvláštnejzmluvemedziodporcomajeho
bývalou manželkou. Týmto svojím konaním odporca výrazným spôsobom poškodil oprávnené záujmy

veriteľa, t. j. Českej sporiteľne, okresná pobočka v Kladne.

V priebehu konania došlo k prevodu predmetného nároku navrhovateľa, a preto súd uzneseniami,
pôvodne č.k. PN 6C 165/1999-296 z 06.12.2005, a č.k. PN 6 C 165/1999-352 z 18.09.2007, pripustil
zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa.

V návrhu na začatie konania právny predchodca navrhovateľa označil ako odporcu v konaní účastníkov
- U. C. a manželka M. C., pričom počas pojednávania 27.01.2010 navrhovateľ uviedol, že 31.3.2000
právny predchodca navrhovateľa uviedol, resp. deklaroval vôľu, aby v pôvodnom návrhu označená
M. C. ako manželka odporcu v 1/ rade vstúpila do konania ako odporca v 2/ rade. Tiež uviedol, že
navrhovateľ mal tento úmysel mal od začiatku konania, čo vyplýva aj z ďalšieho priebehu konania. Na

odstránenie pochybností však žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by tento stav odporkyne bol
konaní deklarovaný. Následne súd uznesením, č.k. 7 C 7/2008-400 z 28.2.2010, vstup odporkyne 2/
do predmetného konania.

Navrhovateľ pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu na začatie konania.

Odporca v 1/ rade pred súdom žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že ním
uvádzané skutkové okolnosti nie sú pravdivé, nakoľko nie je pravdou, že došlo k zániku manželstva
medzi účastníkmi konania. Tiež neboli splnené podmienky, na základe ktorých by došlo k dovolaniu sa
neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní BSM. Tieto skutočnosti vyplývajú z výsluchu odporkyne v 2/ rade, ktorá

nemala vedomosť o podnikaní odporcu v 2/ rade. Počas manželstva došlo k zrušeniu BSM z dôvodu
podnikania odporcom v 2/ rade, na základe čoho došlo k vyporiadaniu BSM. Manželstvo však naďalej
trváakvyporiadaniuBSMzatrvaniamanželstvadošlozpodnetuodporcuv1/rade,keďžebolpodnikateľ.
Jeho oprávnenie na podnikanie naďalej trvá. Odporkyňa v 2/ rade nevedela, z akého dôvodu sa má
BSM vyporiadať. Pred vyporiadaním BSM bolo BSM zrušené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.

k. 4C/411/1997 z 26.2.1998, a následne bola vyhotovená dohoda o vyporiadaní BSM, v ktorej vtedy
ten, kto ju spisoval, uviedol, že existuje aj iná dohoda o finančnom vyporiadaní. Odporca v 1/ rade si
však nepamätal, kto ju vtedy vypracoval. Podľa jeho vedomostí však iná dohoda neexistovala, hoci bola
spomenutá. Odporca v 1/ rade nepoprel, že má voči žalobcovi záväzok z titulu úverovej zmluvy, ktorý je
povinný zaplatiť na základe rozhodnutia KS v Bratislave. Nesúhlasil však s názorom navrhovateľa, že

zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následného vysporiadania uvedenou sumou by
ho chcel ukrátiť, pretože to bolo hlavne z dôvodu, že odporkyňa 2/ sa bála jeho podnikateľskej činnosti,
ako aj vzhľadom k situácii v doprave, t. j. v podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával, to nebolo ružové.
Odporkyňa 2/ nevedela o podnikateľských aktivitách, a tiež nevedela, že rozhodnutím Krajského súdu
v Bratislave bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 2.211.841,- Kč. Tiež odporca v 1/ rade uviedol, že mu

navrhovateľ predložil na základe jeho podnetu dohodu na mimosúdne urovnanie sporu, t.j. dohodu o
privátnej novácii a dohodu o pristúpení záväzku. Bola navrhnutá suma 3.000.000,.- Kč s tým, že mala
byť uhradená v 2 splátkach. Odporca v 1/ rade však nezískal peňažné prostriedky, na základe ktorých
by bolo možné túto pohľadávku navrhovateľa uhradiť.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala
sama z obavy z dôvodu, že keby sa manželovi niečo stalo, pretože často chodieval do Ruska a aby
neprišla o strechu nad hlavou. Vedela o tom, že manželovi bol poskytnutý úver Českou sporiteľnou,
avšak o spôsobe jeho splácania sa nezaujímala a odporca v 1/ rade jej o týchto veciach ani nič
nerozprával.

Z rozsudku KS v Bratislave č. k. Z-2-32Cb/1348/94-50 z 19.12.1999 súd zistil, že v danom konaní bol
odporcaU.C.zaviazanýnazaplatenie2.211.859,-Kčspolusúrokomzomeškaniaazároveňnanáhradu
trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.1.1998.

Z návrhu na vykonanie exekúcie z 9.2.1999 súd zistil, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie
exekúcie na peňažné plnenie, na základe rozhodnutia KS v Bratislave č. k. Z-2-32Cb/1348/94-50 z
19.12.1999, ktorým bolo povinnému U. C. uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 2.211.859,-
Kč s príslušenstvom. Zároveň navrhol, aby táto pohľadávka oprávneného bola exekútorom vymožená stým, že zároveň navrhovateľ oznámil informácie exekútorovi, že povinný bol v auguste 1996 vlastníkom
štyroch automobilov a tiež so svojou manželkou vlastníkom nehnuteľnosti na základe výpisu z katastra
nehnuteľností z 26.8.1996. Ďalej je povinný vlastníkom vkladnej knižky Kladenskej pobočky Českej

sporiteľne s vinkuláciou 100.000,- Kč.

Z exekučného spisu exekútora JUDr. Ladislava Ágha, č.k. EX1282/99, súd zistil, že predmetom
exekučného konania medzi oprávneným: Česká sporiteľňa, a.s. Okresní pobočka v Kladně, a povinným:
U.C.,jevymoženiepeňažnéhoplneniavovýške2.211.859,-Kčspríslušenstvomnazákladerozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave, č. k. Z-2-32Cb/1348/94-50 z 19.12.1999.

, ktorým bolo povinnému U. C. uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku Z výpisu z LV č. XXX k 6.5.1999
Okresného úradu v Piešťanoch, katastrálny odbor pre kat. úz. Sokolovce súd zisti, že vlastníkom
nehnuteľností, rod. dom so s. č. XXX na parc. č. XXX/XX rodinný dom je M. C. v podiele 1/1.

Zo zmluvy o vysporiadaní BSM uzatvorenej medzi M. C. na strane jednej a U. C. na strane druhej
z 12.11.1998 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 4C/412/97-11 z 26.2.1998
bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov M. C. a U. C.. Účastníci na základe tejto dohody
vysporiadali majetok takto: nehnuteľnosti v kat. úz. Sokolovce dom so s. č. XXX, parc. č. XXX/XXX
- zastavaná plocha o výmere 411 m2 nadobúda do výlučného vlastníctva M. C., rod. K. v celosti. M.

K. vyplatila U. C. finančnú náhradu za odstúpený oddiel menovaného na základe osobitnej zmluvy.
Účastníci sa zároveň dohodli, že hnuteľné veci, nachádzajúce sa v rodinnom dome so s. č. XXX
nadobúda do výlučného vlastníctva M. C.. Nehnuteľnosti uvedené v bode 1. t. j. rodinný dom ocenil
súdny znalec Š. D. znaleckým posudkom č. 97/98 z 24.5.1998 v sume 1.024.290,- Sk.

Podľa ust. § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
ods. 2 - 5, ak upracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto
právo má veriteľ aj vtedy, ak nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu bol už vymáhateľný
alebo ak bol už uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť v druhej strane známy a právnemu úkonu,
ktorýmboloveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposledných3rokochmedzidlžníkomaosobami
jemu blízkymi ( § 616 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s
výnimkou prípadu, keďže druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 pís. a/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( §116 a § 117); neplatí
ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa.

Podľa ust. § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže iba veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal s odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Tento právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za účelom, aby sa z neho mohol
uspokojiť jeho veriteľ. Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je to, že o tejto tzv. relatívnej
neúčinnosti právneho úkonu musí rozhodnúť súd v občianskom konaní. Odporovateľnosť preto možno

uplatniť žalobou alebo vzájomnou žalobou, vyslovením neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom,
nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Za odporovateľné
právne úkony sa preto považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Môže ísť o dvojstranné a
jednostranné odplatné a bezodplatné iné právne úkony, podstatné však je, že ide o taký právny úkon,
ktorým sa zhoršuje možnosť uspokojenia jeho pohľadávky. Odporovať možno len úkonom dlžníka,

nakoľko len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom za vymáhateľnú pohľadávku sa považuje taká, ktorá má
kvalitu judikovaného práva v zmysle OSP alebo je vykonateľná podľa iných procesných úkonov.Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú nasledovné skutočnosti, t.j. 1/ k právnemu úkonu, ktorému sa
má odporovať došlo v posledných 3 rokoch - uvedená lehota sa počíta spätne od urodenia úkonu, ktorým
sa odporuje; 2/ právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane

známy,pričompreukázanietoho,čiúmyselukrátiťveriteľabolznámydruhejstrane,jezložitouskutkovou
otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu,
pričom na vznik nároku na úspešné uplatnenie odporovateľnosti nestačí úmysel ukrátiť veriteľa, ale
musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu, 3/ úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych
úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami

alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.

Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú: 1/ zachovanie právnych následkov
odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto z dlžníkov tento právny úkon urobil, pričom
tento dôsledok súvisí s tým, že odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon, ak právny
úkon nie je platný, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná; 2/ žalobca môže požadovať uspokojenie

svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a preto môže
navrhnúť exekúciu, napr. predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu
na výkon rozhodnutia však musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého právneho úkonu; 3/
žalobca môže požadovať, ak sa vec nachádza u žalovaného náhradu v peniazoch od toho, kto mal z
odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je

legitimovaná s výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom
došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.

V konaní pred súdom nebol medzi účastníkmi konania sporný právny úkon - zmluva o vysporiadaní
BSM z 12.11.1998, tiež existencia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. Z-2-32Cb/1348/94-50 z

19.12.1999, právoplatného 28.1.1998 a vykonateľného 2.2.1998. Preto si súd vzhľadom na zákonné
ustanovenie § 120 ods. 3 OSP osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov konania a v ďalšom konaní
z nich aj vychádzal.

Na základe vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že aktívne legitimovaným v tomto

spore je navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa ako veriteľa, pretože on bol ukrátený
napadnutým právnym úkonom a voči dlžníkovi mal vymáhateľnú pohľadávku. Dlžníkom je v tomto
prípade bol odporca 1/ a vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka na základe rozsudku Krajského
súdu v Bratislave, č. k. Z-2-32Cb/1348/94-50 z 19.12.1999. Pasívne legitimovanou v tomto konaní
je odporkyňa 2/, ktorá mala z odporovateľného právneho úkon prospech v zmysle § 42b ods. 2 OZ,

nakoľko nadobudla do výlučného vlastníctva hnuteľný a nehnuteľný majetok. Nakoľko odporca 1/ z
tohto právneho úkonu prospech nemal, súd nemal za preukázané, že odporca 1/ je v predmetnom
konaní pasívne legitimovaný, a preto súd návrh navrhovateľa proti odporcovi 1/ ako nedôvodný zamietol.
Predmet odporovateľnosti je právny úkon - zmluva o vysporiadaní BSM uzatvorená medzi odporkyňou
2/ na strane jednej a odporcom 1/ na strane druhej z 12.11.1998, ktorý je platný, nebol napadnuteľný

návrhom na určenie jeho neplatnosti. Súd mal z listinných dôkazov, t.j. zmluvy o vysporiadaní BSM, za
preukázané, že k tomuto právnemu úkonu došlo 12.11.1998, pričom návrh na začatie konania, ktorým
sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti, bola podaná 11.08.1999, t. z., že bola podaná v lehote
v posledných 3 rokoch, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi účastníkmi sporná.

Spornou časťou tohto konania však bolo splnenie predpokladu odporovateľnosti, t.j. že právny úkon
bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane, t.j. odporkyni 2/ známy,
pričom dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
§ 42b ods. 3 OZ zaťažovalo odporkyňu 2/. Súd preto posúdil výpoveď odporkyne 2/, ktorá tvrdila,
že nevedela o pohľadávke navrhovateľa proti odporcovi 1/, tiež si nebola vedomá úmyslu ukrátiť

navrhovateľa, pričom dospel k záveru, že týmto nemal za preukázané, že ani pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať úmysel odporcu 1/ ako dlžníka ukrátiť veriteľa. Svoje tvrdenia odporkyňa 2/ žiadnym
spôsobom neosvedčila, resp. nepreukázala, a ani nenavrhla dôkazný prostriedok za týmto účelom,
pričomjenepochybné,ženevznikollenúmyselukrátiťnavrhovateľaakoveriteľa,aledošlokskutočnému
faktickému ukráteniu, pretože došlo k prevodu nehnuteľnosti na odporkyňu 2/, čím došlo k zmenšeniu

majetku odporcu ako povinného vo vyššie citovanom exekučnom konaní. Súd k odporcom 1/ namietanej
skutočnosti uvedenej navrhovateľom, t.j. že u odporcov 1/ a 2/ došlo k zániku manželstva rozvodom a
následnému vysporiadaniu BSM uvádza, že navrhovateľ v ďalšom nespochybňoval trvanie manželstva
a zánik BSM rozhodnutím súdu z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti odporcu 1/, pričom podľanázoru súdu aj v prípade preukázania inej právnej skutočnosti, na základe ktorej by došlo k zániku BSM,
by toto nemalo vplyv platnosť na právny úkon, vyslovenia odporovateľnosti ktorého sa navrhovateľ v
predmetnom konaní domáhal, z dôvodu, že zákon takýto následok s týmto nespája.

Preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia vyhovel návrhu navrhovateľa na vyslovenie
neúčinnosti predmetnej zmluvy v časti voči odporkyni 2/, právnym dôsledkom čoho je, že sú zachované
právne následky vo vzťahu k tomu, kto z dlžníkov tento právny úkon urobil, pričom navrhovateľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku

odporcu 1/ ako dlžníka navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže navrhovateľ mal v konaní vo veci úspech voči odporkyni 2/, pričom nebol úspešný proti odporcovi
1/, t.j. bol úspešný v 50%, patrí mu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení náhrada trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, na zaplatenie ktorých súd zaviazal odporcu 2/ ako

v konaní neúspešného účastníka.

Náhradu trov konania si navrhovateľ uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu celkom vo výške
2.065,60 eur. Súd posúdil vyčíslenú náhradu trov konania podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom dospel k

záveru, že tieto boli správne vyčíslené nasledovne:

- odmena advokáta za úkony právnej služby:
1. účasť na pojednávaní 26/10/2009,
2. účasť na pojednávaní 30/11/2009,

3. účasť na pojednávaní 27/01/2010,
4. účasť na pojednávaní 10/05/2010,
t.j. 4 úkony právnej služby po 53,49 eur + 4 x 6,95 eur režijný paušál, celkom 241,76 eur

- náhrada cestovných výdavkov:

- pohonné hmoty - 4 x za cestu Bardejov - Piešťany a späť osobným automobilom SAAB, spotreba PHM
10,8 l/100 km - vzdialenosť celkom 720 km pri cene PHM 1 eur .... spolu 311,04 eur,
- základná náhrada - 720 km x 0,183 eur x 4 .... spolu 585,60 eur.

Keďže odporca 1/ mal v konaní vo veci úspech voči navrhovateľovi patrí mu v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení tiež náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva,
na zaplatenie ktorých súd zaviazal navrhovateľa ako v konaní neúspešného účastníka.

Náhradu trov konania si odporca 1/ uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu celkom vo výške
4.760,40 eur. Súd posúdil vyčíslenú náhradu trov konania podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom dospel k
záveru, že tieto neboli správne vyčíslené z dôvodu, že právny zástupca odporcu 1/ hodnotu sporu určil
sumu 34.000,20 eur (judikovaná pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi 1/), na základe čoho potom
právny zástupca stanovil výšku odmeny za jeden úkon právnej služby na 492,93 eur.

Podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS Sr č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Predmetom tohto konania je návrh na určenie odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. predmetom konania

je vec, ktorú nemožno vyjadriť v peniazoch, keďže v konaní si navrhovateľ neuplatňoval zaplatenie
tejto sumy. Vychádzajúc z uvedeného a z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd považoval za
základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v r. 2009 1/13 zo sumy 695,37 eur ....
53,49 eur a v r. 2010 1/13 zo sumy 721,- eur ... 55,46 eur.Právny zástupca si odmenu uplatnil za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava,

2. účasť na pojednávaní 26/10/2009,
3. účasť na pojednávaní 30/11/2009,
4. pokus o mimosúdnu dohodu 21.01.2010,
5. účasť na pojednávaní 27/01/2010,
6. ďalšia porada s klientom 15/03/2010,

7. účasť na pojednávaní 17/03/2010
8. účasť na pojednávaní 10/05/2010.

Súd posúdil uplatnené úkony právnej služby, pričom odporcovi 1/ nepriznal ich náhradu za úkony 4/
a 6/ z dôvodu, že ich vykonanie nemal žiadnym spôsobom za preukázané, tiež ich náhradu nepriznal
za úkon 17/03/2010, nakoľko právny zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnil a bolo odročené pre

neprítomnosť oboch právnych zástupcov a účastníkov konania. Náhradu však súd odporcovi 1/ priznal
za úkony 1, 2, 3 po 53,49 eur + 3 x režijný paušál 6,95 eur, spolu 181,31 eur a za úkony 7 a 8 po 55,46
eur + 2 x 7,21 eur režijný paušál, spolu 125,34, celkom 306,65 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení dvojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení.