Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200016
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415200016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľa:

C.. P. P., narodený X. X. XXXX, P. X, 821 08 Bratislava a oprávnenej z vyživovacej povinnosti: V.. K.
P.Á., narodená XX. X. XXXX, P. M. XX, 841 02 Bratislava, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 5. 1. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu
povinnosť k 16. januáru 2009, na sumu 50 € mesačne, pričom sumy platené nad sumu výživného
vo výške 50 € sa započítajú od neskorších období. Uviedol, že od posledného rozhodnutia o určení

vyživovacej povinnosti, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.: 25P/300/2006 zo dňa 7. 5. 2007,
ktorým mu súd uložil povinnosť hradiť výživné vo výške 165,97 € (5.000 Sk) na maloletú dcéru K.
P., došlo u neho k viacerým zmenám. Uzavrel nové manželstvo, XX. X. XXXX sa navrhovateľovi
narodil syn, manželka ostala na materskej dovolenke, v spoločnej domácnosti navrhovateľa žije aj
syn manželky, narodený XX. X. XXXX, ktorý bol do 31. 8. 2012 študentom Právnickej fakulty na U.
H. X. V. v dennom štúdiu. Jediný príjem rodiny zabezpečuje navrhovateľ. Uviedol, tiež, že k rukám
oprávnenej hradil výživné aj nad rámec uloženej povinnosti (nákupom výpočtovej techniky, spoločnými

dovolenkami,občasnýmvreckovým,niektorýmipoplatkamispojenýmisoštúdiom.Vobdobírokovo2010
až 2012 bola finančná situácia navrhovateľa dobrá, v súčasnosti sa jeho situácia zhoršila v dôsledku
problémov v podnikaní nezapríčinených navrhovateľom (podvodné konanie vo vzťahu k jeho firme,
medializácia v súvislosti s firmami V..U..T.. R. B. F.). Uviedol, že odporkyňa má zabezpečené bývanie u
svojej matky, ktorá má byt vo vlastníctve, pričom príjem matky navrhovateľky je dostatočný na to, aby
pokryl potreby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ býva v prenajatom byte, pričom má
problémy s uhrádzaním nájomného. K návrhu navrhovateľ nedoložil žiadne doklady.

2. Oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na
skutočnosť, že v domácnosti navrhovateľa žijú tri dospelé osoby a jedno maloleté dieťa. Syn manželky
navrhovateľa má 28 rokov. Manželka navrhovateľa počas rodičovskej dovolenky podnikala. Medializácia
osoby navrhovateľa trvá už viac trinásť rokov. K skutočnosti, že navrhovateľ býva v prenajatom byte
uviedla, že sa jedná o byt v časti hlavného mesta s vyšším nájomným (byt s rozlohou vyše 100
m2 v Starom meste s mesačným nájomným prevyšujúcim 1.200 €). Matka oprávnenej z vyživovacej
povinnosti aj napriek vlastníctvu bytu má náklady spojené s úhradami spojenými s užívaním bytu.

Navrhovateľ užíva motorové vozidla luxusných značiek, hoci ich podľa vlastného vyjadrenia nevlastní.

3. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samésa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine
výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí

v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1
Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78
ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

4. Podľa § 157 zákona č. 151/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 183 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 CMP,
po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo
najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní.Podľa§32CMPúčastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdení.

5. Súd rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko sa tento nedostavil na pojednávanie nariadené
na 6. 10. 2016 (ospravedlnil sa aj z pojednávania nariadeného na 2. 6. 2015). Obe ospravedlnenia
boli doručené súdu emailom, prvé deň pred pojednávaním, druhé v deň pojednávania. Je potrebné

uviesť, že navrhovateľ k návrhu tiež neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd preto
pojednávala v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanoveniami CMP v spojení s CSP.

6. Pri každom návrhu o zníženie výživného a tak isto aj pri každom návrhu o zvýšenie výživného,
musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného

znížením alebo zvýšením odôvodňovala. Či ide o zmenu takého rozsahu, že odôvodňuje zníženie
výživného alebo naopak zvýšenie výživného. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej
úprave výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zníženie výživného alebo na zvýšenie výživného. Alebo
či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné
alebo naopak zmenili sa tak, že schopný platiť výživné v sume vyššej než doteraz. Zmenu pomerov musí

súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku
dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré
tu boli ku dňu posledného rozhodnutia, keď bola zatiaľ ostatná úprava výživného s pomermi a pomermi
v období za ktoré sa navrhovateľ domáha zníženia uloženej vyživovacej povinnosti.

7. Ako bolo vyššie uvedené, súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti navrhovateľa
rozsudkom č. k. 25P/300/2006-106 zo 7. mája 2007, právoplatným 27. 2. 2009. Rozsudkom súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa z pôvodne určenej sumy 1.000 (33,19 €) Sk na 5.000 Sk (165,97 €).
Súd v odôvodnení uviedol, že zmena u oprávnenej z vyživovacej povinnosti nastala v tom, že prešla na
vyššístupeňvzdelávania(študovalavtomčasenagymnáziu),čosaodrazilovzvýšenýchodôvodnených

potrebách oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Súd pritom vychádzal zo situácie navrhovateľa, ktorý v
čase rozhodnutia nepracoval, bol nezamestnaný a taktiež argumentoval negatívnym vplyvom proti nemu
vedeného trestného stíhania. Oproti tomuto stavu došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej z
vyživovacej povinnosti, ako aj navrhovateľa. Oprávnená začala študovať na vysokej škole. Navrhovateľ
medzičasom začal podnikať, čo predstavuje zlepšenie pomerov v porovnaní so situáciou pri poslednej

úprave vyživovacej povinnosti, kedy vôbec nepracoval. Z uvedeného je zrejmé, že v období, za ktoré
žiadal navrhovateľ znížiť vyživovaciu povinnosť, nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali
zníženie vyživovacej povinnosti a to aj pri rešpektovaní skutočnosti, že od 16. 1. 2009 má navrhovateľ
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naopak, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa o úspešnomobdobí v podnikaní v období rokov 2010 - 2012, toto by odôvodňovalo za predpokladu podania návrhu
navrhovateľkyvtomtoobdobíavprípadesplneniaostatnýchpodmienokzvýšenievyživovacejpovinnosti
navrhovateľa.

8. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, či vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvá aj po tom, čo
navrhovateľka v lete 2016 ukončila vysokoškolské štúdium a od mesiaca júl 2016 je zamestnaná. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že súd rozhodoval len o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti podľa
návrhu navrhovateľa, ktorý zamietol. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ nepodal,

preto sa súd nezaoberal skúmaním, či sú v súčasnosti splnené podmienky na zrušenie vyživovacej
povinnosti.

9. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o
trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 CMP uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.