Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220200405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3220200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: R., zast. X., proti žalovanému: X., zast. V., o
určenie neúčinnosti právneho úkonu - výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. septembra 2021, č.k. 4C/21/2020-114, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol
tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z nájomnej
zmluvy zo dňa 27.02.2020, ktorú dal žalovaný žalobcovi, je ako absolútne neplatný právny úkon voči
žalobcovi právne neúčinný. Na prenajatom pozemku totiž čiastočne leží futbalové ihrisko a žalovaný
pozemok účelovo kúpil a výpoveď dal obci len preto, aby mohol od obce žiadať iné pozemky v jej
vlastníctve, ktoré neoprávnene zaberá a je dokonca povinný ich na základe súdneho rozhodnutia
vypratať. Žalobca považoval uvedené konanie žalovaného vo svojej podstate za vydieranie a poukázal

aj na verejnoprospešný účel prenájmu.

2. Súd prvej inštancie úvodom svojho právneho posúdenia citoval § 137 písm. c) CSP. Pritom
konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, pretože, ako tvrdil,
je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a aj z toho dôvodu, že nie je voči nemu urobený v súlade
so zákonom, dokonca bez zákonného nároku, t.j. že takýto právny úkon, výpoveď, nebol žalovaný
oprávnený urobiť, a tak jeho postavenie ako nájomcu je voči žalovanému ako prenajímateľovi neisté.

3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako nájomca dňa 30.06.2005 uzatvoril s X.
S. ako prenajímateľ na dobu neurčitú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. reg. „E“ č.
XXX/X o výmere 748 m2 a časť pozemku par. č. XXX/X orná pôda vo výmere 62 m2. Zmluvné strany
sa dohodli, že prenajímateľ je oprávnený vypovedať nájom písomne a bez uvedenia dôvodu. Taktiež
nebolo medzi stranami sporné, že predmet nájmu nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy, a že
dňa 02.03.2020 žalovaný doručil obecnému úradu P. písomný právny úkon zo dňa 27.02.2020, výpoveď

nájomnej zmluvy.4. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že tak obligačné, ako i vecnoprávne účinky prevodu
vlastníckeho práva k predmetu nájmu z pôvodného prenajímateľa X. S. na žalobcu ako nového
prenajímateľa nastali a žalovaný je v čase rozhodnutia súdu vlastníkom predmetu nájmu.

5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný učinil dňa
27.02.2020 a ktorá sa do sféry pôsobnosti žalobcu dostala dňa 02.03.2020 jej doručením na obecný
úrad, voči žalobcovi nadobudla účinky výpovede nájomnej zmluvy. Určenia neúčinnosti tohto právneho
úkonu sa žalobca domáhal z dôvodu jeho neplatnosti pre samotnú jeho zmätočnosť, vzhľadom na jeho

znenie, keď v ňom žalovaný uvádza, že vypovedá nájomnú zmluvu uzavretú medzi predchádzajúcim
prenajímateľom X. S. a nájomcom starostom R. P., tiež že výpovedná lehota tak začne 01.03.2020 a
skončí 31.05.2020, pretože R. P. bola výpoveď doručená 02.03.2020.

6. Súd prvej inštancie však tento právny úkon považoval za určitý a zrozumiteľný, a to aj napriek
tomu, že v ňom žalovaný uviedol nájomcu ako starostu obce P. J. D., avšak z ostatného prejavu

žalovaného je zrejmé, že žalovaný, na ktorého prešli práva a povinnosti z nájomnej zmluvy, vypovedá
nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 30.06.2005 medzi prenajímateľom X. S. a nájomcom R. P.. Za neplatný
nepovažoval tento právny úkon súd prvej inštancie ani z dôvodu, že v ňom žalovaný deklaruje, že
vypovedá nájomnú zmluvu 27.02.2020. Toto vzhľadom na nespornú skutočnosť, že tento právny úkon
sa dostal do dispozície žalobcu až dňa 02.03.2020, jeho účinky doručenia nastali až týmto dňom, a je

zrejmé, že jeho účinky vzhľadom na podmienky a dĺžku výpovednej doby (tri mesiace) nastanú dňom
30.06.2020.

7. Súd prvej inštancie neuznal ani ďalšie dôvody neúčinnosti výpovede nájomnej zmluvy, podľa ktorých
žalovaný nebol oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať a výpoveď odporuje zákonu.

8. Ani skutočnosť, že žalovaný sa vo výpovedi domáha uvedenia pozemkov, ktorých sa výpoveď
nájomnej zmluvy týka, do pôvodného stavu, ak nedôjde k výmene pozemkov vo vlastníctve žalobcu, nie
je podľa súdu prvej inštancie dôvodom, pre ktorý by mala byť výpoveď voči žalobcovi neúčinná.

9. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol voči
žalobcovi úspešný, preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolal žalobca.

12. Žalobca namietal, že v žalobe opísal celý skutok a okolnosti, ktoré mu predchádzali. Kúpa parciel
zo strany žalovaného od predchádzajúceho vlastníka bola vyslovene účelová a jej zmyslom bolo nútiť
následne žalobcu, aby upustil od určitého konania a postupov, ktoré mu zákon ukladá, a aby žalovaný

získal takýmto postupom prospech na úkor žalobcu. V žiadnom prípade žalovaný kúpou nehnuteľností
nevstúpil právne relevantným a dobromyseľným spôsobom do práv a záväzkov, ktoré pre neho vyplývajú
z vlastníctva a následne i z Nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel predchádzajúci vlastník s R. P.. Nájomná
zmluva zo dňa 30.06.2005 obsahovala v článku I. odsek 2 dôležité ustanovenie o účele nájmu. X.
S. ako vtedajší prenajímateľ uzatváral s nájomcom R. P. túto zmluvu, aby na týchto pozemkoch

nájomca prostredníctvom svojho športového klubu prevádzkoval športovú činnosť. Prenajímateľ teda
dával nájomcovi predmet nájmu za týmto a žiadnym iným účelom. Pri uzatváraní tejto Nájomnej zmluvy
si totiž X. S. uvedomoval, že parcely, ktoré sú predmetom nájmu a tvoria súčasť futbalového ihriska a
bezprostredného okolia, sú podľa platného územného plánu určené len na takýto účel a nie je možné
ich využívať žiadnym iným spôsobom.

13. Toto bol podľa žalobcu tiež dôvod, prečo X. S. ako predchádzajúci vlastník prisľuboval obci, že po
dokončení svojho domu uvedené parcely obci odpredá. Tým, že slovo nedodržal, spôsobil užívateľské
problémy, pretože súčasný žalovaný X. S. pri nadobúdaní uvedených pozemkov tieto parcely možno
i preplatil, a to len z účelového dôvodu, aby ako ich vlastník mohol žalobcu nútiť k tomu, čo úplne

zreteľne a nepopierateľne vyjadril vo svojich dvoch písomných podaniach zo dňa 27.02.2020. Prvým
podaním je Výpoveď nájomnej zmluvy, kde v poslednej vete uvádza: „Ak k tomuto termínu nedôjde k
dohode o výmene pozemkov, na základe zmluvy v odseku IV. iné ustanovenia (Nájomná
zmluva), je obec povinná uviesť pozemok do pôvodného stavu“. Už z tohto nepopierateľne vyplývanemorálny, ba až nekalý úmysel žalovaného, ktorý bol prítomný pri nadobudnutí vlastníctva, pretože
tieto pozemky nemal záujem vlastniť, ale použiť na zámenu, ktorou nútil obec zameniť mu recipročne
parcelu či parcely, ktoré obec vlastní a mala použiť na výstavbu cesty pre občanov, čo je stavba vo

verejnom záujme.

14. Túto účelovosť podporuje i obsah listu žalovaného, ktorým dňa 27.02.2020, t.j. v ten istý deň,
kedy vyhotovil i Výpoveď nájomnej zmluvy, ponúka obci výmenu pozemkov, avšak za podmienok, ktoré
nadiktoval on a ktoré jednoznačne sú vydieraním obce a ktoré sú taktiež jednoznačným signálom, že

toto konanie má ten význam, aby sa nemusel podriadiť exekúcii, v zmysle ktorej mal na základe
súdneho rozhodnutia nezákonne zabraté obecné pozemky vypratať a odstrániť na nich čiernu stavbu.
Ak takýto spôsob vydierania vyplývajúci z listu zo dňa 27.02.2020 pre nestranné posúdenie veci pre
niekoho nevyplýva, tak nejde o nestranný, objektívny a spravodlivý pohľad na vec.

15. Žalobca namieta, že nie je možné a zákonné, aby bolo súdne rozhodnutie, ktorým bola žaloba

zamietnutá, odôvodnené v podstate len tým, že žalovaný pri kúpe pozemkov od predchádzajúceho
vlastníka vstúpil do práv a povinností súvisiacich s nadobudnutím vlastníctva a zároveň tieto
nadobudnuté práva a povinnosti uplatnil zákonným spôsobom Výpoveďou z nájomnej zmluvy, lebo
toto právo mu vyplýva z bodu III. odsek 2 pôvodnej Nájomnej zmluvy. Každá nájomná zmluva musí
obsahovať podľa žalobcu ustanovenie o spôsobe jej ukončenia platnosti či zániku, tak

i predmetná Nájomná zmluva obsahovala takéto ustanovenie, pretože inak by platila i tak všeobecne
zaužívaná trojmesačná výpovedná lehota.

16.Žalobcavšakupozorňuje,žepredchádzajúcivlastníksibolvedomý,žetútoNájomnúzmluvunemôže
reálne vypovedať z dôvodu, že by chcel predmet nájmu užívať pre iný ako dohodnutý účel, a to i

z hľadiska dovolenej využiteľnosti parciel v danej lokalite. Na takéto prípady existuje obmedzujúca
zákonná výnimka, v zmysle ktorej nemôže byť právo nového vlastníka takúto zmluvu bez uvedenia
dôvodu vypovedať, a to len preto, že sa stal vlastníkom predmetu nájmu. On zmluvu nevypovedal bez
udania dôvodu, ale z toho dôvodu, že sa stal vlastníkom predmetných parciel a tieto chce s obcou
zamieňať.

17. Dôvodom výpovede žalovaného nebola snaha získať nehnuteľnosť a z titulu vlastníctva získať
finančnú odplatu vo forme nájomného, ale zneužiť vlastníctvo na vydieranie, čo bez akýchkoľvek
pochybností z obsahu Výpovede a z písomnej Ponuky na výmenu pozemkov vyplýva. Je podľa žalobcu
nepochopiteľné, že toto z uvedeného nevyplýva pre súd, pretože nielen z obsahu žaloby, ale i z

písomného vyjadrenia zo dňa 29.06.2020 je zmýšľanie a postup žalovaného úplne evidentný.

18. Ak po takýchto všetkých konaniach súd tvrdí, že takýto účastník konania, ktorý porušuje prakticky
všetky spoločenské a právne normy, konal podľa práva, tak žalobca, jeho zastupiteľstvo a hlavne
občania nie sú ochotní takéto rozhodnutie prijať, pretože ho nepovažujú za uplatnenie zákonnosti a

spravodlivosti.

19. Žalobca má výhrady aj voči postupu súdu prvej inštancie. Je nesporné, že pandemická situácia
prináša so sebou také negatíva ako sú ochorenie na nebezpečný vírus a prejav ďalších následkov
z toho vyplývajúcich. Je prirodzené, že v rôznych intervaloch a obdobiach dochádza k zhoršeniu

zdravotného stavu štatutárneho zástupcu, ktorý si vyžaduje PN. Tak tomu bolo i v
dvoch prípadoch - Žiadosti o odročenie pojednávania, pričom obec mala eminentný záujem, aby sa jej
štatutárny zástupca spolu so zastupujúcim advokátom pojednávania zúčastnili z dvoch dôvodov. Prvým
bolo, aby starosta obce vysvetlil súdu účelovosť postupu žalovaného, a to od času, kedy predchádzajúci
vlastník pozemkov X. S. prisľúbil ich odpredaj obci a nie žalovanému, z čoho mali vyplynúť pre súd

jednotlivé súvislosti k vysvetleniu, že nadobudnutie vlastníctva žalovaným malo byť jediným dôvodom
na uplatnenie výpovede. Druhým dôvodom, prečo sa chcel štatutár obce pojednávania zúčastniť, bola
nepretržitá snaha žalobcu uzavrieť so žalovaným akúsi pokonávku či zmier, aby sa vzťahy v tejto
oblasti do budúcna vyriešili racionálnym spôsobom, pretože súdne rozhodnutie bude zabezpečovať len
čiastočnú úpravu s tým, že ďalšie spory budú iste vznikať následne. Nestotožňuje sa žalobca

s tým, že z priložených listín vyplývalo všetko, čo z obsahového hľadiska súd prvej
inštancie k rozhodnutiu potreboval. Súd sa totiž v ktoromkoľvek štádiu konania má pokúsiť o uzatvorenie
zmieru medzi účastníkmi, pričom išlo o ten istý súd a sudcu, ktorý postupy voči verejnej správe zo strany
žalovaného pozná už z minulosti a z rozhodovacej právomoci sporov medzi tými istými účastníkmi.20. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Pre prípad, že by mal odvolací súd za to, že pochybenia súdu prvej inštancie nie sú

prekážkou na rozhodnutie vo veci, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel
s tým, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné. S napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa

stotožňuje. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami vecne
správne. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o priznanie náhrady trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. V replike sa žalobca pridržal argumentácie, ktorú prezentoval v odvolaní.

23. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

24. S námietkou žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie sa odvolací súd

nestotožňuje. Ak súd prvej inštancie neodročil pojednávanie zo dňa 21.09.2021 pre neúčasť štatutára
žalobcu, postupoval správne. Pôvodne výsluch žalobcu nebol žalobcom navrhnutý, pričom súd prvej
inštancie výsluch žalobcu ani nepovažoval za potrebný pre posúdenia merita veci. Žalobca bol v konaní
zastúpený advokátom, preto nebolo potrebné odročiť pojednávanie z dôvodu neúčasti žalobcu na tomto
pojednávaní. Až deň pred pojednávaním právny zástupca žalobcu požadoval výsluch žalobcu, pričom

odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že tento výsluch by bol v konaní nadbytočný. Ako
bude uvedené ďalej, hoci je možné vecné závery napadnutého rozhodnutia považovať za správne,
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje žalobu za procesne prípustnú podľa § 137
CSP.Naprocesnejneprípustnostižalobypotomnebolvýsluchštatutáražalobcuspôsobilýničzmeniť.Vo
svetle uvedeného neobstojí tvrdenie žalobcu, že svojim osobným výsluchom hodlal súdu prvej inštancie

vysvetliť účelovosť postupu žalovaného, v dôsledku čoho nebolo odročenie pojednávania namieste.

25. Žalobca sa žalobou domáhal, že špecifikovaná výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy zo dňa
27.02.2020 je ako absolútne neplatný právny úkon voči žalobcovi právne neúčinná. Medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že výpoveď z nájomnej zmluvy bola zo strany žalovaného ako prenajímateľa

uskutočnená.

26. Správne súd prvej inštancie úvodom svojho právneho posúdenia konštatoval, že ide o žalobu v
zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu
na žalobcom požadovanom určení. Následne preto žalobu meritórne prejednal.

28. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá na ním
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ten nie je spravidla daný v prípadoch, kedy je možné
uplatniť žalobu na plnenie (R17/1972). Pokiaľ žalobca považuje výpoveď z nájmu za neúčinnú
či neplatnú, je zrejmé, že sa naďalej považuje za nájomcu, a tak z jeho strany prichádza do úvahy žaloba
o zdržanie sa zásahov do práv nájomcu, ak by žalovaný riadnemu výkonu nájomného práva žalobcu

bránil. V takom konaní by súd ako predbežnú právnu otázku riešil trvanie nájomného vzťahu.

29. Pre úplnosť je nutné uviesť, že žalobca žiada posúdiť výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy ako
voči nemu právne neúčinnú pre jej neplatnosť. Neúčinnosť právneho úkonu však možno žalobou na
súde uplatniť podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka v situácii, ak veriteľ tvrdí, že dlžníkov právny

úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. O túto situáciu sa tu však zjavne nejedná.
Do úvahy tu však neprichádza ani určenie neplatnosti výpovede z nájmu, nakoľko by išlo o žalobu
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorá je prípustná len vtedy, ak to vyplýva zosobitného predpisu. Osobitný predpis však určenie neplatnosti výpovede z nájmu pozemku, o aký sa
jedná v posudzovanom prípade, nepripúšťa.

30. I keď súd prvej inštancie neposúdil procesnú prípustnosť žalobcom uplatnenej žaloby správne,
možno nad rámec vyššie uvedeného konštatovať, že vecné dôvody, na ktorých založil zamietavé
rozhodnutie boli správne. Nájomný vzťah bol skutočne nastavený tak, že ho bolo možné vypovedať aj
spôsobom ako to urobil žalovaný. I keď ani odvolací súd nespochybňuje, že žalovaný týmto spôsobom
mienivytvoriťnažalobcutlakvinomichprávnomvzťahu,nemožnožalovanémuakovlastníkovipozemku

odoprieť právo ukončiť nájom, pokiaľ postupuje v súlade s nájomnou zmluvou, ktorú akceptoval ako
zmluvná strana aj žalobca. Pri dojednávaní nájmu medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom pozemkov
žalobcovi nič nebránilo nastaviť podmienky ukončenia nájmu prísnejšie, aby vzhľadom na účel využitia
prenajatých pozemkov na futbalové ihrisko bolo užívacie právo žalobcu stabilnejšie najmä z časového
hľadiska. Bolo tak možné zmluvne nastaviť napríklad dlhodobý nájom na dobu určitú alebo dlhšiu
výpovednú dobu, a to tak, aby žalobca vedel na prípadné ukončenie nájmu zo strany vlastníka pozemku

včasreagovať.Napríkladnemožnovylúčiťaninávrhnavyvlastnenie,ktorévprípadeverejnéhozáujmua
splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok prichádza do úvahy. Úvahy žalobcu o tom, že nájom
nebolo možné reálne vypovedať sú pri obsahu nájomnej zmluvy nesprávne. Pokiaľ je aj predmetný
pozemok územným plánom určený ako športovisko neznamená to, že je tento spôsob využitia viazaný
len na existenciu nájomného vzťahu.

31. Pokiaľ dohoda zmluvných strán umožňovala vypovedať nájomnú zmluvu bez udania dôvodu, nie je
vadou výpovede, ak zmluvná strana dôvod výpovede uvedie.

32. Čo sa týka žalobcom tvrdeného zneužitia vlastníctva na vydieranie, rovnako ako súd prvej inštancie,

ani odvolací súd takúto trestnoprávnu intenzitu v konaní žalovaného nenachádza. Ako bolo uvedené,
je zrejmé, že žalovaný výpoveďou z nájmu vytvára na žalobcu tlak v inom ich právnom vzťahu, no jeho
konanie je v zásade využitím zmluvne dohodnutých podmienok ukončenia nájmu, na ktorých vzniku sa
podieľal aj sám žalobca.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).