Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/100/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111221855.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč,
Námestie sv. Martina 9, proti povinnému: G. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XX, o vymoženie
1.088,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
25. mája 2012, č. k. 10Er/698/2011-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, so sídlom Exekútorského úradu Matuškova 1, Trnava, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 07. 2012. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a),
b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok č.k. PEC-A 3891/2010 zo dňa 13. 04. 2011, vydaný JUDr. Radimom Kuchtom,
rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, Holíč, ktorý zaväzuje povinného na zaplatenie sumy 1.088,59 eura
s príslušenstvom. V tomto smere súd konštatujúc, že povinný skúmať, či žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, zistil, že uvedené podania nie sú v
súlade so zákonom. Pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom
nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Za preukázané považoval,
že účastníci dňa 26. 11. 2007 uzatvorili zmluvu o úvere č. 3711195354, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú.
Z obsahu zmluvy podľa súdu vyplývalo, že sa jedná o spotrebiteľský úver, lebo veriteľ - oprávnený je
podnikateľom v danom predmete a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je spotrebiteľom.
Preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných podmienkach,
ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave 14. Záverečné ustanovenia, v § 18 je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle
predmetného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom
Kuchtom zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov
tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Dodal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy

je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku
závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd
sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ
môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že
prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené súd zastal názor,
že už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 54 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie
uvedené dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Je teda
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takýto výklad považoval aj v súlade so smernicou
Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť a vydať poverenie pre súdneho exekútora. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Poukázal na to, že záver súdu o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy,
ktorú uzatvoril s dodávateľom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K tomuto záveru, podľa neho,
súd dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké
pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. S týmto názorom sa stotožnil
aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 23 Cdo 1201/2010 z 26. 10. 2010, v ktorom konštatoval, že súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmlúv a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze.
Dodal, že povinný s oprávneným dobrovoľne uzatvoril úverovú zmluvu, pričom k návrhu úverovej
zmluvy nemal žiadne pripomienky. Povinný mal čas na rozmyslenie a nebol na neho vyvíjaný žiaden
nátlak. Preto bol toho názoru, že úverová zmluva, ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená
do všeobecných podmienok, je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Okrem toho zdôraznil, že pred vydaním rozhodcovského rozsudku rozhodca vyzval povinného
k súčinnosti, poučil ho o následkoch nedodržania tejto výzvy, pričom povinný túto výzvu prevzal dňa
14. 12. 2010 a v stanovenej lehote nijak nereagoval na výzvu rozhodcu. S poukazom na uvedené
uviedol, že práva povinného preto neboli nijako ukrátené. Zároveň dodal, že povinný mal k dispozícii tiež
niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani
jeden z nich nevyužil. Rozhodcovskú doložku preto nebolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku zmluvy o úvere. Naviac zastal názor, že na tomto mieste došlo zo strany SR k nesprávnej
transpozícii dotknutého ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ako aj mal za to,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť
mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom
vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.
07. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2282/2008. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka
je v súlade so zákonmi SR a je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto

súvislosti záverom uviedol, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené
domôcť sa reálne vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom doručeným dňa 30. 06. 2011 súdnemu
exekútorovi JUDr. Petrovi Juhásovi, so sídlom Exekútorského úradu Matúškova 1, Trnava, domáhal
vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.088,59 eura s príslušenstvom. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudku rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom Holíč, Sibírska 1329/2,
sp. zn. PEC-A 3891/2010 zo dňa 13. 04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2011 a
vykonateľnosť dňa 23. 04. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny
exekútor prvostupňovému súdu dňa 20. 07. 2011, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k názoru, že súd prvého stupňa správne rozhodol a svoje
rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi sa správne prednostne zaoberal
otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Už zistenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že
akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa
názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
Odvolací súd dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a
či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať( § 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/20002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní). Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45
ods. 1,2 ZoRK.

Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného
uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.