Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116213237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: DV Invest Group,
s.r.o., Bačíkova 59/2, 040 01 Košice, IČO: 44 908 580, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s., Nám. SNP 17, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca úpadcu RESUSTIC
ZEMPLÍN s.r.o., Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, zastúpenému IŠ, s.r.o.,
Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 472, v konaní o určenie pravosti
pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/13/2016-110 zo

dňa 15.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I. napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávky žalobcu uplatnené do
konkurzného konania na majetok úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407,
077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice
I, oddiel: Sro, vložka č. 16458/V na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/77/2014 prostredníctvom
prihlášky, pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/1 vo výške 438.998,42 eur,

prostredníctvom prihlášky pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/2 vo výške
71.135,90 eur s právom na uspokojenie zo všeobecnej podstaty, sú čo do ich právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok nesporné a považujú sa za
zistené pohľadávky s právom na uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 ZKR
(výrok I.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
14.6.2016 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené do konkurzného konania na majetok
úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., Kráľovský Chlmec, pod poradovým číslom v zozname prihlásených
pohľadávok 3/1 vo výške 438.998,42 eur, prostredníctvom prihlášky pod poradovým číslom v zozname
prihlásených pohľadávok 3/2 vo výške 71.135,80 eur s právom na uspokojenie zo všeobecnej podstaty,
sú čo do ich právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok
nesporné a považujú sa za zistené pohľadávky s právom na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok

podľa § 95 ods. 1 ZKR. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávky, ktoré si prihlásil do konkurzného
konania vznikli ešte právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný
zdravotnícky materiál vo výške 46.974,35 eur + úrok z omeškania vo výške 24.161,55 eur (pohľadávka
postúpená na žalobcu spoločnosťou C. s.r.o.) a titulom neuhradenej ceny za zhotovené dielo vo výške275.000,00 eur + zákonný úrok vo výške 163.998,42 eur (pohľadávka postúpená na žalobcu postupcom
M. s.r.o.).

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávok, že
žalobca nepreukázal, že došlo k zrealizovaniu a odovzdaniu diela s tým, že podľa čl. V ods. 3
Zmluvy o dielo zo dňa 3.2.2009 o prevzatí diela musí byť spísaný odovzdávací protokol. Pohľadávku
poprel žalovaný aj z dôvodu, že žalobcom predložené uznania dlhov zo strany úpadcu k jednotlivým
pohľadávkam sú uznania dlhov vyhotovené v zmysle ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka a

premlčacialehotaje4rokyatedanárokžalobcuuplatnenývkonkurznomkonaníje premlčaný.Žalovaný
spochybnil aj podpis štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov. Taktiež poprel pohľadávku z
dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka prihlášky pod poradovým číslom 1 mal nepochybne
za preukázané, že žalobca ako veriteľ si touto prihláškou prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi

v celovej výške 438.998,42 eur ako inú pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 275.000,00
eur a úrokov z omeškania vo výške 163.998,42 eur. Pohľadávku si žalobca uplatnil zo zmluvy o
postúpenípohľadávkyzodňa20.1.2014uzavretejmedzispoločnosťouM.s.r.o.ažalobcom.Pohľadávka
predstavuje neuhradenú cenu za zhotovené dielo vo výške 275.000,00 eur a úrok z omeškania vo výške
163.998,42eur.Súdprvejinštanciemalzozmluvyodielouzavretejmedziúpadcomakoobjednávateľom

a spoločnosťou M. s.r.o. ako dodávateľom, z Preberacieho protokolu o odovzdaní diela zo dňa 18.3.2010
za preukázané riadne odovzdanie a prevzatie diela podľa ZOD zo dňa 18.3.2010. Z uvedeného dôvodu
vznikla úpadcovi povinnosť zaplatiť predchodcovi žalobcu cenu diela vo výške 275.000,00 eur.

5. K dôvodu popretia pohľadávky žalobcu z dôvodu, že žalobcom predložené uznania dlhov zo strany

úpadcu sú uznania vyhotovené podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka (4 roky) a z uvedeného
dôvodu uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že z listiny zo dňa 14.10.2010
označenej ako „Uznanie dlhu“ nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi M. s.r.o. vo výške
275.000,00eurtitulomneuhradeniadanejsumyakocenyzavykonanédielopodľavyššieuvedenejZOD,
čo do dôvodu a výšky. Z listiny zo dňa 17.7.2013 označenej ako Uznanie dlhu totiž nepochybne vyplýva,

že úpadca uznal dlh voči veriteľovi M. s.r.o. vo výške 275.000,00 eur titulom neuhradenia danej sumy ako
ceny za vykonané dielo podľa vyššie uvedenej ZOD, čo do dôvodu a výšky. S poukazom na charakter
strán sporu, s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že právna
úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, sa
právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo.

Preto súd posudzoval uznanie záväzku podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. I napriek
uvedenému má súd nepochybne za preukázané, nárok uplatnený zo strany žalobcu v konkurznom
konaní nie je premlčaný a to najmä s poukazom na listiny zo dňa 14.10.2010 a zo dňa 17.7.2013
označené ako Uznanie dlhu, ako aj skutočnosť, že si žalobca uplatnil túto pohľadávku do konkurzného
konania prihláškou pohľadávok zo dňa 30.3.2016 doručenou do kancelárie správcu 8.4.2016, ako to

nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného.

6. K spochybneniu pravosti podpisu štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov ako aj ďalších
listinách, súd prvej inštancie uviedol, že najmä výsluchom svedka W. mal za preukázané, že podpisy na
zmluvách sú jeho podpismi a zo strany žalovaného nebol preukázaný opak.

7. Súd prvej inštancie k popretiu pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že v
konaní nebolo preukázané, žeby išlo o právne úkony urobené medzi spriaznenými osobami. Žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 62 ods. 2 ZKR.

8. K prihláške pod poradovým č. 2, uplatnenej žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si ako
veriteľ touto prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 71.135,90 eur ako inú pohľadávku, pozostávajúcu
z istiny vo výške 46.974,35 eur a úrokov z omeškania vo výške 24.161,55 eur. Pohľadávku si žalobca
uplatnil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2011 uzavretej medzi spoločnosťou C. s.r.o.

a žalobcom špecifikovanou v odseku 19/ tohto rozsudku. Pohľadávka vznikla právnemu predchodcovi
žalobcu - C., s.r.o., z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný zdravotnícky materiál úpadcovi vo
výške 46.974,35 eur, fakturovaný faktúrou číslo 10000512 zo dňa 11.4.2010 s dátumom splatnosti
10.6.2010 na sumu 46.974,35 eur, zákonný úrok uplatnený vo výške 9% ročne.9. Z Dodacieho listu č. 92/2010 nepochybne vyplýva dodanie zdravotníckeho materiálu spol. C. s.r.o.
úpadcovi 10.6.2010. Z faktúry číslo 10000512 vystavenej spol. C. s.r.o. úpadcovi dňa 11.4.2010,

nepochybne vyplýva povinnosť úpadcu zaplatiť danej spol. dlžnú sumu 46.974,35 eur v lehote splatnosti
10.6.2010.

10. Dôvod popretia pohľadávky, že záväzkovo-právny vzťah medzi spol. C., s.r.o. a úpadcom je
relatívnym obchodom a preto uznanie dlhu zo dňa 21.4.2011 sa posudzuje podľa ust. § 407 ods. 1

Obchodného zákonníka, a teda premlčacia lehota je len 4 roky, teda nárok uplatnený zo strany žalobcu
v konkurznom konaní je premlčaný - súd považuje za nepreukázaný a tým nedôvodný. Z listiny zo
dňa 21.4.2011 označenej ako Uznanie dlhu nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi
C. s.r.o. vo výške 46.974,35 eur titulom neuhradenia danej sumy ako ceny za dodaný tovar, čo do
dôvodu a výšky. Z listiny zo dňa 12.9.2013 označenej ako Uznanie dlhu nepochybne vyplýva, že
úpadca uznal dlh voči veriteľovi C. s.r.o. vo výške 46.974,35 eur titulom neuhradenia danej sumy ako

ceny za dodaný tovar, čo do dôvodu a výšky. S poukazom na charakter strán sporu, s poukazom na
ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že právna úprava uznania záväzku v
Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, sa právna úprava uznania
dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Preto súd posudzoval
uznanie záväzku podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. I napriek uvedenému má súd

nepochybne za preukázané, nárok uplatnený zo strany žalobcu v konkurznom konaní nie je premlčaný
a to najmä s poukazom na listiny zo dňa 21.4.2011 a zo dňa 12.9.2013 označené ako Uznanie dlhu, ako
aj skutočnosť, že si žalobca uplatnil túto pohľadávku do konkurzného konania prihláškou pohľadávok
zo dňa 30.3.2016 doručenou do kancelárie správcu 8.4.2016, ako to nepochybne vyplýva z vyjadrenia
žalovaného.

11. K spochybneniu pravosti podpisu štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov a k
odporovateľnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie opakovane uviedol ako u prihlášky č. 1, že mal za
preukázané, že podpisy na uznaniach sú podpismi štatutárneho zástupcu úpadcu, ktorý túto skutočnosť
aj potvrdil a súčasne nemal za preukázané, žeby išlo o právne úkony urobené medzi spriaznenými

osobami.

12. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurznom konaní na majetok
úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., vo výške 438.996,42 eur a 71.135,90 eur sú čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok nesporné a považujú

sa za zistené s právom na uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 ZKR.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

14. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 28 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 9 a 14 ZKR, §

9 ods. 1 ZKR, § 62 ods. 1, 2, 4, 6 ZKR, § 13 ods. 1 zák.č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“), § 261 ods. 1 a 5 ObZ, § 323 ods. 1, 2 ObZ, § 402 ObZ, § 407 ods. 1 ObZ, § 408 ods. 1 ObZ,
§ 365 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 1 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
524 ods. 1, 2 OZ, § 526 ods. 1, 2 OZ, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/13/2016-110 zo dňa 15.2.2018
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež si uplatnil trovy odvolacieho konania.

16. V odvolaní poukázal na ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) s tým, že na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších
úkonov súdu. Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 nebolo žalobcom označené ako dôkaz v žalobe o určenie
pravosti pohľadávky, pričom žalobca týmto dôkazom disponoval, ale ho neuplatnil ako prostriedok
procesného útoku včas. Súd pri aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods. 1

CSP nemal na predmetné Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 prihliadnuť, a ak na neho prihliadol, mal sa
v odôvodnení rozsudku vysporiadať s tým, prečo v konaní nebola aplikovaná sudcovská koncentrácia
konania. Mal zato, že takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa §
365 ods. 1 písm.b/ CSP. Súd sa zároveň nevysporiadal so skutočnosťou, že Uznanie dlhu zo dňa17.7.2013 nebolo obsahom prihlášky a ani žaloby, preto čas jeho vzniku je otázny, a takto zistený
skutkový stav súdom neobstojí. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam§365ods.1písm.f/CSP.Zároveňneuplatneniesudcovskej

koncentrácie v konaní, a absencia posúdenia právnej veci s prihliadnutím na ustanovenie § 30 ods. 2
ZKR, odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm.h/
CSP. súčasne poukázal na ust. § 30 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého prihlášku v konkurznom konaní
nemožno doplniť ani opraviť. Prihláška žalobcu neobsahovala Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 a žalobca
sa na toto uznesenie ani neodvoláva.

17. K popretiu pohľadávky žalovaným z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 62
ods. 6 ZKR žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel k zisteniu, že žalobca poprel pohľadávku aj
z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 62 ods. 2 ZKR. Pohľadávka nebola popretá
žalobcom, ale žalovaným, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP,
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Rovnako z uvedeného bodu 45 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval
toto popretie, podľa nesprávneho ustanovenia ZKR, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie aplikoval na predmetné popretie ust. § 62 ods. 2 ZKR, napriek
tomu, že pohľadávka žalobcu bola žalovaným popretá z dôvodu odporovateľnosti podľa § 62 ods. 6

ZKR, tak ako to je uvedené v Oznámení o popretí. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca
dôvody popretia žalovaným z dôvodu odporovateľnosti žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval
a preto mal žalovaný za to, že táto skutočnosť je nesporná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nie sú uvedené akékoľvek tvrdenia, či dôkazy predložené žalobcom, ktoré by uvedenú skutočnosť,
resp. dôvody odporovateľnosti podľa § 62 ods. 6 ZKR vyvracali. Rovnako z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri posúdení predmetnej otázky,
ktorá skutočnosť odôvodňuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že vzhľadom na ust. § 30 ods. 2 ZKR prihlášku v konkurznom
konaní nemožno doplniť ani opraviť. Prihláška popretého veriteľa - žalobcu - neobsahovala Uznanie

dlhu zo dňa 12.9.2013, dokonca ani sám žalobca sa v podanej žalobe na toto Uznanie dlhu zo dňa
12.9.2013 neodvoláva a nevyvracia ním dôvody popretia, t.j. námietku premlčania žalovaného. Žalovaný
mal za to, že toto Uznesenie dlhu zo dňa 12.9.2013 v čase prihlásenia predmetnej pohľadávky, v čase
jej popretia a dokonca ani v čase podania incidenčnej žaloby neexistovalo. Vzhľadom na uvedené, mal
odvolateľ za to, že v incidenčnom konaní by malo byť predmetom konania len to, čo bolo uvedené v

prihláške pohľadávky, nakoľko táto neobsahovala Uznesenie dlhu zo dňa 12.9.2013 samotné popretie
predmetnej pohľadávky bolo dôvodné. Predmetné Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 nebolo ani označené,
ako dôkaz v samotnej žalobe o určenie popretej pohľadávky, pričom ak žalobca týmto dôkazom
disponoval, neuplatnil tento prostriedok procesného útoku včas. Takéto konanie žalobcu, ktorý má
právneho zástupcu a ktorému sú najmä známe dôvody popretia predmetnej pohľadávky nie je možné

ospravedlniť, a to ani na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych
kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd prvej inštancie preto
pri aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1 CSP nemal na predmetné
Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 prihliadnuť, a ak na neho prihliadol, mal sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku vysporiadať s tým, prečo v konaní vyvolanom konkurznom, nebola v plnom rozsahu aplikovaná

sudcovská koncentrácia konania.

19. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP. Súd sa zároveň nevysporiadal so skutočnosťou,
že Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 nebolo obsahom prihlášky a ani žaloby, preto čas jeho vzniku je

otázny, a takto zistený skutkový stav súdom neobstojí. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm.f/ CSP. Zároveň
neuplatnenie sudcovskej koncentrácie v konaní, a absencia posúdenia právnej veci s prihliadnutím na
ustanovenie § 30 ods. 2 ZKR odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa
§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.21. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne
posúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuakonštatuje
správnosť jeho dôvodov.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza:

25. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne uplatnenia prihlášky v súlade s ust. § 30 ods. 2 ZKR,
odvolací súd uvádza, že opravu alebo doplnenie zákon vylučuje len ohľadom obsahu prihlášky, nie listín,

ktoré veriteľ pripojí k prihláške, preto tieto môže veriteľ doplniť, prípadne opraviť kedykoľvek. Vzhľadom
na uvedené doplnenie prihlášky žalobcom, listinu - Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 považoval odvolací
súd za úkon, ktorý nie je v rozpore s cit.zák. ustanovením.

26. Dôvodom podania odvolania žalovaným bola aj skutočnosť, že Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 bolo

antidatované, a nebolo podpísané oprávnenou osobou.

27. Odvolací súd preskúmal aj predmetnú námietku žalovaného a mal za preukázané tak, ako to uviedol
súd prvej inštancie, že štatutárny zástupca úpadcu Ing. G. C. vlastnoručne podpísal Uznanie dlhu zo dňa
17.7.2013, čo potvrdil svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 16.11.2017 s tým, že podpis na uznaní dlhu

je jeho vlastný. K tvrdeniu antidatovania uznania dlhu nepredložil žalovaný žiadne relevantné dôkazy,
preto považoval odvolací súd túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

28. Za nevyhnutné považuje odvolací súd poukázať aj na nesprávnosť interpretácie ust. § 153 ods. 1, 2
CSPžalovaným,ohľadneuplatneniaprostriedkuprocesnéhoútokuaprostriedkuprocesnejobranyvčas.

29. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby dňa 14.6.2016 žalobcom na Okresnom súde Košice
I t.j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku.

30. Podľa ust. § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

31. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

32. Keďže podľa ust. § 470 ods. 2 CSP nemožno ustanovenia ohľadne sudcovskej koncentrácie
uplatňovať na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, preto ani na dané konanie nie je

možné aplikovať ust. § 153 ods. 1, 2 CSP, keďže by bolo v neprospech žalobcu.

33. K námietke žalovaného ohľadne popretia pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu,
odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

zjavne neodôvodnené, a to, že sa odvolateľ s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru arbitrárnosti rozhodnutia súdu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a následne k
porušeniu práva na spravodlivý proces.34. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. V intenciách vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

36. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100% rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1 posledná veta ZKR).