Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2007

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/241/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406207900
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2007:6406207900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 10.4.2007 pred samosudcom JUDr.
Petrom Lukáčom, v právnej veci navrhovateľky Mgr. M. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. B., U.. D. č.
XXXX/X,. zastúpenej Mgr. S. I., advokátom so sídlom A. B., U.. XX.. augusta č. X,. proti odporcovi S.,
v.o.s., so sídlom B. Š., N.. S..T. č. X,. IČO: XXXXXXXX,. o návrhu na určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účatníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh na vydanie predbežného opatrenia
a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX. pre k.ú. Š. B. a to parc.č.
1531/6, v súčasnosti č. 1672 o výmere 122 m2, parc.č. 1631/7, v súčasnosti rozdelenej na CKN parc.č.
1678 o výmere 73 m2 a parc.č. 1679 o výmere 51 m2, parc.č. 1680 o výmere 51 m2, parc.č. 1682
o výmere 4366 m2, ako aj k stavbám nachádzajúcim sa na tomto pozemku, vedeným na LV č. XXX.

CKN parc.č. 1672 - stavba, rekreačná chata č.súp. XXX. (pred zmenou č.súp. XXX). Navrhovateľka
svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že dňa 12.4.1994 na verejnej dražbe konanej v B. B. vydražila
nehnuteľnosť a to rekreačné zariadenie v k.ú. Š. B., zapísanú na LV č. XXX. ako CKN parc.č. 1631/6,
v súčasnosti CKN parc.č. 1672 i výmere 122 m2, CKN parc.č. 1631/7, v súčasnosti rozdelená na
CKN parc.č. 1678 o výmere 73 m2, CKN parc.č. 1679 o výmere 51 m2, CKN parc.č. 1680 o výmere
51 m2 a CKN parc.č. 1682 o výmere 4366 m2, ako aj stavby nachádzajúce sa na tomto pozemku,

zapísané na LV č. XXX. na CKN parc.č. 1672 - stavba, rekreačná chata č.súp. XXX pred zmenou č.súp.
XXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že táto dražba sa uskutočnila na základe podnetu záložného
veriteľa, v tom čase A. a.s., pobočka B. B., v zmysle § 299 ods.2 Obchodného zákonníka, s poukazom
na zmluvu o úvere zo dňa 9.4.1992, resp. záložnú zmluvu na nehnuteľnosť č. 54/92, uzavretú medzi
záložným veriteľom A. P., a.s. a odporcom S., v.o.s., so sídlom B. Š.. Navrhovateľka v návrhu poukázala
na skutočnosť, že v liste o odstúpení od úverovej zmluvy zo dňa 6.5.1993 od záložného veriteľa bol
označený odporca ako dlžník upozornený na možnosť predaja predmetu zálohu v prípade nesplnenia si

svojich povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že realizácia
dražby predstavuje legálny nadobúdací titul na prevod nehnuteľnosti, pričom na základe odovzdávania
a prevzatia rekreačného zariadenia a to zápisu zo dňa 18.5.1994 prebrala navrhovateľka kľúče od
zariadenia,čímfaktickyvstúpiladoužívaciehoprávavočinehnuteľnostiastalasaoprávnenoudržiteľkou
tohto zariadenia, nakoľko vec fakticky ovládala, mala vôľu s vecou nakladať ako so svojou a konala
dobromyseľne. Čo sa týka nadobúdacieho titulu, za tento považovala udelenie príklepu licitátora,

čím vznikol právny titul oprávnenej držby, nakoľko nikto platnosť, resp. neplatnosť predmetnej dražby
nespochybnil. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že udelením príklepu a vstúpením do faktického
užívacieho stavu dňa 18.5.1994 začala plynúť lehota v zmysle § 134 OZ, nehnuteľnosť táto užívaladobromyseľne a nikým nerušene, pričom o skutočnosti, že táto nekoná bonafide sa dozvedela až po
vyhlásení rozsudku Okresným súdom v Žiari nad Hronom v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica dňa 4.11.2004, čím však splnila podmienku 10-ročnej oprávnenej držby predmetnej

nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov, podľa názoru navrhovateľky, boli splnené všetky podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, teda predmet spôsobilý vydržania
oprávnená držba, nepretržitá držba počas zákonom stanovenej lehoty 10 rokov.

Odporca, prostredníctvom štatutárneho zástupcu, na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľky v
plnom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že v danom prípade sú absurdné
tvrdenia samotnej navrhovateľky ohľadom skutočnosti základných atribútov úspešného uplatnenia
nároku v zmysle § 134 a nasledujúcich OZ pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva samotnej navrhovateľky. Namietal predovšetkým absenciu existujúceho právneho titulu
vstupu navrhovateľky do užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Namietol predovšetkým

okolnosť, že čo sa týka vykonanej dražby, záložný veriteľ na základe úverovej zmluvy, resp. zmluvy
o zálohu viazanej na úverovú zmluvu pri uzatváraní mandátnej zmluvy na realizáciu dražby prekročil
rámec svojich oprávnení daných tomuto zákonom, resp. zmluvným záväzkom v tom smere, že poveril
mandatára, v tomto prípade dražobnú spoločnosť, odpredajom predmetných nehnuteľností, čo bolo v
rozpore s vtedy platnou legislatívou. V tomto smere poukázal na závery rozhodnutí Okresného súdu

Žiar nad Hronom v konaní 7C 154/97, resp. v konaní 6C 2415/98. Zároveň namietol a spochybnil
ďalší základný atribút úspešného uplatnenia nároku podľa § 134 OZ a to dobromyseľnosť užívacieho
stavu predmetnej nehnuteľnosti, svedčiacu v prospech samotnej navrhovateľky. Jednoznačne uviedol
okolnosť, že čo sa týka užívania predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou, počas celého obdobia,
teda už od r. 1994 sa domáhal vydania predmetnej nehnuteľnosti ako domový vlastník predmetnej

nehnuteľnosti, pričom svoj nárok uplatňoval jednak cestou občiansko-právneho súdu a jednak cestou
podnetovania trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Uviedol ďalej okolnosť, že samotná
dobromyseľnosť užívacieho stavu navrhovateľky bola vylúčená i neustálymi konfliktnými situáciami
v súvislosti so zásahmi, či už štátnej alebo mestskej polície, ktorý stav pretrvával dlhodobo, až do
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C 2415/98. V tejto

súvislosti upozornil na okolnosť, že vydania predmetnej nehnuteľnosti sa domáhal už v tomto konaní v
r. 1998. Už v tomto čase musela byť teda navrhovateľke zrejmá okolnosť, že jej držba je neoprávnená
a táto sa v žiadnom prípade nemôže kvalifikovať ako dobromyseľná.

Okresný súd v Žiari nad Hronom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania rozsudkami
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C 5415/1998 zo dňa 11.4.2000, kúpno-predajnou zmluvou zo
dňa 20.4.1994, výpismi z LV č. XXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX. vypracovaným znalcom Ing.
J. K., písomným dôkazným materiálom, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 6.5.1993, samotnou
úverovou zmluvou zo dňa 9.4.1992, mandátnou zmluvou zo dňa 17.1.1994, výzvou na uvoľnenie

predmetu dražby rekreačného zariadenia zo dňa 12.4.1994, odovzdaním založenej nehnuteľnosti zo
dňa 6.5.1994, ako i ostatným pripojeným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca dňa 9.4.1992 uzatvoril so záložným veriteľom A. P., a.s., úverovú zmluvu, na základe ktorej bol

odporcovi poskytnutý krátkodobý podnikateľský úver vo výške 1,5 milióna Sk. Právny úkon a to samotná
úverová zmluva bola zabezpečená záložnou zmluvou, registrovanou bývalým Štátnym notárstvom
v Žiari nad Hronom pod číslom registrácie R. XXX/XXXX. zo dňa 9.4.1992. Súd mal preukázané,
že záložný veriteľ A., a.s., pobočka B. B. dňa 6.5.1992 odstúpilo od úverovej zmluvy z dôvodu
okolnosti, že odporca neuhrádzal splátky dojednané na základe splátkového kalendára poskytnutého

podnikateľského krátkodobého úveru, čím sa dostal do omeškania so splácaním viac ako dvoch po sebe
nasledujúcich splátok. V dôsledku tejto skutočnosti záložný veriteľ A. a.s., realizoval prostredníctvom
dražobnej spoločnosti svoje záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, pričom dražobná spoločnosť
kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.4.1994 predmetnú nehnuteľnosť previedla na navrhovateľku. Z
ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to obsahu spisového materiálu Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7C 1647/97 zo dňa 6.2.1998, s právoplatnosťou ku dňu 3.4.1998 mal
súd preukázané, že samotná kúpno-predajná zmluva bola vyhlásená za absolútne neplatnú, v dôsledku
čoho sa právny stav vrátil do pôvodného stavu a odporca zostal vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Z výsluchu účastníkov konania vyplynula pre súd okolnosť, že navrhovateľka od 18.5.1994 na základezápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej nehnuteľnosti a to rekreačného zariadenia v k.ú. Š. B. vstúpila
do užívacieho práva k nehnuteľnosti, avšak z ďalšieho konania Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 6C 2415/98 mal súd preukázané, že odporca sa domáhal vlastníckeho práva samotnou žalobou

na vypratanie nehnuteľnosti v spojitosti s čiastočným uplatnením nároku na náhradu škody. Okresný
súd v Žiari nad Hronom v konaní 6C 2415/1998 rozsudkom zo dňa 11.4.2000, s právoplatnosťou
ku dňu 9.11.2004 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 6.10.2004 uložil
navrhovateľke povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť.

Vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľky žalobou zo dňa 9.10.2006 v konaní Okresného súdu v Žiari
nad Hronom 7C 241/2006, kde sa domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
titulom vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 a nasledujúcich OZ, súd vykonal dokazovanie na
existenciu základných atribútov úspešného uplatnenia nároku podľa § 134 OZ. Čo sa týka naliehavého
právneho záujmu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva v zmysle § 88 písm.c/ OSP, v danom

prípade súd konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu v súvislosti so skutočnosťou, že v
prípade kladného rozhodnutia vo veci by v danom prípade kladné rozhodnutie okresného súdu viedlo
jednoznačne k zlepšeniu právneho postavenia samotnej navrhovateľky ako vlastníčky predmetných
nehnuteľností. Následne sa súd však bol nútený zaoberať otázkami existencie, resp. neexistencie
základných predpokladov atribútov uplatneného nároku podľa § 134 OZ v súvislosti s predloženým

písomným dôkazným materiálom, resp. iným materiálom.

Podľa § 134 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Takto

nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použije primerané ustanovenie o plynutí premlčacej doby.

Vydržanie vlastníckeho práva je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov.

Predovšetkým zákonodarca stanovuje základný atribút a to skutočnosť, že musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania. Môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda aj
ideálny spoluvlastnícky podiel s výnimkou veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu, alebo
určených právnických osôb.

Držba musí byť oprávnená. V tomto smere bližšie vysvetlenie atribútu oprávnenosti držby vysvetľuje
ustanovenie § 130 ods.1 OZ.

Ďalším základným predpokladom úspešného uplatnenia nároku podľa § 134 OZ je skutočnosť, že držba
musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej lehoty, u hnuteľných veci je vydržacia doba 3-
ročná,unehnuteľností10-ročná.Akdôjdekprerušeniuvydržacejdobyvdôsledkutoho,žedržiteľprestal
byť dobromyseľný v tom, že vec mu patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri
novom vzniku oprávnenej držby v tej istej veci. V takomto prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že predmet uplatnený nárokom na určenie
vlastníckeho práva, teda samotná nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX. pre k.ú. Š. B. je predmetom
spôsobilým v právnom i faktickom slova zmysle pre rozhodnutie v zmysle § 134 OZ. Túto okolnosť mal
súd preukázanú z výpisu z LV č. XXX.. V tomto smere súd teda ďalšie dokazovanie nenariaďoval i s
prihliadnutím na okolnosť, že tento základný atribút nebol namietaný zo strany účastníkov konania ako

sporný. Súd teda v ďalšom zameral svoje dokazovanie na existenciu ďalších dvoch základných atribútov
predpokladu úspešného uplatnenia nároku podľa § 134 OZ.Súd v hore uvedenom naznačenom smere vykonal dokazovanie ohľadom oprávnenosti držby v
náväznosti jednak na existenciu právneho titulu, od čoho navrhovateľka odvodzovala oprávnenosť
svojej držby, následne v náväznosti na dobromyseľnosť počas trvania držby. V tomto smere súd

vykonal dokazovanie oboznámením sa s dražobnou zápisnicou, rozsudkami Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 6C 2415/98, resp. 7C 1647/97. Z prevedeného dokazovania sa súd v danom prípade
nemohol stotožniť s tvrdením samotnej navrhovateľky ohľadom existencie oprávneného titulu vstúpenia
navrhovateľky do užívacieho práva tak, ako ho perfaktovala samotná navrhovateľka v žalobe, resp.
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní. V danom prípade z citovaných rozsudkov vyplýva

jednoznačne okolnosť, že vzhľadom na platnú legislatívnu úpravu ohľadom realizácie dražieb, záložný
veriteľ A., a.s., P., pobočka B. B. v čase poverenia realizácie dražby dražobnej spoločnosti R., a.s., B.
B. so sídlom B. B., U.. P. č. X,. nemala oprávnenie ako záložný veriteľ k takémuto kroku. V danom
prípade, podľa názoru súdu, vzhľadom na platnú právnu úpravu, záložný veriteľ - v tomto prípade A.
P., a.s., pobočka B. B., previedla na základe mandátnej zmluvy na mandanta - Dražobnú spoločnosti
R., a.s., B. B., so sídlom B. B., P. č. 3 viacej práv, ako sám záložný veriteľ mal. V tomto smere je

nutné podotknúť okolnosť, že záložný veriteľ v zmysle platnej právnej úpravy nebol oprávnený pristúpiť
k priamemu predaju zálohu, čo konštatovali súdy jednak v konaní 6C 2415/98 a jednak i v konaní 7C
154/97.Vzhľadomnataktozistenýskutkovýstav,podľanázorusúdu,absentujeprávnytituloprávneného
vstupu navrhovateľky do užívacieho práva.

V ďalšom súd zameral svoje dokazovanie na užívanie predmetnej nehnuteľnosti samotnou
navrhovateľkou bonafide.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Oprávnená držba je faktické ovládanie vecí, alebo vykonávanie práva späté s vôľou, nakladať s nimi
ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej

držbe musia byť teda splnené ďalšie základné náležitosti.

Základnou náležitosťou je faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva. Pritom fakticky vec ovláda
nielen ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má

príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať. Ďalším základným predpokladom je vôľa nakladať
s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky
patrila.

Ďalším základným atribútom je dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Túto skutočnosť,
či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia samotného
držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. V tomto základnom atribúte treba mať na zreteli predovšetkým
dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav. Základným rozhodujúcim kritériom je či držiteľ veci

alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného
prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda, alebo právo ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať
na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Medzi
tieto patrí nadobúdací titul, i keď neplatný. V prípade pochybnosti o tom, či je držba oprávnená sa

predpokladá, že držba je oprávnená. Jedná sa však o nezvratiteľnú právnu domnienku, ktorú môže
účastník konania vyvrátiť v priebehu pojednávania. Dôkazné bremeno spočíva na tom, kto popiera
dobromyseľnosť držiteľa. V tomto smere treba ďalej upozorniť na okolnosť, že strata dobrej viery držiteľa
vecialebovykonávateľaprávanastaneokamihom,keďsamustaliznámymiskutočnosti,ktorézhľadiska
objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolávať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo

patrí. Ku strate dobrej viery dôjde tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa určuje, že držiteľ má
vydať vec vlastníkov, resp. ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iný subjekt než držiteľ.V tomto smere súd vykonal dokazovanie, následne oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu
Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 7C 154/97, resp. s konaním sp.zn. 6C 2415/98.
Vzhľadom na obsah súdnych rozhodnutí je nesporná okolnosť, že už v konaní č. 7C 154/97 ohľadom

vyslovenia platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu a to kúpno-predajnej zmluvy musela byť
navrhovateľke zrejmá skutočnosť, že v danom prípade navrhovateľa nebola a nie je vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti.Ďalej jednoznačne táto okolnosť musela byť navrhovateľke zrejmá i s podania
samotnej žaloby v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C 2415/98 na vydanie predmetnej
nehnuteľnosti. V tomto smere sa v žiadnom prípade súd nemôže stotožniť s tvrdením samotnej

navrhovateľky, že o tejto skutočnosti sa dozvedela až na základe rozsudku zo dňa 11.4.2000, resp. až
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia dňom 9.11.2004, čím navrhovateľka zdôvodňuje uplynutie
10-ročnej vydržacej lehoty. V tomto smere súd upozorňuje na okolnosť, že strata dobrej viery držiteľa
veci, resp. vykonávateľa práva nastane okamihom, kedy sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska
objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo
patrí. Súd upriamuje pozornosť na gramatický výklad straty dobrej viery okamihom, keď sa stali známymi

skutočnosti, ktoré vyvolali dôvodnú pochybnosť. Z prevedeného dokazovania nesporne vyplynula pre
súd okolnosť, že tieto skutočnosti sa stali navrhovateľke známymi minimálne v r. 1997, resp. 1998 v
čase podania žaloby v hore uvedených konaniach pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie mal súd jednoznačne preukázané, že vzhľadom na právnu
kvalifikáciu uplatneného nároku v danom prípade absentujú minimálne dva základné predpoklady
úspešnosti uplatneného nároku podľa § 134 OZ a to oprávnenosť držby a zároveň i uplynutie 10-
ročnej vydržacej lehoty, vzhľadom na predmet uplatneného nároku. S prihliadnutím na jednoznačné
dokazovanie vo veci, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Odporca v zákonom stanovenej lehote trovy konania v konaní neuplatnil, súd preto rozhodol, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.