Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Martina Vančová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené, Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1420200841.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martina Vančovou v právnej veci žalobcu: 1. L..
T. Š., nar. XX.XX.XXXX, 2. L.. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L..D.. Š. XX, M. S., proti žalovanému:
Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, o uverejnenie
opravy a ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2020 domáhali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť odvysielať opravu vo vysielaní žalovaného v programe Reportéri, alebo v rovnakom
hodnotovom vysielacom čase v znení: „Dňa 13. januára 2020 o 22:00 hodine odvysielala STV1 v relácií
Reportéri reportáž I. Q. s názvom „Pod lampou je tma". Reportáž sa venuje privatizácií spoločnosti G.,
a.s., uskutočnenej v roku 1997 a jej dopadom do dnešného obdobia. V reportáži sa spomína konkurz,
ktorý bol vyhlásený na spoločnosť XXXX, už v roku 2000 a trval do roku 2012. Reportáž obchádza
fakt, že tento konkurz bol vyhlásený v dôsledku negatívnych dopadov skoršieho konkurzu, vyhláseného
tesne pred Vianocami v roku 1998, ktorý bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 50bo/84/1999
zo dňa 30.06.1999 ako nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol vyhlásený pre pohľadávku
vo výške necelých 132.000 Slovenský korún. Táto pohľadávka vznikla v dôsledku konania I.. T. R.,
ktorý v reportáži vystupuje ako kritik T. a L. Š., hoc sám v rozpore so Stanovami spoločnosti G., a.s.
a bez vedomia nadriadeného generálneho riaditeľa T. Š.E. v roku 1997 podpísal v mene T. Š. Dohodu
o používaní železničnej vlečky, pre ktorú táto pohľadávka vznikla. Vo veci stále prebieha vyšetrovanie
trestného činu za podvod za tento nezákonný konkurz. Ak by nebol vyhlásený prvý nezákonný konkurz,
nemusel byť na spoločnosť G., a.s. vyhlásený druhý konkurz, a teda ani nemuseli existovať konkurzní
veritelia, ktorých záujmy v reportáži háji I.. T. R. a L.. I. L., hoci oni sami veriteľmi nie sú. V súvislosti
s osobami T. Š. a L. Š. v reportáži odzneli aj tvrdenia o tom, že by mali byť potrestaní jednotlivci,
ktorí v súvislosti s konkurzom zarobili na úkor konkurzných veriteľov, ktorým po zrušení konkurzu ostali
oči pre plač. Takéto tvrdenia sú zavádzajúce, nakoľko do konkurzných predajov sa mohol prihlásiť
ktokoľvek a dať ponuku na kúpu akejkoľvek nehnuteľnosti a po schválení súdom sa stať úspešným
vlastníkom, nakoľko ponukové konania boli verejné a vopred avizované v denníkoch s celoštátnou
pôsobnosťou. Spoločnosť' ELISIUM, s.r.o., ktorej konateľom bol v čase konkurzu aj sám kritik L.. I. L.,
halu VPS nekupovala v konkurze, ale mimo konkurzu od spoločnosti ARDOC, s.r.o., s ktorou nemala
žiadne prepojenie. V súvislosti s osobou Jozefa Šutku odznelo tvrdenie L.. C. L., že T. Š. je dlžníkom
(konkurznýchveriteľov).TototvrdeniepánaL.niejepravdivéajezarážajúce,žeakočlenpredstavenstva
spoločnosti G., a.s. nevie, že dlžníkom bola táto spoločnosť. V súvislosti s predajom prinavrátených
pozemkov do vlastníctva spoločnosti Eletrosvit Nové Zámky, a.s. od Mesta Nové Zámky v roku 2013 jepotrebnézdôrazniť,žeichnáslednýpredajspoločnostíUNICOTRADE,s.r.o.sarealizovalzacenu,ktorá
bola trikrát väčšia, ako bola určená v znaleckom posudku a na predaj pozemkov nebola potrebná účasť
a ani vedomosť I. L., ktorý sa spolu s T. R. neskôr domáhal neplatnosti tohto prevodu na Okresnom súde
v Nových Zámkoch v konaní 9C/315/2014, avšak súdy ich žalobu na jar v roku 2019 ako nedôvodnú
právoplatne zamietli, v dôsledku čoho menovaní v exekučnom konaní zaplatili do rúk advokáta L.. L.
Š. trovy konania, prevyšujúce sumu 38.000,-EUR. V súvislosti s osobami T. Š. a L. Š. v reportáži L.. I.
L. uviedol, že došlo k ich spoločnému stretnutiu vo vínnej pivnici „v sklípku na L." v obci P. s osobami
sudcu a správcu konkurznej podstaty a že všetko „bolo dohodnuté". Ten istý L.. I. L. ako svedok pod
prísahou pred dožiadaným Okresným súdom v Nových Zámkoch dňa 03.08.2007 v konaní pod číslom
8Cd4/07 na otázku zástupcu odporcu, či sa stretol so sudcom T.. U. uviedol: ,,Nie, nestretol som sa." Na
ďalšiu otázku, či sa stretol so správcom konkurznej podstaty I.. U. uviedol: „Viem isto, že som sa s ním
stretol dvakrát, z toho raz mi bol predstavený ako správca konkurznej podstaty, druhýkrát neviem pri
akej príležitosti, bolo to len také zdvorilostné stretnutie. Z týchto dvoch protichodných tvrdení nám nie je
zrejmé, či pán I. L. hovoril pravdu pred súdom, alebo v reportáži. Súhlasíme s názorom spomenutom v
úvode reportáže, že by sa týmto prípadom mali oveľa dôslednejšie a razantnejšie zaoberať orgány činné
v trestnom konaní, ale pre úplnosť si dovoľujeme dodať, že prípadom spoločnosti G., a.s. by sa mali
zaoberať tieto orgány od začiatku a komplexnejšie.". Spolu s opravou žalobcovia žiadali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcom uverejnením ospravedlnenia vo vysielaní žalovaného
v programe Reportéri, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase spolu, a to slovom a písmom v
znení : „Ospravedlňujeme sa L.. T. Š. a L.. L. Š. za to, že dňa 13.januára 2020 o 22:00 hodine odvysielala
STV1 v relácii Reportéri reportáž I. Q. s názvom „Pod lampou je tma", v ktorej v súvislosti s ich menami
bola uverejnená výzva, aby sa prípadom razantnejšie zaoberali orgány činné v trestnom konaní bez
toho, že na obhajobu žalobcov neboli zverejnené dôležité fakty o tom, že v reportáži spomínanému
konkurzu predchádzal prvý nezákonný konkurz za fiktívnu pohľadávku 132.000,- SK, ktorý spôsobil v
reportáži spomínaný druhý konkurz v roku 2000, za vyhlásenie ktorých T. Š. nenesie zodpovednosť, že
žalobcovia halu VPS, ktorú neskôr predali so ziskom kórejskej spoločnosti nekupovali v spomínanom
konkurze, ale od tretej právnickej osoby, s ktorou neboli a nie sú nijakým spôsobom (ani personálne,
ani majetkovo) prepojení a že vysúdené pozemky od Mesta XXX.XXX,- boli v roku 2013 predali za tri
krát väčšiu cenu, ako bola stanovená v znaleckom posudku. Okrem toho v reportáži neodznelo, že kritik
žalobcov T. R. v rozpore so zákonom podpisoval v mene T. Š. a bez jeho vedomia zmluvu, pre ktorú
bol prvý nezákonný konkurz na G., a.s. vyhlásený, a že obidvaja kritici žalobcov T. R. a I. L. v roku
2019 právoplatne prehrali súdny spor o určenie vlastníctva k spomínaným pozemkom s povinnosťou
uhradiť žalobcom trovy konania prevyšujúce 30.000,- EUR, pretože na jeho určení nemali žiadny právny
záujem. Neuverejnením týchto podstatných údajov nemali diváci možnosť utvoriť si objektívny názor na
problematiku a aj na osoby žalobcov a ich kritikov, čím sa zasiahlo do ich osobnostných práv. "
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný ako vysielateľ dňa 13.01.2020 o 22:00 hod. odvysielal
v relácii Reportéri reportáž I. Q. s názvom „Pod lampou je tma“, ktorá sa venovala privatizácii spoločnosti
G., a.s., uskutočnenej v roku 1997 a jej dopadom do dnešného obdobia. Uviedli, že reportáž obsahovala
dôležité údaje ekonomicko - právneho charakteru, ktoré sa odohrali v časovom rozmedzí od roku
1997 do súčasnosti, a ktoré sami o sebe sú pravdivé a dajú sa preveriť z verejne dostupných zdrojov
(obchodný register, katasterportal a pod.). Reportáži však vytýkali, že cielene na časovej osi obchádza
významné fakty a udalosti, čím stráca na objektivite a teda informuje širokú verejnosť nepravdivo. Na
strane kritikov vystupujú osoby, ktoré sa na kritizovaných procesoch v minulosti priamo podieľali, čo
v reportáži neodznelo, pričom s kritikou vyslovenou v reportáži sa súdy právoplatne vysporiadali v ich
neprospech, čo v reportáži tiež neodznelo, a preto je táto reportáž v skutočnosti pomstou za prehraté
súdne spory a nie objektívnym informovaním verejnosti, čím je spochybnený základný účel reportáže.
Paradoxom kritiky, smerujúcej k poukázaniu na neuspokojenie veriteľov v konkurze je skutočnosť, že
samotní kritici veriteľmi nie sú, uspokojení boli v konkurze v plnom rozsahu, pričom reportáž neobsahuje
rozhovor ani s jedným z existujúcich veriteľov XXXX,u. V celom opísanom procese sú braní na
zodpovednosť výlučne žalobcovia, ktorí by mali byť dokonca trestnoprávne stíhaní, pritom ďalšie
osoby a fakty vôbec spomenuté nie sú, z čoho vyvodzú účelovosť reportáže, sledujúcej kriminalizáciu
žalobcov. Žalobcovia žiadali žalovaného o odvysielanie opravy, čo žalovaný odmietol a nevysvetlil prečo.
Okrem uverejnenia opravy sa žalobcovia domáhali aj ochrany osobnosti uverejnením ospravedlnenia,
z dôvodu, že reportáž bola spracovaná účelovo, v prospech jednej zo skupín odporcov žalobcov, a nie
z dôvodu verejného záujmu, obchádza podstatné okolnosti konkurzu XXXX,u a redaktor I. Q. je voči
žalobcom zaujatý. Redaktor označoval v telefonickej komunikácii žalobcu 2. za narcisa, napísal mu:
„Kto seje vietor, žne búrku“, čím sa žalobcovi 2. nepriamo vyhrážal. Rovnakú reportáž už v roku 2012redaktor neodvysielal, nakoľko podali žalobcovi podnet na preverenie reportáže ešte pred jej vysielaním.
Reportáži žalobcovia vyčítajú, že bola spracovaná účelovo nevyvážená a s preukázaným konfliktom
záujmov redaktora, ktorý ju spracoval, čím bolo zneužité poslanie verejnoprávnej televízie. Žalobcovia
boli v reportáži kriminalizovaní, s tým, že na ich konanie by sa mali zamerať orgány činné v trestnom
konaní, v reportáži nebola uvedená skutočnosť, že konkurzu v roku 2000 predchádzal konkurz v roku
1997, ktorý bol vyhlásený za nezákonný, a tento konkurz (1997) bol spôsobený v dôsledku konania T.
R. pre fiktívnu pohľadávku za nájom vlečky, pričom samotnú nájomnú zmluvu v mene oprávnenej osoby
(žalobca 1.) uzavrel T. R.. Manipulovanie s číslami týkajúcimi sa výťažku konkurzu a úhrad veriteľom v
spojitosti s prirovnaním ku B. navodzuje v divákoch pocit, že žalobcovia vytunelovali XXXX, už počas
konkurzu na úkor veriteľov. Veriteľom bolo v rámci konkurzu vyplatených 58.000.000,- eur, a nie niekoľko
miliónov ako tvrdil v reportáži redaktor žalovaného. Redaktor bez komentára odvysielal schému o predaji
haly VPS, pričom žalobcovia kupovali halu od tretej osoby, s ktorou nemali žiadne prepojenie. Redaktor
sa vôbec nezaujímal o to, kto iný a koľko zarobil na predaji pozemkov a hál, hoci o tom mal informácie.
Už len pri bežnom porovnaní sumy zarobenej žalobcami (30.000.000,- Sk) a R. (140.000.000,- Sk)
je zrejmé, že pánu R. by mala byť venovaná reportáž 5x viac, alebo mal byť aspoň spomenutý.
Cieľom reportáže však bolo sústrediť pozornosť na vinníkov žalobcov. Pozemky, ktoré po skončení
konkurzu opäť získal XXXX, neboli podľa reportáže použité na úhradu dlhov XXXX,u, ale boli predané
spoločnosti žalobcu 2. Podľa v tom čase platného spôsobu konania v mene spoločnosti XXXX, na
platnosť zmluvy postačoval iba podpis predsedu predstavenstva T. Š., čo sa stalo. Zároveň boli pozemky
predané za cenu, ktorá bola trikrát väčšia ako bolo v tom čase určené znaleckým posudkom, o čom bol
redaktor Q. taktiež informovaný, ale ani túto informáciu nezverejnil a ponechal tak divákov vo vedomí,
že Š. spreneverili pozemky v sume za vyše 2 mil. EUR. Zavádzajúce je aj označenie žalobcu 1. ako
privatizéra XXXX,u. Žalobca 1 XXXX, neprivatizoval, privatizovala ho spoločnosť ELSVIT, a.s., v ktorej
bolpredsedompredstavenstva.Žalobca2.nedalsúhlasnanahrávanierozhovoru,aanijehozverejnenie
v zostrihanej forme. Možno zhrnúť, že reportáž obsahuje dielčie pravdivé tvrdenia a s nimi súvisiace
hodnotiace úsudky redaktora a tretích osôb, ale tieto sú účelovo vytrhnuté z celkového kontextu, bez
poznania ktorého si diváci mohli utvoriť úplne skreslený pohľad na problematiku a zo samotnej reportáže
tak nadobudnú všeobecný pocit, že žalobcovia tunelovali XXXX, už počas konkurzu, na čom zbohatli
iba oni a konkurzní veritelia ostali neuspokojení, pričom títo veritelia neboli uspokojení ani po skončení
konkurzu z predaja prinavrátených pozemkov, a že žalobcovia pripravili Mesto XXX.XXX,- o pozemky,
ktoré pochybným spôsobom vysúdili a previedli na svoje ďalšie spoločnosti za nízke ceny na úkor
konkurzných veriteľov, za čo by Š. mali orgány činné v trestnom konaní venovať pozornosť, inými
slovami, mali by byť odstíhaní. Reportážou došlo k manipulovaniu s informáciami, a to nezverejnením
prvej základnej informácie, že keby nebolo prvého nezákonného konkurzu, nebol by vyhlásený ani druhý
konkurz a nezverejnením druhej informácie, že kritikom nejde o ochranu akýchsi veriteľov, ale o boj
dvoch proti sebe stojacich skupín. Keďže kritika v súvislosti so stavom XXXX,u smeruje výlučne voči
žalobcom, nemôže byť považovaná za vyváženú. Žalobcovia nikdy nespochyňovali, že ich spoločnosť
ELISIUM, s.r.o. na predaji haly VPS. Nikdy ani nespochybňovali, že mali v pláne zarobiť na predaji
pozemkov.Pokiaľvšakbolivreláciiuvedenélenmenážalobcov,anieajmenáinýchosôb,ktorénatomto
konkurze zarobili oveľa viac, ide o kritiku úmyselne nevyváženú. Za zmienku stojí aj prístup redaktora
I. Q., ktorý nahrával všetkých ostatných respondentov napriek ich nesúhlasu so zverejnením, resp. bez
ich vedomia, čo dokazuje účelovosť prípravy reportáže. Redaktor poslal respondentom a aj L. Š. otázky,
ktoré však vychádzajú z už nasnímaných rozhovorov s kritikmi, a teda je zrejmé, že už v čase rozhovorov
v októbri s kritikmi bol pripravený reportáž odvysielať bez ohľadu na to, aké informácie dostane od
druhej strany. To dokazuje, že pravda redaktora Q. nezaujímala. Uvedomujúc si mieru intenzity zásahu
reportáže, zverejnenej vo verejnoprávnej televízii s celoslovenskou pôsobnosťou a charakter reportáže
vzhľadom k fabrike, ktorá v regióne zamestnávala množstvo ľudí najmä z okolia Nových Zámkov, ktorej
odvysielanie bolo vopred avizované na sociálnych sieťach s množstvom nenávistných komentárov
možno konštatovať, že na úrovni tohto regiónu išlo o mediálnu popravu žalobcov, čím sa maximálnym
spôsobom zasiahlo do ich cti bez možnosti brániť sa proti takýmto zásahom. Žalobcovia sa na dennej
báze stretajú s verbálnymi útokmi, prípadne ironickými poznámkami na ich adresu, deti žalobcu 2. sú
v škole konfrontované spolužiakmi, že ich otec je tunelár, klienti, ktorí kúpili pozemky chcú odstupovať
od zmlúv.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že relácia Reportéri je publicistickým
programom, ktorého obsahom je investigatívna a občianska publicistika ako súbor žurnalistických
prejavovoudalostiach,vktorýchjeurčitáskutočnosťvýchodiskomredaktorakširšímzovšeobecneniam.
Publicistika je pritom jednou zo základných zložiek žurnalistických celkov v masovej komunikácii,ktorá približuje a ozrejmuje recipientovi spoločenské javy. Existencia zistení popísaných v reportáži
je legitímnym predmetom verejného záujmu, keďže reportáž pojednáva o predaji majetku spoločnosti
v konkurze, činnosť správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu, činnosť všeobecných súdov
a postup pri správe vecí verejných, a teda podľa žalovaného existuje legitímny záujem na kontrole
činnosti verejnosťou, ktorej informovanosť zabezpečuje okrem iných i žalovaný, a to aj prostredníctvom
programov obdobného typu, ako formy realizácie slobody prejavu, garantovanej Ústavou Slovenskej
republiky. Za účelom spracovania reportáže autor poskytol dostatočný priestor všetkým dotknutým
osobám možnosť vyjadriť sa k pripravovanej reportáži, oslovil všetky dotknuté osoby a relevantné
inštitúcie, aby sa vyjadrili k pripravovanej reportáži. Skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky obsiahnuté
v napadnutej reportáži vychádzajú z relevantných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú pravdivosť
skutkových tvrdení a pravdivý základ hodnotiacich úsudkov. K návrhu na odvysielanie opravy, uviedol,
že ju považoval za nedôvodnú, pretože môže preukázať pravdivosť údajov, ktorých oprava sa požaduje.
V prvom rade podľa žalovaného žalobcovia presne nešpecifikovali, čoho sa mal žalovaný vo svojom
vysielaní dopustiť, keď zo znenia opravy, resp. návrhu žalobného petitu nie je jasné a zrejmé, ktoré
konkrétne odvysielané údaje na žalobcoch mali byť nepravdivé a zo znenia návrhu opravy, resp. petitu
návrhu jasne a konkrétne nevyplýva, ktorý údaj je nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci a ako má znieť
pravdivý údaj. Uplatnený nárok žalobcov na odvysielanie opravy nemá charakter inštitútu odvysielania
opravy ale inštitútu ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 21
ods. 4 ZVR nemožno žiadať opraviť nepravdivosť kritických výrokov v podobe hodnotiacich úsudkov,
ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu. Navyše znenie opravy musí
byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch, a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby
vychádzajúcom z jej osobnej zaujatosti, a rovnako musí byť nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a
právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé
údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú
a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti
právo na pravdivé informácie. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že znenie textu opravy
musí v prvom rade zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielaných príspevkov, pretože nemožno
žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela, resp. odvysielaná bola ale v inom znení,
ako vyplýva z textu opravy. Riadne uplatnenie práva na odvysielanie opravy totiž predpokladá podanie
takej písomnej žiadosti o odvysielanie opravy, z ktorej musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť
údajov, prípadne skreslenie pravdy a súčasťou žiadosti musí byť aj návrh znenia opravy. Len v
prípade takejto - zákonu zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne vysielateľovi povinnosť na odvysielanie
navrhovanej opravy. Žalobcovia v žalobe sami potvrdzujú, že údaje v reportáži sú pravdivé, a teda
vôbec nespochybňujú pravdivosť údajov odvysielaných v napadnutej reportáži. Žalobcovia nepopierajú
pravdivosť odvysielaných skutkových tvrdení a pravdivý skutkový základ hodnotiacich úsudkov, ktoré
boli odvysielané. Žalobcovia požadujú odvysielanie opravy pravdivých údajov, požadujú odvysielanie
opravy hodnotiacich úsudkov založených na pravdivom skutkovom základe, požadujú odvysielanie
opravy údajov ktoré sa netýkajú žalobcov, požadujú odvysielanie opravy údajov, ktoré ani neodzneli
v reportáži, požadujú odvysielanie opravy údajov v rozpore s účelom inštitútu opravy, a teda nad
zákonný rámec, a z tohto dôvodu žalovaný považuje žalobný návrh žalobcu na odvysielanie opravy
ako nedôvodný v celom rozsahu. K uplatnenej ochrane osobnosti žalovaný uviedol, že pri skúmaní, či
verejný prejav (v televízii, rozhlase, v novinách, časopise, inom periodiku) zasiahol do osobnostných
práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré sú v ňom
uvedené. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené týmito ustanoveniami, pričom sa nevyžaduje vyvolanie
následkov. Zákonná ochrana je teda daná, pokiaľ sú vytýkané prejavy zásadne nepravdivé alebo
pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená ak nie sú prekročené medze kritiky vecnej (opierajúcej
sa o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je
primeraná obsahom i formou. V časti II žaloby na ochranu osobnosti sú obsiahnuté fabulácie žalobcov
o osobnej zaujatosti novinára proti žalobcom, motíve podnetu kritikov na zverejnenie reportáže, dôkazy
zaujatosti I. Q. a jeho prepojenia na skupinu kritikov cez kolegu novinára, ktoré nesúvisia s uplatneným
nárokom žalobcov a sú z pohľadu uplatnených nárokov na odvysielanie opravy a ochrany osobnosti
irelevantné. Vzhľadom na uvedené jednoznačne možno skonštatovať, že v reportáži boli odvysielané
pravdivé skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky vychádzajúce z pravdivého skutkového základu, čo aj
žalobcovia potvrdili vo svojom žalobnom návrhu. Navyše podľa žalovaného predmetná reportáž bola
odvysielaná vo verejnom záujme, čo potvrdili aj žalobcovia v žalobe, pričom sa dotýkala privatizácie
spoločnosti, konkurzného konania spoločnosti, činnosti konkurzného sudcu, konkurzného správcu,
mesta XXX.XXX,- v rámci konkurzného konania a určenia vlastníckeho práva k pozemkom v súvislostiso spoločnosťou v konkurznom konaní, prevodu nehnuteľností pri speňažovaní konkurznej podstaty,
prevodu nehnuteľností po skončení konkurzu ako aj činnosti všeobecných súdov a orgánov činných v
trestnom konaní.
4. Žalobca v replike uviedol, že hoci sa reportáž tvári ako objektívna, zamlčaným faktom pre divákov
ostáva, že redaktor I. Q. má voči kritizovaným žalobcom nepriateľský vzťah a v skutočnosti sa jedná
už v poradí o jeho tretiu reportáž na rovnakú tému zameranú proti žalobcom, pričom je zjavné aj
jeho prepojenie na kolegu novinára T.. L. Š., a teda je absolútne vylúčená nielen objektivita prípravy
reportáže, ale aj úprimnosť snahy novinára hľadať odpovede na „legitímne otázky o zisteniach...",
získaných výlučne len od jednej zo skupín. Uviedli, že nie je pravdou, že vo veci vlastníctva pozemkov
išlo o res iudicata, ani nie je pravdou, že medzi žalobcami a sudcom V. U. existoval personálny
vzťah s výnimkou rozhodovania v konkurznej veci. Dochádza tu k bizarnej situácii, kedy je napriek
existenciiprávoplatnýchrozhodnutíštátnychorgánov,opakovanepotvrdzujúcichnezákonnosťtrestného
stíhania, jedna z dvoch znepriatelených skupín reportážami opakovane kriminalizovaná iba preto, že si
to myslí novinár Ivan Brada a nespokojná skupina, ktorá všetky spory prehrala, čím sa úplne potierajú
základné zásady právneho štátu. Želanie nespokojnej skupiny, aby sa napriek rozhodnutiu súdov a
Generálnej prokuratúry orgány činné v trestnom konaní razantnejšie zaoberali prípadom sa tak stáva
verejným záujmom prezentovaným verejnoprávnou televíziou, čo je absurdné. Žalovaný uprel žalobcom
právo reagovať na reportáž. Žalovaný v reportáži úmyselne zamlčal množstvo faktov, overiteľných z
jednotlivýchsúdnychrozhodnutí,ktorépodstatnýmspôsobommohlizmeniťpohľaddivákovnajednotlivé
nastolené problémy v reportáži. Aj keď reportáž obsahuje jednotlivé pravdivé fakty, vedomým zamlčaním
ďalších podstatných faktov vytvára v divákoch mylnú predstavu, a tým pádom nemôže byť považovaná
za objektívnu.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že kategoricky odmieta vyslovené závery žalobcov, že žalovaný
napomáha v konflikte jednej z dvoch skupín. Žalovaný jednoznačne odmieta, že by bola napadnutá
reportáž spracovaná na základe objednávky a zároveň dodáva, že toto vyslovené podozrenie je len
účelové tvrdenie žalobcov. Ako každá reportáž aj napadnutá reportáž bola spracovaná na základe
podnetu občanov a je na slobodnom rozhodnutí samotného redaktora a redakčnej rady, či konkrétny
podnet je vhodný a dostatočný na prípravu a odvysielanie reportáže. Žalobcami vyslovená subjektívna
argumentácia, že žalovaný v reportáži úmyselne zamlčal množstvo faktov, overiteľných z jednotlivých
súdnych rozhodnutí jednoznačne má za cieľ autoritatívnym spôsobom zasahovať do nezávislosti a
objektívnosti príspevkov. Ad absurdum pri zachovaní argumentácie žalobcov by sme mohli dospieť k
záveru, že vysielateľ (žalovaný) môže vysielať len to čo vyhovuje všetkým recipientom vrátane žalobcov.
Pristotožnenísasargumentácioužalobcovbysmemohlidospieťkzáveru,ženovinárimôžupripravovať
len príspevky (a to len v dovolenom rozsahu) o témach, na ktoré dostanú súhlas od respondentov.
Žalovaný zdôrazňuje, že neoprávneným zásahom môžu byť len odvysielané skutkové tvrdenia alebo
hodnotiaci úsudok a nie ako si to žalobcovia mylne vysvetľujú, čokoľvek čo podľa nich malo byť
odvysielané a to do rozsahu, témy a pod.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Podľa prepisu vysielania relácie Reportéri STV Jednotka zo dňa 13.01.2020 o 21:40 (č.l. 172 - 176
spisu), ktoré sú zhodné so záznamom reportáže (č.l. 12 spisu), bolo v relácii uvedené: D. Q., moderátor:
„Investigatívne príbehy, vlastné kauzy, ktoré nikde inde neuvidíte, ako aj analýzy aktuálnych udalostí. Aj
o tom budú prví Reportéri v roku 2020. Vitajte pri ich sledovaní. Dnešná monotematická relácia bude
venovaná ukážkovému prípadu privatizácie z 90. rokov, ktorej dopady znášame dodnes. Nasledujúcu
reportáž by si mohli a mali pozorne pozrieť tiež príslušní policajti či prokurátori, pretože ako uvidíte,
už samotné zistenia reportéra I. Q. môžu byť dostatočným podkladom na to, aby sa orgány činné v
trestnom konaní týmto prípadom začali oveľa dôslednejšie a razantnejšie zaoberať. G. patril kedysi
medzi najväčších výrobcov svietidiel v V.. Dnes je jeho príbeh smutným pomníkom privatizácie z čias
L. éry. Fabrika skrachovala už v roku 2000. V následnom konkurze zbohatla skupina podnikateľov, ktorí
lacno skúpili budovy a pozemky, veriteľom zostali len oči pre plač. Až po skončení konkurzu sa ale
do majetku XXXX,u opäť dostali lukratívne pozemky. Prípad preto vyšetruje polícia pre podozrenie z
poškodzovaniaveriteľov.Pozemkytotižzmajetkutakmerdoslovazmizli.ŠéfomXXXX,u,vktoromkedysi
pracovalo takmer 2000 ľudí, sa medzitým stal biely kôň z U.. Reportáž nakrúcal reportér I. Q.." I. Q.,
redaktor: „G. sprivatizovali v roku 1997 ľudia s dobrými kontaktmi na vtedajšie vládne strany - Hnutie za
demokratické Slovensko a Združenie robotníkov Slovenska. Tí postupne ovládli lukratívne časti podnikuasamotnýXXXX,išieldokonkurzu."I.L.,bývalýčlenpredstavenstvaG.,a.s.:„Musímsúhlasiťsvýrokom
našej prezidentky, že spravodlivosť sa stala tovarom. Proti malým B. regionálneho charakteru občan
nemá šancu v tomto štáte bojovať." T. R., bývalý člen predstavenstva G.: „Tu je jasný príklad toho, že
na konkurze sa dá zbohatnúť neuveriteľným spôsobom." I. Q.: „Po vstupe do konkurzu podnik dlhoval
svojim veriteľov viac ako pol miliardy vtedajších korún. Z predaja rozsiahleho majetku v konkurze však
konkurzný správca získal len niekoľko miliónov. Niektorí podnikatelia zbohatli na kúpe nehnuteľností
výrazne pod cenu." T. R.: „By som uviedol príklad haly VPS, ktorá v rámci konkurzného konania bola
ohodnotená na 43 miliónov korún. Táto nehnuteľnosť bola v rámci konkurzu prevedená na spoločnosť
J., s.r.o. Zo spoločnosti J. bola za 8 miliónov korún prevedená do spoločnosti P. a zo spoločnosti P.
predala spoločnosti XX A., čo je kórejská spoločnosť za 38 miliónov korún."
I. Q.: „Pre veriteľov XXXX,u tak z predaja výrobnej haly zostali len zlomky jej hodnoty. Zatiaľ čo firma P.
zarobila až 30 miliónov, pikantné je, že P. dodnes ovláda syn jedného z privatizérov skrachovanej fabriky
L. Š.. Aj on, aj jeho otec pritom zastupovali správcu konkurznej podstaty, ktorý halu predával." T. R.:
„Správca konkurznej podstaty poveril T. Š., L. Š. a doktora D., ktorý bol takisto splnomocnený zástupca
správcu." I. Q.: „Správca konkurznej podstaty sa k tomu už dnes vyjadrovať nechce. Trvá ale na tom,
že nehnuteľnosti sa predávali verejne a ktokoľvek mohol ponúknuť aj vyššiu cenu. Ak mali kupujúci
medzi sebou zákulisné dohody, vedieť o nich vraj nemohol." U. U., bývalý správca konkurznej podstaty
(telefonát): „Konkurz sa začal, pokiaľ sa pamätám rok 2000, čiže to už máme 19 rokov. Však to bolo cez
inzeráty predávané. 20 zmlúv zhruba bolo." I. Q.: „Konkurzný správca chcel takto predať aj pozemky
pri rieke M., ktoré získal XXXX, ešte v roku 1951. Lenže šikovnejšie bolo vtedy mesto M. S.. Aj keď
boli parcely zapísané do konkurznej podstaty XXXX,u, nechalo si na katastri vložiť pozemky do svojho
vlastníctva." T.M. R.: „V roku 2001 do vlastníckych vzťahov vstúpilo mesto M. S., ktoré v istom čase malo
záujem v tejto oblasti spraviť športový areál, ale tie pozemky, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti XXXX,,
boli len na základe zmluvy o prevode správy prevedené na mesto XXX.XXX,-." L. Š., syn privatizéra
XXXX,u XXX.XXX,- (telefonát): „To vedenie mesta, ktoré bolo v roku ja neviem v 2000-2001, nejakým
záhadným spôsobom na základe hospodárskej zmluvy dosiahlo, že bolo to zapísané na list vlastníctva
mesta." I. Q.: „Konkurzný správca preto podal v roku 2002 na mesto žalobu o určenie vlastníckeho práva
k pozemkom s rozlohou 1,5 hektára. Mesto vtedy súd vyhralo. Správca sa proti rozsudku neodvolal." U.
U.:„Mňatamzastupovalaprávnička.Takžejaspred20rokov,prečosmenepodaliodvolanie,pánQ.,veď
tosúuž,tosúakosmiešneveci,načosapýtate,ajčomusavenujete."I.Q.:„Atakzostalipozemkyďalšie
roky nedotknuté, v majetku mesta M. S.. Dôvodom mala byt' hospodárska zmluva, ktorou sa ešte v roku
1984 previedli pozemky do správy vtedajšieho mestského národného výboru." G. K., bývalý primátor
M. S. 1991-2002: „Ani neviem vám stopercentne odpovedať, viete, ako to bolo. Čo si ja pamätám, že,
že som chcel celý štadión teda mať P. vo vlastníctve mesta." I. Q.: „Podľa L. Š., syna najvplyvnejšieho
akcionára XXXX,u T. Š., sa však správca určite odvolať mal. Pretože kataster zapísal pozemky na mesto
nezákonne." L. Š.: „Oni voľakedy sa za čias ešte, keď platil Hospodárky zákonník, robili zmluvy, ktoré
boli tlačivá. To boli tlačivá. To neboli normálne zmluvy, ako sa teraz robia. A tam bolo, že prevádza sa
správa alebo vlastníctvo. A tu sa prevádzala správa." T. R.: „Následne sa 10 rokov v podstate nič nedialo,
čakalo sa na skončenie konkurzu. A po skončení, skončení konkurzu osoby, teda T. Š. J. L. Š. podali
opäť opätovnú žalobu o určenie vlastníctva proti mestu M. S.." I. Q.: „Hneď, ako sa teda konkurz XXXX,u
XXX.XXX,- vo februári 2012 skončil, podnik ovládaný otcom a synom Š. podal opäť žalobu na mesto, v
ktorých sa dožadoval návratu pozemkov do svojho vlastníctva." I. L.: „Po konkurze mala nastať likvidácia
spoločnosti. To znamená, mala, mal sa zistiť ešte majetok, ktorý zostal alebo ktorý po konkurze prišiel
do XXXX,u. Zvolať valné zhromaždenie, ustanoviť likvidátora, speňažiť majetok a tento majetok by mal
byť rovnomerne rozdelený medzi veriteľov neuspokojených, ktorých je vyše 250. A následne výmaz
z obchodného registra. Udialo sa práveže niečo opačné. Dvaja členovia predstavenstva sami v tom
pôsobili, že sa vrátil majetok, pozemky konkrétne do XXXX,u po konkurze." I. Q.: „Ak by si niekto myslel,
že mesto na čele s vtedajším primátorom Y. U. o lukratívny majetok za riekou M. na súde bojovalo,
zostane sklamaný. Právnička mesta doslova napísala, že nemá argumenty, ktoré by vlastnícky nárok
XXXX,u na tieto pozemky spochybnili, hoci mesto pred 10 rokmi podobné spory vyhralo." Y. S., vedúci
majetkoprávneho odboru mestského úradu M. S.: „Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že táto hospodárska zmluva nie je platná, nakoľko na jej platnosť sa vyžadoval súhlas nadriadeného
orgánu. A tento súhlas nebol dodaný. Na základe toho boli tieto pozemky prisúdené spoločnosti XXXX,,
avšak to už bol konkurz ukončený." I. L.: „Že sa 2 000 metrov štvorcových približne medzi B. a zimným
štadiónom stavebných pozemkov, tieto pozemky alebo tento majetok zatajili aj predo mnou, ako členom
predstavenstva, lebo v tom čase, keď sa to udialo v roku 2013 som bol ešte člen predstavenstva. Zatajili
to aj pred akcionármi, to znamená, že nebolo zvolané žiadne predstavenstvo, nebol daný žiadny súhlas
dozornej rady a žiadny súhlas akcionárov." I. Q.: „Neskôr, keď sa skončil konkurz na G., tak opäť XXXX,zažaloval mesto a teraz sa to stalo naopak, že XXXX, vyhral." Y. U., bývalý primátor M. S., 2002-2014:
„Môže byť. Ale ja." I. Q.: „Vy o tom nič neviete? A kto mal na starosti tieto súdne spory na meste?" Y.
U.: „Tak vždy aktuálny právnik." L. Š.: „Správca to síce zažaloval v 2002 roku, ale na prvom stupni bol
neúspešný a on odmietal potom ďalej, ďalej podať odvolanie. Takže, XXXX, to mohol mať už za konkurzu
vyriešené, a mohol to, mohol to vlastniť." I. Q.: „Pripomeňme si ale, že L. a T. Š. mali splnomocnenie
na zastupovanie správcu už počas konkurzu. Museli teda vedieť, že o pozemkoch v tej istej lokalite
už raz súd právoplatne rozhodol." I. L.: „Jak keby som si ja k vám niečo odložil a potom prídem po
pár rokoch a daj mi to naspäť." I. Q.: „Čiže mesto M. S. vlastne pomohlo k majetku Š.." I. L.: „No áno.
Možnože nechtiac, to v tej dobe bol iný primátor. Možno chcel pomôcť XXXX,u, zamestnanosti." I. Q.:
„Lenže o tom, že sa pozemky po skončení konkurzu vrátili do majetku XXXX,u takmer nikto nevedel. A
už vôbec nie veritelia, ktorí si peniaze od skrachovanej fabriky mohli teraz uspokojiť exekúciou. Š. otec
sa k ničomu vyjadrovať nechcel. Komunikovať vraj máme len s jeho synom L.." I. Q.: „Vy ste boli tam
v predstavenstve." T. Š., privatizér XXXX,u XXX.XXX,-: „Ja som bol predseda predstavenstva. Ale to
nie je podstatné. Jednoducho vy, vy vo všeobecnosti, ako aj novinári chcete robiť len senzáciu." L. Š.:
„Ja nemám problém ani na kameru vystúpiť a informovať vás o všetkých vašich otázkach tak, aby ste
si urobili ucelený obraz.". I. Q.: „Lenže aj Š. syn si nakoniec rozhovor s nami pred kamerou rozmyslel."
L. Š.: „Pán Q., rozmýšľal som, či mám vystúpiť na kameru, alebo nie. Ale rozhodol som sa, že nie." I.
Q.: „Keď mesto v roku 2013 dva súdne spory o pozemky s XXXX,om prehralo, vedúcou jeho právneho
oddelenia bola C. P.. O postupe v súdnom spore podľa nej rozhodoval vtedajší primátor M. S. Y. U.." Y.
U.: „Po prvé, vôbec už sa nepamätám. Po druhé, o tom sú súdy, aby v niektorých veciach sa rozhodli,
keď to nie je jasné. Že komu čo patrí." C. P., býval vedúca majetkoprávneho odboru mestského úradu
M. S.: „Boli tie hospodárske zmluvy, ktoré vlastne dosvedčili aj tomu, že sú neplatné. Tak my sme iné,
iné zmluvy nemali. Žiadne iné doklady také sme nemali o tom, že by sa to nejakým spôsobom právne by
bolo obstálo, by to mohlo prejsť na mesto." L. Š.: „To bolo vtedy zle zažalované a proste to nevyhrala ...
ale potom ja som si dal námahu, ja som si zistil všetko, zažaloval som to už správne." I. Q.: „Keď už
ale XXXX, pozemky od mesta vysúdil, mohol ich predať v ponukovom konaní za čo najvyššiu cenu a
použiť ich na úhradu dlhu veriteľom, ktorí svoje peniaze v konkurze nezískali. Lenže to sa nestalo." I. L.:
„Tie pozemky sa do majetku XXXX,u vrátili, ja som hovoril, tak tajne, že sa zatajili a rýchlo sa predali."
T. R.: „Spoločnosť po skončení konkurzu môže nadobúdať majetok, avšak štatutárni zástupcovia alebo
likvidátori musia urobiť likvidáciu majetku a nemôžu speňažovať tieto pozemky spôsobom, ako speňažili,
že tieto pozemky previedli cez jednu vlastnú spoločnosť Unico trade do spoločnosti Birtler Garden a za
cenu 15 000 eur. Znalecká hodnota uvedených pozemkov predstavuje hodnotu vyše 2 milióny eur." I.
Q.: „S predajom pozemkov sa pritom XXXX, ponáhľal. Na firmu Unico Trade, ktorej jediným majiteľom
je dnes L. Š., prešiel len pár dní po právoplatnosti rozsudkov. Čiže pozemky predal Šutka Šutkovi. A
hneď na to boli pozemky prevedené na ďalšiu spoločnosť Birtler Garden s.r.o., takisto ovládanú L. Š.
a jeho manželkou." I. L.: „Kúpnu zmluvu podpisovali T. Š., L. Š., členovia predstavenstva firme Unico
Trade, kde je jediný vlastníkom L. Š.. To znamená sami sebe." I. Q.: „Je pravdou, že firma Birtler
Garden investovala do infraštruktúry niekoľko stotisíc eur. Zmenou územného plánu dosiahla súhlas
s developerským projektom, a tým cena pozemkov stúpla. L. Š. si preto myslí, že pozemky získal za
primeraných podmienok. Argumentuje cenami, za aké v rovnakej lokalite kupovali pozemky záhradkári
pred 20 rokmi." L. Š.: „Vy, keď vykopete v bani diamant, vy ho nemáte v podobe, akej ho vidíte u
zlatníka. Vy tam musíte najať najprv ľudí, vykopať ho, vytiahnuť ho na svetlo, obrúsiť ho, pracovať s ním,
investovať do toho nemalú energiu. Tie pozemky dnes sú v úplne v inom stave, v akom boli vtedy." I.
Q.: „Práve v súvislosti s predajom pozemkov sa však objavili pochybnosti aj o samotných rozsudkoch
Okresného súdu v Nových Zámkoch. Súd totiž nesmie rozhodovať opakovane v tej istej veci, v ktorej už
raz právoplatne rozhodol. Existuje podozrenie, že o časti pozemkov, ktoré na súde získal XXXX, v roku
2013 rozhodol ten istý súd pred 10 rokmi presne naopak." I. L.: „Tie pozemky boli predtým priklepnuté
mestu. Mesto malo na súde vystúpiť s tým, že už raz bolo rozhodnuté v náš prospech, tak by sa nemalo
znova ako pojednávať tieto veci." Y. S.: „Ja som nastúpil na mestský úrad v roku 2014, mestský úrad
sme prevzali poviem v dosť žalostnom stave. Strašne veľa dokumentov nám chýbali a medzi inými aj
niektoré rozhodnutia aj súdov, o ktorých sa vždy dozvieme len pri nejakej konkrétnej udalosti, ktorá sa
vyskytne." S. R., hovorkyňa ministerstva spravodlivosti: „V rokoch 2012 a 2013 bol účinný občiansky
súdny poriadok, na základe ktorého nebolo možné opätovne prejednať vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté." Y. U.: „Hocijako čo bolo, právny nástupca je mesto. Takže tam treba ísť. To je váš partner.
Ja nie som váš partner. Ja som úbohý dôchodca." I. Q.: „Právna zástupkyňa, ktorá mesto zastupovala
na súdoch v roku 2013 zas tvrdí, že o skorších sporoch o pozemky v tej istej lokalite vôbec nevedela,
pretože pre mesto pracovala až od roku 2007." C. P.: „Ja som o tom nevedela, že bol súdny spor v roku
2003. A pokiaľ to je vecou súdu, pokiaľ on v niečom raz už právoplatne rozhodol, tak by sa o tom nemaloešte raz rozhodovať." I. Q.: „A prečo sa mesto neodvolalo? O tom rozhodoval primátor alebo vy?" C.
P.: „Kolektívne sa o tom rozhodovalo." I. Q.: „Zaujímavé pritom je, že po skončení konkurzu v spore o
pozemky na súde zastupovala XXXX, advokátka Y. P.. Práve ona v spore o pozemky v tej istej lokalite
zastupovala XXXX, už počas konkurzu. Lenže tá tvrdí, že postupovala len podľa pokynov L. Š.. Či teda
išlo, alebo nešlo o rovnaké pozemky, sa vyjadriť nevie." Y. P., právna zástupkyňa XXXX,u XXX.XXX,-:
„Tá sudkyňa musela vedieť o tom, že predchádza nejaký spis a musela sa s tým vysporiadať." I. Q.:
„A potom tí, čo boli zavolaní, mohli namietať." Y. P.: „Áno. Tí mohli namietať, že už súd v tom konal.
Ale, ako hlavne ten súd musí to riešiť, lebo to je procesná podmienka." I. Q.: „Na základe pochybností
teraz dôjde k prevereniu všetkých súdnych rozhodnutí v sporoch mesta s XXXX,om XXX.XXX,-, ktoré
sa pozemkov pri zimnom štadióne týkajú. Overiť situáciu si chce mestský úrad." Y. S.: „So žiadosťou
o poskytnutie informácií sa obrátime na príslušný okresný súd, či prešetril, či naozaj prebiehalo nejaké
konanie ešte pred týmto konaním z roku 2013. A urobíme všetky kroky pre to, aby sme ochránili majetok
mesta M. S.." I. Q.: „L. Š. sa ale domnieva, že súdy nerozhodli v tej istej veci. V priebehu 10 rokov sa
vraj na základe geometrických plánov menili čísla parciel a ich výmera. A vraj teda nejde o celkom tie
isté pozemky, o akých už súd rozhodol v minulosti opačne. A ak by aj o tie isté pozemky išlo, vlastnícke
práva sú podľa neho nepremlčateľné. Čiže to nebola žaloba v tej istej veci o 10 rokov na to?" L. Š.:
„Celkom nie. Inak žalovaný petit žaloby." C. P.: „Sme mali x milión súdnych sporov a ja som sa nikdy
ani ma to nenapadlo, že niekto by skôr už mohol žalovať niekoho. A keď, tak je to vždy vecou súdu." I.
Q.: „Je možné, že boli aj prečíslované niektoré parcely." Y. P.: „Je možné, je možné. Ale hovorím, že to
ja neviem, a súd mal toto vedieť a preskúmať.". I. Q.: „Nech už to bolo akokoľvek, polícia vlani obvinila
otca, aj syna Š. z trestného činu poškodzovania veriteľa. Išlo práve o to, že pozemky, ktoré podnik
získal na základe žalôb až po konkurze, mali slúžiť na uspokojovanie veriteľov. Sťažnosť proti obvineniu
okresnáprokuratúrazamietla.Zrušilaho,aleGenerálnaprokuratúraapolíciamusídokazovaniedoplniť."
D. Č., hovorkyňa KR PZ Nitra: „Vyšetrovanie v prípade tak naďalej pokračuje. Znalecké dokazovanie
preukázalo, že predmetné pozemky o celkom výmere 31 970 metrov štvorcových by sa v roku 2013
predali za sumu viac ako 965 000 eur a v roku 2019 by mohli byt' predané za sumu viac ako 2 milióny
85 tisíc eur. Pričom tieto pozemky boli podľa predložených listinných dôkazov predané za sumu 15 000
eur." I. Q.: „K poškodeniu veriteľov ale podľa Š. prísť nemohlo, pretože sa im po skončení konkurzu ako
veriteľ nikto neprihlásil. Je ale zrejmé, že o vysúdení pozemkov okrem mesta M. S. vedel málokto. A
tak sa ani prihlásiť nemohol." Zo stanoviska L. Š.: „Ak pripustíme, že nejakí veritelia skutočne existujú,
tak potom ak by sa čo i len jeden z nich domáhal uspokojenia a preukázal svoj nárok, uspokojený by
bol. Máte dôkazy o tom, že tak niektorý z nich po zrušení konkurzu urobil? Ja tvrdím, že v čase predaja
pozemkov v roku 2013 tak neurobil ani jeden, okrem T. L., o čom som vám poslal dôkaz, že som ho chcel
vyplatiť, ale jeho zástupca R. to výsmešne odmietol." L. Š.: „Za tých 12 rokov sa tí veritelia menili. Oni
postupovali svoje pohľadávky, predávali ich, zanikali, čiže na začiatku roku 2002 boli nejakí veritelia a v
roku 2012 iní veritelia. Ak by ktokoľvek prišiel, že dobrý deň, ja som veriteľ, tu mám takúto pohľadávku,
tak by som s ním komunikoval a uspokojil ho." I. Q.: „Bývalí a menšinoví akcionári XXXX,u XXX.XXX,-
tvrdia, že celá záležitosť s pozemkami a speňažovanie majetku v konkurze prospela najmä rodine Š..
I. L. dokonca vlastní fotografiu, ktorá má byť dôkazom neštandardných vzťahov dlžníkov v konkurze,
konkurzného správcu U. U. a konkurzného sudcu V. U.." T. R.: „Sú v povznesenej nálade a z tohoto
usudzujem, že konkurz neprebiehal na krajskom súde, na Krajskom súde v Bratislave, ale prebiehal v
objektoch vinární, ktoré alebo pivniciach, ktoré sa nachádzajú v Č. D. aj v P. D.." I. L.: „Tu som ja ešte
mladší v tom čase, toto je konkurzný sudca pán U., doktor U., toto je konkurzný správca U., no a tu je
hlavný dlžník T. Š., vtedajší predseda predstavenstva, jeho syn L. Š., ktorý dneska vlastní tie pozemky.
To je v jednom sklípku vo P., to je medzi B. a W.. Krásny kraj, takže tam sa potom ďalej pokračovalo už
vo veselej nálade s tým, že jednania dopadli dobre a všetko máme dojednané. No, vidieť to na fotke.
Nálada bola dobrá." I. Q.: „Ukázali nám fotku, že z nejakej pivnice vínnej a podobne, že." U. U., bývalý
správca konkurznej podstaty: „Oni sú schopní kadejakých fotomontáží alebo hocičoho. Čo vás napadne,
toho sú schopní." T. R.: „Niektorí veritelia sa nemôžu dostať ani ku konkurznému sudcovi a oni si skrátka
popíjajú v onom, v pivniciach." Zo stanoviska L. Š.: „Absolútne sa dištancujem od takejto fotografie, ide o
podvrh, nikdy som sa s týmito osobami nestretol v takomto zložení. Odmietam, že by som ja, alebo otec
mal s menovanými priateľský vzťah. Náš vzťah bol čisto pracovný a je vylúčené, že by sme sa zúčastnili
nejakého posedenia v pivnici, ako to R. písal." I. Q.: „Na fotografiu sme sa chceli spýtať aj konkurzného
sudcu V. U.. V justičnom paláci sme ho ale pri našej návšteve nenašli. Potom nás vyviedla justičná stráž.
A tak sme mu poslali otázky o tom, aký mal vzťah k L. a T. Š. počas konkurzu e-mailom cez hovorcu
krajského súdu v Q.." Zo stanoviska V. U., konkurzného sudcu: „K otázke, ktorá sa týka údajného môjho
kontaktu s osobami označenými v dotaze ako L. Š. a T. Š. uvádzam, že uvedené osoby nemali žiaden
vplyv na vedenie uvedeného konkurzu, okrem práv, ktoré im dával zákon o konkurze a vyrovnaní, akvykonávali funkciu štatutárneho orgánu dlžníka. Považujem za potrebné uviesť, že nevylučujem útok na
moju osobu v snahe diskreditácie mojej osoby vytváraním manipulatívnych a nehodnoverných výrokov,
výpovedí, alebo fotografií, ktoré môžu mať diskreditačný charakter, a ktoré podľa môjho názoru môžu
byť upravované, napríklad fotomontáž a iné." I. Q.: „Zaujímavá situácia je aj na Okresnom súde v M.
S.. Kolega sudcov U. D. mal totiž k privatizovanému podniku priamy vzťah. A v začiatkoch konkurzu bol
aj podnikových právnikom XXXX,u. Sudkyňou na tunajšom súde bola už v čase sporov s mestom jeho
manželka R. D.." U. D., bývalý právnik XXXX,u XXX.XXX,-, a.s.: „Moja vôľa sa rozprávať s kýmkoľvek
iným, ale s vami nie. A už ma neobťažujte. Ďakujem pekne." I. Q.: „Ale o XXXX,e. Ja som, pán doktor,
nemôžeme si normálne? To je podľa mňa." U. D.: „Ja sa s vami nemám o čom rozprávať. S vami
sa rozprávať nechcem a nebudem." I. Q.: „Aj keď v samotných sporoch manželia D. nerozhodovali,
v súdnych konaniach o pozemky s mestom M. S. rozhodovali iní sudcovia toho istého súdu. Nedalo
by sa predsa len s vami niekedy stretnúť? Nechcem vás takto opakovane, je mi to trápne, že." U. D.:
„Dobre, ešte raz. Vás považujem za nedôveryhodného." I. Q.: „Kvôli jednej reportáži, hej." U. D.: „A
nespoľahlivého človeka." I. Q.: „Ide o to, že voľakedy v privatizácii XXXX,u v priamom predaji získali 32
% akcií manažéri, z toho 10 % T. Š., ktorý postupne v spoločnosti ovládol rozhodujúci podiel. 34 % získali
zamestnanci a ďalších 34 % firma Pignus, s.r.o. Od firmy Pignus potom odkúpila akcie spoločnosť Unico
Trade. Jedným z tichých spoločníkov Unico Trade bol v tom čase práve U. D.. V minulosti sme už o tom
informovali. V inej reportáži." U. D.: „Choďte stade preč." I. Q.: „Ja som sa chcel len spýtať, či sa vyjadríte
k tým." U. D.: „Nie, nevyjadrím sa. Vyjadrím sa po skončení súdnych sporov." „Okamžite to vypnite."
L. Š.: „Unico Trade bola kľúčovým, to bola kľúčová eseročka, ktorá držala celý holding." I. Q.: „Doktor
D. má byt' navyše v rodinnom vzťahu s vtedajším podpredsedom výkonného výboru Fondu národného
majetku, T. U. z HZDS. Ten pripravoval podklady pre priame predaje podnikov počas poslednej vlády F.
L.. A vy ste rodina s pánom U.?" U. D.: „Ja sa k tomu teraz nebudem vyjadrovať." I. Q.: „Či ste rodina s
pánomU.."U.D.:„Ďakujem,dopočutia."T.R.:„Ajonsazúčastnilnatejporade,ktorábola,sauskutočnila
v tej budove HZDS na A. ulici v Q., kde som bol prítomný ja, kde bol prítomný Rajňák a kde bol prítomný
T. Š.." I. Q.: „Práve spoločnosť Pignus, od ktorej firmy Unico Trade kúpila tretinu akcií XXXX,u bola
ovládaná ľuďmi z politickej strany HZDS. Vplyv HZDS na privatizáciu XXXX,u nám v minulosti potvrdil aj
bývalý poslanec parlamentu za Združenie robotníkov Slovenska, ktorý mal v podniku tiež 5 % akcií. Pán
U. povedal, že jedna z týchto podmienok je 34 % pre Pignus." T. Y., bývalý poslanec NR SR (ZRS): „Áno
- Vraj sa politická vrchnosť dohodla, že 34 % ide pre HZDS." I. Q.: „T.Á. U. pred našimi otázkami zatvoril
dvere. Jeho bývalá kolegyňa z fondu potvrdila, že sa k ničomu vyjadrovať nebude." L. Q., bývalý členka
Výk. výboru FNM (1997-1998): „Nemám záujem komunikovať o niečom, čo sa týka privatizácie." I. Q.:
„Zopakujme si, že tichým spoločníkom spoločnosti Unico Trade, ktorá od firmy Pignus kúpila významný
balík akcií XXXX,u, bol v minulosti aj terajší sudca okresného súdu v Nových Zámkoch U. D.B.. Ten nám
ale teraz neodpovedal ani na otázky, ktoré sme mu poslali e-mailom. Ide o to, či v sporoch, ktoré sa týkali
majetku XXXX,u XXX.XXX,- nemali rozhodovať radšej súdy v iných okresoch. Veď práve spoločnosť
Unico Trade vďaka rozsudkom tunajšieho súdu získala lacno pozemky, o ktoré prišlo mesto XXX.XXX,-.
Ak by aj chcel ešte niekto vymáhať svoje pohľadávky voči XXXX,u XXX.XXX,-, musí sa obrátiť na
D. G., dnes jediného člena a zároveň predsedu predstavenstva XXXX,u XXX.XXX,-. Toho však doma
len tak ľahko nezastihnete. Dobrý deň. Pána D. G. hľadáme." Neuvedená: „Neni doma." I. Q.: „Ako?"
Neuvedená: „Neni doma." I. Q.: „Tak tu tento dom, hej? No hľadáme D. G.." Neuvedená: „Tak to tu asi
ťažko." I. Q.: „A keď sa nám ho konečne zastihnúť podarilo, do reči mu nebolo. Dalo by sa s vami predsa
len prehodiť pár slov?" D. G., predseda predstavenstva G.: „Choďte do ..." I. Q.: „Ale chceme sa len
spýtať, lebo boli sme za advokátkou, ona povedala, že by sa vyjadrila, keby ste ju splnomocnili. Prečo,
prečo nám nemôžete povedať, že ako to je?" I. L.: „Iste nerozumie chodu firmy, ani účtovníctvu, ani čo sa
týka daňových vecí alebo obchodných vecí, lebo v deň svojho menovania, mne sa zdá, že deň predtým
dal univerzálnu plnú moc pánov L. Š., vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú XXXX,u. To znamená, že za
neho koná pán L. Š.. Je to biely kôň." I. Q.: „Máte moju vizitku, že keby ste si to rozmysleli." D. G.: „Páľte
do ..." I. Q.: „U. G. bol stručný, ale situáciu kedysi slávneho podniku dokonale vystihol. G. je príkladom
toho, ako sa dá zarobiť aj na krachujúcom podniku. Doslova do poslednej chvíle. Zdá sa, že aj v prípade
fabriky, ktorá kedysi prinášala svetlo ľuďom na P., aj v zahraničí platí, že pod lampou je najväčšia tma."
T. R.: „Konkurz je preto, aby sa z majetku dlžníka v čo najväčšej miere uspokojili veritelia. Nikto iný,
veritelia. A veritelia sú v našich konkurzoch svojim spôsobom na poslednom mieste."
6.2. Žalovaný žiadosti o odvysielanie opravy v znení prvého petitu žaloby nevyhovel, keďže ju považoval
za nedôvodnú (č.l. 13 - 21 spisu).6.3. Obchodná spoločnosť NOKO FRUIT s.r.o. podala voči spoločnosti ELEKTROSVIT, a.s. návrh na
vyhlásenie konkurzu, ktorý Najvyšší súd SR zamietol, keďže konanie navrhovateľa posúdil ako konanie
v príkrom rozpore s dobrými mravmi (č.l. 71 - 79 spisu).
6.4. Podľa Najvyšším súdom SR potvrdeného rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30.11.2011 boli tam označení veritelia úpadcu G., a.s., čiastočne uspokojení, pričom v uznesení
bolo uvedené, že ostatné pohľadávky nebudú vyplatené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
(č.l. 142 - 144 spisu).
6.5. Z uznesenia ORPZ Nový Zámky zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalobcovia sú trestne stíhaní
za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) ods. 4 Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zák.,lebonapodkladezistenýchskutočnostíjedostatočneodôvodnený
záver, že obvinení ako člen a predseda predstavenstva spoločnosti G., a.s. spoločným konaní
predali spoločnosti S. s.r.o. nehnuteľnosti (pozemky), čím svojim konaním čo aj len čiastočne zmarili
uspokojenie svojich veriteľov a spôsobili im škodu v celkovej výške najmenej 26.600,- eur, pričom
Okresná prokuratúra XXX.XXX,- uznesením zo dňa 07.02.2019 sťažnosť obvinených voči predmetnému
uzneseniu zamietla ako nedôvodnú (č.l. 145 - 152 spisu).
6.6. Okresný súd XXX.XXX,- rozsudkom zo dňa 25.11.2013 určil, že G., a.s. je výlučným vlastníkom
nehnuteľností špecifikovaných v rozsudku (č.l. 156 a nasl. spisu). Kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2013
G., a.s., ako predávajúci predal nehnuteľnosti získané do vlastníctva na základe rozsudku Okresného
súdu XXX.XXX,- zo dňa 25.11.2013, spoločnosti S., s.r.o. (č.l. 160 - 161 spisu).
6.7. Žalobca 1. vo svojej výpovedi uviedol, že nemal priestor s p. Q. komunikoval, keďže ho prepadol
doma. Mesiac predtým jeho kolega Š. robil reportáž pod nickom vltava222 o filmovaní sporných
pozemkov. Tento človek s ním viedol spory so žalobcami. Správal sa podobne ako p. Q. a p. Q. v jeho
prospech aj svedčil. Ďalej uviedol, že po 16 rokoch rozhodnutím NS SR vyhrali spor o ochranu osobnosti
s p. Š.. Žalobcu 1. sa osobne a emotívne dotýka aj táto posledná reportáž, pretože v živote nerobil nikde
inde len vo firme XXXX, a keď niekto ako p. Q., síce veľmi jemne, ale manipuluje mienkou jednoduchších
ľudí, ktorí túto reláciu pochopili tak, že si myslia, že žalobcovia o tých 30 miliónov, ktoré kvázi zarobili,
pripravili veriteľov. Pán Q. chcel len senzáciu, nezaujímalo ho ani to, že firma Q. dala na nich návrh na
konkurz v roku 2000. Z toho, čo chcel p. Q. povedať pochopil, že relácia je už natočená a je zbytočné
niečo uviesť, preto mu uviedol, že nech sa spojí so synom (žalobcom 2.). To, že ho p. Q. obťažoval a aj
ďalších je nesporné. Toto bolo vidieť v TV a mnohí jednoduchší ľudia to mohli zle pochopiť. Ako dôvod
uvádza príklad - bol napadnutý s manželkou v Lidli a na parkovisku pri plavárni mu bola prepichnutá
pneumatika. Toto sú objektívne reportáže p. Q..
6.8. Žalobca 2. vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnosti XXXX, pôsobí od roku 2001 ako právnik
spoločnosti a štatutárny zástupca. Počas posledných 19 rokov vedú či už na osobnej alebo na úrovni
spoločnosti spadajúcich pod holding spoločnosti XXXX, súdne spory so skupinou na čele ktorej stojí I..
T. R.. Súčasťou tejto skupiny je aj novinár T.. L. Š.. Táto skupina ľudí ho systematicky kriminalizuje a
za pomoci médií medializuje svoje predstavy a tvrdenia o tom, že porušujú zákon, ktoré sa nezakladajú
na pravde. Neexistuje jediné právoplatné rozhodnutie za celé toto obdobie, ktoré by konštatovalo, že
pri podnikateľských aktivitách porušili zákon. Už v roku 2001 prebehla silná medializácia denníkom
Hospodárske noviny, ktorá pokračovala v roku 2002 v Národnej obrode. V súvislosti práve s posledným
denníkom pred rokom vyhrali ochranu osobnosti na NS SR. Uvedená skupina vždy, keď nejakým
spôsobom neuspela v súdnych sporoch, využila verejnoprávne média na reportáž, ktorá vyznela v ich
neprospech. Už v roku 2008 novinár p. Q. uverejnil reportáž s názvom „Svetlá v tme.“ Napriek jeho snahe
poskytnúť mu všetky informácie, bola reportáž účelovo zostrihaná a podstatným spôsobom skreslená
u mienky divákov. Po odvysielaní reportáže prebehla búrlivá diskusia kde sa mu vyhrážal tým, že „kto
seje vietor, žne búrku.“ Už v tom čase mali Slovenskú televíziu žalovať, avšak neurobili to, lebo tieto
súdne spory ich oberajú o čas a energiu. I. Q. neprestal a pokračoval. V roku 2012 pripravoval ďalšiu
reportáž v súvislosti s témou „Gorila“, kde našiel ďalšiu paralelu medzi žalobcami a obsahom prepisu
„Gorily.“ Vďaka triezvemu vedeniu RTVS, ktoré tam v tom čase pôsobilo, reportáž nebola odvysielaná.
Príprave poslednej reportáže predchádzal telefonický rozhovor, ktorý mal s p. Q. dňa 14.11.2019, kedy
mu p. Q. poobede volal kde mu tvrdil, že mesto M. S. pripravuje aktivity s pozemkami, ktoré vysúdili.
Rozhovor trval asi 30 minút a má z neho urobený záznam, ktorý súdu zatiaľ ako dôkaz neposkytol,
pretože protistrana nijakým konkrétnym spôsobom, ani žiadnym dôkazom na žalobu nereagovala. Najeho otázky, ktoré boli absolútne neodborné a kapciózne reagoval v rozsiahlych odpovediach, no ani
jednu z nich nezverejnil. Následne ho po odvysielaní reportáže kontaktovala T.. Š., ktorá tvrdila, že ju
novinár Q. prepadol na Obecnom úrade v R. M. Ž., pričom ju obvinil z toho, že jej mal dať podnikový
byt len preto, že mala s nimi prehrať spory ako zástupca mesta. Vôbec netušila, že ju počas celého
rozhovoru nahrával a rovnako takýmto spôsobom reagovala T.. P., ktorú p. Q. prepadol v advokátskej
kancelárií a tvrdil jej, že ho za ňou posiela on sám, čo nebola pravda. Čo sa týka naháňačky sudcu
Okresného súdu XXX.XXX,- T.. U. D., diváci mali možnosť vidieť a urobiť si obraz o tomto, avšak
už nevedia, že pred odvysielaním relácie Q. prostredníctvom dožiadania na MS SR dával preverovať
sudcov, ktorí vo veci prijali rozhodnutia a následne dal na T.. D. podnet na NAKA. Tieto informácie
uvádza z toho dôvodu, pretože podľa jeho názoru je nielen dôležité skúmať obsah samotnej reportáže,
ale aj motív uverejnenia reportáže a aj spôsob ako bola reportáž uverejnená, preto navrhovali výsluchy
svedkov,abysaktomuvyjadrili.Vkonanínieježalovanésúkromnémédium,aleverejnoprávnatelevízia,
ktorá má priamo v zákone zakotvené poslanie konať vo verejnom záujme, objektívne a nezaujato.
V danom prípade verejnoprávna televízia slúžila na mediálnu kampaň proti žalobcom. Redaktor Q.
jednoznačne volil selektívny prístup k informáciám, ktorými by protistrana nedisponovala ak by ich
sám neposkytol. Reportáž začína hneď v úvode tým, že je potrebné, aby sa informáciami, ktoré v nej
odznejú zaoberali OČTK, pričom p. Q. bolo zrejmé už v tom čase existujúce rozhodnutie GP SR, ktorá
jednoznačne vychádzala z toho, že je potrebné presne zadefinovať kto sú veritelia XXXX,u za čo boli v
relácií kritizovaní. Do dnešného dňa a ani v reportáži nebol zverejnený žiadny rozhovor s veriteľmi, ktorí
by si voči spoločnosti XXXX, svoju pohľadávku uplatnili zákonným spôsobom. Z logiky obsahu samotnej
reportáže je úplne vylúčené rácio reportáže, pretože okrem kritiky p. R. a p. L. a útržkov telefonických
rozhovorov žalobcov, nebol zverejnený žiaden dôkaz. O to viac negatívne cítia túto reportáž aj z toho
dôvodu, že kritikom bolo umožnené ich prirovnávať ku B. regionálneho charakteru, bez toho aby sa
mohli k takýmto vyjadreniam vyjadriť.
7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
7.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
7.2. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
7.3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon č. 308/2000
Z.z.), ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo
o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická
osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu
právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu
uverejniť.
7.4. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a
musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo
na odvysielanie opravy zaniká.
7.5. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom
spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.
7.6. Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní
odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
7.7. Podľa § 21 ods.10 zákona č. 308/2000 Z.z., ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží
podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá
o opravu žiadala.
7.8. Podľa § 21 ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z., ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa
odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká.8. Žalobca si na základe tých istých skutkových tvrdení uplatnil žalobou dva nároky. Žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného na odvysielanie opravy v súlade s § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. a tiež
na uverejnenie ospravedlnenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11
Občianskeho zákonníka.
9. Po tom ako súd ustálil, že právo žalobcu na odvysielanie opravy z dôvodu dodržania zákonom
stanovenej lehoty na podanie opravy nie je prekludované, pristúpil k posúdeniu jeho dôvodnosti.
Žalobcovia žiadali, aby súd žalovaného zaviazal na odvysielanie opravy tvrdení v relácii Reportéri v
reportáži redaktora I. Q. „Pod lampou je tma", odvysielanej dňa 13.01.2020 o 21:40 hod. Zo samotného
znenia § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že žiadosť o odvysielanie opravy musí obsahovať
konkrétne skutočnosti, v ktorých spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy s tým, že
súčasťou tejto žiadosti musí byť aj návrh znenia opravy. Žalobcovia presne nešpecifikovali, čoho sa
mal žalovaný vo svojom vysielaní dopustiť, keď zo znenia navrhovanej opravy nie je zrejmé, ktoré
konkrétne odvysielané údaje o žalobcoch mali byť nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce, ani ako má
znieť pravdivý údaj. Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje
pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu
vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti právo na pravdivé informácie. Znenie textu opravy
musí v prvom rade zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielaných príspevkov, pretože nemožno
žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela, resp. odvysielaná bola ale v inom znení, ako
vyplýva z textu opravy. V navrhovanom znení opravy však žalobcovia uvádzali skutočnosti, ktoré chceli
v reportáži doplniť, nežiadali o opravu v reportáži odznelých výrokov, pričom sami žalobcovia v konaní
uvádzali, že v reportáži boli uvedené skutočnosti pravdivé. Tvrdili však, že v reportáži nebolo uvedené
všetko, čo by dalo verejnosti ucelenejší obraz o konkurze spoločnosti G., a.s. V návrhu na opravu však
nie je možné žiadať doplnenie reportáže podľa predstáv respondentov, a už vôbec nie o tvrdenia, ktorých
pravdivosť nie je preukázaná (konkurz v roku 2000 bol vyhlásený v dôsledku negatívnych dopadov
skoršieho konkurzu vyhláseného tesne pred Vianocami v roku 2008). Nie je možné uložiť povinnosť
odvysielať opravu ani z dôvodu, že žalobcom niečo nie je zrejmé o konaní niektorého respondenta
(či I. L. hovoril pravdu v reportáži alebo v konaní pred súdom). Oprava nie je dôvodná, ani ak ide
o uvedenie informácie, ktorá v reportáži odznela, ale nie v žalobcami požadovanej forme (informácie
o kúpe a predaji haly VPS žalobcami), pričom sami žalobcovia potvrdili spôsob, ako halu získala
spoločnosť ELISIUM, s.r.o., aj to, že na konkurze spoločnosti G., a.s. zarobili. Účelom opravy nie je
doplniť reportáž o informácie, ktoré považujú niektorí respondenti za dôležité, hoci nemajú na pravdivosť
odvysielaných informácií vplyv. Samotná reportáž bola odvysielaná vo verejnom záujme, čo potvrdili
aj žalobcovia v žalobe, pričom sa dotýkala privatizácie spoločnosti, konkurzného konania spoločnosti,
činnosti konkurzného sudcu, konkurzného správcu, mesta XXX.XXX,- v rámci konkurzného konania,
určenia vlastníckeho práva k pozemkom v súvislosti so spoločnosťou v konkurznom konaní, prevodu
nehnuteľností pri speňažovaní konkurznej podstaty, prevodu nehnuteľností po skončení konkurzu ako
aj činnosti všeobecných súdov a orgánov činných v trestnom konaní.
10. Keďže v reportáži neboli odvysielané žiadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, pričom
účelom opravy nie je doplnenie informácií, ktoré v reportáži neodzneli a zároveň nemajú vplyv na
pravdivosť výrokov v reportáži uvedených, ani informácií, ktoré v reportáži odzneli, ale nie dostatočne
jasne, súd žalobu v časti o odvysielanie opravy ako nedôvodnú zamietol.
11. Súd uvádza, že žalobcami tvrdená zaujatosť reportéra relácie voči nim a jeho prepojenie na skupinu
kritikov cez kolegu novinára nesúvisí s uplatneným nárokom žalobcov, pričom sami žalobcovia napriek
tvrdenej zaujatosti potvrdili, že uverejnené údaje v reportáži boli pravdivé.
12. V časti, ktorou sa žalobcovia domáhali ospravedlnenia z dôvodu, že žalovaný reportážou
neoprávnene zasiahol do cti žalobcov, posúdil súd rovnako ako nedôvodnú. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak
to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka. Obidve náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého
obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť
súdom uložené sankcie znášať. V konaní však nebolo preukázané, že by reportáž žalovaného
neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcov, konkrétne do práva na ochranu ich
občianskej cti. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 21. decembra 2004, sp. zn. 30Cdo 1224/2004:„O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného v prípadoch, keď pôvodca
skutkových tvrdení zasahujúcich česť, resp. dôstojnosť fyzickej osoby preukáže, že tieto tvrdenia sú
pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Zásah tohto druhu totiž nie je neoprávneným zásahom do všeobecného
osobnostného práva fyzickej osoby, pretože uvádzanie pravdivých skutočností je v úplnom súlade s
verejným záujmom. Z tohto dôvodu nemožno proti takémuto zásahu s úspechom uplatniť žalobu na
občianskoprávnu ochranu osobnosti podľa § 11 OZ. Výnimku by však zväčša tvorili prípady, v ktorých
pôjdeoskutočnostizosúkromnéhoživotafyzickejosoby,priktorýchjedôkazpravdyspravidlavylúčený.“
Napadnutáreportážobsahovalainformácieoskutočnostiach,ktorésamižalobcoviaoznačilizapravdivé,
pričom nešlo o skutočnosti týkajúce sa súkromného života žalobcov. Vzhľadom na tému reportáže, ktorej
cieľom bolo informovať verejnosť o konkurze spoločnosti G., a.s. a s ním spojených udalostiach, a na
pravdivosť informácií v nej uvedených, posúdil súd žalobu o ochranu osobnosti ako nedôvodnú, hoci
informácie uvedené v reportáži mohli mať negatívny dopad na povesť žalobcov.
13. Navyše navrhované znenie ospravedlnenia (do ktorého súd nemôže autoritatívne zasahovať),
nebolospôsobiléodstrániťdôsledkyprípadnéhoneoprávnenéhozásahudoosobnostnýchprávžalobcov
v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia žiadali, aby sa žalovaný ospravedlnil za
odvysielanie informácií, ktoré v napadnutej relácii neodzneli (že v súvislosti s menami žalobcov bola
zverejnená výzva, aby sa prípadom razantnejšie zaoberali orgány činné v trestnom konaní), alebo
okrem toho že v relácii neodzneli, ich pravdivosť nebola preukázaná (že v reportáži spomínanému
konkurzu predchádzal prvý nezákonný konkurz v roku 2000, za vyhlásenie ktorých žalobca 1. nenesie
zodpovednosť) alebo informácie, ktoré boli v reportáži uvedené, avšak podľa žalobcov nebolo o nich
dostatočne jasne informované (že žalobcovia halu VPS, ktorú neskôr predali so ziskom kórejskej
spoločnosti nekupovali v spomínanom konkurze, ale od tretej právnickej osoby, s ktorou neboli a
nie sú nijakým spôsobom ani personálne ani majetkovo prepojení). V rámci navrhovaného znenia
ospravedlnenia žiadali žalobcovia tiež uverejniť informácie na svoju obranu (že vysúdené pozemky
od Mesta M. S.Á. boli v roku 2013 predané za trikrát vyššiu cenu ako bola stanovená v znaleckom
posudku - pričom žalobcovia nežiadali uviesť, že išlo o znalecký posudok, ktorým bola stanovená cena
pozemkov12rokovpredpredajompozemkovtretejosobe-ktorejkonateľombolajježalobca2.).Navyše
žalobcovia navrhovali v ospravedlnení uviesť informácie týkajúce sa exekučných konaní povinného
I.. R. a I.. L.Š., v prospech oprávnených G., a.s., S., s.r.o. a Birtler Garden, s.r.o., ako informácie
týkajúce sa samotných osôb žalobcov (že obidvaja kritici žalobcov T. R. a I. L. v roku 2019 prehrali
spor o určenie vlastníctva k spomínaným pozemkom s povinnosťou uhradiť žalobcom trovy konania
prevyšujúce 30.000,- eur, pretože na jeho určení nemali právny záujem). Na základe uvedeného,
keď nebolo preukázané, že by bolo do práva na ochranu osobnosti žalobcov reportážou žalovaného
neoprávnenezasiahnuté,pričomznenieospravedlneniajenespôsobilébyťprimeranýmzadosťučinením
tak aby bol naplnený účel predpokladaný ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v časti
o ochranu osobnosti ako nedôvodnú zamietol.
14.SúdnevykonaldokazovanievýsluchomT..C.P.,T..Y.P.,T..U.D.aniI..Y.U.,ktorénavrhližalobcovia,
aby sa svedkovia vyjadrili k tomu, akým spôsobom ich redaktor žalovaného navštívil a ako im kládol
otázky, a či mu dali súhlas zverejniť ich podobizeň, alebo ich prejavy. Toto dokazovanie považoval súd
za neúčelné, keďže predmetom konania nebol neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti osôb
navrhnutých ako svedkov, a predmetom ich výsluchu nemali byť skutočnosti súvisiace s navrhovaným
petitom žaloby. Navyše ani samotní žalobcovia sa nedomáhali ochrany osobnosti prostredníctvom
ospravedlneniazato,akýmspôsobomredaktoržalovanéhožalobcovkontaktoval,prípadne,žežalovaný
uverejnil ich podobizne bez súhlasu, ale za neuvedenie informácií v reportáži vo vzťahu k žalobcom.
15. Súd nevykonal ani dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch redaktora I. Q., ktorý považoval
za neúčelný z dôvodu, že na rozhodnutie súdu by výsluch I. Q. nemal vplyv, keďže súd posúdil žalobu už
z dôvodu navrhovaného znenia opravy a ospravedlnenia ako nedôvodnú. Rovnako za neúčelný posúdil
súd aj navrhnutý výsluch I.. L. k nadštandardnému vzťahu žalobcov a sudcu T.. U., pretože predmetom
opravy ani ospravedlnenia neboli skutočnosti týkajúce sa vzťahu žalobcov s T.. U..
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania,
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.