Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Ján Bzdúšek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/290/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312205005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312205005.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, (predtým pod obchodným menom PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s r.o.), proti povinnému v 1. rade: D. Q., trvale bytom F. XX, proti povinnému v 2. rade: L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, o vymoženie sumy 6.104,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/392/2012-20 zo dňa 16. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/392/2012-20 zo dňa 16. 05. 2012 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, podanú na Okresnom súde Levice dňa 15. 03. 2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.
02. 2012 vymoženia sumy 6.104,16 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom v Žiline pod sp.
zn. RK-493/11-MK zo dňa 28. 07. 2011. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinní nemali možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať,
že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že oprávnený zmluvy o pôžičke uzatvára rovnako v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi
poplatok. Záujmom rozhodcu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo
najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť
môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Ako vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku,
rozhodca absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko

oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. V predmetnom
právnom vzťahu rozhodca nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú
pokutu, ktorú však z neuvedeného dôvodu započítal do sumy istiny. Dojednanie sankcie za neplnenie
zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a
európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore
so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak
faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na
základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia zo dňa
15. 03. 2012 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že exekučný súd
sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a
nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Zdôraznil, že
rozhodcovská zmluva vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Uviedol,
že z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania spotrebiteľovi
poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia
práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú
definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Dodal, že možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá a z uvedenej formulácie vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Z uvedeného obsahu mal za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len arbitrárne a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len arbitrárne. S poukazom
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 21CoE/24/2012 zo dňa 15. 05. 2012 zdôraznil, že
rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená
výlučne bez možnosti voľby. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal, aby súd zaviazal povinného
zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 271,30 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že Podaním doručeným Okresnému súdu Levice dňa 15. 03. 2012
požiadal súdny exekútor Mgr. Július Rosina so sídlom Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany
(EX 846/12) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, (predtým pod
obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), proti povinnému v 1. rade: D. Q., trvale bytom F.
č. XX, proti povinnému v 2. rade: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. č. XX, o vymoženie 6.104,16

eura s príslušenstvom. Návrhom zo dňa 27. 02. 2012 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti
povinným pre vymoženie sumy 6.104,16 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, zo dňa 28. 07. 2011 pod sp. zn. RK-493/11-MK, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 30. 08. 2011. Uvedeným exekučným
titulom rozhodca zaviazal povinných zaplatiť oprávnenému sumu 6.104,16 eura s príslušenstvom, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tuzemský rozhodcovský rozsudok je
rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky (§ 44 ods. 1, zákona číslo 244/2002 Z.
z., o rozhodcovskom konaní). Z exekučného spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 85968-18015 zo dňa 21. 07. 2008. Na zabezpečenie
pohľadávky oprávneného vystavil povinný v 1. rade dňa 21. 07. 2008 vlastnú blankozmenku, ktorej
obsah a podmienky vyplnenia dohodol s oprávneným písomne. Povinný v 2. rade podpísal zmenku
ako zmenečný ručiteľ - aval. Vzhľadom na to, že povinný v 1. rade si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu neplnil riadne a včas, oprávnený vyplnil blankozmenku, pričom zmenková istina
pozostáva z dlžnej istiny pôžičky a zmluvných pokút.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody
zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak, ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu
na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola
individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená aj tým,
že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju nemohol osobitne vyjednať
a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.