Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jana Kordošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Pc/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122206699
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122206699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci zvýšenia výživného otca: P. Y., nar.

XX.X.XXXX, B. XXX, na svoje plnoleté dieťa: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, Z. (navrhovateľka),
zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Paulínska 17, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Mesačné výživné otca na dieťa sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia zvyšuje zo sumy 170 eur na
sumu 400 eur, ktoré je otec povinný platiť k rukám plnoletého dieťaťa, čím sa mení rozsudok Okresného
súdu Trnava č.k. 19P/44/2013-27 zo 16.10.2013 v časti výživného a platobného miesta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2022 domáhala zvýšenia výživného na sumu

400 eur zo sumy 170 eur mesačne, ktorou jej otec pravidelne prispieva na výživu stále k rukám matky
k 15. dňu v mesiaci na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19P/44/2013-27 zo dňa 16.10.2013,
právoplatného 10.12.2013, kedy bola navrhovateľka ako jediné dieťa rozvedených manželov ešte
maloletá. V návrhu uviedla, že nad rámec jej otec platí náklady na telefón okolo 25 eur mesačne.
Od poslednej úpravy pomerov účastníkov spred 9 rokov došlo k podstatným zmenám rozhodujúcich
okolností pri určovaní výšky výživného, lebo navrhovateľka už študuje na vysokej škole v V., kde
vynakladá na zabezpečenie odbornej literatúry ročne okolo 300 až 400 eur, cestovné po V. jej vychádza

na 53 eur ročne, cesta domov stojí viac ako 100 eur mesačne, poplatky za ubytovanie na internáte asi
190 eur mesačne, na stravu, hygienu a ošatenie minie okolo 300 eur mesačne a športové aktivity, ktorým
sa venuje, predstavujú za permanentku do posilňovne 5 eur na semester a jednorazovo za plaváreň 2
eurá. Popritom má výdavky na voľnočasové aktivity. Okrem výživného od otca zabezpečuje momentálne
financovanieväčšinyjejpotriebmatka,pretopovažovalasvojnávrhnazvýšenievýživnéhovočidruhému
rodičovi na sumu 400 eur mesačne za opodstatnený v plnom rozsahu. K návrhu pripojila rozvodový
rozsudok rodičov, potvrdenie o úhrade cestovného, poplatkov za ubytovanie a doklad o magisterskom

štúdiu v odbore Všeobecné lekárstvo na 1. lekárskej fakulte S. univerzity zo dňa 14.9.2022. Následne
založila do spisu tiež výpis zo svojho účtu za mesiac október 2022.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak pri svojom výsluchu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
1.12.2022 a vo veci sa aj rozhodlo, žiadnu z týchto výdavkových položiek svojej dcéry nespochybnil
a akceptoval. Súd preto vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov konania ohľadom ich uvádzaných
nákladov na živobytie. Otec na pojednávaní založil do spisu potvrdenie o svojich príjmoch v čistom,

od jedného zamestnávateľa vo výške okolo 1.260 eur mesačne a od druhého okolo 400 eur mesačne.
Mesačné náklady, ktoré uviedol otec na pojednávaní, hoci neboli nijako preukázané (otec nepredložil
žiadny doklad o splácaní bezúčelových úverov po 300 eur mesačne, za bývanie v dome u manželkypo 400 eur mesačne, pričom ide o platbu do BSM, stravu okolo 100 eur týždenne, ani benzín 250 eur
mesačne), považoval súd za akceptované druhým účastníkom, teda nesporné.

3. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (5).

4. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 citovaného zákona). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (§ 78 ods. 1 citovaného zákona).

5. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie aj potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám,

schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia s nástupom dieťaťa do školy po prázdninách.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu,
počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných

voči týmto osobám. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je
nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho,

ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku.

6. Navrhovateľka bola v čase prvotnej úpravy pomerov účastníkov žiačkou sekundy osemročného
gymnázia v Z. hrala tenis, futbal, venovala sa hre na gitaru. Medzičasom vyštudovala strednú školu
a momentálne je vysokoškoláčka. Navrhovateľkine pravidelné výdavky v súvislosti s jej študentským
životom v V. predstavujú takmer 630 eur (33,33+4,42+100+190+300+1) mesačne. Z výpisu z jej účtu za
október 2022 je zrejmé, že navrhovateľka prijala od matky v tomto mesiaci spolu 840 eur a od otca 100

eur, pričom otec prispieva na jej výživu sumou 170 eur k rukám matky, teda matka finančne podporovala
dcéru v rozsahu 670 eur (840 - 170) a otec 270 eur (100 + 170), spolu jej poslali 940 eur. Pokiaľ by
prispel otec na výživu tak ako ho súd zaviazal vo výroku tohto rozsudku sumou 400 eur a matka by
sa podieľala 350 eurami (zohľadňujúc jej osobnú starostlivosť o dcéru počas pobytu v domácnosti v
Z.), navrhovateľka by mohla počítať mesačne so sumou výživného 750 eur, čo predstavuje popri jej

pravidelných mesačných nákladoch (630 eur) sumu 120 eur na voľnočasové aktivity (záľuby, šport,
kultúru, výlety...). Táto výška je pre 22 ročnú študentku lekárstva v V. primeraná. Keďže otec býva v
dome u manželky, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, výdavky za stravu súd rozdelil medzi dvoch,
teda podľa tvrdení otca má mesačné náklady na život 1.150 eur (300+400+200+250) plus 400 eurna výživné pre jedinú dcéru činí dokopy 1.550 eur, ktorá suma je stále v medziach uvádzaného i v
konaní preukázaného príjmu otca vo výške 1.660 eur mesačne v čistom. Na porovnanie súd tiež dáva
do pozornosti účastníkom, že pred 9 rokmi mal otec čistý príjem 740 eur (čo vyplýva z pripojeného

rozvodového rozsudku) a bolo mu určené prispievať na výživu dcéry 170 eur mesačne (23% z čistého
príjmuotca)amomentálnemáotecčistýpríjem1.660eur(vyšedvojnásobný)asúdzvýšilvýživnéna400
eur mesačne, čo predstavuje 24% z čistého príjmu otca. Došlo teda k zvýšeniu výživného vychádzajúc
z príjmu otca v tom-ktorom rozhodujúcom období s rozdielom iba 1%.

7. Vzhľadom na preukázané a opodstatnené pravidelné výdavky navrhovateľky, ktoré súvisia s jej
prípravou na budúce povolanie lekárky, po zohľadnení sumy, ktorá jej ostane na voľnočasové aktivity, ak
by sa rodičia podieľali na výžive vo vyššie uvedenom rozsahu, uplynutie dlhšej doby od poslednej úpravy
pomerov, ich podstatnú zmenu, tiež s prihliadnutím na výdavky otca, ktoré všetky súd zohľadnil, hoci
neboli preukázané, aj s ohľadom na prednosť vyživovacej povinnosti pred nákladmi, ktoré rodič nie je
povinný vynaložiť, súd zvýšil výživné otca na plnoleté dieťa tak ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku

v zhode s petitom návrhu. Záverom rovnako netreba opomenúť, na aké účely sa výživné poskytuje, že
otec podporuje svoje dospelé dieťa pri náročnom vysokoškolskom štúdiu, ktoré bude predpokladane
trvať ešte štyri roky s výbornou perspektívou uplatnenia sa navrhovateľky v budúcnosti a otec by mal s
týmtovedomímstanovenúsumuvýživnéhonaúčetpriamonavrhovateľke,nakoľkosazmeniloiplatobné
miesto, posielať s hrdosťou, že bude takouto formou nápomocný.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
lebo tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde

odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho
robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:
g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo

veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.