Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616212390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616212390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Q. Y. - Q., O., M., Q. XXXX/XX, IČO:
XXXXXXXX, právne zastúpenej JUDr. Iveta Fabianová, advokátka, Zimná 58, Spišská Nová Ves proti
žalovanej V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N..M..Š. XXXX/XX, A. G. Z., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, v spore o
zaplatenie 700,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 16Csp 25/2016-91 zo dňa 22.12.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v II. a III. výroku.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 400,--EUR, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 14,28 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves, samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobkyni sumu 700,-eur, ktorú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 9.3.2016

zmluvu o sprostredkovaní č. 2016/10 na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala, že bude pre žalovanú
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca zároveň poskytovateľ krátkodobej
pomoci pri opatere detí a starších osôb, alebo poskytovateľ služieb pre rodinu a domácnosť mala
príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ako objednávateľom týchto služieb a žalovaná sa zaviazala,
že uhradí žalobkyni ako sprostredkovateľovi províziu v sume 400,-eur v prípade, že bude uzavretá
sprostredkovaná zmluva a uhradí náklady spojené so sprostredkovaním v sume 300,-eur.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 25 ods. 1,4 zákona č. 5/2004 o službách
v zamestnanosti, § 262 ods. 1,2 ods. 5, § 642,644, 645, 646, 647 ods. 1,2 § 648 ods. 1 Obchodného
zákonníka (zákona č. 513/1991 Z.z.) v znení účinnom v rozhodnom období, § 52 ods. 1, ods. 2,3,4, § 53
ods. 1,2,3 a § 37 a § 41 Občianskeho zákonníka sa prvoinštančný súd nestotožnil s právnym názoromžalovanej, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva o sprostredkovaní mala byť v skutočnosti zmluvou
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z.

4. Žalobkyňa má v rámci predmetu svojich podnikateľských činností zapísanú aj sprostredkovateľskú
činnosť v oblasti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť s výnimkou sprostredkovania
zamestnania za úhradu a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri
opatere detí a starších osôb s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu. Ide o voľné živnosti,

ktoré umožňujú podnikateľovi, ktorý ich má zahrnuté do predmetu svojho podnikania, aby v ich rámci
podnikal. Tieto činnosti sú odlišné od predmetu podnikania: sprostredkovania zamestnania za úhradu,
ktoré je viazanou živnosťou. Tento predmet podnikania, ktorý pôvodne mala zapísaný v rámci svojich
predmetov aj žalobkyňa, táto toho času už nevykonáva.

5. Pokiaľ sa teda žalobkyni umožnilo príslušným zápisom do živnostenského registra prostredníctvom

príslušného orgánu vykonávať vyššie uvedené sprostredkovateľské činnosti, bolo jej právom v tomto
smere aj hľadať záujemcov o sprostredkovanie týchto služieb a následne s nimi uzatvárať príslušné
zmluvy.

6. Obsah zmluvy o sprostredkovaní č. 2016/10 uzavretej medzi stranami sporu výslovne poukazuje na

to, v akých predmetoch činností žalobkyňa podniká a tiež aj to, že pri realizácii činnosti na základe tejto
zmluvy žalobkyňa nesprostredkúva záujemcovi, teda v tomto prípade žalovanej, zamestnanie (porovnaj
článok I ods. 1 zmluvy, ako aj článok VI ods. 3 zmluvy.)

7. Aj predmet uvedenej zmluvy je v článku II ods. 1 vymedzený tak, že žalobkyňa bude vyvíjať činnosť

smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca a zároveň poskytovateľ krátkodobej pomoci pri opatere
detí a starších osôb alebo poskytovateľ služieb pre rodinu a domácnosť mala príležitosť uzavrieť zmluvu
s treťou osobou ako objednávateľom týchto služieb, ktorej predmetom by bolo poskytovanie služieb
žalovanou v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v predmete
činnosti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť na území Nemeckej spolkovej republiky. Nikde

sa teda nehovorí o vyhľadaní zamestnania pre žalovanú.

8. Žalovaná bola aj v rámci rokovaní pri uzavretí tejto zmluvy o sprostredkovaní, ako aj v
rámci písomného oznámenia o vycestovaní dňom 22.03.2016 upozornená na potrebu obstarania si
živnostenského oprávnenia na výkon činnosti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere starších

osôb na území Nemeckej spolkovej republiky. Práve o výkon tejto činnosti mala podľa článku I ods. 2
uvedenej zmluvy záujem.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené si súd ustálil, že vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou o

sprostredkovanísanemáriadiťustanoveniamizákonač.5/2004Z.z.,konkrétne§25citovanéhozákona.

10. Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska toho, či sa medzi nimi jedná prípadne
nejedná o spotrebiteľskoprávny vzťah, súd v danom prípade vychádzal z ustanovenia § 52 ods. 1, 2,
3 a 4 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva, pričom zároveň podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

12. V tomto smere teda súd musel v prvom rade posúdiť, či strany sporu spĺňajú definície pojmu
dodávateľa a spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3, resp. 4 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Žalobkyňa uvedenú definíciu dodávateľa spĺňa , keďže pri poskytovaní plnenia zo zmluvy o
sprostredkovaní č. 2016/10 uzavretej medzi stranami sporu poskytuje žalovanej plnenie , ktoré vyplýva
z jej živnostenského oprávnenia.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Spotrebiteľom na účely § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je každá nepodnikajúca fyzická osoba.
Z hľadiska posúdenia právneho statusu spotrebiteľa je rozhodujúci okamih uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, ktorého účastníkom sa stala nepodnikajúca fyzická osoba ako spotrebiteľ. Neskoršia zmena
jeho statusu (fyzická osoba sa stane podnikateľom) nemení nič na charaktere spotrebiteľskej zmluvy.
(porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 451).

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná spĺňa definíciu spotrebiteľa a preto
vzťah medzi ňou a žalobkyňou založený zmluvou o sprostredkovaní je spotrebiteľskoprávnym vzťahom.

18. Prvoinštančný súd tiež ustálil, že vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou o sprostredkovaní

sa nemá riadiť ustanoveniami zákona č. 5/2004 Z.z. konkrétne § 25 citovaného zákona. Pokiaľ ide
o posúdenie vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska toho, či sa medzi nimi jedná alebo nejedná o
spotrebiteľský vzťah, prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 52 ods. 1,2,3 a 4 a Občianskeho zákonníka
a uzavrel, že žalovaná spĺňa definíciu spotrebiteľa a preto vzťah medzi ňou a žalobkyňou založený
zmluvou o sprostredkovaní je spotrebiteľskoprávnym vzťahom. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva

o sprostredkovaní nespadá pod tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka) a je
preto namieste, aby sa riadila ustanoveniami Občianskeho zákonníka, k tomu súd uviedol, že zmluvné
strany si podľa § 262 Obchodného zákonníka môžu zvoliť na úpravu svojich vzťahov režim uvedeného
právneho predpisu, a to aj vtedy, že sa nejedná o podnikateľov, príp. ak nejde o tzv. absolútny obchod.

19. Pokiaľ si strany sporu pre úpravu svojho vzťahu zvolili aplikáciu ustanovení § 642 a násl.
Obchodného zákonníka, pojednávajúcu o zmluve o sprostredkovaní, táto úprava v zásade nie je odlišná
od úpravy spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutej v občianskom zákonníku.

20. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vyvinula činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako

záujemcaazároveňposkytovateľkrátkodobejpomocipriopaterestaršíchosôbmalapríležitosť uzavrieť
zmluvu v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere starších osôb a tú aj napokon s pani L. A.
uzatvorila v ústnej forme, kedy menovanej aj poskytovala opatrovateľské služby v období od 23.3.2016
do 12.4.2016, za čo obdržala odmenu v celkovej výške 1.260,--EUR, a tiež jej boli preplatené cestovné
náklady na cestu zo Slovenska do Nemecka a späť v sume 170,--EUR.

21. Vzhľadom na uvedené preto žalobkyni vznikol v zmysle článku III ods. 1 zmluvy o sprostredkovaní
žalobkyni nárok na províziu, vo výške 400,--EUR. Tento nárok mal byť žalovanou žalobkyni vyplatený
do 3.6.2016, čo sa však nestalo.

22. Tento nárok žalobkyne posúdil súd za oprávnený a nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že pani L.
A. so žalovanou následne už zmluvu o opatrovaní jej osoby nechcela predlžiť, resp. v nej pokračovať,
alebo inak povedané neformálne túto zmluvu so žalovanou zrušila.

23. V tejto súvislosti súd poukázal na listinný doklad - písomnú informáciu o opatrovanej zo dňa
23.3.2016, ktorú si žalovaná oproti podpisu aj prevzala, a v ktorom sa pôvodne rátalo s tým, že žalovaná
mala vycestovať k menovanej pani L. A. aj v ďalších dňoch a to konkrétne, dňa 3.5.2016, v utorok
večer. Pokiaľ teda pani L. A. následne prestala mať záujem o výkon týchto služieb od žalovanej,
táto skutočnosť podľa súdu prvej inštancie nemohla byť pričítaná na ťarchu žalobkyne a nemohla

byť tou skutočnosťou, ktorá by jej znemožnila dožadovať sa úhrady provízie za sprostredkovanie
uzavretiauvedenejzmluvymedzižalovanouapaniL.A..Naposudzovanievýšky(primeranosti)odmeny
(provízie) nie je možné podľa prvoinštančného súdu aplikovať ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o neprijateľných podmienkach, nakoľko táto odmena ( provízia), resp. jej výška sa týkaprimeranosti ceny , pričom táto zmluvná podmienka je v texte Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi
stranami sporu vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. (V zmluve v článku III ods. 1 je jasne a určito
vymedzené , že provízia je stanovená na sumu 400,--EUR, nárok na ňu vzniká po uzavretí zmluvy medzi

žalovanou a pani L. A. a je určená aj jej splatnosť do 3.6.2016.).

24. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že hlavný predmet plnenia je v zmluve dojednaný neurčito, s touto
sa súd nestotožnil, nakoľko podľa článku II ods. 1 uvedenej zmluvy sa žalobkyňa ako sprostredkovateľ
zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou

osobou, ktorej predmetom by bolo poskytovanie služieb žalovanou v predmete činnosti krátkodobej
pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v predmete činnosti poskytovania služieb pre rodinu a
domácnosť na území Nemeckej spolkovej republiky. Súdu z takto formulovaného znenia predmetu
zmluvy nebolo zrejmé, v čom by mala spočívať jeho neurčitosť, prípadne nezrozumiteľnosť. Preto súd
ustálil, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie provízie v sume 400,-eur.

25. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nákladov v sume 300,-eur, dospel súd prvej
inštanciekzáveru,žezmluvaosprostredkovanívčastinárokovnanáhradunákladovjeneurčitánakoľko
nie z nej zrejmé, ktoré náklady majú byť uvedenou sumou pokryté. Navyše z formulácie, tak ako je
uvedená v príslušných článkoch sa uvedená suma skôr javí, ako dodatočná suma provízie.

26. Podľa ods. 3 článku IV. zmluvy uzavretej medzi stranami sporu paušálnu sumu 300,-- EUR majú
predstavovať náklady za služby spojené so sprostredkovaním špecifikované v bode 2 písm. a./ a písm.
b/ článku VI tejto zmluvy. Teda samotné ustanovenie odseku 3 tieto náklady nešpecifikuje. Pokiaľ ide
o odkázaný článok VI ods. 2 písm. a./ a písm. b/ ani ten bližšie nešpecifikuje nákladové položky,

ale definuje službu, ktorú žalobkyňa pre žalovanú má vykonávať. To však v žiadnom prípade nemôže
predstavovať „náklad“ žalobkyne na výkon jej činnosti. Takto formulované znenie je skryte premietnuté
navýšenie provízie (odmeny) žalobkyne za jej činnosť, ktorú mala pre žalovanú vykonať, a ocenenie
ktorej už malo byť premietnuté v jej provízii upravenej v článku III ods. 1 predmetnej zmluvy.

27. Samotná žalobkyňa tieto svoje náklady vo svojej výpovedi zadefinovala tak, že to sú „náklady“, ktoré
má v súvislosti s tým, že sú to náklady na čas, ktorý venuje poradenským činnostiam pre záujemkyne,
resp. to, že im je k dispozícií denne 12 hodín a poskytuje im služby aj informácie. Tieto činnosti
žalobkyne však nemôžu byť nákladom , ale sú obsahom jej hlavnej náplne práce, za ktorú si účtuje
odmenu v podobe provízie pri sprostredkovateľskej činnosti.

28. Keďže neurčitosť prejavu sa týkala len ustanovení článku VI ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní
pojednávajúcich o nákladoch, a teda len časti právneho úkonu, ktorá nemá zásadný vplyv na zvyšné
časti zmluvy, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné považovať za essentialia negotii (teda hlavné časti
zmluvy, ako predmet činnosti a odmena) je možné ju oddeliť od týchto zvyšných časti celku, považoval

súd predmetnú zmluvu v zmysle § 41 neplatnú, len čo do týchto ujednaní a čo do zvyšku zmluvu
považoval za platnú. Z tejto neplatnej časti nárok žalobkyne nepriznal.

29. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní v časti ujednania o nákladoch
žalobkyne, vychádzajúc z § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, konštatujúc absenciu výslovného

ujedania o nároku žalobkyne na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním, ďalej sa už
nezaoberal existenciou, či neexistenciu prípadných reálne vzniknutých nákladov žalobkyne pri tejto jej
činnosti a preto následne žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,--EUR zamietol.

30. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu a to v rozsahu 14,28% (rozdiel % úspechu žalobkyne a % úspechu žalovanej (t.j.
57,14 % - 42,86 %).

31. Proti rozsudku vo výroku II. a III. podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla zmeniť rozsudok v II.
výroku tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 300,-eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo výroku III. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
100%.32. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne dojednanie zmluvy o

sprostredkovaní v časti dojednania nákladov spojených so sprostredkovaním je vyjadrené určite, jasne a
zrozumiteľneanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorábyspôsobovalaneplatnosťzmluvy
o sprostredkovaní v jej časti dojednania nákladov za sprostredkovanie. Náklady so sprostredkovaním
boli dojednané paušálne a to v sume 300,-eur. Vychádzajúc z ust. § 647 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má

sprostredkovateľ popri provízii len keď to bolo vyslovene dojednané a pri pochybnostiach len pri vzniku
nároku na províziu má žalobkyňa za to, že nárok na paušálne dojednanú náhradu nákladov v sume 300,-
eur žalobkyni vznikol, nakoľko žalobkyňa a žalovaná sa výslovne dojednali na náhrade týchto nákladov
a to bez ohľadu na vznik nároku na províziu a náhrada nákladov bola dojednaná paušálne v sume
300,-eur a to bez ohľadu na počet, rozsah, typ, resp. špecifikáciu jednotlivých nákladových položiek.
Náhrada nákladov bola podľa žalobkyne dojednaná v adekvátnej výške. Žalobkyňa v rámci rokovania s

potencionálnym záujemcom nemôže vopred vedieť, či potencionálny záujemca uzavrie alebo neuzavrie
sprostredkovanú zmluvu s treťou osobou a či jej teda vznikne alebo nevznikne nárok na províziu. Tomu
tak bolo aj v danom prípade. Žalobkyňa v spojení s vyhľadaním a ponúknutím vhodnej tretej osoby a
rovnako v súvislosti s poskytnutím služieb v oblasti poradenstva tiež týkajúceho sa podnikateľských,
organizačných alebo ekonomických vecí pre žalovanú mala náklady a to vo forme telekomunikačných

výdavkov, či už miestnych alebo medzištátnych, internetových poplatkov a rovnako aj náklady vo forme
miestnych prepravných výdavkov, cestovných výdavkov, straty času, hoci vo svojej účastníckej výpovedi
uviedla, že náklad pre ňu znamená čas, ktorý venuje poradenským činnostiam pre záujemcov, resp.
to, že im je k dispozícii denne 12 hodín a poskytuje im služby aj informácie, zrejme z toho dôvodu,
že mala na pamäti, že mimo rámca zmluvy o sprostredkovaní , vyšla žalovanej v ústrety a prihovorila

sa za žalovanú a požiadala ešte o jednu šancu pre žalovanú, aby mohla žalovaná pre pani R. P.,
ktorá žalovaná opatrovala, naďalej poskytovať jej opateru. Napriek preukázaniu tejto ľudskosti zo strany
žalobkyne sa žalovaná zachovala tak, že nesplnila svoj záväzok a žalobkyni nielen neuhradila náklady,
ale ani dojednanú províziu. Aj táto činnosť ktorú vyvinula žalobkyňa pre žalovanú mimo rámca zmluvy po
sprostredkovaní, stála žalobkyňu čas a náklady na medzištátne telekomunikačné poplatky či internetové

poplatky. Okrem toho okresný súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní v časti
dojednania o nákladoch žalobkyne, vychádzajúc z ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka skôr,
než vykonal dokazovanie ohľadom existencie či neexistencie prípadne reálne vzniknutých nákladov
žalobkyne pri tejto jej činnosti a zrejme aj z tohto dôvodu sa existenciou či neexistenciou prípadných
reálne vzniknutých nákladov žalobkyne nezaoberal.

33. Žalobkyňa pre žalovanú nevyvíjala len činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná mohla a mala
možnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb v rámci opatery s treťou osobou, ale aj poskytla jej
informácie ohľadom legalizácie činnosti v oblasti opatery na území Nemeckej spolkovej republiky, t.j.
mať možnosť mať živnosť na území SR a formulár Sociálnej poisťovne, a.s. SR, informácie o tom, kde sa

môže bližšie informovať o osobe, s ktorou má možnosť žalovaná uzavrieť zmluvu, informácie o tom, kedy
môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou pre žalovanú v zrozumiteľnej reči, nástup do rodiny, informácie
o možnosti prepravy a iné.

34. Nakoľko žalovaná vycestovala do Nemeckej spolkovej republiky bez akéhokoľvek živnostenského

oprávnenia tak povediac na vlastnú zodpovednosť, hoci bola žalovanou upozornená na nutnosť
vybavenia si živnosti na území SR, a ukončila sprostredkovanú zmluvu s pani A. resp. pani R. P.
skôr, než si vybavila živnosť na území SR, žalobkyňa nemala šancu poskytnúť jej ďalšie služby a to
poskytnúť žalovanej pre žalovanú pripravený formulár faktúry, ktorá by bola šablónou pre vystavenie
faktúry žalovanou pre tretiu osobu za poskytnuté služby v oblasti opatrovania, formulár písomnej zmluvy,

ktorú mohla dať žalovaná tretej osobe, t.j. O. A., resp. pani R. P. podpísať, ktorej predmetom by bolo
poskytovanie služieb žalovanou pre tretiu osobu t.j. R. P. v oblasti opatrovania.

35. Všetky tieto vymenované činnosti sú len v krátkosti vymenovanými činnosťami, na ktoré sa
žalobkyňa zaviazala v rámci bodu 2 písm. a/,b/ článku VI predmetnej zmluvy o sprostredkovaní, t.j.

činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov za účelom poradenstva v oblasti
podnikania na území Nemeckej spolkovej republiky a vyhľadaním a ponúknutím pre žalovanú vhodnej
tretej osoby a náklady dojednané paušálne v sume 300,-eur predstavujú samozrejme náklady spojené
s poštovnými, telekomunikačnými a inými výdavkami žalobkyne, ktoré vzniknú v prípade poskytovaniatýchto služieb a činnosti, t.j. nákladov spojených so sprostredkovaním, a samozrejme ako aj tzv.
náhrada za stratu času, ktorý venovala v súvislosti s vykonávaním práve týchto činnosti súvisiacich so
sprostredkovaním.

36.Nakoľkonáhradanákladovbolavzmyslepredmetnejzmluvyosprostredkovanídojednanápaušálne,
mážalobkyňazato,žezaoberaťsaexistencioučineexistenciouprípadnereálnychnákladovvzniknutých
žalobkyni je zbytočné.

37. Nakoľko náhrada nákladov bola podľa odvolateľky dojednaná medzi žalobkyňou a žalovanou v
súlade s ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka a táto bola dojednaná určite a zrozumiteľné,
takéto dojednanie nepovažuje žalobkyňa za neprijateľnú podmienku a zmluvu o sprostredkovaní aj v
časti dojednania náhrady nákladov považuje za platnú. Práve naopak zamietnutie žalobného návrhu v
časti nároku na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním pre žalobkyňu považuje žalobkyňa
za zvýhodnenie žalovanej na úkor žalobkyne, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiachžalobkyneažalovanej,nakoľkoakbyžalovanádoNemeckejspolkovejrepublikyzvlastnej
vôlenevycestovalaazmluvuspaniP.hociajústneneuzatvorila,nároknaprovíziubyžalobkyninevznikol
a vznikol by jej nárok len na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním, ktoré neboli malé, avšak
boli dojednané v paušálnej sume 300,-eur.

38. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku
v časti, v ktorej súd považuje zmluvu o sprostredkovaní za neplatnú v časti paušálnej náhrady nákladov
pre jej neurčitosť, nakoľko z nej nie je zrejmé, aké náklady majú byť touto paušálnou sumou pokryté.
Rovnako žalovaná súhlasí s názorom súdu, že paušálne dohodnutá náhrada nákladov je v skutočnosti
navýšením provízie, teda odmeny žalobkyne.

39. Žalovaná v dôvodoch vyjadrenia zdôraznila, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, na základe čoho žalovaná ako spotrebiteľ požíva
ochranu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 372/1990 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Sprostredkovateľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka písm. t/, keď jej ustanovenia o paušálnej náhrade nákladov požadujú od spotrebiteľa plnenie
za službu, ktorej poskytnutie dodávateľmi v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, písm. v/,
keď jej ustanovenia týkajúce sa paušálnej náhrady nákladov požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľa nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný a za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Zároveň sú podľa žalovanej v sprostredkovateľskej zmluve porušené

informačné povinnosti dodávateľa v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ - k/ zák.č. 372/1990 Zb.

40. Z dôvodov existencie neprijateľných zmluvných podmienok je sprostredkovateľská zmluva
nevyvážená v neprospech žalovanej, nevýhodná pre záujemcu o prácu, je koncipovaná tak, aby
žalobkyňu nezaväzovala ku konkrétnym podmienkam sprostredkúvanej zmluvy a naopak žalovanú

zaväzuje na splnenie jej povinností, bez ohľadu na to splnenie povinnosti zo strany žalobkyne. V
prípade paušálnej náhrady nákladov žalobkyne vo výške 300,-eur nie je ani príkladmo uvedené o aké
náklady sa má jednať, ale ich výška dosahuje 3/4 zo sumy dohodnutej provízie. Žalovaná podotýka,
že žalobkyňa mala možnosť dohodnúť si náhradu týchto nákladov spravodlivým a transparentným
spôsobom, napríklad, mohla mať cenník jednotlivých nákladov, ktoré ak jej vzniknú, je záujemca povinný

na ich náhradu, alebo mohla vybrať zálohu na tieto náklady v primeranej výške a potom ich záujemcovi
vyúčtovať podľa ich skutočnej výšky a zvyšok nespotrebovanej zálohy vrátiť záujemcovi. K uvedenému
však žalovaná nepristúpila. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala pri podpise zmluvy predstavu, čo všetko
obnáša sprostredkovanie práce v zahraničí, preto bolo pre ňu ťažké posúdiť výšku paušálnej náhrady
nákladovanajmänemalamožnosťovplyvniťpodmienkyformulárovejzmluvy,zvlášťpokiaľchcelazískať

prácu. Ak by však tieto náklady boli aspoň príkladmo uvedené, napr. poštovné, telefonáty, žalovaná by
mohlavyhodnotiť,žesumu300,-eurtietonákladydosiahnuťnemôžu.Anipočasceléhosúdnehokonania
žalobkyňa nepredložila žiadny doklad o skutočných nákladoch, ktoré jej vznikli, ani neprodukovala
tvrdenia k týmto nákladom. Je neopodstatnené tvrdiť: že súd v tomto smere nevykonal dokazovanie,
lebo v tomto smere nesie dôkazné bremeno žalobkyňa a tej nič nebránilo preukázať, aké skutočné

náklady jej vznikli. Žalovaná si na rozdiel od žalobkyne nemyslí, že by to bolo zbytočné sa zaoberať
existenciou, či neexistenciou nákladov len preto, že tieto boli v zmluve dohodnuté paušálnou sumou. Pri
tak vysokej sume paušálnej náhrady nákladov oproti provízii sprostredkovateľa v spotrebiteľskej zmluve,
je podstatné, či žalobkyňa vie preukázať existenciu aspoň nejakých nákladov.41. Je zrejmé, že čas strávený sprostredkovaním príležitosti uzavrieť zmluvu je zohľadnený vo výške
provízie a tá pokrýva i paušálne náklady a čas, ktorý na sprostredkovaní zmluvy žalobkyňa strávi.

Ak. by .zmluva uzavretá nebola a sprostredkovateľovi by na' províziu nevznikol nárok, jedná sa o
podnikateľské riziko na strane sprostredkovateľa a sprostredkovateľ nemá nárok na paušálnu náhradu
nákladov a stratu času, zvlášť s poukazom nato, že podľa zmluvy, ktorej návrh predložila žalobkyňa jej
vzniká nárok na províziu až uzavretím sprostredkúvanej zmluvy. Ak chce žalobkyňa povedať, že má
pre prípad, že jej nevznikne nárok na províziu, v zmluve dohodnuté, že jej vznikne nárok na paušálnu

náhradu nákladov vo výške 3/4 z dohodnutej provízie, hoci jej žiadne skutočné náklady nevzniknú,
považuje žalobkyňa takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve.

42. Argument žalobkyne, že paušálna náhrada nákladov je v zmluve dohodnutá preto, aby jej
kompenzovala straty v prípade, že jej nevznikne nárok na províziu, neobstojí, pretože podľa ustanovenia
čl. IV. bod 4 sprostredkovateľskej zmluvy, pre prípad, že k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde,

a to bez ohľadu na zavinenie záujemcu alebo tretej osoby, sa dokonca záujemca zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi ďalšie náklady účelne vynaložené za služby spojené so sprostredkovaním, bez
ohľadu na úhradu nákladov vo výške 300,-€. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako sprostredkovateľ
počítalastým,ževprípadeneuzavretiasprostredkúvanejzmluvyjemožnétietonákladyeštenavyšovať.
a hoci sa zmieňuje o účelne vynaložených ďalších nákladoch uplatnených na základe vyúčtovania, je

zrejmé, že by sa nikdy nedalo preskúmať dané vyúčtovanie nákladov a to, či sa jedná o ďalšie náklady,
ktoré nespadajú pod paušálne náklady vo výške 300,-€, keďže tieto paušálne náklady vo výške 300,-
€ nie sú žiadnym spôsobom špecifikované.

43. Žalovaná súhlasila aj s odôvodnením rozsudku v zmysle bodu 103, v ktorom súd uviedol, že činnosti,

ktorými žalobkyňa odôvodňovala vznik nákladov, sú obsahom jej hlavnej náplne práce a nie nákladom.

44. V čase podpisovania zmluvy mala žalovaná za to, že pôjde medzi ňou a žalobkyňou o dlhodobú
spoluprácu a nie len o jednorázovú záležitosť, pričom ale po návrate z Nemecka po prvom turnuse jej
bolozostranyžalobkyneoznámené,žeinúpracovnúpríležitosťpreňunemá.Tomu,žesanemalojednať

o krátkodobú prácu nasvedčuje aj výška odmeny, ktorú si žalobkyňa dohodla so žalovanou a ktorá spolu
s paušálnou náhradou nákladov predstavuje 700,-eur, teda je veľmi neadekvátna výške príjmu, ktorý
žalovaná môže dosiahnuť, ak má ísť len o krátkodobú prácu.

45. Napokon žalovaná vo vyjadrení uviedla, že napriek tomu, že nepodala voči výroku I. rozsudku

odvolanie, súd ju zaviazal zaplatiť žalobkyni 400,-eur je toho názoru, že táto zmluva obchádza ust.
§ 25 zákona č. 5/2004 Z.z.. Žalovaná preto žiada, aby sa odvolací súd zaoberal neprípustnosťou
dohodnutia náhrady nákladov v sprostredkovateľskej zmluve aj v kontexte § 25 ods. 3 zák.č. 5/2004 Z.z.,
v zmysle ktorého môže sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od osoby, pre ktorú sprostredkuváva zamestnanca. Je

teda v rozpore so zákonom, keď si žalobkyňa ako podnikateľ dohodla so žalovanou ako fyzickou osobou
- nepodnikateľom a záujemcom o zamestnanie, že je náleží odmena za sprostredkovanie a náhrada
za náklady, ktoré jej ale v skutočnosti nevznikli. Je nesporné, že žalovaná neuzatvárala zmluvu ako
podnikateľ. Žalovaná trvá na tom, že zmluva, ktorú jej mala žalobkyňa sprostredkovať mala smerovať k
dlhodobému opatrovaniu starých ľudí v zahraničí a nemalo sa jednať o krátkodobú pomoc pri opatere

starších ľudí, ale o samotné dlhodobé opatrovanie staršieho človeka.

46. Žalovaná preto navrhla, aby krajský súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdil a
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

47. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.

48. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobkyne.49. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2019 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 21.2.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

50. Pretože žalovaná proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 400,-
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku dohodnutej provízie odvolanie nepodala, rozsudok v
tomto výroku nadobudol právoplatnosť, odvolací súd nemohol skúmať obranu žalovanej, že uzavretou

sprostredkovateľskouzmluvoužalobkyňaobchádzalaustanovenie§25zákonač.5/2004Z.z.oslužbách
zamestnanosti.

51. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného
súdu, pokiaľ považoval zmluvu o sprostredkovaní za neplatnú v časti paušálnej náhrady nákladov pre
jej neurčitosť.

52. Odvolací súd navyše dodáva, že neurčitosť dohody na náhradu paušálne dojednanej náhrady
nákladov zvýrazňuje aj ustanovenie článku IV bod 4 sprostredkovateľskej zmluvy, ktorý ustanovuje, že
pre prípad, že k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, bez ohľadu na zavinenie záujemcu alebo
tretej osoby, sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi ďalšie náklady účelne vynaložené za

služby spojené so sprostredkovaním, bez ohľadu na úhradu nákladov vo výške 300,-Eur.

53. Podľa ustanovenia § 647 ods. 2/ Obchodného zákonníka návrh na náhradu nákladov spojených
so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii len keď to bolo výslovne dojednané. Zákon
teda ako východiskové riešenie predpokladá, že sprostredkovateľ nemá osobitný nárok na náhradu

vynaloženýchnákladovatietosúzahrnutéužvprovízii.Ibavprípade,aksazáujemcaasprostredkovateľ
v zmluve o sprostredkovaní na tom výslovne dohodli, má sprostredkovateľ popri nároku na províziu aj
nárok na náhradu nákladov. V tejto súvislosti je potrebné, aby boli v zmluve tieto náklady konkretizované
čo do druhu aj čo do výšky.

54. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok o trovách konania v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto
odvolací súd jej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

56. Senát prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).