Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200241
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2010:1309200241.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. V. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v B., Č. A. XXX,. 2. I. M., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom C., M. S. T. XX,. 3. K. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v C., M. S. T. XX, všetci zastúpení J.. V. B.,
advokátom so sídlom v P., S. X,. proti odporcovi: P. D. J., so sídlom v B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený
J.. M. L., advokátkou so sídlom v D., H. XXX, o návrhu na vymáhanie náhrady za živý a mŕtvy inventár,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. - 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v
sume 1.795,73 Eur, na účet právnej zástupkyne odporcu J.. M. L., vedený v T., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX,. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 10.10.2006 sa navrhovatelia domáhali, aby súd zaviazal odporcu vyplatením
náhrady za živý a mŕtvy inventár vo výške 321.050,- Sk a náhradou trov konania, dôvodiac tým,
že na základe podania ich právneho predchodcu B. Š. zo dňa 15.02.1994 vydalo Ministerstvo
pôdohospodárstva SR dňa 16.05.1994 rozhodnutie č. 424/94 vo veci určenia povinnej osoby na
poskytovanienáhradyzaživýamŕtvyinventárpodľaust.§21bzák.č.229/1991Zb.,ktorýmbolourčené,

že povinnou osobou v zmysle ust. § 20 tohto zákona je odporca, ktorý je právnym nástupcom bývalého
J. J.. Na základe rozkladu podaného odporcom vydal minister pôdohospodárstva dňa 20.03.1996
17C 1/2009

rozhodnutie, ktorým určil odporcu ako povinnú osobu. Listom zo dňa 09.05.2006 sa navrhovatelia obrátili
na odporcu so žiadosťou o podpísanie dohody o vydaní náhrady za živý a mŕtvy inventár, ale odporca
dohodu odmietol s tým, že ich reštitučný podiel zanikol, keď bol premietnutý v majetkových podieloch,

ktoré boli vydané otcovi navrhovateľov B. Š..

Odporca žiadal návrh zamietnuť, keď považuje nárok navrhovateľa za prekludovaný, pretože
rozhodnutím ministerstva zo dňa 16.05.1994, č. 424/94, bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že
povinnou osobou je odporca, a s poukazom na ust. § 20 ods. 5 zák. č. 229/1991 Zb, keďže nebol
v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia zo strany právneho predchodcu
navrhovateľov uplatnený nárok na vydanie náhrady, tento nárok zo zákona zanikol.

Okrem toho vzniesol odporca i námietku premlčania v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď návrh na súd bol podaný po uplynutí viac ako 15 rokov odo dňa, keď si právny predchodca
navrhovateľov prvýkrát uplatnil nárok na jeho vydanie u odporcu a po uplynutí viac ako desať rokov po
právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: príkaz na
zabavenie, rozhodnutie ministra Ministerstva pôdohospodárstva č. 5015/94-530-410 zo dňa 20.03.1996,

návrh na vyčíslenie živého a mŕtveho inventára zo dňa 30.10.2005, návrh dohody zo dňa 30.10.2005,
žiadosť o vrátenie živého a mŕtveho inventára zo dňa 26.09.1991, 17.08.1992 a 31.08.1992, a dospel
k nasledovnému zisteniu skutkového a právneho stavu veci:

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení nesk. predpisov, na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej
alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu,
pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať
náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia oprávnená osoba
uvedená v § 4 ods. 2.

Podľa ust. § 20 ods. 5 citovaného zákona, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách
uvedených v § 13. Ak náhradu poskytuje štát prostredníctvom pozemkového fondu, právo na náhradu
zaniká, ak sa neuplatní na pozemkovom fonde do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak
oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo na náhradu zaniká,

ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 21b ods. 2.

17C 1/2009

Podľa ust. § 21b ods. 2 citovaného zákona, ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na
poskytnutie náhrady podľa § 20, rozhodne ministerstvo.

Podľa ust. § 13 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba
uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná
lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto
rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty
na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými

predpismi o správnom konaní.
Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej
v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť
vydaná, do šiestich mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v odseku 1 (ods. 2).

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110 Obč. zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva a výnimkou vlastníckeho práva (ods. 2 veta prvá citovaného
zákonného ustanovenia).

Súd v prvom rade skúmal dôvodnosť odporcom uplatnenej námietky premlčania, ktorú vyhodnotil ako
dôvodnú, preto sa ďalej nezaoberal právnym a skutkovým rozborom veci.

V danej veci je nesporné, že právny predchodca navrhovateľov mal nespornú vedomosť o tom,

že povinnou osobou v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku v znení nesk. predpisov, je odporca, a to rozhodnutím ministra
Ministerstva pôdohospodárstva č. 5015/94-530-410 zo dňa 20.03.1996, ktorý potvrdil rozhodnutie
ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 16.05.1994. Právnemu predchodcovi navrhovateľov, a po jeho
smrti dňa 27.02.1999 i jeho právnym nástupcom, táto lehota márne uplynula 16.05.1997, keďže

rozhodnutie ministra bolo konečné bez možnosti odvolania, právoplatným sa potom stalo doručením
poslednému z účastníkov, teda najneskôr začiatkom júna 1997. Je síce pravdou, že právny predchodca
navrhovateľov si svoje právo u odporcu uplatňoval aj predtým, a to podaniami zo dňa 26.09.1991,
17.08.1992 a 31.08.1992, kedy odporcovi navrhoval podpísanie dohody, ale keďže právo na vydanienáhradyzaživýamŕtvyinventárniejesvojímcharakteromvlastníckeprávo,apretopremlčaniupodlieha,
tým, že si v stanovenej lehote nepodal návrh na súde, ale jeho právni nástupcovia si ho podali až
10.10.2006, súd nemohol navrhovateľom ich premlčané právo v zmysle citovaného ust. § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka priznať.

17C 1/2009

Okrem uvedeného, i keby nebolo právo navrhovateľov premlčané, bolo by prekludované v zmysle ust. §
20 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení nesk. predpisov, keď právny predchodca navrhovateľov, ktorý mal pochybnosť o tom,
kto je povinnou osobou, a preto adresoval svoju žiadosť o jej stanovenie Ministerstvu pôdohospodárstva
SR, svoj nárok neuplatnil u povinnej osoby, t. j. u odporcu, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutiaMinisterstvapôdohospodárstvaSlovenskejrepublikyotom,žepovinnouosoboujeodporca,

t. j. od 16.05.1994, resp. od 31.05.1994, kedy bolo toto rozhodnutie najneskôr právoplatné.

Súdpretonávrhzamietolanavrhovateľovv1.-3.radevzmysleust.§142ods.1O.s.p.zaviazalspoločne
a nerozdielne náhradou trov konania v spore úspešnému odporcovi, pozostávajúcich z náhrady trov
právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov, a to za
1. za prípravu a prevzatie veci,
2. účasť na pojednávaní 03.12.2009,
3. účasť na pojednávaní 14.01.2010,
4. účasť na pojednávaní 02.03.2010,

5. účasť na pojednávaní 11.05.2010 vo výške 1 hodnoty úkonu v sume 67,63 Eur,
6. účasť na pojednávaní 15.06.2010.
Jeden úkon právnej služby á 270,54 Eur (z hodnoty sporu v sume 321.050,- Sk, po prepočte na euro v
sume 10.656,90 Eur), vypočítaný podľa ust. § 10 ods. 1, úkony právnej služby v zmysle ust. § 14 ods.
1 písm. a), d), t. j. 5 x 270,54 + 1 x 67,63, spolu hodnota úkonov právnej služby v sume 1.420,33 Eur, 1

- krát režijný paušál á 6,95 Eur, 4 - krát 7,21 Eur ( § 16 ods. 3 ), náhrada za stratu času v zmysle ust.
§ 17 cit. vyhl. 2 x 46,36 Eur, 3 x 48,08 Eur, náhrada trov právneho zastúpenia celkom v sume 1.698,08
Eur. Náhrada cestovného za jednu cestu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia 1U, ŠPZ:
P. XXX. A. (priemerná spotreba nafty 5,66 litra/100km, cena nafty 1,080 Eur/liter, kilometrovné 0,183
Eur/1 km ) D. - B. a späť: 80 km - 19,53 Eur ( § 16 ods. 4 ), cestovné v sume 97,65 Eur, spolu náhradu

trov konania celkom 1.795,73 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

17C 1/2009

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.