Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417205033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: N. I., U.. XX.XX.XXXX, R.:
XXXX V. XXXX M. O., F. XX XXX, Z., občan Slovenskej republiky, v zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát
so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanej: B.. E. Č., U.. XX.XX.XXXX, R.: T. XX, R., v zast.:
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, so sídlom: Kadnárova 83, Bratislava, o zaplatenie 34.500 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.10.2020,
č.k. 25C/23/2017-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 22 ods. 1, §33 ods. 1, §31 ods. 1, §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.04.2017
domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.500 eur, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34.500 eur od 14.07.2017 do zaplatenia.

3.Súdvkonanívykonaldokazovanielistinamizaloženýmidosúdnehospisustranamisporuavýsluchom
strán sporu a svedkyne N. D. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že po tom, ako zomrela matka žalobcu, mu volal otec žalovanej niekedy
v mesiaci január 2011, pýtal sa ho, či príde na pohreb. Nemohol prísť zo zdravotných dôvodov. Predtým

bol dvakrát na Slovensku v roku 2000, kedy zomrel otec. O pár dní po pohrebe matky sa mu ozvala
sestra, povedala mu, že mu pošle plnú moc, udelenú ním jej dcére, ktorá ho bude zastupovať dedičskom
konaní, nakoľko podľa nej sa toto malo konať dlho. V marci jej poslal podpísané splnomocnenie, kde
zaškrtol, že neodmieta dedičstvo. Potom sa s ním ešte sestra bavila o tom, čo s bytom. On sa chcel
vrátiť domov na Slovensko a keďže chcel v tomto byte bývať, nesúhlasil v žiadnom prípade s jeho
predajom. Následne sa mu tri roky nedarilo ani so žalovanou ani s jej matkou spojiť. Išiel teda v roku
2015 na Slovensko, zistil, že dedičské konanie prebehlo v máji 2011, teda netrvalo niekoľko rokov, ako

mu pôvodne pri splnomocnení netere tvrdila matka žalovanej, ale trvalo 3 mesiace. Zistil, že byt bol
ohodnotený na sumu 33.000 eur, pričom s takouto hodnotou v žiadnom prípade nesúhlasil. Navyše,
podľa jeho vedomostí bol byt minimálne 3 roky prenajímaný. Následne zistil, že byt bol predaný. Už
pred podpisom plnej moci deklaroval žalovanej aj jej matke telefonicky (hovormi cez aplikáciu Skype)svoj nesúhlas s predajom bytu. V čase smrti matky mal problémy s nohou, hrozila mu amputácia, bol
opakovane operovaný (nezhubný nádor, brucho). Poprel, že by mal nejaké problémy s alkoholom alebo
drogami. Samotné splnomocnenie udelené žalovanej nespochybňoval.

5. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v roku 2011 zomrela stará mama žalovanej (poručiteľka G. I.).
Poslednákomunikáciažalobcusmatkoubolavmarci2013.Žalovanávroku2011vdobrejvieresúhlasila
so zastupovaním žalobcu v dedičskom konaní po starej mame. Bola inštruovaná, samotným žalobcom,
matkou, aj vôľou starej mamy, aby sa nehnuteľnosti nepredávali. Na hodnotu bytu v dedičskom

konaní žiaden vplyv nemala. Pokiaľ ide o komunikáciu žalobcu ňou resp. jej matkou, tá prebiehala
prostredníctvom aplikácie Skype. Následne mali žalobca a jej matka nejaké nezhody, prestali spolu
komunikovať. Má za to, že jej úloha sa skončila ukončením dedičského konania. Byt bol v rámci
dedičského konania ohodnotený s ohľadom na jeho stav a polohu. Následne na ňom museli všetko
opravovať. Keďže sa žalobca od roku 2013 neozýval, matka žalovanej sa rozhodla byt predať. Žalovaná
sa na predaji bytu žiadnym spôsobom nepodieľala. Akceptovali zdravotný stav žalobcu a jeho neúčasť

na pohrebe. Až v roku 2015 ju kontaktoval zástupca žalobcu, ktorý od nej žiadal osvedčenie o dedičstve.
Žiadala kontakt na žalobcu, aby sa s ním mohla skontaktovať, bolo jej povedané, že o to záujem nemá,
že je zastúpený a koná za neho jeho právny zástupca. Nepamätala si, kto v rámci dedičského konania
navrhol sumu 33.000 eur, mala však za to, že táto cena zodpovedá vtedajšiemu stavu bytu a preto s
ňou aj súhlasila. Že bol byt následne predaný za 102.000 eur sa dozvedela v januári 2014. Rozdiel v

cene oproti cene určenej v konaní o dedičstve sa jej s ohľadom na rozsah rekonštrukcie nezdal čudný.
Potvrdila, že byt bol po smrti poručiteľky, vyprataní a rekonštrukcii prenajímaný, nevedela, za akú výšku
nájomného.

6. Z výsluchu svedkyne N. D. súd zistil, že byt ktorý zdedila na základe osvedčenia o dedičstve po

nebohej matke, bol predaný na jar v roku 2014 za cenu 102.000 eur, pričom suma za predaný byt bola
prijatá u notárky. Peniaze boli uložené na účet. Kontaktovala žalobcu, kam mu má poslať primeranú časť
peňazí. Žalobca sa neozýval, nijakým spôsobom nekomunikoval, Byt nebol prenajímaný po celú dobu
od ukončenia dedičského konania a aj za toto obdobie bolo potrebné zaň uhrádzať poplatky. Chcela
od brata, aby prišiel, aby jej s bytom nejako pomohol, ten však nekomunikoval. Akurát jej povedal, že

ho má prenajímať. Mohlo to byť niekedy v októbri, novembri 2011. Potom museli byt rekonštruovať,
boli odstránené tapety, ktoré boli nahradené omietkami, bola vymenená elektroinštalácia a menené
okná. Rekonštrukcia prebiehala v podstate rok do jesene 2012. Následne cez realitnú kanceláriu hľadali
nájomníkov. Mali s nájomníkmi aj problémy, napr. so zvýšenou spotrebou vody, ktorú museli uhradiť. Byt
bol nakoniec prostredníctvom realitnej kancelárie prenajímaný za sumu okolo 500 eur, nepamätala si

ju presne, odkedy sa začal prenajímať. Prenajímaný bol do jeho predaja, doba prenájmu mohla trvať
asi rok a pol. Cenu 33.000 eur ako hodnotu bytu navrhla podľa svedkyne konajúca notárka, nepoprela,
že o tejto cene bola v rámci dedičského konania dohoda. Po predaji bytu uložila na účet sumu 102.000
eur, žalobcovi bola ochotná dať z tejto ceny podiel podľa ich dohody, zohľadňujúci jej náklady s bytom.
Plnomocenstvo udelené žalovanej na účely zastupovania žalobcu v dedičskom konaní

zasielala žalobcovi ona.

7. Zo splnomocnenia zo dňa 20.3.2011 z č. l. 13 v spise, súd zistil, že žalobca splnomocnil žalovanú,
aby ho zastupovala pri prejednaní dedičstva po nebohej G. I., A.. D., Q. XX.X.XXXX, naposledy bytom
L.O. XX, XXX XX R. pred notárom, súdom a inými orgánmi, aj v rokovaní s tretími osobami, najmä aby

dedičstvo neodmietla, zúčastnila sa na všetkých úkonoch v tejto veci, najmä na predbežnom šetrení,
súpise a prejednaní dedičstva, robila návrhy, vyhlásenia a vyjadrenia a predkladala ústne podania,
uzatváraladohodyovyporiadanídedičstvaalebodohoduoprenechanípredĺženéhodedičstvanaúhradu
dlhov, uplatňovala alebo zapierala práva a záväzky patriace k dedičstvu - alebo sa ich vzdala, scudzila
alebo zaťažila veci a práva k dedičstvu, prijímala peniaze alebo iné hodnoty a príjem potvrdzovala,

plnila záväzky zomrelého, prijímala akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti, urobila všetko, čo bude
vyžadovať skončenie prejednania tohto dedičstva. Súhlasil, aby žalovaná ako zástupca uzavrela v jeho
mene dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu
dlhov, aj keby podľa nej nedostal žiaden majetok. Zo splnomocnenia tiež vyplynulo, že splnomocnenec
a splnomocnená sú vzájomné dohodnutý a ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.

8. Z osvedčenia o dedičstve 2D/57/2011 D not 10/2011, právoplatného 19.05.2011 (v spojení s opravou
osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.09.2011) súd zistil, že žalobca nadobudol po poručiteľke G. I., A..
D., na základe dohody dedičov účet sporenia č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB Banke, a.s. sozostatkom ku dňu poručiteľky 3.288,13 eur. Sestra žalobcu, N. D., nadobudla po poručiteľke G. I., A..
D. majetkové hodnoty a nehnuteľnosti špecifikované v osvedčení o dedičstve v hodnotách
tam špecifikovaných (vrátane bytu nachádzajúceho sa v Bratislave v k.ú. E. G., zapísaná na LV č.

XXXX, byt č. 1 na 1. poschodí, vchod L. XX, v dome súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č.
XXXXX/X, parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 846 m2, pod B39
na meno poručiteľky celosti, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 114/10000 vo všeobecnej hodnote ku dňu
smrti poručiteľky vo výške 33.000 eur) s tým, že spoludediča - žalobcu vyplatí najneskôr do 31.12.2011

sumou 26.726,58 eur.

9. Zo žiadosti o podanie správy zo dňa 16.04.2015, v spojení s odpoveďou na výzvu zo dňa 30.04.2015,
opakovanou výzvou žalobcu zo dňa 21.05.2015 a stanoviskom žalovanej zo dňa 01.06.2015 súd zistil,
že žalovaný dňa 16.04.2015 (žalovanej doručené 20.04.2015) a opakovane dňa 21.05.2015 (žalovanej
doručené 25.05.2015) opakovane žiadal o správu o stave, resp. výsledku dedičského konania po

G. I., A.N.. D.. Žalovaná v prvej odpovedi žiadala osvedčené splnomocnenie a v druhej odpovedi zaslala
osvedčenie o dedičstve 2D/57/2011 D not 10/2011, právoplatné 19.05.2011.

10. Z prehľadov cien nehnuteľností - 2 izbových bytov na L. Z., z realitných kancelárií ponúkaných na
webových portáloch sa pohybovali v hodnote 131.500 eur za byt o rozlohe 68 m2, resp. 135.000

za byt s rozlohou 53 m2, v oboch prípadoch sa jednalo o kompletne zrekonštruované byty
inzerované v roku 2015.

11. Z trestného oznámenia žalobcu zo dňa 22.10.2015 v spojení s uznesením ČVS:ORP-135/4-VYS-
B1-2015 OV súd zistil, že trestné oznámenie žalobcu, pre trestný čin podvodu, ktorého sa mala dopustiť

žalovaná v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní o dedičstve po zosnulej G. I. bolo odmietnuté.

12. Výzvou na doplatenie podielu z predaja bytu zo dňa 24.03.2017 žiadal žalobca N. D., svoju sestru
a matku žalovanej, o doplatenie podielu z predaja bytu na L. XX H. R. v sume 34.500 eur do piatich dní
od doručenia výzvy, pričom výzvu doručoval na vedomie aj žalovanej, ktorej bola doručená 29.03.2017.

13. Z uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru ČVS:KRP-246/1-VYS-BA-2015, zo dňa
15.02.2016, súd zistil, že trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a), písm. b) písm. c) ods.
4 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť notárka JUDr. Katarína Pohronská, so sídlom

Grösslingova č. 6-8, 811 09 Bratislava, bolo odmietnuté.

14. Uznesením Okresného súdu BA I., č.k. 1D/154/2015 - 24 zo dňa 20.01.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cod/8/2016 - 52, bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu
konania vedeného na Okresnom súd Bratislava 1 pod sp. zn. 2D/57/2011, v ktorom bolo prejednané

dedičstvo poverenou notárkou JUDr. Katarínou Pohronoskou, č. k. D not 10/2011, právoplatne ukončené
osvedčení o dedičstve 2D/57/2011, Dnot 10/2011, zo dňa 19.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.05.2011.

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. E. G., k.ú. E.

G., súd zistil, že vlastníkom bytu na L. XX H. R. je na základe zmluvy H.-XXXXX/XX zo dňa 18.06.2014
B.. D. E..

16. Ak žalobca v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu príkaznej
zmluvy podľa § 724 a na nasledovné, toto tvrdenie nemal súd žiadnym spôsobom preukázané.

Súd nepopiera, že príkazná zmluva je neformálnou zmluvou a nevyžaduje písomnú formu. V
prípade, ak žalovaná popierala, že by k uzavretiu príkaznej zmluvy medzi žalobcom a ňou niekedy
došlo, žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal.
Skutočnosť, že došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu príkaznej zmluvy nevyplýva ani z toho, že
v samotnom splnomocnení absentuje súhlas žalovanej s prevzatím zastupovania. Vzťah zastúpenia

vzniká na základe dohody, resp. zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a má hmotnoprávny
základ. Splnomocnenie je jednostranným úkonom zastúpeného, ktorým sa súdu a iným subjektom
preukazuje existencia zastúpenia a jeho rozsah, nemožno ho zamieňať s dohodou, ktorá ho zakladá,
plní legitimačnú funkciu, jeho platnosť a záväznosť nie je podmienená prijatím alebo iným úkonomzástupcu. Skutočnosť absencie podpisu splnomocnenca na splnomocnení však nemožno považovať za
konkludentný predpoklad vzniku konkrétnej zmluvy (v tomto prípade podľa žalobcu príkaznej). Súd tak
uzavrel, že medzi žalobcom vznikol na základe vzájomnej dohody právny vzťah zastúpenia, na základe

vzájomnej dohody žalobcu a žalovanej (vyplýva aj z dikcie “Medzi sebou sme sa dohodli...“, priamo v
splnomocnení),nazastupovaniežalobcu vdedičskomkonanípoG.I.,nazákladektoréhožalobca
jednostranným právnym úkonom udelil žalovanej splnomocnenie na zastupovanie v tomto dedičskom
konaní, v ktorom vymedzil rozsah zastupovania.

17. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nejakým spôsobom prekročila rozsah zastupovania
vymedzený splnomocnením (vymedzený v bode 5.4 tohto odôvodnenia). Rozsah zastupovania je
obmedzoval len v tom, že dedičstvo nemala odmietnuť. Mohla však uzatvárať dohodu o vyporiadaní
dedičstva alebo dohodu prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, bez toho, aby jej vo vzťahu k týmto
dohodám vyplývali nejaké obmedzenia, naopak, mala urobiť všetko, čo bude vyžadovať prejednanie
dedičstva. Samotný žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vo vzťahu k zastupovaniu

žalovanou žalovanú inštruoval nejakými pokynmi. Uvádzal len, že nesúhlasil s tým, aby bol byt
predaný. Túto skutočnosť žalovaná ani nepopierala a nakoniec, nepopierala ju ani svedkyňa, a byt
ani bezprostredne po skončení dedičského konania nebol predaný. Bol vyprataný, rekonštruovaný a
následne v roku 2014 predaný, nie však žalovanou, ale jej matkou, ktorá sa stala na základe dohody
dedičov vlastníkom bytu. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní však smeruje proti žalovanej a

je založený na jej konaní v rámci zastupovania žalobcu v konaní o dedičstve. Žalobca si však musel
byť vedomý, pri šírke rozsahu splnomocnenia, ktoré žalovanej udelil, že táto môže uzavrieť dohodu o
vyporiadaní dedičstva, pričom v zmysle ustanovenia § 175o ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, druhej vety platilo, že za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú
účastníkmi, pričom dôkazy na zistenie ceny vykoná, ak sú tvrdenia rozdielne. Taktiež tvrdenie o spolčení

sa žalovanej a jej matky na ujmu žalobcu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázané.
Nemožno ho bez ďalšieho vyvodzovať ani zo samotnej skutočnosti že na základe dohody žalovanej ako
splnomocnenkyne žalobcu a jej matky bola všeobecná hodnota bytu určená v konaní o dedičstve vo
výške 33.000 eur (v máji v roku 2011) a následne bol byt na základe kúpnej zmluvy z 18.06.2014 predaný
matkou žalovanej tretej osobe za kúpnu cenu 102.000 eur. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie

samotnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu matkou žalovanej za účelom ustálenia kúpnej ceny, súd
vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné ani hospodárne, strany sporu kúpnu cenu 102.000 eur
nerozporovali, napokon samotný žalobca si z rozdielu medzi jej výškou a všeobecnou hodnotou bytu
podľa uznesenia o dedičstve odvodzoval v konaní uplatnený nárok.

18. Súd sa s ohľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania zaoberal ustálením dĺžky
premlčacej doby ako aj momentom kedy začala plynúť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
žalovaná úmyselným konaním spôsobila škodu žalobcovi tak, že súhlasne so svojou
matkou určili všeobecnú hodnotu bytu vo výške 33.000 eur a následne bol tento byt predaný za sumu
102.000 eur. Žalovaná v konaní o dedičstve po G. I. konala v medziach splnomocnia udeleného

jej žalobcom. Žalobca mal možnosť konanie žalovanej usmerňovať dodatočnými pokynmi, v konaní
však nebolo preukázané, že by tak urobil. Možno tak uzavrieť, že žalovaná konala pri zastupovaní
žalobcu v rámci medzí splnomocnenia a to aj v spojení s vyššie citovanou dikciou ustanovenia § 175o
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Námietku premlčania tak je potrebné
posudzovaťvintenciáchdvojročnejsubjektívnejlehotyupravenejv§106ods.1Občianskehozákonníka,

resp. trojročnej objektívnej lehoty upravenej v § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
začiatok plynutia premlčacej doby, jeho ustálenie na dátume 13.04.2015 (kedy si žalobca vyžiadal listiny
súvisiace s konaním o dedičstve po G. I. na Okresnom súde Bratislava I), resp. dátumom, kedy mu
bol poslaný dedičský podiel v zmysle hodnoty uvedenej v osvedčení o dedičstve (08.03.2017) súd
nepovažoval za dôvodné. Dátumom, od ktorého je potrebné začať posudzovať plynutie objektívnej

premlčacej doby je právoplatnosť osvedčenia o dedičstve, ktorým bolo ukončené dedičské konanie, a
teda dátum 19.05.2011. Ak aj považuje žalobca za moment začiatku plynutia okamih, kedy sa dozvedel,
že mu podľa jeho názoru vznikla škoda, či už ním označuje dátum 13.04.2014 (nahliadnutie do spisu
na Okresnom súde Bratislava I.), resp. dátum 08.03.2017 (moment vyplatenia dedičského podielu vo
výške podľa osvedčenia o dedičstve) v oboch prípadoch je potrebné uzavrieť, že sa jedná nadobudnutie

subjektívnej vedomosti žalobcu po tom, ako objektívna premlčacia lehota už uplynula a žalobca sa preto
nemôže úspešne ubrániť žalovanou vznesenej námietke premlčania a preto súd žalobu zamietol.19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie. Svoje
odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a ďalej tým, že V odôvodnení

napadnutého rozsudku sa uvádza, že žalobca navrhoval vykonať dokazovanie samotnou zmluvou o
prevodevlastníctvabytumatkoužalovanejzaúčelomustáleniakúpnejceny,súdvykonanietohtodôkazu
nepovažoval za účelne a hospodárne, nakoľko strany sporu kúpnu cenu 102.00,-eur nerozporovali,
napokon samotný žalobca si z rozdielu medzi jej výškou a všeobecnou hodnotou bytu podľa uznesenia
o dedičstve odvodzoval v konaní uplatnený nárok. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej

inštancie na pojednávaní dňa 19.11.2019 uznesením uložil žalovanej, aby v lehote 30 dní doručila kúpnu
zmluvu, ktorou bol predaný byt, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha nároku v tomto konaní. Bolo pre
žalobcu prekvapujúce, že napriek tomu, že žalovaná uznesenie súdu nesplnila a kúpnu zmluvu do spisu
nedoložila, súd prvej inštancie sa to dozvedel až po otvorení pojednávania a zrazu vyhodnotil situáciu
tak, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné a hospodárne. Žalobca pripomína, že žalovaná
mala na doloženie kúpnej zmluvy skoro rok, a napriek tomu ju nedoložila a ani súdu neoznámila, prečo

tak nemôže urobiť. Podľa žalobcu sa jedná o kľúčový dôkaz, ktorý by mal preukazovať reálnu hodnotu
bytu, jeho stav a okolnosti za ktorých bol byt na L. X7 predaný. Ak súd prvej inštancie argumentuje
tým, že samotný žalobca si z rozdielu medzi výškou 102.000,-eur a hodnotou bytu určenou súhlasným
vyhlásením žalovanej a jej matky N. D.L. odvodzoval v konaní uplatňovaný nárok, tak to bolo iba preto,
že žalobca inou informáciou nedisponoval. V tomto prípade ide iba o sprostredkovanú informáciu z

uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I ČVS: ORP-1350/4- VYS-B1-2015 zo
dňa 06.05. 2016, ktorú N. D. potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi. Keďže žalovaná spolu s jej dcérou
neskôr tvrdili, že na byte prebehla rekonštrukcia, tak zo zmluvy o prevode bytu by mohol vyplývať rozsah
rekonštrukcie, stav bytu respektíve iné skutočnosti dôležité pre konanie. Inak po výsluchu svedkyne N.
D. aj jej súd uložil v lehote 30 dní predložiť k spisovej značke kópiu kúpno-predajnej zmluvy, čo neurobila

ani ona. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že ak žalovaná popierala, že by k
uzavretiu príkaznej zmluvy medzi žalobcom a ňou niekedy došlo, žalobca v tomto smere neprodukoval
žiadny dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal. Skutočnosť, že došlo konkludentným spôsobom
k uzavretiu príkaznej zmluvy nevyplýva ani z toho, že v samotnom splnomocnení absentuje súhlas
žalovanej s prevzatím zastupovania. V komentári k §31 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právnym

základom dohody o plnomocenstve môže byť akákoľvek zmluva, ktorou sa zakladá vnútorný vzťah
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Môže ísť o príkaznú zmluvu(§724 OZ), zmluvu o obstaraní
veci (§7333 OZ), zmluvu o obstaraní predaja veci (§737 OZ), poukážku (§535 OZ) alebo mandátnu
zmluvu (§566 OBZ). Príkazná či obdobná zmluva je dvojstranný právny úkon medzi zastúpeným
(splnomocniteľom) a zástupcom (označovaným ako splnomocnenec). V zmluve sa splnomocnencovi

udeľuje príkaz na postup pri obstaraní záležitosti a riešia sa vzájomné vzťahy medzi splnomocnencom
a splnomocniteľom (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2.Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str.
208). Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie došiel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom vnútorného vzťahu medzi
žalobcom ako splnomocniteľom a žalovanou ako splnomocnencom. Obsah samotného splnomocnenia

mal súd prvej inštancie posudzovať predovšetkým ako jednostranný úkon adresovaný notárke, keďže
formulár splnomocnenia bol stiahnutý z webového sídla notárky. Čo sa týka vnútorného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou, tak bol jednoznačne daný tým, že žalovaná mala nadobudnúť v mene žalobcu
zákonné podiely na nehnuteľnostiach, pričom jej bola známa vôľa žalobcu ako aj jej starej mamy, aby sa
nehnuteľnosti nepredávali. Výsledkom konania žalovanej bolo napokon to, že nehnuteľnosť umožnila

nadobudnúť svojej matke, pričom hodnotu nehnuteľnosti stanovila súhlasným vyhlásením s matkou na
sumu 33.000,-eur, čím konala v rozpore s príkaznou zmluvou. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
aj tvrdenia žalovanej, ktorá tvrdila, že s predajom bytu na L. XX nemá nič, pritom vo svojej výpovedi dňa
19.11.2019 uviedla: vzhľadom, že som vedela, ako prebiehala rekonštrukcia, že boli do nej investované
aj moje a manželove prostriedky, nezdal sa mi tento rozdiel čudný... Je zrejmé, že žalovaná sa zúčastnila

celého procesu predaja bytu, prečo by inak investovala svoje finančné prostriedky do jeho rekonštrukcie.
Všetky tvrdenia žalovanej ohľadom ceny nezrekonštruovaného bytu sú len účelové, pretože akýkoľvek
byt takýchto parametrov v MČ Bratislava - Staré Mesto nemohol ani v pôvodnom stave mať hodnotu
33.000,-euratomuselobyťzrejméajabsolútnemulaikovi,ktorýsanezaoberásprostredkovanímpredaja
nehnuteľností. Čo sa týka samotného vzniku škody, súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj

s tvrdením N. D., že suma z predaja bytu vo výške 102.000,- eur bola uložená na osobitný účet, pričom
žalobcovi mal byť z tejto sumy poukázaný osobitný podiel. Súd prvej inštancie mal zobrať pri stanovení
vzniku škody do úvahy aj toto tvrdenie. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že výsledkom protiprávneho
postupu žalovanej bolo vydanie osvedčenia o dedičstve, kde bola stanovená suma 26.726,58 eur navyplatenie žalobcu, avšak právoplatnosťou samotného osvedčenia o dedičstve k úbytku majetkových
hodnôt na strane žalobcu nemuselo dôjsť, pretože sa mohli naplniť slová svedkyne D. o vyplatení
podielu z predaja bytu na L. XX. K vzniku škody teda jednoznačne došlo až vyplatením sumy 26.726,58

eur na účet žalobcu dňa 08.03.2017. Tento názor žalobcu je v súlade s dostupnou judikatúrou, keď
podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2507/2005: „Objektívni promlčecí
doba k uplatnení nároku na náhradu částek vyplacených tretí osobe podle rozhodnutí soudu v rízení, v
nemž v dúsledku pochybení advokáta prí výkonu advokacíe bylo žalobe protí jeho klíentoví vyhoveno,
počína bežet dnem, kdy byly prísouzené částky zaplaceny“. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa

konštatuje, že udalosť, z ktorej škoda vznikla v zmysle §106 ods.2 Občianskeho zákonníka, zahrňuje
totiž nielen samotnú škodovú udalosť či protiprávny úkon, ktoré viedli ku vzniku škody, ale aj vznik
škody samotnej (porov. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.5.1990, sp.zn. 1Cz 20/90). Pokiaľ
škoda nevznikla, nemôže začať ani plynutie objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na jej
náhradu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nemal vyhovieť námietke premlčania,
nakoľko objektívna premlčacia lehota začala plynúť až 08.03.2017 a žaloba bola podaná 13.04.2017,

teda pri zachovaní objektívnej premlčacej doby.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaná poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu v podanom
odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.11.2020
uznesením uložil žalovanej, aby v lehote 30 dní doručila kúpnu zmluvu, ktorou bol predaný byt, v
súvislosti s ktorým sa žalobca domáha nároku v predmetnom konaní. Žalobca zvýraznil, že žalovaná
danú kúpnu zmluvu nedoložila. V zmysle tvrdení žalobcu však ide o kľúčový dôkaz, ktorý by mal
preukazovať reálnu hodnotu bytu, jeho stav a okolnosti, za ktorých bol predaný. Na tomto mieste

si dovoľujeme zvýrazniť, že žalovaná, nakoľko ona nič nepredala nedisponuje kúpnou zmluvou. Pre
doplnenie si dovoľujeme uviesť, že vychádzajúc zo svedectva matky žalovanej predmetná kúpna zmluva
už v minulosti bola predkladaná k predvolaniu na Odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave dňa 09.02.2016. Taktiež zvýrazňujeme, že strany sporu kúpnu cenu nerozporovali
a samotný žalobca si z rozdielu medzi jej výškou a všeobecnou hodnotou bytu podľa uznesenia

o dedičstve odvodzoval v konaní uplatnený nárok Vzhľadom na vyššie uvedené máme zato, že
súd správne vyhodnotil, že trvať na predložení kúpnej zmluvy by nebolo účelné ani hospodárne.
Žalobca ďalej uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
zvýrazňuje, že skutočnosť, že došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy nevyplýva ani z toho, že v samotnom

splnomocnení absentuje súhlas žalovanej s prevzatím zastupovania. Dovoľujeme si predovšetkým
zvýrazniť, že pokiaľ ide o samotné splnomocnenie na zastupovanie žalovanou žalobcu v konaní
o dedičstve, žalobca si už podľa toho splnomocnenia bol vedomý mandátu, ktorý žalovanej dáva.
Predmetné splnomocnenie bolo udelené slobodne a vážne. Zo splnomocnenia tiež vyplynulo, že
splnomocnenec a splnomocnená sú vzájomne dohodnutí a ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.

Dovoľujeme si uviesť do pozornosti, že skutočnosť absencie podpisu splnomocnenca na splnomocnení
nemožno považovať za konkludentny predpoklad vzniku konkrétnej zmluvy (v tomto prípade príkaznej).
Ďalej si dovoľujeme upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v celom konaní nebolo preukázané, že
by žalovaná nejakým spôsobom prekročila rozsah zastupovania vymedzený splnomocnením. Nárok
uplatnený zo strany žalobcu v danom konaní smeroval proti žalovanej a bol založený na jej konaní v

rámci zastupovania žalobcu v konaní o dedičstve. Avšak žalobca musel mať vedomosť so zreteľom na
rozsah splnomocnenia, že žalovaná môže uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva, pričom v zmysle
ustanovenia § 175o ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, druhej vety platilo,
že za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi, pričom dôkazy na zistenie
vykoná, ak sú tvrdenia rozdielne. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že neobstojí ani argument žalobcu,

že len podpísal formulárové tlačivo notárky na zastupovanie v dedičskom konaní, z obsahu je zrejmé,
že v splnomocnení výslovne žalobca vyznačil, že žiada splnomocnenca aby neodmietol dedičstvo
(bod 1 splnomocnenia) a súčasne ďalej v obsahu splnomocnenia súhlasil s uzatvorením dohody o
vyporiadaní dedičstva “aj keby som podľa nej nedostal z dedičstva žiaden majetok“ Žalobca v podanom
odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie nemal vyhovieť námietke premlčania, nakoľko objektívna

premlčacia lehota začala plynúť až 08.03.2017 a žaloba bola podaná 13.04.2017, teda pri zachovaní
objektívnej premlčacej doby. Pri tomto tvrdení vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (ďalej aj
ako „NS ČR“), v rámci ktorého si dovoľujeme zvýrazniť, že ide o judikát, ktorý je absolútne odlišný tak
skutkovo ako aj právne od predmetného prípadu. Uvedené rozhodnutie NS ČR totiž hovorí o objektívnejpremlčacej dobe k uplatneniu nároku na náhradu čiastok vyplatených tretej osobe, podľa rozhodnutia
súduvkonaní,vktorom vdôsledkupochybeniaadvokátaprivýkoneadvokácieboložalobeprotijeho
klientovi vyhovené. Vzhľadom na vyššie uvedené je viac než zreteľné, že uvedený judikát sa žiadnym

spôsobom nevzťahuje na predmetné konanie. Súčasne si dovoľujeme uviesť, že v zmysle § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka platí, že „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla,
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“ Dovoľujeme si zvýrazniť, že v tomto smere je zákonná formulácia
celkom jasná a neumožňuje iný výklad ako ten, že začiatok objektívnej doby zahŕňa iba deň škodnej

udalosti, nie aj deň vzniku škody. Ak by totiž zákonodarca naozaj chcel začiatok naviazať na vznik škody,
nekomplikoval by situáciu zložitou formuláciou o škodnej udalosti. Práve naopak - urobil by tak výslovne,
voliac jednoznačnejšie znenie, ako napr.“ odo dňa, keď vznikla škoda“). Práve tak totiž postupoval v §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, týkajúcom sa bezdôvodného obohatenia („odo dňa, keď k nemu
došlo“). Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
je naviazaný na škodnú udalosť, nie na vznik škody. V danom prípade za udalosť, z ktorej vznikla

škoda je podľa samotného žalobcu možno považovať konanie o dedičstve po poručiteľke G. I., A..
D., ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve, pod sp. zn. 2D/57/2011, D not 10/2011, právoplatné
dňa19.05.2011. Objektívna premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
začala nepochybne plynúť dňa 19.05.2011 a uplynula dňa 19.05.2014, čo znamená, že v čase kedy
bola podaná žaloba na súd, t. j. dňa 13.04.2017 už uplynula objektívna premlčacia doba a nárok

žalobcusastalnevymáhateľným.Vtýchtointenciáchsidovoľujemepredovšetkýmzvýrazniťrozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejajako„NSSR“),sp.zn.2Obo/13/2Q17zodňa20.02.2019,
kde NS SR skonštatoval, že objektívna premlčacia doba začína plynúť v okamihu škodnej udalosti, čo
je v danom prípade konanie o dedičstve, právoplatne skončené 19.05.2011. Vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná 13.04.2017 možno skonštatovať, že námietka premlčania je na mieste nakoľko

práva patria len bdelým (vigilantibus iura scripta sunť), teda tým ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou.

21. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.

22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

23. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

24. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

25. Na námietku žalobcu o tom, že v konaní mala byť ako dôkaz žalovanou predložená kúpna zmluva
bytu, odvolací súd uvádza, že predloženie kúpnej zmluvy ako dôkazu nebolo potrebné, pretože žalobca
splnomocnil žalovanú na zastupovanie v dedičskom konaní a toto splnomocnenie neobmedzil. Ďalej
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu riadne odôvodnil. V zmysle

uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/5/2012 z 01.03.2012 súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie
dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňala možnosť
konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a
nie strane sporu (§ 120 ods. 1 O.s.p., porovnaj s § 185 ods. 1 C.s.p.).Ak však súd rozhodne, že

navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo
nadbytočné).26. Pokiaľ žalobca tvrdí, že so žalovanou uzavrel príkaznú zmluvu, odvolací súd má za to, že iná dohoda
smerujúca k príkaznej alebo komisionárskej zmluve preukázaná v konaní nebola, pričom dôkazné
bremeno na preukázaní tohto tvrdenia spočívalo práve na žalobcovi.

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a

povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného
bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené

skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba.
Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených
skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností
žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje.
Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba

usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému
v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených
dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti
preukázali.

28. V nadväznosti na uvedené, je potrebné vysloviť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno - neoznačil
dôkazy,ktorébyosvedčilijehotvrdenieotom,žesožalovanouuzavrelipríkaznú,aleboobdobnúzmluvu.

29. Posudzovanie námietky premlčania je nadbytočné, vzhľadom k tomu, že žalovaná sa bezdôvodne
neobohatila, ani žalobcovi nebolo konaním žalovanej spôsobená žiadna škoda.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1

C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).