Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617202680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617202680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Ľ. R., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XX, XXX
XX I., zastúpenej splnomocneným zástupcom I., proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 151 653, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o
primeranéfinančnézadosťučinenievsume2.609,02Eur,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresného
súdu Svidník č.k. 5Csp/69/2017-100 zo dňa 07.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná k povinnosti plniť, v súvisiacom

výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1 345 eur do troch dní odprávoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanej.
IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 80,50 eura na účet Slovenskej pošty, a.s.

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za
porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva si najprv uplatnila v spore tunajšieho súdu sp. zn.
7C/31/2013, kde bola úspešná. Mal za to, že žalobkyňa má nárok proti žalovanej na primerané finančné
zadosťučinenie. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bol toho názoru, že táto
nesmie presahovať sumu 2.690,02 Eur, o ktorú sa chcela obohatiť žalovaná na úkor žalobkyne. Súd

priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 1.345 Eur (cca 50 % zo sumy 2 690,02 Eur), ktorú
považoval za primeranú, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa si trovy
konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania proti žalovanej.

4. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. u)
tohto zákona od súdneho poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, preto súd zaviazal neúspešnú
žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh.5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f ), h) Civilného sporového poriadku. Namietala, že ujma o
ktorej žalovaná tvrdí, že ju utrpela sa nespája so žiadnou skutočnosťou posudzovanou rozsudkami

Okresného súdu Svidník, ale výlučne s postupom banky a spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. po ich vydaní.
Namietala, že nie je zrejmé, či je skutkovým základom žaloby tvrdenie o chýbajúcich náležitostiach
zmlúv o splátkovom úvere, alebo tvrdenie o postupe banky pri uplatňovaní úverových pohľadávok z
nich vyplývajúcich v období po rozsudkoch Okresného súdu Svidník. Namietal nesprávne posúdenie
premlčania zo strany súdu prvej inštancie. Mala za to, že bolo elementárnou povinnosťou súdu

vyjasniťpríslušnúotázku,abyvočijednoznačnémuzrozumiteľnémuskutkovémuzákladumohlarozvinúť
zodpovedajúcu procesnú obranu. Nesúhlasila ani s výškou priznaného finančného zadosťučinenia.
Navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
neopodstatnené.

8. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

9. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).

10. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

11. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/31/2013 si žalobkyňa
úspešne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej.

12. Druhým výrokom rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/31/2013-307 zo dňa 27.10.2014 bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 476,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z dlžnej sumy od 26.03.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetný rozsudok vo výroku II. nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2015.

13. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 7C/31/2013-400 zo dňa 19.01.2017 súd rozhodol okrem
iného tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 213,28 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.03.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.2.2017.14. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si v konaní pod sp. zn. 7C/31/2013 úspešne uplatnila nárok voči
žalovanej, ktorý vznikol v dôsledku porušenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

žalovanou tým, že vo formulárových spotrebiteľských zmluvách o splátkovom úvere, žalovaná neuviedla
obligatórne náležitosti vyžadované týmto zákonom.

15. Obe zmluvy o splátkovom úvere neobsahovali sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a z tohto dôvodu bolo potrebné považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov. Navyše

zmluva č. XXXXXXXXXX neobsahovala ani správny údaj o výške RPMN. a aj z tohto dôvodu sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia povinností dodávateľa ustanovených
mu zákonom zameraným na ochranu spotrebiteľov. Pokiaľ ide o okolnosti spočívajúce v konaní

dodávateľa resp. spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
7C/31/2013-307 zo dňa 27.10.2014, tieto majú relevanciu vo vzťahu k posúdeniu výšky primeraného
finančného zadosťučinenia.

17. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd nepovažuje sumu

1.345 Eur za neprimeranú. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem
iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy
porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia priznaná súdom prvej inštancie je
plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade spotrebiteľke reálne hrozilo, že
žalovaná sa od nej na základe zmlúv bude domáhať plnení nad rámec istiny, na ktoré nárok nemala.

18. Navyše žalovaná na žalobkyňu vyvíjala nátlak. Napriek rozsudkom, v ktorých súd zaviazal žalovanú
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, táto naďalej požadovala od žalobkyne bez právneho dôvodu,
aby jej uhrádzala ďalšie a ďalšie platby (č.l. 45 a 46 spisu) a dokonca poverila spoločnosť Platiť sa
oplatí s.r.o. a Intrum Slovakia, s.r.o. (č.l. 86 a nasl. spisu), ktorí v mene žalovanej vymáhali od žalobkyne

protiprávne ďalšie plnenie.

19. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v časti nesprávneho právneho posúdenia v otázke premlčania,
avšak je potrebné pripomenúť, že súd prvej inštancie, ak posúdil premlčanie podľa § 107 OZ
(bezdôvodné obohatenie), vychádzal z 2-ročnej premlčacej doby a správne mal právne posúdiť

vznesenú námietku premlčania podľa § 101 OZ (3-ročná premlčacia doba), teda ak žalovaný namietal
nesprávne právne posúdenie v otázke premlčania, tak privodil predĺženie premlčacej doby o 1
kalendárny rok v prospech žalobkyne.

20. Nesprávne právne posúdenie v naznačenom smere nemohlo mať za následok nesprávne

rozhodnutie o veci.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Za situácie, ak predmetný rozsudok 7C/31/2013-400 zo dňa 19.1.2017 nadobudol právoplatnosť
dňa 18.2.2017 a žalobkyňa podala žalobu dňa 18.5.2017, tak všetky námietky odvolateľa sú
neopodstatnené.

23. Konanie žalovanej bolo spôsobilé privodiť majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu vo sfére súkromného

života žalobkyne a tiež ujmu na jej zdraví, a to psychickom stave (nepokoj, nespavosť, nesústredenosť,
ako aj iných príznakov).

24. K ďalším odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe

vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za nepreskúmateľné, svojvoľné, alebo zjavne
neodôvodnené, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu
SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesťk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na
spravodlivýproces(uznesenieNSSRzodňa23.11.2010,sp.zn.5Cdo/218/2010,uznesenieÚstavného
súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

25. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná k
povinnosti plniť, so stotožnením sa s odôvodnením, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

26. Súd prvej inštancie plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej nepriznal

z dôvodu, že si ich neuplatnila, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd sa taktiež plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v
ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 80,50 Eur, a preto napadnutý
rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny podľa ustanovenia § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanejakoprocesneneúspešnejstrane
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).