Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, E., zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč,
proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych
sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2020/3686/LM zo dňa 17.3.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa

17.03.2020,ktorýmtentoakoodvolacíorgánzamietoljehoodvolanieapotvrdilrozhodnutieÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Holíč č. SE4/AHNNVaŠSD/
SOC/2019/32327-4zodňa4.12.2019oodňatírodičovskéhopríspevkuvsume220,70eurod01.12.2019
podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku.

2. Poukazoval na to, že žalovaný v rozhodnutí odkazoval na posudok posudkového lekára zo dňa
26.2.2020, podľa ktorého maloletý B. (dieťa, v súvislosti so starostlivosťou o ktoré bol žalobcovi

rodičovský príspevok poskytovaný) nevyžaduje osobitnú starostlivosť a predchádzajúci posudkový lekár
dieťa nesprávne posúdil. Žalovaný nevzal do úvahy, že podľa posudku diagnóza maloletého B. -
recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny sy J98.8 je zaradená do kapitoly X. J00-J99 Choroby
dýchacej sústavy prílohy č. 2 k zákonu č. 361/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nevysvetlil, z akého
dôvodu bez zmeny na strane dieťaťa by malo dôjsť ku zmene hodnotenia posudkového lekára a prečo
neakceptoval zaradenie diagnózy do diagnóz vyžadujúcich osobitnú starostlivosť v zmysle prílohy č. 2
zákona.

3. Žalobca poukazoval na právny názor tunajšieho súdu vyslovený v obdobnej právnej veci v rozsudku
č.k. 43 Sa/19/2018, v ktorom súd konštatoval, že odborný lekársky posudok musí obligatórne spĺňať
požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a že správny orgán musí jednoznačne uviesť, v čom
spočíva zmena skutočností rozhodujúcich pre odňatie rodičovského príspevku.

4. Podľa žalobcu sa žalovaný s týmito okolnosťami vôbec nevysporiadal, arbitrárne sa odvolal na

lekársky posudok, ktorý nespĺňa požiadavky na jeho relevanciu a ktorého závery vo svojom rozhodnutí
ani neakceptoval. Odkázanie na predchádzajúce údajne nesprávne posúdenie zdravotného stavu
dieťaťapodľažalobcuneobstojí,pretožehovykonalsámžalovanýprostredníctvomsvojhoposudkovéholekára, posudok z 26.2.2020 je vo svojich záveroch ojedinelý, keďže ďalší posudkoví lekári potvrdili
dôvodnosť žiadosti o predĺženie poskytovania rodičovského príspevku.

5. Žalovaný sa nevysporiadal ani s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z., podľa ktorého
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa pre účely poskytnutia rodičovského príspevku je aj stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť, ak stav vylučuje schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie, tzn.
aj navštevovať školské zariadenie, pričom podľa správy z diagnostického vyšetrenia zo dňa 16.12.2019
sociálne schopnosti maloletého zaostávajú za jeho fyzickým vekom a podľa názoru lekára maloletý

vyžaduje zvýšenú osobitnú starostlivosť rodiča. Podobne lekárka C. F. v správe zo dňa 03.03.2020
odporučila odklad nástupu maloletého do detského kolektívu a predĺženie rodičovskej dovolenky z tohto
dôvodu a logopéd upozorňoval, že v prípade prerušenia rodičovskej dovolenky je reálnou hrozbou
výskytu špecifických porúch učenia.

6. Žalovaný rozhodol podľa žalobcu v rozpore so záujmom dieťaťa, napriek tomu, že sa lekári,

vrátane posudkového lekára žalovaného zhodli, že je nevyhnutné naďalej aktívne pomáhať dieťaťa a
neumiestňovať ho do školského zariadenia, aby neprišlo k špecifickým poruchám učenia u maloletého.

7. Rozhodnutie žalovaného žalobca označil za nepreskúmateľné, vydané bez dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobcu zamietnuť.
Uvádzal (okrem iného), že úrad vyplácal rodičovský príspevok oprávnenej osobe z dôvodu starostlivosti
o dieťa B. B. v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti o rodičovský príspevok podanej dňa 9.1.2019

a posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa č. 2018/186529 zo dňa 28.12.2018,
platného do 30.11.2019. Kontrola zdravotného stavu dieťaťa bola stanovená na deň 30.11.2019. V
súvislosti so stanovenou kontrolou platiteľ opätovne posúdil zdravotný stav dieťaťa a dňa 13.11.2019
vydal posudok č. 2019/171674, na základe ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly V Duševné poruchy a

poruchy správania (F00-F99) podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. V odôvodnení posudku úradu je uvedené, že dieťa je sledované na logopédii
pre zaostávanie vo vývine reči, kde aktuálne úroveň zodpovedá veku 24-28 mesiacov, za posledných 6
mesiacov sa zlepšila reč, slovná zásoba, zrozumiteľnosť, zlepšila sa úroveň spolupráce, sebaobsluhy aj
úroveň hry. Zdravotný stav už nepodmieňuje osobitnú starostlivosť. Posudok je platný od 1.12.2019. Na

základe uvedeného posudku platiteľ rozhodnutím zo dňa 4.12.2019 oprávnenej osobe odňal rodičovský
príspevokod1.12.2019zdôvodu,ženespĺňajednuzpodmienoknárokunarodičovskýpríspevok,ktorou
je riadna starostlivosť oprávnenej osoby o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovej lehote odvolanie. V
rámci odvolacieho konania posudkový lekár platiteľa dňa 15.1.2020 opätovne prehodnotil zdravotný stav

dieťaťa a konštatoval, že na základe k odvolaniu doložených lekárskych nálezov pôvodné posúdenie
nemení.
Žalovaný opätovne posúdil zdravotný stav dieťaťa podľa § 5 a § 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku
na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a posudkový lekár
žalovaného vydal posudok zo dňa 26.2.2020, podľa ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly V Duševné poruchy
a poruchy správania (F00-F99) a kapitoly X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99) podľa prílohy č. 2
k zákonu o sociálnom poistení. Posudok je platný od 1.12.2019. Posudok o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa je podkladom k rozhodovaniu o nároku na výplatu rodičovského príspevku.
V odôvodnení posudku posudkového lekára žalovaného je uvedené, že dieťa je logopedicky vedené

pre špecificky narušený vývin reči. Hrubá a jemná motorika je v norme, zaostáva grafomotorika.
Poznávacie schopnosti dieťaťa v neverbálnej oblasti zodpovedajú fyzickému veku dieťaťa. Dieťa sa
samo naje, dodržiava čistotu, pije z hrnčeka. Pri obliekaní a vyzliekaní potrebuje pomoc dospelého,
ale spolupracuje, samo si vyzlečie nohavice, natiahne ponožky, vyzuje papuče. S pomocou sa umyje
a utrie. Zuby mu čistia rodičia. Dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu,

myslenia, správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Nemá stredný ani
ťažký stupeň duševnej zaostalosti, ani poruchy správania rezistentné na liečbu. Na základe týchto
skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Dieťa bolo vyšetrené imunologicky so záverom
prematuritas (predčasné narodenie), recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny syndróm. Nie jezdokumentované, že zdravotný stav dieťaťa vyžadoval opakované ošetrovanie záchvatov dýchavice,
kyslíkovú, infúznu liečbu alebo opakovanú hospitalizáciu pre dekompenzáciu ochorenia. Dieťa nemá
ťažký stupeň dychovej nedostatočnosti ani ťažký stupeň zníženia funkcie pľúc. Zdravotný stav

nevyžadoval individuálnu liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, ani sprevádzanie do
špecializovaných zdravotníckych zariadení. Na základe týchto skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú
starostlivosť. Dieťa bolo nesprávne posúdené posudkovým lekárom úradu na základe vydaného
posudku zo dňa 28.12.2018. Dieťa v čase posúdenia nemalo výrazné narušenie sociálneho života,
orientácie, intelektu, myslenia, správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru.

Nemalo stredný ani ťažký stupeň duševnej zaostalosti, ani poruchy správania rezistentné na liečbu.
Na základe týchto skutočností v čase posúdenia nevyžadovalo osobitnú starostlivosť. Žalovaný v rámci
odvolacieho konania preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov v celom rozsahu odvolaním napadnuté rozhodnutie a spisovú dokumentáciu na
vec sa vzťahujúcu a na základe skutkového stavu a právneho stavu konštatoval, že vzhľadom na
posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, na základe ktorého dieťa nemá dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly
V Duševné poruchy a poruchy správania (F00-F99) a kapitoly X Choroby dýchacej sústavy (J00-
J99) podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, podmienky nároku na rodičovský príspevok
podľa § 3 ods. 1 písm. a) v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku nie
sú splnené. Žalobca nezabezpečuje starostlivosť o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo

nepriaznivýzdravotnýstavpodľaprílohyč.2kzákonuosociálnompoisteníapretožalovanýrozhodnutie
úradu potvrdil. Pri posúdení nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2
písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, posudzoval všetky predložené lekárske nálezy jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti. V rámci odvolania neboli predložené také nové lekárske nálezy
a ani oznámené také nové skutočnosti, ktoré by mohli akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvniť

stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku. Pri posudzovaní žalovaný posúdil všetky ochorenia
dieťaťa, zohľadnil priebeh a najmä závažnosť dokumentovaných ochorení a posudzoval stav z hľadiska
kritérií daných prílohou č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Pri posudzovaní nároku na rodičovský
príspevok je zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým
súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu maloletého dieťaťa nedochádza k popieraniu

oprávnenou osobou uvádzaných obtiaží a zdravotných problémov maloletého dieťaťa, ale dôležité
je zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby
osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Nie každý subjektívny
pocit fyzickej osoby má klinický a objektívny korelát v posudzovanom zdravotnom stave. Lekárska
posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať

subjektívne pocity a želania fyzickej osoby a nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky
chápať ako vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. V prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení sú osobitne
pre skupiny medicínskych diagnóz patriacich do príslušnej (spoločnej) kapitoly stanovené charakteristiky
určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) postihnutia. Až po zistení
prítomnosti atribútov závažnosti určených pre jednotlivé kapitoly príslušnej prílohy možno to ktoré

ochorenie či stav kvalifikovať ako vyžadujúce, resp. nevyžadujúce si osobitnú starostlivosť. Posudkový
lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav dieťaťa podľa jeho súčasného zdravotného stavu a podľa
aktuálnych odborných lekárskych nálezov.

9. Ako súčasť vyjadrenia k žalobe žalovaný predložil stanovisko posudkovej lekárky C. G. zo dňa

08.06.2020, v ktorom menovaná podrobnejšie vysvetlila postup pri posudzovaní stavu maloletého B. B.
a zdôraznila, že k zmene zdravotného stavu maloletého v zmysle základnej diagnózy oproti posúdeniu z
roku 2018 nedošlo, ale lekársky posudok zo dňa 28.12.2018 nesprávne posúdil dieťa s diagnózou F80.8.

10. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v obsahu žaloby.

Podľa jeho názoru sa žalovaný snažil prekryť svoje pochybenia vyjadrením posudkového lekára, ktoré
je niekoľkokrát obsažnejšie ako posudok, na základe ktorého došlo k odňatiu sociálnej dávky, pričom
žalovaného ani posudok nezbavuje zákonnej povinnosti riadne svoje rozhodnutie odôvodniť.

11. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/5/2020 zo dňa 26.3.2021 žalobe vyhovel, žalobou

napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP ako nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a súčasne ako vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci.12. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že podľa obsahu spisového materiálu napadnutým
rozhodnutím zo dňa 17.03.2020 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 4.12.2019, ktorým podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č.

571/2009 Z.z. žalobcovi odňal rodičovský príspevok od 1.12.2019.

13. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dôvodom odňatia rodičovského
príspevku je skutočnosť, že na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor
sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciuŤZPaposudkovýchčinností,

pracovisko Skalica, Gorkého 2 č. 2019/171679 zo dňa 13.11.2019 dieťa B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom H.
C. D. XX, E., nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe dg.
F80.8,zaradenédokapitolyč.V,podľaprílohyč.2kzákonuč.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznení
neskorších predpisov. Posudok je platný od 1.12.2019. Dieťa sledované na logopédii pre zaostávanie vo
vývine reči, kde pre aktuálnu úroveň reči zodpovedá veku 24-28 mesiacov, po posledných 6 mesiacov sa
zlepšila reč, slovná zásoba, zrozumiteľnosť aj pre nového komunikačného partnera, zlepšila sa úroveň

spolupráce, sebaobsluhy aj hry. Zdravotný stav už nepodmieňuje osobitnú starostlivosť.

14. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu žalovaný konštatoval, že v rámci odvolacieho
konania opätovne posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa podľa § 5 zákona o prídavku na dieťa
a podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa vydal posudkový lekár odvolacieho orgánu posudok č. UPS/

US1/SSVOPPKPC/SOC/2020/3736 zo dňa 26.2.2020, podľa ktorého maloleté dieťa nemá dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly
V Duševné poruchy a poruchy správania (F00-F99) a kapitoly X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99)
podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Posudok je platný od 1.12.2019. Posudok o dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa je podkladom k rozhodovaniu o nároku na výplatu rodičovského

príspevku. Predmetný posudok tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

15. Uviedol, že podľa posudku druhostupňového správneho orgánu dieťa je logopedicky vedené
pre špecificky narušený vývin reči. Hrubá a jemná motorika je v norme, zaostáva grafomotorika.
Poznávacie schopnosti dieťaťa v neverbálnej oblasti zodpovedajú fyzickému veku dieťaťa. Dieťa sa

samo naje, dodržiava čistotu, pije z hrnčeka. Pri obliekaní a vyzliekaní potrebuje pomoc dospelého,
ale spolupracuje, samo si vyzlečie nohavice, natiahne ponožky, vyzuje papuče. S pomocou sa umyje
a utrie. Zuby mu čistia rodičia. Dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu,
myslenia, správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Nemá stredný ani
ťažký stupeň duševnej zaostalosti, ani poruchy správania rezistentné na liečbu. Na základe týchto

skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Dieťa bolo vyšetrené imunologicky so záverom
prematuritas (predčasné narodenie), recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny syndróm. nie je
zdokumentované, že zdravotný stav dieťaťa vyžadoval opakované ošetrovanie záchvatov dýchavice,
kyslíkovú, infúznu liečbu alebo opakovanú hospitalizáciu pre dekompenzáciu ochorenia. Dieťa nemá
ťažký stupeň dychovej nedostatočnosti ani ťažký stupeň zníženie funkcie pľúc. Zdravotný stav

nevyžadoval individuálnu liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, ani sprevádzanie do
špecializovaných zdravotníckych zariadení. Na základe týchto skutočností dieťa nevyžaduje osobitnú
starostlivosť. Dieťa bolo nesprávne posúdené lekárskym posudkom zo dňa 28.12.2018. Dieťa v čase
posúdenia nemalo výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania pri
úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru. Nemalo stredný ani ťažký stupeň zaostalosti, ani

poruchy správania rezistentné na liečbu. Na základe týchto skutočností v čase posúdenia nevyžadovalo
osobitnú starostlivosť.

16. Podľa odvolacieho orgánu oprávnená osoba spĺňala podmienky nároku na rodičovský príspevok
do 30.11.2019 na základe posudku č. 2018/186529 zo dňa 28.12.2018, a preto platiteľ správne odňal

oprávnenej osobe rodičovský príspevok od 1.12.2019 podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom
príspevku.

17. Podľa zistenia súdu prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia nešpecifikoval, či
dôvodom pre odňatie rodičovského príspevku žalobcovi je zmena alebo zánik skutočností rozhodujúcich

na nárok na rodičovský príspevok, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 4 písm. a) zákona o
rodičovskom príspevku. Z odôvodnenia rozhodnutia možno preto iba dedukovať, že týmto dôvodom
je zmena zdravotného stavu dieťaťa, v súvislosti so starostlivosťou o ktoré bol rodičovský príspevok
poskytovaný, ako to vyplýva z konštatovaní prevzatých z posudku o dlhodobo nepriaznivom stavedieťaťa, podľa ktorých sa u maloletého po posledných 6 mesiacov zlepšila reč, slovná zásoba,
zrozumiteľnosť aj pre nového komunikačného partnera, zlepšila sa úroveň spolupráce, sebaobsluhy
aj hry (hoci porovnanie zdravotného stavu dieťaťa so stavom v čase jeho prvotného posudzovania

posudkom z 28.12.2018 žalovaný ani posudkový lekár nevykonali).

18. Podobne žalovaný v obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne neozrejmil, ako sa zmenili
alebo v dôsledku čoho zanikli skutočnosti (a ktoré?) rozhodujúce pre priznanie príspevku, pričom svoje
rozhodnutie odôvodnil závermi posudku z 26.2.2020, podľa ktorých dieťa bolo nesprávne posúdené

lekárskym posudkom zo dňa 22.12.2018 (posudok z tohto dátumu sa v spise nenachádza) a už v čase
posúdenia nevyžadovalo osobitnú starostlivosť.

19. Podľa súdu je posudok z 26.02.2020 v zásadnom rozpore s posudkom z 13.11.2019, ktorý
nesprávnosť posudku z 28.12.2018 nekonštatoval a vychádzal zo (síce dostatočne neozrejmeného)
zlepšenia zdravotného stavu dieťaťa, napriek čomu žalovaný konštatoval správnosť postupu

prvostupňového správneho orgánu bez potreby úpravy dôvodov odňatia rodičovského posudku a
podmienky nároku na rodičovský príspevok do 30.11.2019 označil, v logickom rozpore so záverom
posudku z 26.2.2020, za naplnené.

20. Podkladom rozhodnutia správneho orgánu vo veciach, v ktorých má posúdenie zdravotného

stavu fyzickej osoby zásadný význam, je v súlade s argumentáciou žalovaného lekársky posudok. Za
obsah odôvodnenia rozhodnutia však zodpovedá správny orgán, ktorý v tomto smere nesie bremeno
aj prípadnej nedostatočnosti či nepresvedčivosti posudku lekárov, závery ktorých musí zrozumiteľne
vysvetliť nielen v súvislosti so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal, ale aj v súvislosti s použitím
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

21. Krajský súd uzavrel, že v danom prípade z obsahu rozhodnutí správnych orgánov aj v súvislosti so
stručnosťouvovecivyhotovenýchposudkovniejejednoznačnezrejmé,kuzmenealebokzánikuktorých
skutočností rozhodujúcich pre nárok na rodičovský príspevok došlo a kedy, prípadne, ak dôvodom
odňatia príspevku má byť nesprávnosť pôvodného posudku, v čom konkrétne pochybenie posudkového

lekára spočívalo a na základe akej právnej konštrukcie na tieto zistenia možno aplikovať ustanovenie §
7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku.

22. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.3.2021 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného
zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk 41/2021 zo dňa 25.5.2022.

23. V odôvodnení rozsudku kasačný súd uviedol, okrem iného, že podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003
Z. z. o prídavku na dieťa, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.
571/2009 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe

nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Na to, aby
posudkový lekár ustálil zdravotný stav dieťaťa ako dlhodobo nepriaznivý, musia byť súčasne splnené
obe zákonné podmienky: (i) choroba alebo stav uvedené v prílohe č. 2 cit. zák., (ii) ktoré si vyžadujú
osobitnústarostlivosťpodľacit.prílohy.Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľurčitáchorobaalebostavdieťaťa

nie sú uvedené v prílohe č. 2 cit. zák., je vylúčené, aby mohlo ísť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom. Na druhej strane však, aj keď choroba alebo stav sú uvedené v tejto prílohe, nemusí
to automaticky znamenať, že dieťa zároveň vyžaduje aj osobitnú starostlivosť. V odôvodnení lekárskeho
posudku z 26. februára 2020 posudková lekárka žalovaného síce stanovila záverečnú diagnózu ako
„recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny sy J98.8“, ktorá je uvedená v kapitole X uvedenej

prílohy č. 2, ale zároveň jasne uviedla, že nebolo zdokumentované, že by zdravotný stav dieťaťa
vyžadoval osobitnú starostlivosť podľa tejto kapitoly.
Súčasťou prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú všetky choroby a stavy, ktoré sú kategorizované
v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Posudková lekárka žalovaného uviedla ako záverečnú diagnózu aj
"špecificky narušený vývin reči F80.1", ktorá nie je zaradená do kapitoly V - duševné poruchy a poruchy

správania uvedenej prílohy. Na rozdiel od nej posudkový lekár v pôvodnom posudku z 28. decembra
2018, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný rodičovský príspevok, z diagnózy „narušený vývin reči
F80.8" uzavrel, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ani táto diagnóza sa však v prílohe
č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nenachádza, a preto na jej základe nemohol byť zdravotný stav maloletéhoposúdený ako dlhodobo nepriaznivý. Toto vysvetlenie - celkom v zhode s uvedenom prílohou - dala aj
posudková lekárka žalovaného vo svojom posudku. Preto neobstojí záver správneho súdu, že žalovaný
ani posudková lekárka nevykonali porovnanie zdravotného stavu maloletého so stavom v čase jeho

prvotného posúdenia. Takéto porovnanie vykonali a dospeli dokonca v zásade ku zhodnej diagnóze
(patriacej do tej istej skupiny F.80). Rozdiel v závere posudku z 26. februára 2020 oproti posudku z 28.
decembra 2018 tak nespočíva v rozdielnych odborných záveroch na zdravotný stav žalobcovho syna,
ale v náprave nesprávneho podradenia zistenej diagnózy pod prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak
správny súd vytýka žalovanému, že nevysvetlil, na čom spočívala zmena záveru medzi týmito dvoma

posudkami, potom celkom opomenul, že posudkový lekár v posudku z 28. decembra 2018 vyslovil záver,
ktorý je v zjavnom rozpore s citovanou prílohou.

24. Na základe § 6 ods. 3 zákona č. 600/2003 Z. z. bol zdravotný stav maloletého opätovne posúdený
posudkom z 13. novembra 2019, v ktorom posudkový lekár konštatoval pokrok a zlepšenie zdravotného
stavu. Rovnaký záver neskôr v posudku z 26. februára 2020 (okrem iného) uviedla aj posudková

lekárka žalovaného vychádzajúc z ďalších predložených lekárskych nálezov, ktoré riadnym spôsobom
vyhodnotila. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, že uvedené lekárske posudky
sú v zásadnom rozpore. Naopak, vo svojich záveroch sú v zásade totožné. Do istej miery stručné
odôvodnenie skoršieho posudku napravila posudková lekárka žalovaného, ktorá sa vo svojom posudku
podrobne zaoberala jednotlivými lekárskymi správami a odôvodnila aj to, prečo je jej záver o tom, že syn

žalobcu nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, opačný než záver, ktorý bol vyslovený v posudku z
28. decembra 2018. Potom sa však možno stotožniť s názorom žalovaného, že tieto odlišné (opačné)
posudkové závery, hoci sú len nápravou predošlého nesprávneho podradenia diagnózy maloletého pod
prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., preukazujú zánik dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
dieťaťa ako jednej zo skutočností, ktoré podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z. boli podstatné

pri prvotnom priznaní rodičovského príspevku žalobcovi. Takýto zánik potom podľa § 7 ods. 4 písm. a)
zákona č. 571/2009 Z. z. opodstatňuje odňatie tohto príspevku.

25. Kasačný súd v bode 12. odôvodnenia jeho rozhodnutia doplnil, že podľa § 135 ods. 1 SSP je na
rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Ani pre

správne žaloby v sociálnych veciach [§ 6 ods. 2 písm. c) SSP] zákon v tomto prípade neustanovuje
výnimku (porov. § 135 ods. 2 SSP a contrario). Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané 17.
marca 2020 a právoplatným sa stalo 27. marca 2020. V dôsledku toho nemôže správny súd posudzovať
zhodu napadnutého rozhodnutia a posudkov, ktoré sú jeho základom, s lekárskymi nálezmi datovanými
po tomto dni. To platí aj pre lekársky nález z 27. augusta 2020 (č. l. 68 spisu), ktorý žalobca predložil

počas konania.

26. Po vrátení veci tunajšiemu súdu prejednal súd vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107
ods. 2 SSP, nakoľko účastníci konania o jeho nariadenie nepožiadali, oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru

o nedôvodnosti žaloby.

27. V ďalšom konaní bol krajský súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý
v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu.

28. Kasačný súd v obsahu svojho rozhodnutia ozrejmil dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru v danom
prípade nemožno dospieť k záveru, že by žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu trpelo
nedostatkami uvedenými v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP, teda nepreskúmateľnosťou
a nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu veci, pričom súd z obsahu rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov nezistil ani žalobcom iba všeobecne namietané nesprávne právne posúdenie veci, ktoré

by mohlo spočívať v aplikácii na vec sa nevzťahujúceho právneho predpisu alebo v nesprávnom použití
inak na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu.

29. Podľa kasačného súdu žalovaným a posudkovou lekárkou bolo vykonané porovnanie zdravotného
stavu maloletého so stavom v čase jeho prvotného posúdenia (bod 10. odôvodnenia jeho rozhodnutia

z 25.5.2022), pričom posudková lekárka žalovaného odôvodnila aj to, prečo je jej záver o tom, že syn
žalobcu nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, opačný ako záver vyslovený v posudku zo dňa
28.12.2018, a v súlade s názorom žalovaného odlišné posudkové závery preukazujú zánik dlhodobonepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ktorý (zánik) podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009
Z.z. opodstatňuje odňatie priznaného príspevku (bod 11. odôvodnenia rozhodnuztia kasačného súdu).
V neposlednom rade kasačný súd v bode 12. odôvodnenia svojho rozhodnutia vo veci ozrejmil právne

dôvody nemožnosti prihliadania na žalobcom predkladané lekárske nálezy vydané po právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

30. Podľa zistenia súdu tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej
žalobe žalobcu zásadný význam (existencia zákonných dôvodov pre odňatie rodičovského príspevku,

dostatočnosť skutkových zistení správneho orgánu, zákonnosť postupu vo veci konajúcich správnych
orgánov i obsahu ich rozhodnutí), pričom závery, z ktorých právne stanoviská súdu vychádzajú, boli
kasačným súdom podrobnejšie ozrejmené v obsahu jeho rozhodnutia zo dňa 25.5.2022.

31. Vychádzajúc z právnych názorov kasačného súdu, ktoré súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia
a ktoré preto nepovažuje za potrebné na tomto mieste opakovať, nezistil súd v žalobou napadnutom

rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych
orgánov žiadne pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

32. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.