Rozsudok – Zmenky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7CbZm/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114211002.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
IČO: 26 429 705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, so sídlom Česká republika, proti žalovanému:
F. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L., I. XXX/XX, o zaplatenie 964,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 - tlačivom A v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 964,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 964,01 eur od 29.06.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 964,01
eur od 22.08.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,21 eur a
náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 06.08.2010 na sumu 964,01 eur, pričom sa zaviazal aj
k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.06.2011. Zmenka bola vystavená dňa
06.08.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 29.06.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 eur a na úroky uhradil 0 eur.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

2. Súd doručil žalobcovi žiadosť o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky (článok 4
ods.4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) a vyzval žalobcu odstrániť rozpor
medzi žalobcom uplatnenou výškou nákladov právneho zastúpenia a špecifikáciou nákladov a zároveň
predložiť kópiu zmenky v zmysle § 42 ods.3, ktorá bude zaslaná žalovanému na vyjadrenie spolu
s návrhom a v prípade, že predložená zmenka je zabezpečovacou zmenku spotrebiteľského úveru
medzi remitentom a zmenkovým dlžníkom, predložiť aj úverovú zmluvu a rozvrh splátok zmenkového
dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Ak zmenkový dlžník platil na zmenku z iného titulu, nech žalobca
predloží rozvrh platieb zmenkového dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Žalobca vo svojej písomnej
odpovedi na žiadosť súdu okrem iného poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, v zmysle ktorého zmenka je cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a
v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti

majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná
povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá
mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka
bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v
prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na
vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola
zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že
nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čoby však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu,
že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6
z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Skutočnosť, že
zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6
z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len
vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Podľa zákona
zmenkového a šekového, bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti,
ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a
ani jej neprípustnosť. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky a disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným, a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu
oznámiť alebo predložiť.

3. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom
na odpoveď. Žalovanému bola zásielka doručená 13.04.2015 a žalovaný do 30 dní po doručení tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva odpoveď nezaslal.

4. Žalobca počas konania vzal návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Súd preto konanie v časti zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zastavil.

5. Súd rozhodol vo veci rozsudkom 7CbZm/21/2014 zo dňa 04.11.2016 tak, že zastavil konanie v
späťvzatej časti, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti
tomuto rozsudku sa odvolal žalobca v časti zamietajúcej žalobu a v časti rozhodnutia o náhrade trov
konania. Odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok zrušil v napadnutej časti. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie v ďalšom konaní mal postupovať v zhode s požiadavkami citovanej judikatúry
a bude (napriek opačným námietkam navrhovateľa) zisťovať, či odporca pri podpise zmenky konal ako
spotrebiteľ alebo nie, a či základná zmluva (ktorú zabezpečuje vystavená zmenka) je spotrebiteľskou
zmluvou. Pri tomto zisťovaní však bude postupovať v súlade s čl. 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 861/2007,
takže vyžiada od strán doplňujúce informácie, vykoná dôkazy alebo uskutoční ústne pojednávanie.
Pritom však vždy bude vedený požiadavkami kontradiktórnosti konania, teda právom navrhovateľa aj
odporcu byť oboznámení s vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim.

6. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyzval žalobcu na predpísanom tlačive v zmysle
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 na doplnenie návrhu na
uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 a doručenie základnej zmluvy, ktorú zabezpečuje vystavená
zmenka zo dňa 06.08.2010, nakoľko súd je povinný skúmať, či žalovaný pri podpisovaní zmenky konal
ako spotrebiteľ. Tiež bol vyzvaný na predloženie dôkazov na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
žalovaného.

7. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 19.06.2018. Žalobca na výzvu nereagoval a návrh nedoplnil.

8. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál
nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z
uvedeného vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd

prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď nebol daný dôvod na prejednanie veci na
ústnom pojednávaní a rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu podľa ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. V zmysle názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa vyzval žalobcu na doplnenie žaloby s upozornením, že súd je povinný skúmať, či
žalovaný pri podpisovaní zmenky konal ako spotrebiteľ. Tiež bol vyzvaný na predloženie dôkazov na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru žalovaného, teda mal právo aj možnosť sa vyjadriť sa k
týmto skutočnostiam a bol oboznámený s tým, že súd bude skúmať spotrebiteľský charakter žalovaného
pri podpise zmenky a pôvodnej zmluvy, ktorú zmenka zabezpečovala. Keďže na výzvu nereagoval,
súd ďalej konal v zmysle ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, podľa ktorých žalobca podal návrh na začatie konania a v súlade s týmito ustanoveniami
žalobu zamietol.

9. Podľa článku 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 , ktorým sa upravuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu, nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci.

10. Podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie.

11. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje
rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami.

12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Súd je oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok,
zabezpečený zmenkou, vznikol, aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu
alebo uplatneniu práv zo zmenky, je. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ust. § 17 zákona zmenkového a
šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

14. Podľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ak sa súd alebo
tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané,
alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento
účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

15. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 upravuje procesný postup súdu v
prípade, ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty, a to
tak, že súd návrh zamietne. V prejednávanej veci súd tak žalobu zamietol vychádzajúc z nariadením
preferovanej zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom, keď súd bez pojednávania
verejne vyhlásil rozsudok, keďže žalobca návrh nedoplnil. Skutkové tvrdenia poskytnuté žalobcom boli
nedostatočne jasné, neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže
vydanie arbitrárneho rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR.

16. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný
majiteľ zmenky na škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca
Pohotovosti s.r.o. a CD Consultingu s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu
je spoločníkom v s.r.o. TOP INNOVATINS spolu so spoločníkom CD Consultingu), na základe
ktorého majiteľ zmenky mal vedomosť, či zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o
spotrebiteľskom úvere a spoliehal sa na to, že žalovaný nebude môcť po indosovaní zmenky robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom ( §
17 zmenkového a šekového zákona). Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila
vyplňovacie právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú
zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd
preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo
zmenky na nového nadobúdateľa, a tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek
tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov
týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom
na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi
právnu ochranu.

17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

21. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko
bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 8, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.