Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200180
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219200180.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, proti žalovaným: 1/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. nad L. XXX, a 2/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad L. XXX, o zaplatenie sumy 5.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 11Csp/6/2019-271

zo dňa 05.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby
v časti 285,50 eura a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.714,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 4.707,74 eura od 02.06.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o
zaplatenie sumy 285,50 eura súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,58 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že
žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.01.2019 domáhal zaplatenia sumy 5.000 eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca (postupca pohľadávky - Slovenská sporiteľňa, a.s.)

a žalovaní uzatvorili dňa 28.05.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. 502898377, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru žalovaným na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v celkovej
výške 23.700 eur. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver s príslušenstvom zaplatiť v 335 splátkach po
127,25 eura s konečnou splatnosťou dňa 20.05.2040, pričom uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre kat. úz. J. Z., obec J., okrem A., rodinný dom so
súpisným číslom XXX, XXX, XXX, pozemok / pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X. Ku dňu 07.04.2016 veriteľ evidoval omeškané splátky vo výške 1.773,33 eura, v dôsledku čoho
vyzval žalovaných na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že inak bude vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru. Žalovaní podľa žalobcu porušili svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku
čoho bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 11.05.2016 so zostatkom úveru 25.427,08
eura. Následne dňa 14.12.2016 postupca vykonal záložné právo dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti a
suma výťažku pre postupcu predstavovala 18.834,51 eura a ku dňu 21.03.2017 zostatok pohľadávky

činil 8.388,18 eura. Veriteľ žalovaných informoval, že v prípade nezaplatenia bude oprávnený postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8.389,484 eura a
pozostávala z istiny 4.707,74 eura, úrokov vo výške 2.735,30 eura, úrokov z omeškania vo výške 926,14
eura a poplatkov vo výške 20,66 eura. Žalobou si uplatnil len sumu 5.000 eur, ktorá predstavuje len
časť postúpenej pohľadávky - úrok z omeškania počnúc dňom 02.06.2016, t.j. dňom nasledujúcim po
uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie v zmysle vyhlásenej mimoriadnej splatnosti a nárok na náhradu

trov konania.2. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5028918377
zo dňa 28.05.2012 bol žalovaným poskytnutý úver na bývanie v celkovej výške 23.700 eura s výškou
úrokovej sadzby 6,19 % ročne zo sumy úveru s fixáciou na tri roky, po zohľadnení zľavy poskytnutej vo

výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení vo výške 5,49 % (z toho základná úroková sadzba 3,94
% a hrubá marža banky 1,90 %). Úver boli žalovaní povinní splatiť v 335 mesačných splátkach po 127,50
eura od 20.07.2012 do 20.05.2040. Zmluvné strany si dojednali zabezpečenie pohľadávky záložným
právom k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej
zmluvy uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom (čl. V Zmluvy o splátkovom úvere). Keďže sa žalovaní

s platením úveru dostali do omeškania, veriteľ listom zo dňa 11.05.2016 (doručeným žalovaným dňa
17.05.2016) vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 11.05.2016 a nesplatený zostatok činil 25.427,08
eura; žalovaných zároveň vyzval, aby dlžnú sumu zaplatil v lehote do 15 dní, odo dňa doručenia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. najneskôr do 01.06.2016). K úhrade však
nedošlo, a tak veriteľ realizoval výkon záložného práva vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom zálohu. Suma výťažku predstavovala 18.834,51 eura a zostatok dlhu zostal vo

výške 8.388,18 eura, na zaplatenie čoho veriteľ žalovaných vyzval listom zo dňa 22.03.2017 s tým,
že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Žalovaní z
dlžnej sumy neuhradili ani časť, tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, a tak ich súd vyhodnotil ako
nesporné. Veriteľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0667/2017/CE dňa 23.06.2017 postúpil
terajšiemu žalobcovi ako postupníkovi predmetnú pohľadávku v sume 8.389,84 eura, pozostávajúcej z

istiny 4.707,74 eura a z dlžných úrokov 3.661,44 eura, z ktorých riadny úrok je vo výške 2.735,30 eura a
úrok z omeškania vo výške 926,14 eura. Z postúpenej sumy dlžné poplatky predstavovali sumu vo výške
20,66eura.Výškuriadnychúrokovžalobcašpecifikovalvosvojompísomnomvyjadrenídoručenomsúdu
dňa 18.02.2020, v ktorom uviedol, že suma riadneho úroku bola ku dňu 20.01.2015 čiastočne uhradená
a neuhradená časť riadneho úroku ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6,76 eura.

3. Uplatnenú žalovanú sumu súd prvej inštancie považoval za čiastočne dôvodnú. Svoje rozhodnutie
vo veci samej oprel o ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) - q) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. a § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Konštatoval, že predmetom konania bol vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 28.05.2012,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na bývanie. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka), zmluva je súčasne zmluvou
spotrebiteľskou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, keďže pri jej uzavieraní

nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto sa na tento
právny vzťah aplikujú aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanými bolo preukázané, že zmluva o úvere obsahuje
všetky zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a je platným právnym úkonom. Súd mal zároveň
preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na základe platného postúpenia pohľadávky. Žalovaní

boli vyzvaní na zaplatenie splatnej pohľadávky, v omeškaní boli viac ako 90 dní, preto veriteľ splnil
zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky tretej osobe, ktorá nie je bankou. Zároveň veriteľ platne
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaných vyzval na zaplatenie zostatku úveru. Žalovaní dlžnú
sumu nezaplatili ani v dodatočnej lehote, z toho dôvodu bolo pristúpené k výkonu záložného práva
zriadeného na zabezpečenie pohľadávky žalovaných dobrovoľnou dražbou vykonanou dňa 14.12.2016,

ktorouvšaknebolauhradenácelápohľadávkaveriteľa;zostalatotižneuhradenávovýške8.388,18eura,
na zaplatenie ktorej boli žalovaní vyzvaní výzvou zo dňa 22.03.2017. Ku dňu postúpenia pohľadávky
na žalobcu predstavovala dlžná istina vo výške 4.707,74 eura, riadne úroky vo výške 2.735,30 eura (z
toho riadny úrok do vyhlásenia mimoriadne splatnosti sumu 6,76 eura, keďže ku dňu 20.01.2015 bol
čiastočne uhradený), úroky z omeškania vo výške 926,14 eura a poplatky vo výške 20,66 eura. Žalobca

si uplatnil iba časť tejto pohľadávky, a to vo výške 5.000 eur titulom neuhradenej dlžnej istiny a časti
neuhradených riadnych úrokov.

4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie urobil záver, že žalobcom uplatnená suma v konaní
pozostáva z dlžnej istiny vo výške 4.707,74 eura, riadnych úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru vo výške 6,76 eura a riadnych úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 285,50
eura. V časti o zaplatenie riadnych úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v sume 285,50
eura však súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predčasnosť zosplatnenia úveru
predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenouzáväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje
kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,

vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane
nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom vo
svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak
by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti
a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo
zmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbybol
tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej

nečinnosti. Keďže niet pochýb, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, po
poskytnutí náležitej ochrany žalovaným ako spotrebiteľom, súd dospel k záveru, že po zosplatnení úveru
žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd
zároveň považoval za dôvodnú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy dlžnej istiny odo
dňa 02.06.2016, t.j. od uplynutia lehoty na plnenie v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru;

uplynutím tejto lehoty sa žalovaní so zaplatením dlžnej istiny dostali do omeškania, pričom žalobca si
úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške
nepresahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúcu z nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovaní sú povinní dlžnú sumu zaplatiť
spoločne a nerozdielne do 3 dní. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 a § 256 CSP.

Úspech žalobcu predstavuje 94,29 % (4.714,50 eura) a úspech žalovaných 5,71 % (285,50 eura), a teda
čistý úspech žalobcu je 88,58 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v časti, v ktorej
mu súd nepriznal nárok na zaplatenie riadneho úroku zo splátok úveru splatných po zosplatnení úveru,

rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,súddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Veriteľ má podľa neho nárok na riadne úroky aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v
tomto smere poukázal na ustanovenie § 503 ods. 3, § 505 a § 506 Obchodného zákonníka. Postup súdu

prvej inštancie týkajúci sa zamietnutia žaloby na zaplatenie riadnych úrokov po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru je postupom, ktorým súd neprimerane a nezákonne ochránil neplatiaceho dlžníka, čím
žalobcu pripravil o ušlý zisk, ktorý mu na základe zákona patrí aj v prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Súd tak konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného
protiprávneho konania. Ak zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný

platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka, súd konal v
rozpore s uvedenou právnou zásadou. Nedodržanie zmluvných podmienok (nesplácanie úveru riadne
a včas) znamená pre takéhoto dlžníka výhodnejšie postavenie oproti dlžníkovi, ktorý si svoje povinnosti
riadne a včas plní, lebo úver im je obom poskytnutý v rovnakej výške, avšak po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru pre neplatenie dohodnutých splátok je neplatiaci dlžník povinný vrátiť len istinu úveru, t.

j. je povinný uhradiť veriteľovi menšiu sumu než dlžník, ktorý si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas
plní, a to napriek skutočnosti, že obaja takíto dlžníci sa k úhrade zmluvného úroku zaviazali v zmluve o
úvere. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak tým
neodpadájehoobmedzenieprávanadispozíciusistinouúveru,leboktakémutoodpadnutiuobmedzenia
dôjde až celkovým splatením úveru. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí nárok na úhradu riadnych

úrokov zo splátok úveru splatných po zosplatnení úveru až do zaplatenia, respektíve od spísania
žaloby do zaplatenia. V tomto smere poukázal na niektoré súdne rozhodnutia, najmä na odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020, v zmysle
ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Neexistuje rozumný dôvod na to,

prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na
akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Vyhlásením predčasnej splatnosti ide o uplatnenie sankciejednostranným úkonom veriteľa, dohodnutým pri uzatváraní zmluvného vzťahu, preto nemohlo dôjsť ani
k zániku takéhoto nároku. Žalobca v odvolacom petite navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie, alebo tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v bodoch 6. a 7.
predmetného rozsudku a ktorý je uvedený vyššie v bode 2. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom

vyhovujúcom výroku nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovaných právoplatnosť. Odvolací
súd preto preskúmal rozsudok len v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o
trovách konania súc viazaný dôvodmi odvolania. S ohľadom na uvedené odvolací súd vychádzal
zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie o uzavretí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy s bankou,
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku jeho nesplácania, o postúpení pohľadávky

žalobcovi a aj o vyčíslení zostatku úveru, vrátane jeho príslušenstva. Súd prvej inštancie z právneho
hľadiska správne posúdil predmetný úverový vzťah ako spotrebiteľský, aj keď by primárne išlo o
vzťah vyplývajúci z ustanovení Obchodného zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie prvoinštančného rozsudku. Žalobca si v preskúmavanej časti uplatnil zmluvné úroky po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 285,50 eura, avšak súd prvej inštancie žalobu v tejto

časti zamietol s tým, že pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru;
zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov a spotrebiteľ nemá už právny titul držať peňažné prostriedky vo
svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by

spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Za takejto situácie by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo. Podľa názoru súdu prvej inštancie by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný
pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti.
S ohľadom na spotrebiteľský vzťah strán sporu preto žalobcovi po zosplatnení úveru zmluvné úroky

nepatria.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z nezaplatenej istiny úveru po jeho zosplatnení, nie je vecne
správne. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver nepovažuje za

správny a ani správne odôvodnený. Žalobca v odvolaní správne poukázal aj na závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktoré nezostalo ojedinelé a v ktorom
dovolací súd konštatoval, že žalobca ako veriteľ zo spotrebiteľskej zmluvy za dosiaľ dovolacím súdom
neriešenú považoval otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom
zosplatnení úveru s tým, že podľa neho tento nárok trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich

vrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.Otázkakumuláciezmluvnýchúrokovaúrokovzomeškania
po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, bola problematická, lebo
jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje.

10. V rozhodovaní odvolacích súdov bol nesúlad s vyprofilovaním troch skupín rozhodnutí. Podľa

záveru dovolacieho súdu jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťala
a priznávala len úroky z omeškania. Odôvodnilo sa to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru (či už
celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkom. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťala argumentujúc zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden
zákon výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívanádo jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením
svojho záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu,
keby sa dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej

pozície, v ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez
povinnosti uhradiť odmenu za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom
zosplatnení úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťala
kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom
plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil vychádzajúc z názoru, že aj po predčasnom

zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej
výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo
nedošlo;dojednanie,podľaktoréhoveriteľovipatriavprípadeomeškaniadlžníkaúrokyaždoskutočného
vrátenia istiny úveru je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatné.

11. Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí ďalej uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení

Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka
sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom
zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere
nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí

zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských
úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. Právne predpisy
neupravujú konečný okamih povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov,
pričom ustanovenie § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka uvádza len to, že dlžník je povinný
platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia

uvedených zákonov nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Ak teda dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť
splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, nieto rozumného dôvodu na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej
sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou, totiž dlžník

disponuje, porušil zmluvné povinnosti a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

12. Zosplatneniejepodľazáverudovolaciehosúduinštitútslúžiaciochraneveriteľa,podstataúverového
vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ peňažné prostriedky nemá, patrí mu za ne

dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a
aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže
dohodnutéúrokymajúzmluvnýzáklad.Rozdieljelenvtom,žepreomeškaniekpovinnostiplatiťzmluvné
úroky pristupuje aj povinnosť platiť úroky z omeškania; dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký,
ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu

na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby
platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do
zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie
na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Takúto vedomosť

by však dlžník nemal v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného
ohraničenia. Také dojednanie by bolo porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
druhej strane postavenie veriteľa by sa aj bez uvedeného dojednania nezhoršilo, pretože v prípade, ak
mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, a
to po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. V

prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi teda náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.13. Odvolacísúdsastotožnilsostanoviskomdovolaciehosúduprezentovanýmivuvedenomuznesenía
vzhľadomnatozáverysúduprvejinštancie,podľaktorýchveriteľovizmluvnéúrokynepatriapovyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, považoval za nesprávne. Odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu

výroku napadnutého rozsudku tak považoval za opodstatnené s tým, že žalovanému patria také zmluvné
úroky, aké boli dohodnuté v zmluve o úvere až do dňa jeho konečnej splatnosti, a to s prihliadnutím na
výšku žalovanej sumy uplatnenej žalobcom. Keďže neboli dané dôvody na potvrdenie a ani na zmenu
napadnutého rozsudku, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP rozsudok v
zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súd teda
v konečnom dôsledku ustáli, aká celková suma zmluvných úrokov podľa zmluvy o úvere by veriteľovi
patrila pri riadnom plnení povinností, t. j. pri riadnom splácaní úveru v dohodnutých splátkach až do
termínu konečnej splatnosti, porovná voči tomu uplatnenú sumu zmluvných úrokov ako aj doposiaľ

uhradenú sumu zmluvných úrokov, posúdi výšku uplatnenej sumy týchto úrokov a v nadväznosti na
to následne vo veci znovu rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke
presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP
rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).