Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201980
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819201980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. A. nar.
XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa
rodičov matky Y. A. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na B. ul. č. X v Z. zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom
Kontrom so sídlom na ul. Čučmianska dlhá č. 21 v Rožňave a otca G. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v Z. č.d. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Törökom so sídlom na Šafárikovej ul. č. 8 v
Rožňavevkonaníonávrhumatkynazvýšenievýživnéhoanávrhuotcanazníženievýživnéhooodvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 3.12.2019 č.k. 7P/173/2019 - 84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí
návrhu na zníženie výživného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 13.01.2015
č.k. 7P/432/2014 - 43 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú Y. zo sumy 90 Eur na 120 Eur mesačne
od 1.7.2019 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné
výživné za obdobie od 1.7.2019 do 30.11.2019 v sume 150,00 Eur je otec povinný zaplatiť v mesačných
splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným matke pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Návrh otca na zníženie výživného

zamietol, nepriznal matke náhradu trov právneho zastúpenia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu
na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že ho zaviaže povinnosťou prispievať na výživu mal. Y. sumou 28,79 Eur
mesačne. Namietal, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnom skutkovým

zisteniam, pretože on nedosahuje také príjmy, ktoré by umožňovali zvýšenie výživného. Konštatoval, že
si je vedomý zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom maloletej na strednej škole, no jeho pomery
mu neumožňujú hradiť zvýšené výživné. Tvrdil, že jeho mesačný príjem činí len 21,05 Eur a tento
nepostačuje ani na jeho výživu, preto mu každý mesiac pomáhajú rodičia. Ďalej tvrdil, že si nevie nájsť
iné zamestnanie, nakoľko mu to neumožňuje rodinná situácia a v tejto súvislosti poukázal na to, že
žije u svojej matky, ktorá má 67 rokov a jej zdravotný stav už nie je najlepší. Z uvedeného dôvodu je
nútený vypomáhať jej so všetkými domácimi prácami, ako aj starostlivosťou o imobilnú starú mamu,

ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Namietal, že konajúci súd nesprávne zdôvodnil zvýšenie
výživného tým, že jeho potenciálny príjem by mohol byť vyšší, nakoľko existujú objektívne prekážky,
ktoré mu bránia sa zamestnať. Vyslovil presvedčenie, že súd mal pri rozhodovaní vychádzať najmä
zo stavu skutočného - súčasného a nie hypoteticky dedukovať možnú výšku jeho príjmov. Rovnakonemožno považovať za správny záver súdu, že si nehľadá lepšie platenú prácu úmyselne s cieľom
zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu výživného. Uvedené úsudky súdu sú pre neho nepochopiteľné, pretože
na ich základe možno dospieť k iracionálnej dedukcii, že doteraz úmyselne strádal a živoril len z

titulu zabránenia budúcemu potenciálnemu navýšeniu výživného. Ďalej namietal, že výška nákladov na
zabezpečenie riadnej výživy a potrieb mal. dcéry, ktorú matka vyčíslila na 150 Eur mesačne nebola
matkou riadne preukázaná. Tvrdil, že doposiaľ uhrádzal výživné v súlade s rozsudkom Okresného súdu
Rožňavaso.zn.7P/432/2014-43vovýške90Eurmesačnečovprepočtečiní60%všetkýchmesačných
nákladov na zabezpečenie riadnej výživy maloletej, no súčasná situácia mu neumožňuje hradiť výživné

ani v tejto výške.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny. Uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmá snaha otca vyhnúť sa svojej zákonnej
povinnosti platiť výživné vo zvýšenej miere, čo otec mienil docieliť vyhýbaním sa dosahovaniu mzdy,
iných príjmov alebo dávok zo strany štátu. Uvedené je zrejmé aj z jeho výpovede na pojednávaní,

kde tvrdil, že sa s dcérou nestýka, čo podmieňoval platením výživného. Poukázala na to, že otec je v
produktívnom veku, preto pre neho nemôže byť problém nájsť si zamestnanie v prípade, ak by takúto
úprimnú snahu mal. Vyslovila presvedčenie, že otec si nehľadá iné zamestnanie a nepožiadal o sociálne
dávky zo strany štátu práve z toho dôvodu, že jeho skutočný príjem je iný ako ním deklarovaných 21,05
Eur mesačne. Bez ďalšieho musí byť aj súdu zrejmé, že za 21,05 Eur mesačne by otec nepracoval už

len z toho dôvodu, že náklady na cestovné by presahovali výšku jeho mzdy. Konajúci súd preto správne
vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý mu jednoznačne umožňuje platiť výživné vo zvýšenej
miere a to vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá nebola v konaní namietaná ani
otcom. Nesúhlasila s tvrdením otca, že na jeho strane existujú objektívne dôvody, ktoré mu bránia sa
zamestnať a v tejto súvislosti poukázala na to, že otec v tomto smere neprodukoval dostatok dôkazov na

preukázanie svojich tvrdení. Aj doterajšie platenie výživného zo strany otca vo výške 90 Eur mesačne
preukazuje jeho inú príjmovú a majetkovú situáciu a odôvodňuje rozhodnutie o zvýšenie výživného.
Samotný fakt, že otec nepožiadal o opatrovanie jeho starej mamy, za ktoré by poberal opatrovateľský
príspevok, prípadne by sa zaevidoval na úrade práce a požiadal by o dávky v hmotnej núdzi odôvodňujú
záver, že príjem otca by mohol byť aspoň taký ako bol v čase poslednej úpravy výživného, resp.

vyšší. Vo vzťahu k námietkam otca voči výdavkom maloletej uviedla, že platenie výživného nie je
púhym matematickým výpočtom výdavkov mal. dieťaťa, ktoré sa neustále menia v závislosti od obdobia
dospievania a neustále narastajú. Zdôraznila, že na rozdiel od otca sa aj napriek svojmu nepriaznivému
zdravotnému stavu snaží zamestnať, aby tak zabezpečila čo najlepšie podmienky pre výchovu ich
spoločnej dcéry.

4. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

5. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti a trovách konania
neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§

367 ods. 2 CSP).

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochozvýšenívýživného,
dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu na zníženie výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti

o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery

zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Úvahysúduprvejinštancietýkajúcesaposúdenia
zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie
súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia

rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným

14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,

pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z
dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného

stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z
dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa.
V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo
posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne
o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ ideo odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda
zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby
súvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa,rozvojomjehozáujmov,prípravounabudúce

povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného

stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca
potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať
za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax
ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania,
ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa,

na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil,
že u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v
dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium, v dôsledku čoho sa zvýšili predovšetkým jej odôvodnené
potreby v súvislosti so zabezpečením školských potrieb, učebníc, stravy, športovými aktivitami, ako aj
nepriaznivým zdravotným stavom. K zmene pomerov došlo aj z dôvodu samotného veku mal. dieťaťa,

pričom výživné bolo naposledy upravené v roku 2015 v čase, keď maloletá navštevovala 5. ročník
základnej školy. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy mal. Y. nevybočujú z
rámcapotriebinýchdetínarovnakomstupniškolskéhovzdelávania,pretooichvýškenemalpochybnosti
ani odvolací súd. Pokiaľ otec namietal matkou prezentované výdavky na dieťa, odvolací súd uvádza, že
tieto náklady súd prvej inštancie hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné,

že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské
pomôcky či záujmovú činnosť a matka aj osobnou starostlivosťou o neho zabezpečuje dobrovoľne a
spontánne všetky jeho potreby tak, ako vznikajú. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v
rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu ako aj zabezpečovaním jeho denného režimu.

16. Konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané
všetkyskutočnostipodstatnéprerozhodnutievmeriteveci,akoajtejskutočnosti,žejevpotencionálnych
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej v rozsahu súdom určeného výživného.
Poukazuje na to, že otec na pojednávaní 12.11.2019 sám uviedol, že si nepamätá kedy a za
akých okolnosti ukončil pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa spol. Y. s.r.o., kde bol

zamestnanývčaseposlednéhorozhodovaniasúduovýživnomvroku2015spríjmom280Eurmesačne,
pričom už vtedy konajúci súd vyslovil pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdeného príjmu, vzhľadom
na ním deklarovanú výšku výdavkov prevyšujúcich 432 Eur mesačne a pri rozhodovaní vychádzal z
potenciálneho príjmu otca, ktorý pokladal za vyšší ako otec uvádzal. Od uvedeného času nepracuje v
trvalom pracovnom pomere nikde, iba si privyrába, resp. pracuje na dohodu čo znamená, že otec mal

dostatok času na zabezpečenie zamestnania, z ktorého by vedel zabezpečovať odôvodnené potreby
maloletej. Otec podľa svojich vyjadrení bol schopný zabezpečovať si svoje potreby formou rôznych
brigád, nie je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sám si hradí zdravotné aj iné
odvody. Odvolací súd sa stotožnil s uplatnením princípu potencionality príjmov otca, ktorý sám bez
vážneho dôvodu sa vzdal zamestnania a objektívnej možnosti platiť výživné, čo nemôže byť na úkor

oprávneného maloletého dieťaťa. Je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že žiaden účinný zákon
Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v
ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62
ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre
svoje maloleté deti bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu preto jeho príjem posudzovať z jeho

potencionálnych možností ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho
vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom
uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer
so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci

príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania
určeného výživného.17. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že starostlivosť otca o
jeho matku nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti voči jeho nezaopatrenému dieťaťu, keď

vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú majú k svojim rodičom
(R 102/1967). Dodáva, že otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil také dôkazy, ktoré by
preukazovali jediný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemôže prispievať na výživu mal. Y. v rozsahu
určenom súdom prvej inštancie.

18. Pretože konajúci súd správne a zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom odvolací súd z týchto
dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).