Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/230/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2515200439.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. G. X, J., o zaplatenie 13.877,98 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na opravu rozsudku,

o odvolaní Y. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX J. X, Česká republika,
právne zastúpenej: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. júna 2019, č.k. 6C/31/2015-189, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na opravu
rozsudku zamieta.

II. Odvolateľke priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 6C/31/2015-76, zo dňa 5. apríla 2016 v časti dátumu narodenia žalovanej tak, že správne
znie: „...Y. F., nar. XX.XX.XXXX ...“, v ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej (označenej
dátumom narodenia XX.XX.XXXX) zaplatenia sumy 13.877,98 eur s príslušenstvom. Súd rozsudkom
č.k. 6C/31/2015 - 76 zo dňa 05.04.2016 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 16,20 eur zastavil,
zrušil platobný rozkaz č.k. 6C/31/2015 - 24 zo dňa 23.04.2015 a v časti zaplatenia sumy 13.861,78
eur s príslušenstvom žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 31.05.2016. Podaním, doručeným súdu dňa 15.06.2018, podal žalobca návrh na

opravu rozsudku v časti dátumu narodenia žalovanej, majúc za to, že v rozsudku došlo k zrejmej
nesprávnosti, keďže žalobca v žalobe uviedol nesprávny dátum narodenia žalovanej, ktorý má byť
správne XX.XX.XXXX, nakoľko podľa Prihlášky odberu zemného plynu zo dňa 14.07.1997 je rodné
číslo žalovanej XXXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanej, ktorej adresu pobytu
sa nepodarilo zistiť, bol v konaní ustanovený opatrovník, s ktorým súd konal, pričom v konaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu rozsudku, nebola sporná identita žalovanej vrátane jej existencie ako dlžníka,

odktoréhosažalobcavkonanídomáhalzaplateniažalovanejsumy.Súdkonštatoval,žemápreukázané,
že správny dátum narodenia žalovanej je XX.XX.XXXX, nakoľko v prihláške odberu zemného plynu je
uvedené rodné číslo žalovanej XXXXXX/XXXX a rovnako je dátum narodenia žalovanej XX.XX.XXXX
uvedený aj na podaní právneho zástupcu žalovanej. Z uvedeného mal súd za preukázané, že pri
písomnom vyhotovovaní rozsudku došlo k inej zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v uvedení chybného
dátumu narodenia žalovanej, teda do rozhodnutia súdu v merite veci sa dostala nesprávnosť, ktorú síce

zapríčinil žalobca, avšak zo strany súdu zostala nepovšimnutá a reagujúc na ustálenú rozhodovaciu
prax, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2011 sp.zn.1Cdo/232/2009, súd prvej inštancie preto rozhodol o oprave spôsobom uvedeným vo výroku tohto
uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd jej svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že po vydaní rozsudku sa domáhala obnovy konania,
nakoľko o vedení samotného konania nemala vedomosť z dôvodov, ktoré nespočívali na jej strane a
o vedení konania sa dozvedela na základe doručenia predexekučnej výzvy prostredníctvom právneho

zástupcu žalobcu dňa 27.10.2016. Už v samotnej žalobe nie je ako žalovaná identifikovaná osoba
odvolateľky, s ktorou sa vôbec nekonalo ako so sporovou stranou. Žalobca uviedol v žalobe identifikáciu
žalovanej strany ako „Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. X, J.“, pričom z obsahu spisu vyplýva,
že v registri obyvateľov takto špecifikovaná osoba nie je evidovaná a nenachádza sa ani v iných
databázach (v evidencii ZVJS a ani v Sociálnej poisťovni). Konanie sa začalo aj skončilo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v zmysle § 79 ods. 1 presne špecifikoval, ako má byť v žalobe

označený účastník. Označenie účastníkov musí byť také presné, aby umožnilo jednoznačný záver
o spôsobilosti byť účastníkom konania a o procesnej spôsobilosti. Pokiaľ súd pri zisťovaní splnenia
procesných podmienok zistil, že žalovaná neexistuje, mal buď vyzvať žalobcu na doplnenie a opravu
podania alebo podanie odmietnuť, namiesto toho ale ďalej konal s neexistujúcim subjektom, ktorého
uznesením napadnutým týmto odvolaním stotožnil s osobou žalovanej. Nejedná sa v danom prípade o

chybu v písaní, ale o nesprávnu identifikáciu žalovaného, čo však nemôže byť žalovanému na škodu.
Žalobca si nesplnil riadne svoju povinnosť identifikovať osobu žalovaného tak, aby bol označený presne
a jednoznačne a aby sa dala posúdiť pasívna vecná legitimácia resp. ostatné podmienky vedenia
konania. Žalovaná vo veci iniciovala obnovu konania, nakoľko boli porušené jej práva na spravodlivý
proces, súd ale žalobe o povolení obnovy konania nevyhovel, čím naďalej pokračoval v porušovaní

práv žalovanej. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že by nesprávnosť, ktorú žalobca spôsobil, zostala zo
strany súdu nepovšimnutá, nakoľko v samotnom súdnom spise sú založené jednoznačné dôkazy a to
výsledky lustrácií o žalovanej, z ktorých vyplýva, že žalovaná tak, ako bola identifikovaná žalobcom
neexistuje. Nakoľko so žalovanou nebolo konané, nemohla sa v konaní brániť, bola ukrátená o možnosť
použitia prostriedkov procesnej obrany, nemohla predkladať dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a zvrátiť

výsledok súdneho konania. Takýmto postupom sa súd dopustil porušenia jedného zo základných práv
garantovaných aj Ústavou SR. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej

inštancie stotožňuje a žiadal ho potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 v spojení s § 357 písm. f/ CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie nie je správne.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Piešťany dňa 05.04.2016 vydal vo veci

rozsudok,ktorýmzaviazalžalovanúY.F.,nar.XX.XX.XXXX,nazaplateniežalobcovisumy13.861,78eur
s príslušenstvom, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.118 eur a náhrady iných trov konania
vo výške 832,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu.

7. Žalobca označil v žalobe žalovanú ako Y. F., štátna príslušnosť SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX,

A. G. X, XXX XX J.. S takýmto subjektom súd prvej inštancie vo veci konal. Vzhľadom k tomu, že sa
nepodarilo takto označenej žalovanej doručiť vydaný platobný rozkaz, súd vykonával šetrenie jej pobytu
prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Piešťany, lustráciou v registri obyvateľov SR, Mestského
úradu Piešťany, lustráciou v evidencii ZVJS ako aj lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil, že uvedená
osoba sa v žiadnej z evidencii nenachádza, tak pristúpil k aplikácii § 29 OSP a ustanovil žalovanej

opatrovníka a to vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava, s ktorým následne vo veci konal
a vo veci aj rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe vyhovel ( až na tú časť, v ktorej došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby). Rozsudok bol doručený žalobcovi a súdom ustanovenému
opatrovníkovi žalovanej a keďže nebolo podané odvolanie, nadobudol dňa 30.05.2016 právoplatnosť adňa 04.06.2016 vykonateľnosť. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.11.2016, advokátska
kancelária JUDr. Jozef Pojdák oznámila súdu, že osoba označená ako žalovaný s uvedeným menom,
priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom, resp. bydliskom, neexistuje.

8. Následne žalobca opakovane podal na súd návrh na opravu rozsudku v časti dátumu narodenia
žalovanej, majúc za to, že v rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti v časti označujúcej dátum narodenia
žalovanej, keď podľa neho správne má byť dátum XX.XX.XXXX, nakoľko podľa priloženej prihlášky
odberu zemného plynu zo dňa 14.07.1997 je rodné číslo žalovanej: XXXXXX/XXXX, čo podľa názoru

žalobcu je dôkazom preukazujúcim, že skutočný dátum narodenia žalovanej mal byť uvedený ako
XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie skoršie návrhy žalobcu na opravu rozsudku zamietol s odôvodnením,
že v danom prípade rozsudok neobsahuje chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť,
ktorých sa dopustil súd, ale ide tu o nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť
rozsudku, tento však súd neopravuje.

9. Dňa 15.06.2018 podal žalobca opätovný návrh na opravu rozsudku v časti dátumu narodenia
žalovanej a súd mu napadnutým uznesením vyhovel. Žalovaná (v zmysle opravného uznesenia) proti
tomuto uzneseniu podala odvolanie, majúc za to, že súd prvej inštancie jej svojím postupom znemožnil
uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia i obsahu celého spisového materiálu, jej

musel dať za pravdu.

10. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku, súd kedykoľvek, aj bez návrhu, opraví v rozsudku chyby
v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania.

11. Súdne rozhodovanie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené
súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb
zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia, preto
ak sa v rozhodnutí vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozhodnutie obsahuje inú

zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy môžu byť
predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení
rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Pojem „iná
nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej
povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej

či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné.

12. Postupom podľa § 224 CSP možno opraviť ktorúkoľvek časť rozhodnutia (teda aj záhlavie) a to
kedykoľvek (teda aj po právoplatnosti rozsudku). Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie
pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie je ale možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby,

o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade možné opravným uznesením odstraňovať taký
nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku. Neprichádza do úvahy, aby
súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si uvedomil neskôr
jeho nesprávnosť. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.11.2019 sp. zn. III. ÚS 106/2019,
obmedzením vo vyhotovení možnej opravy je skutočnosť, že súd takýmto spôsobom nemôže opraviť

vecnú vadu žaloby ani taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobuje nesprávnosť samotnej
podstaty rozsudku.

13. V preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy súd vôbec nekonal s tou osobou na strane žalovanej, s
ktorou konať mal. Žalobca vo svojej žalobe z 02.01.2015 totiž označil pri identifikácii žalovaného ako

fyzickej osoby aj dátum narodenia ako fakultatívnu náležitosť (§ 79 Občianskeho súdneho poriadku, za
účinnosti ktorého bola žaloba podaná), ktorým uviedol konajúci súd do omylu, pretože tento následne
konal s osobou označenou v žalobe menom, priezviskom, bydliskom aj uvedeným dátumom narodenia.
Postup prvoinštančného súdu bol ale nesprávny, pretože napriek tomu, že vykonanými lustráciami zistil,
že v skutočnosti taká osoba, ako ju identifikoval žalobca dátumom narodenia v podanej žalobe, nie je

nikde v dostupných registroch evidovaná, ustanovil žalovanému opatrovníka, s ktorým vo veci konal a
rozhodol. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na postup
podľa§29ods.2OSP,keďžetakýtopostupprichádzaldoúvahyvprípade,aksúdkonalsnezastúpeným
účastníkom,ktoréhopobytniejeznámy,ktorémusanepodarilodoručiťnaznámuadresuvcudzinealeboak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. O žiadny takýto prípad
tu však nešlo. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaných lustrácií jednoznačne spochybnené

naplnenie podmienok, za ktorých sa môže konať, keďže tu vyvstala pochybnosť, či vôbec žalovaná
ako osoba existuje. Po správnosti mal preto súd zisťovať, či žalobca ako účastníka označil niekoho,
kto nemá právnu subjektivitu, pretože vôbec neexistuje (§ 61 CSP, resp. do 30.06.2016 § 19 OSP ), v
dôsledku čoho by malo dôjsť k zastaveniu konania ( § 161 ods. 2 CSP, resp. do 30.06.2016 § 104 ods.
1 OSP) alebo či išlo iba o prípad nesprávneho, teda chybného označenia žalovaného v žalobe. práve

o posledný prípad sa v danej veci jednalo, táto nejasnosť však bola ľahko odstrániteľná dopytom na
žalobcu. Pokiaľ súd ale postupoval tak, ako to urobil a konal s osobou žalovaného označenou v žalobe,
teda s Y. F., narodenou XX.XX.XXXX, A. G. X, XXX XX J., konal s neexistujúcim subjektom a zaviazal
potom k zaplateniu dlžnej sumy neexistujúcu osobu. Toto pochybenie súdu však nie je možné odstrániť
opravoudátumunarodeniažalovanejvzáhlavírozsudku,pretoževzhľadomnavyššieuvedenéokolnosti
a priebeh konania, sa nejedná o žiadnu inú nesprávnosť v zmysle § 224 CSP.

14. Vydanie opravného uznesenia v danom prípade neobstojí ani s poukazom súdu prvej inštancie
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 1 Cdo 232/2009, keďže tu nejde o rovnakú
procesnú situáciu. Najvyšší súd SR v označenom konaní riešil prípad, kedy síce išlo o opravu týkajúcu
sa dátumu narodenia účastníka, avšak súd s týmto účastníkom aj riadne konal a tento v konaní aj

aktívne vystupoval, takže napriek formálnej nesprávnosti v dátume jeho narodenia nebolo žiadnych
pochýb o identite žalovaného, išlo preto nepochybne o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá zostala v konaní
súdom aj účastníkmi nepovšimnutá. To ale nebol prípad tejto preskúmavanej veci, kedy sa nejednalo
o nepovšimnutú formálnu chybu v písaní, čo je zrejmé už z toho, že súd po márnych pokusoch o
doručovaniepísomnostívykonávallustrácienašetreniepobytužalovanej,zktorýchcelkomjednoznačne

musel zistiť, že osoba žalovanej tak, ako je v žalobe označená, sa nikde nenachádza.

15.Jenepochybné,ževtomtoprípadeopravadátumunarodenianiejenesprávnosťou,ktorájekaždému
zrejmá, ako to predpokladá ust. § 224 CSP. Opravou dátumu narodenia vo vydanom rozsudku by išlo
o celkom inú osobu, s ktorou súd v tomto spore vôbec nekonal a táto by bola zaviazaná k zaplateniu

žalovanej sumy bez spravodlivého súdneho procesu, keďže nemala žiadnu možnosť brániť sa.

16. Vychádzajúc z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci odvolací súd preto dospel k záveru,
že v danom prípade rozsudok neobsahuje žiadnu chybu v písaní, počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť,
pretože ide o chybu v postupe prvoinštančného súdu, ktorú nie je možné postupom podľa § 224 CSP

napraviť. Preto za použitia ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na opravu
rozsudku zamietol.

17. Súčasne bolo potrebné v zmysle § 396 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá nastala tým, že súd po právoplatnosti rozsudku vydal

opravné uznesenie, ktorým odvolateľku urobil stranou sporu (namiesto neexistujúceho subjektu, s
ktorým dovtedy konal), vychádzal odvolací súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania, pri
absencii právnej normy na taký prípad sa vzťahujúcej, z princípu racionálneho zákonodarcu (čl. 4
Základných princípov CSP) a plne úspešnej odvolateľke, ktorá v tomto odvolacom konaní vystupovala
ako strana sporu priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP právo na náhradu trov tohto

odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).