Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120206121.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX. E. XXXX,
trvale pobytom J. XXXX/XXX, Q., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Silvia Gašparíková, so sídlom
advokátskej kancelárie Športová 2298/58, Sereď, proti žalovanému: SiSi sped, s.r.o., IČO: 44 829
809, so sídlom Seredská 9423/255E, Trnava, o zaplatenie 881,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 20. septembra 2021, č.k. 20Cpr/37/2020-77
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 274 a § 277 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že vo veci súd prvej inštancie nariadil
pojednávanie na deň 17. mája 2021, na ktoré žalovaného riadne predvolal, predvolanie obsahovalo
poučenie o následku nedostavenia sa bez kvalifikovaného ospravedlnenia. Žalovaný sa na nariadené
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním doručeným súdu prvej

inštancie 18. mája 2021 (jeden deň po pojednávaní), ako dôvod nedostavenia sa na pojednávanie
uviedol, že v rozhodnom čase sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky (v Rumunsku), pričom
si navyše pomýlil dátum, domnieval sa, že pojednávanie bolo nariadené na 19. mája 2021. Súd
prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 17. mája 2021 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného č. k. 20Cpr/37/2020-64. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie opätovne poukázal
na rovnaké dôvody nedostavenia sa na pojednávanie, namietal nesplnenie procesných podmienok pre

vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Dodal, že svoju neúčasť nemohol ospravedlniť včas pre
skutočnosti, ktoré sa udiali na pracovnej ceste v Rumunsku, ktoré bližšie nešpecifikoval. S poukazom na
skutočnosti uvádzané žalovaným súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci bola splnená
podmienka podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odo dňa, od kedy sa
žalovaný dozvedel o vydaní rozsudku pre zmeškanie (rozsudok bol žalovanému doručený 3. júna 2021,
pričom návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol doručený súdu prvej inštancie 11. júna 2021).

Nebola však splnená podmienka preukázania ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal
účasť na pojednávaní. Žalovaný vedel o prebiehajúcom konaní, v dostatočnom predstihu mal vedomosť
o termíne pojednávania, pričom dôvody, ktoré uviedol (zahraničná cesta, omyl v dátume pojednávania)
nie sú ospravedlniteľnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to,

že dôvody, pre ktoré vydal súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie boli nesprávne interpretované
a nie je možné, aby žalovaný nemal možnosť zrealizovať ospravedlnenie neúčasti. Dodal, že v časepojednávania sa nachádzal na pracovnej ceste mimo územia Slovenska, preto sa pojednávanie nielen
nemohol zúčastniť, ale ani riadne ospravedlniť. Nie vinou žalovaného sa nedostavil na pojednávanie,
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného považuje za „ohýbanie práva v neprospech žalovaného“.

Poukazuje na to, že z pracovnej cesty nemal možnosť splnomocniť advokáta. O služobnej ceste vedel
vopred, nevedel však, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania, a to z technických príčin. Navrhuje
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a pokračovať v konaní.

3. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. h) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 356 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je nedôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 20Cpr/37/2020 je žaloba žalobcu, ktorou sa

domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nárok vo výške 881,09 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 881,09 eur od 1. augusta 2020 do zaplatenia, a to titulom
nevyplatenia zostatkovej dovolenky v sume 854,74 eur a náhrady mzdy v sume 102,23 eur (po odčítaní
zrážok zo mzdy vo výške 78,23 eur), to všetko na základe pracovnej zmluvy z 31. mája 2012 uzatvorenej
žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovanéhoboloposúdiťprávnuavecnúsprávnosťpostupusúduprvejinštancie,ktorýnávrhžalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného v zmysle § 274 CSP zamietol pre absenciu preukázania
ospravedlniteľného dôvodu nedostavenia sa na nariadené pojednávanie dňa 17. mája 2021.

8. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie
na deň 17. mája 2021, na ktoré riadne predvolal obe sporové strany. Splnomocnenému zástupcovi
žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené 7. januára 2021, žalovanému dňa 30. decembra

2020.Obestranybolitedanapojednávanieriadneavčaspredvolané,vpredvolaníbolizároveňpoučené
o následkoch nedostavenia sa, ako aj následkoch včasného neospravedlnenia svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní, rovnako tiež o možnosti rozhodnúť tzv. kontumačným rozsudkom (rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP).

9. Zo zápisnice z pojednávania vykonaného 17. mája 2021 vyplýva, že žalovaný sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil, pričom doručenie predvolania mal riadne vykázané. S poukazom na
neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného, žalobca výslovne navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol
vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle žalobného petitu (zápisnica z pojednávania
č.l. 61). Súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného v zmysle § 274 CSP, v dôsledku čoho vyhlásil rozsudok.

10. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú
byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, a to nielen žalobca, ktorý iniciuje konanie a má

záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, ale aj žalovaný, ktorý ak má v spore procesne
obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany (Števček M., Ficová S., Baricová J.,
Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.
BECK 2016, str. 1001). Je pravdou, že bremeno tvrdenia leží na žalobcovi, na druhej strane žalovanýje rovnako subjektom zaťaženým procesnou diligenciou, t.j. zodpovednosťou za priebeh sporu, pretože
v kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak
teda strana nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na

nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (skončenia sporu tzv. kontumačným
rozsudkom).

11. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci,

hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie.

13. Vyššie citované ustanovenie § 274 CSP upravuje podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie
znamená rozhodnutie sporu súdom prvej inštancie formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ak je
teda predmetom sporu splnenie určenej povinnosti a žalobca (jeho zástupca) navrhne vzhľadom na

absenciu žalovaného (alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd musí vyhodnotiť,
či žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol riadne poučený o následkoch
nedostavenia sa, a či svoju neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t.j. včas a vážnymi okolnosťami.

14. V nadväznosti na citované ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že sa možno stotožniť so

všeobecnými právnymi východiskami, ohľadne povahy kontumačného rozsudku, na ktoré poukázal súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, a preto len v stručnosti stačí poznamenať, že tento spôsob
skončenia sporu má byť sankciou za procesnú pasivitu sporovej strany. Pokiaľ sa týka procesnej
pasivity, túto treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci bez
ospravedlniteľného dôvodu nekoná, z ktorého dôvodu je na mieste sankcionovať ho rozsudkom pre

zmeškanie. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd mal splnené formálne
zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 274 CSP na to, aby spor ukončil rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, pretože v prejednávanej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. a) CSP;
žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného; žalovaný bol na pojednávanie
riadne predvolaný a poučený o možnosti rozhodnutia takýmto spôsobom, pričom svoju neúčasť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie teda mohol rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, čo odvolací súd konštatuje vedomý si toho, že nie je v tomto štádiu predmetom
posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len toho, či
žalovanou stranou uvedené okolnosti možno alebo nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho
neprítomnosti na pojednávaní.

15. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na termín „zmeškanie pojednávania“, t.j. takú situáciu,
kedy strana sporu má záujem zúčastniť sa nariadeného pojednávania, o ktorom má vedomosť, avšak
určitý náhly nepredvídaný dôvod mu objektívne zabránil pojednávania sa zúčastniť.

16. Z ustanovenia § 277 ods. 2 CSP vyplýva, že podmienkou zrušenia rozsudku pre zmeškanie je
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný
dôvod“ v zmysle § 277 ods. 2 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré
okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní.

17. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným
dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali
neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred
riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie

konania. Musí ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na
pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť
na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávanívčas ospravedlnil. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu,
nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti, t.j. toho, čo je
možné v danej veci ospravedlniť. (porovnaj judikát R 53/2020).

18. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným uvádzaný
dôvod - pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod jeho
neúčasti na pojednávaní. Žalovaný opakovane poukazoval na „nepredvídané okolnosti“, ktoré počas
jeho pracovnej cesty nastali, ktoré mu nielen neumožnili dostaviť sa na pojednávanie, ale ani svoju

neúčasť včas ospravedlniť. Okrem odkazu na „nepredvídané okolnosti“ žalovaný neuviedol v čom tieto
mali spočívať, z akého dôvodu mu mali zabrániť včas ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, kedy k
takýmto okolnostiam došlo a kedy dôvod nemožnosti ospravedlniť sa odpadol. Samotná pracovná cesta
mimo územia Slovenska a jeho prítomnosť na inštitúcií cudzieho štátu ešte sama o sebe nepostačuje
na kvalifikovanie jeho neúčasti ako neúčasti ospravedlnenej. Pokiaľ ide o žalovaným predloženú listinu
Ministerstva financií Rumunskej republiky (č.l. 75) v cudzom jazyku bez riadneho prekladu, navyše

datovanú 3. februára 2021, táto je pre posúdenie jeho návrhu irelevantná, tento dôkaz nijako neverifikuje
tvrdenia žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v dostatočnom predstihu
(takmer 5 mesiacov pred termínom pojednávania), žalovaný tak mal dostatočný časový priestor, aby si
svoje pracovné aktivity upravil tak, aby sa mohol nariadeného pojednávania riadne zúčastniť. Pokiaľ mal
vedomosť o zahraničnej pracovnej ceste, nič mu nebránilo splnomocniť inú osobu na zastupovanie v

konaní, resp. včas svoju neúčasť ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania. Žalovaný zaslal
súdu prvej inštancie ospravedlnenie až dňa 18. mája 2021, t.j. jeden deň po nariadenom pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čím okrem nepreukázania ospravedlniteľného dôvodu
nesplnil ani požiadavku na včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Pokiaľ ide o obranu
žalovaného,keďuvádzal,žesitermínpojednávaniapomýlil,domnievalsa,žepojednávaniebudeaždňa

19. mája 2021, túto obranu odvolací súd neprijal. Pokiaľ by aj došlo k omylu v dátume pojednávania, ide
o výlučne subjektívnu okolnosť na strane žalovaného, ktorú nemožno pričítať na ťarchu súdu ani druhej
strane sporu. Odvolaciemu súdu sa však takáto obrana žalovaného javí ako účelová, a to aj s poukazom
na pandemické opatrenia v čase údajnej pracovnej cesty žalovaného a jeho následného návratu na
územie Slovenskej republiky (viď webový portál V., pandemické opatrenia platné do 17. mája 2021 do

24. mája 2021), kedy pri návrate na územie Slovenska bolo potrebné absolvovať 10 dňovú izoláciu,
alebo podstúpiť PCR-test na vylúčenie ochorenia COVID-19, a to najskôr na piaty deň od príchodu na
územie Slovenska, v dôsledku čoho by sa nariadeného pojednávania logicky zúčastniť nemohol, o čom
musel mať vedomosť, čo v konečnom dôsledku nasvedčuje tendenčnosti jeho obrany.

19. Ani skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny (podal odpor proti
platobnému rozkazu, vyjadril sa k žalobe žalobcu, reagoval na výzvu súdu na predloženie listín) nie
je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa § 274 CSP rozhodujúca. Vo fáze
pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 CSP) vydanie kontumačného
rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného

princípuažalobekontumačnýmrozsudkomvyhovieť,čovyplývazozákonnéhozneniatohtoustanovenia
„Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe...“.

20. Záverom odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate
znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012).

21.Odvolacísúdspoukazomnauvedenéskutočnostivzhodesozáveromsúduprvejinštancieuzatvára,
že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného správne, správne vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval
právnu normu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

22. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 CSP zamietol pre absenciu preukázania
ospravedlniteľného dôvodu, takéto rozhodnutie bolo správne.23. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva:

24. Podľa § 316 ods. 1 a ods. 2 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je

spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných
pracovných vzťahov. (ods. 1) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo
zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom. (ods. 2)

25. Podľa § 321 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok

vydaný v neprospech zamestnanca.

26. Primárne je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci ide o tzv. individuálny pracovnoprávny
spor (§ 316 a nasl. CSP), ktorý je systematicky zaradený do III. dielu, II. hlavy CSP do kategórie
„Sporov s ochranou slabšej strany“. Spory s ochranou slabšej strany zaviedol Civilný sporový poriadok
za účelom vyváženia procesnej nerovnosti sporových strán v sporoch s ochranou slabšej strany

(napr. spotrebiteľa, zamestnanca, diskriminovanej osoby) z dôvodu, že prísne dopady kontradiktórneho
koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Cieľom je kompenzácia hmotnoprávnej
aj procesnoprávnej nerovnosti sporových strán uplatnením osobitných procesných postupov, ktoré
sa odlišujú od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, tak, aby došlo k naplneniu
účelu sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených

subjektívnych práv. Kategória sporov s ochranou slabšej strany vykazuje špecifiká, spočívajúce Pri
primeranosti aplikácie všeobecných ustanovení musí súd vždy vychádzať z povahy prejednávanej
veci ako aj z podstaty typu sporu ako takého a zvýšenej miery potreby protektivity voči slabšiemu
subjektu. Osobitná právna úprava vo vzťahu k individuálnym pracovnoprávnym sporom spočíva najmä
v odlišnostiach, a síce príslušnosti súdov v individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych sporoch;

zastúpení; manudukčnej (poučovacej) povinnosť súdu; dokazovaní (príklon k vyšetrovaciemu princípu);
vylúčení kontumačných rozsudkov v neprospech zamestnanca.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vydal na návrh žalobcu (ako zamestnanca) rozsudok
pre zmeškanie žalovaného (zamestnávateľa) v zmysle § 274 CSP, ktorým vyhovel jeho žalobe v celom

rozsahu. Vydanie takéhoto rozsudku nebolo učinené v neprospech zamestnanca, ale zamestnávateľa
(žalovaného), preto z procesného hľadiska bol postup súdu prvej inštancie aj v tomto smere správny.

28. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, o ktorom musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa
predmetné konanie končí a preto vzhľadom na citované zákonné ustanovenie žalobcovi priznal náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).