Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201090
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1020201090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, Žilina, právne zast.: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
100938374/2020 zo dňa 25.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019
vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi rozdiel dane v sume 106 754,38 EUR
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. Daň vyrubená daňovým priznaním
predstavovala 186 528,68 EUR, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 293 283,06 EUR
a rozdiel dane predstavuje sumu 106 754,38 EUR.
Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) v odôvodnení uviedol, že vykonal u daňového subjektu

(žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku za
zdaňovacie obdobie august 2013. Daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti ORPZ v Žiline zo
dňa 23.08.2018. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019, ktorý
bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu
dňa 30.09.2019. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená a nasledujúci deň po doručení protokolu
s výzvou začalo vyrubovacie konanie.
Kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil odpočítanie dane z prijatých

faktúr od daňového subjektu NELT č. faktúry 2013082 (interné č. 20132421) s dátumom zdaniteľného
obchodu 30.08.2013, predmet fakturácie stavebné práce na stavbe Závod kanalizácia II. etapa na
základe Z.O.D. č. 24/440103/13/03-306, základ dane 128 439,90 EUR, 20% DPH 25 687,98 EUR,
celková suma 154 127,88 EUR a č. 2013087 (interné č. 20132416), s dátumom zdaniteľného obchodu
30.08.2013, predmet fakturácie stavebné práce na stavbe Závod kanalizácia II. etapa na základe Z.O.D.
č. 24/440103/13/03-306, základ dane 398 232,00 EUR, 20% DPH 79 646,40 EUR, celková suma
477 878,40 EUR. Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal splnenie vecných podmienok na

uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr, vystavených spoločnosťou
NELT. Tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác spoločnosťou NELT predložených daňovým
subjektom boli vykonaným preverovaním správcu dane vyvrátené. Práce súvisiace s realizáciou
označenej stavby boli vykonané iba spoločnosťou TuCon, a.s. a spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. anie spoločnosťou NELT. Tým, že kontrolovaný daňový subjekt tie isté práce na predmetnej stoke
zaevidoval,zaúčtovaldoúčtovníctvaauplatnilodpočítaniedane,došlokneodôvodnenémuduplicitnému
zaúčtovaniu tých istých prác. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by svedčili o

jeho tvrdeniach, že stavebné práce, ktoré by dostatočne vyvracali získané dôkazy a ktoré mali byť
fakturované spoločnosťou NELT, boli touto spoločnosťou aj reálne dodané. Správca dane spochybnil
samotné dodanie stavebných prác spoločnosťou NELT, keďže nebolo preukázané, že táto spoločnosť
ich aj reálne dodala. Takéto dodanie nebolo preukázané ani na základe výpovedí svedkov na ktoré
správca dane poukázal na stranách 4 až 6 a 8 až 10 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Správca

dane konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a ich podpísanie, resp. vytvorenie a podpísanie iných
písomností nemôže zakladať právo kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane, ak sú tieto
doklady zbavené reálneho obsahu. Naopak, nevyhnutnou podmienkou priznania práva na odpočítanie
dane je preukázanie, že predmet faktúr bol dodaný osobou uvedenou na takomto doklade. Právo na
odpočítanie dane vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za
správnosť ktorých zodpovedá. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný

len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt nepreukázal
splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z označených faktúr vystavených spoločnosťou
NELT.
Ďalej správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil

odpočítanie dane z prijatých faktúr od daňového subjektu 8G, s.r.o., Šancová 48, Bratislava, IČO
36616222, č. 01/07/2013 (interné č. 20132003) s dátumom zdaniteľného obchodu 31.07.2013, predmet
fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na území Slovenskej republiky za
mesiac 7/2013 na základe objednávky č. 1/2013/GR-1, základ dane 2 500,00 EUR, DPH 20% 500,00
EUR, celková suma 3 000,00 EUR, č. 02/07/2013 (interné č. 20132002) s dátumom zdaniteľného

obchodu 31.07.2013, predmet fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na
území Slovenskej republiky na základe objednávky, základ dane 2 100,00 EUR, DPH 20% 420,00
EUR, celková suma 2 520,00 EUR, č. 01/08/2013 (interné č. 20132181) s dátumom zdaniteľného
obchodu 30.08.2013, predmet fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na
území Slovenskej republiky za mesiac 8/2013 na základe objednávky č. 1/2013/GR-1, základ dane

2 500,00 EUR, DPH 20% 500,00 EUR, celková suma 3 000,00 EUR. Podľa správcu dane daňový
subjekt nepreukázal splnenie vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou 8G, s.r.o., keď vykonaným preverovaním boli vyvrátené
predložené tvrdenia a dôkazy daňového subjektu o vykonaní predmetných prác práve týmto označeným
dodávateľom. Bolo spochybnené samotné dodanie inžinierskej činnosti spoločnosťou 8G, s.r.o., keďže

nebolo preukázané, že táto spoločnosť ich aj reálne dodala. Takéto dodanie nebolo preukázané ani na
základe výpovedí osôb T., L. K. a K., pričom konatelia nevedeli detailne popísať, o aké práce sa jednalo a
na akých stavbách boli využité. Tento záver správca dane prijal aj na základe preukázaného prepojenia
spoločnosti BCI, a.s. a spoločnosti 8G, s.r.o., kde L. bola v kontrolovanom období konateľkou spoločnosti
8G, s.r.o. a súčasne manželkou T.. J., ktorý bol v tomto období predsedom predstavenstva spoločnosti

BCI,a.s.azároveňspoločníkomspoločnosti8G,s.r.o.Správcadanekonštatoval,žesamotnévystavenie
faktúry a ich podpísanie, resp. vytvorenie a podpísanie iných písomností nemôže zakladať právo
kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane, ak sú tieto doklady zbavené reálneho obsahu.
Naopak nevyhnutnou podmienkou priznania práva na odpočítanie dane je preukázanie, že predmet
faktúr bol dodaný osobou uvedenou na tomto doklade. Právo na odpočítanie dane vzniká až po splnení

podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Daňový
doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom
uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov z vyššie označených faktúr vystavených spoločnosťou 8G, s.r.o. Z toho správca

dane vyvodil záver, že platiteľovi, ktorý bol na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ, nemohla
vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti
u dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z predmetných faktúr u kontrolovaného platiteľa.
Daň uvedená na faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre (§ 69

ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. § 19
ods. 1 zákona o DPH. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade
a ako právna skutočnosť aj preukázané. Zároveň nebolo preukázané použitie predmetu týchto faktúrna dodanie tovarov a služieb kontrolovaným daňovým subjektom ako platiteľom v zmysle § 49 ods. 2
zákona o DPH.
Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu zo dňa 15.10.2019 k protokolu zo dňa 30.09.2019

správca dane zhrnul na strane 17 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a zaujal k nim stanovisko
na stranách 18 a 19 odôvodnenia jeho rozhodnutia.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo 100938374/2020
zo dňa 25.05.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne

skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania
obsahu výpovedí svedkov T., L. J., K.. R. Q. ako aj výpovedí svedkov H. Q., K.. M. J., K.. M. Y. a K.. R. F.,
v zmysle svedeckých výpovedí ktorých nie je možné, aby spoločnosť NELT, s.r.o. fakturovala vykonanie
prác druhýkrát, keďže práce boli vykonané dodávateľmi OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s. Osoby prítomné
na stavbe súladne uviedli osoby a spoločnosti prítomné/zúčastnené na stavbe, pričom spoločnosť NELT,
s.r.o.aleboosobujejkonateľa-T.nepoznali.Žalovanýtiežkonštatoval,žespoločnosťNELT,s.r.o.aT.M.

nie sú uvedení ani v záznamoch z kontrolných dní, napriek tomu, že ostatné zúčastnené spoločnosti sú
v týchto záznamoch uvedené a je možné rozumne očakávať takéto uvedenie. Správca dane v súvislosti
s realizáciou tejto stavby uviedol, že práce boli vykonané iba spoločnosťou TuCon, a.s. a spoločnosťou
OHL ŽS SK, a.s. a nie spoločnosťou NELT, s.r.o. Tým, že odvolávajúci sa tie isté práce na predmetnej
stoke zaevidoval, zaúčtoval do účtovníctva a uplatnil odpočítanie dane, došlo k neodôvodnenému

duplicitnému zaúčtovaniu tých istých prác. Podľa žalovaného odvolávajúci sa nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a nepreukázal skutočné dodanie a realizáciu prác uskutočnených dodávateľom NELT, s.r.o.
uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane uviedol, že odvolávajúci sa nepreukázal splnenie
vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, vystavených
spoločnosťou NELT, s.r.o. Tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác spoločnosťou NELT, s.r.o.

predložených odvolávajúcim sa boli vykonaným preverovaním správcu dane vyvrátené. Spochybnené
je samotné dodanie stavebných prác spoločnosťou NELT, s.r.o., keďže nebolo preukázané, že táto
spoločnosť ich aj reálne dodala. Vo vzťahu k faktúram za poskytnutie služieb - inžinierskej činnosti v
rámci stavieb BCI, a.s. od spoločnosti 8G, s.r.o. v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, prečo
došlo k fakturácii v prípade, ak fakturácia bola realizovaná paušálne. Odovzdané tabuľky v papierovej

forme v zmysle výpovede svedkyne J. neboli v rámci daňovej kontroly predložené a stavbyvedúci K.. Q.
a ani K.. F. nijaké písomnosti vypracované spoločnosťou 8G, s.r.o. nevideli. Potvrdenie ich existencie
a aj nadviazanie obchodného vzťahu za BCI, a.s. bolo zabezpečené T.. J., manželom L. J., ktorý bol
zároveň jediným spoločníkom 8G, s.r.o. Odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy,
ktoré by potvrdili vierohodnosť týchto faktúr a skutočnosť, že práce boli reálne vykonané. Svoje tvrdenia

nevedeli podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi ani vypočutí svedkovia. Správca dane konštatoval,
že odvolávajúci sa nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal skutočné dodanie a realizáciu prác
uskutočnených dodávateľom 8G, s.r.o. uvedeným na predmetných faktúrach. Vykonaným preverovaním
boli vyvrátené odvolávajúcim sa predložené tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác práve
týmto označeným dodávateľom. Odvolávajúci sa nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva

na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH z vyššie uvedených faktúr spoločnosťou 8G,
s.r.o. Platiteľovi, ktorý bol na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ, potom nemohla vzniknúť
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u
dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z predmetných faktúr u kontrolovaného platiteľa. Daň

uvedená na faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre (§ 69 ods.
5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. § 19 ods.
2 zákona o DPH.
Podľažalovanéhosprávcadanenevykonalibaformálnukontroludokladov,alezameralsapredovšetkým
na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane dospel k záveru,

že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených odvolávajúcim sa ku kontrole sa
neuskutočnili osobou na nich uvedenou a realizácia zdaniteľných obchodov nebola realizovaná podľa
predložených faktúr, Zmluvy o dielo č. 24/440103/12/03-306 bez uvedenia dátumu podpisu
a objednávok. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Úlohou správcu dane pri posudzovaní

opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr
a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento
tovar resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar resp. službu dodal. K námietke odvolávajúcehosa, že správca dane pri začatí daňovej kontroly nepostupoval podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku,
keďže v tom čase už bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmu právnických osôb a správca
dane mal podľa odvolávajúceho sa výkon daňovej kontroly rozšíriť aj na daň z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2013, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná na požiadanie
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, ktoré žiadosťou zo dňa 23.08.2018
požiadalo o vykonanie daňovej kontroly u odvolávajúceho sa za zdaňovacie obdobie august 2013.
Žalovaný v tej súvislosti poukázal na znenie ust. § 69 ods. 2, ods. 4, ods. 10 daňového poriadku a
konštatoval, že rozšírenie skoršie vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby o daň

z pridanej hodnoty predstavuje zákonné oprávnenie správcu dane, ale nie zákonnú povinnosť. Zákon
umožňuje správcovi dane v prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich rozšírenie daňovej kontroly
daňovú kontrolu rozšíriť, rovnako ale správcovi dane umožňuje začať samostatnú daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty. Keďže správca dane daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby
nerozšíril a daňovú kontrolu na DPH vykonal na základe samostatného oznámenia o jej začatí, na túto
daňovú kontrolu sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku nevzťahuje samostatná lehota na jej

vykonanie plynúca odo dňa uvedeného v oznámení o tejto daňovej kontrole. Začatie plynutia lehoty na
vykonanie predmetnej daňovej kontroly na DPH nie je preto možné počítať odo dňa začatia daňovej
kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe predstavujú samostatné daňové kontroly s
rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že v období medzi
ukončením skoršej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby do začatia neskoršej kontroly na

DPH, nemal odvolávajúci sa postavenie kontrolovaného daňového subjektu a nebola u odvolávajúceho
sa vykonaná daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Pretože z ust. § 46 ods. 4 daňového
poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iný druh dane, ale
len možnosť takéhoto postupu, uvedenú námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú. K námietke
odvolávajúceho sa, ktorou namieta postup správcu dane pri dokazovaní, keď nepristúpil na návrh

odvolávajúceho na vypracovanie znaleckého posudku na preverenie skutočnosti, či T. ako predseda
predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. podpísal Zmluvu o dielo č. 24/440103/13/03-306 so spoločnosťou
NELT, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane vo veci preverenia realizácie zdaniteľných obchodov od
dodávateľaNELT,s.r.o.vykonaldostatočnédokazovanie,zabezpečiltakédôkazy,zktorýchjednoznačne
vyplynulo, že predmetné stavebné práce nevykonala spoločnosť NELT, s.r.o. Hlavnými dôkazmi bola

skutočnosť, že sa jednalo o zdvojenú fakturáciu toho istého predmetu dodania, keď bolo zistené, že tie
isté práce boli fakturované dodávateľmi OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s., z obsahu výsluchov svedkov
K.. Q., p. Q., K.. J. a K.. Y. vyplynulo a všetci zhodne potvrdili, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepoznajú,
ani jej konateľa a neoznačili ju za spoločnosť, ktorá sa predmetnej stavebnej akcie zúčastnila. Taktiež
v záznamoch z kontrolných dní nebolo uvedené, rovnako sa v nich nenachádza ani meno a priezvisko

konateľa tejto spoločnosti. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné
na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. alebo osobu jej konateľa - T. M. nepoznali. Vzhľadom na
uvedené zabezpečenie dôkazu - znaleckého posudku na pravosť podpisu T.. U. J. by nemalo vplyv
na správcom dane zistený skutkový stav veci. Žalovaný uviedol, že správca dane vo veci zabezpečil
všetky relevantné dôkazy pre zistenie objektívneho stavu, pričom poukázal na ust. § 24 ods. 2

daňového poriadku. Pokiaľ odvolávajúci sa navrhuje opätovné vypočutie svedkyne H. žalovaný uviedol,
že správca dane menovanú v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty predvolal na výsluch
predvolaním zo dňa 05.06.2019, ktoré adresátom nebolo prevzaté, následne požiadal o predvedenie
svedkyne žiadosťou zo dňa 22.07.2019, avšak z dôvodu jej neprítomnosti na adrese bydliska sa ju
prostredníctvom PZSR predviesť nepodarilo. Správca dane preto ako dôkaz použil zápisnicu o skoršom

vypočutí tejto osoby č. 104164426/2016 zo dňa 26.10.2016 (Úradný záznam zo dňa 05.06.2019 č.
101361980/2019). Žalovaný k tomu uviedol, že správca dane vo veci vypočutia menovanej využil všetky
zákonné možnosti na jej predvedenie, preto námietku odvolávajúceho sa o jej opätovné vypočutie
považuje za irelevantnú. K pochybnostiam odvolávajúceho sa o vykonaní diela spoločnosťou OHL ŽS
SK, a.s. prostredníctvom Real Invest, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že počas výsluchu vykonaného

dňa 24.10.2016, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104164426/2016 bolo zistené, že
spoločnosť Real Invest, spol. s r.o., ktorej svedkyňa bola konateľkou, mala vlastných zamestnancov a
staršie stroje, napr. JCB (traktorbager), bager Nelson (pásový), Tatra automobil, čiže mala personálne a
technické podmienky na vykonanie diela. Obchodné meno tejto spoločnosti bolo opakovane uvedené aj
na dokumentoch týkajúcich sa tejto stavebnej akcie ako sú zápisnice z kontrolného dňa (napr. prezenčná

listina zo dňa 09.01.2013, kde sú za spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. uvedené dve osoby a to Y.,
V. alebo prezenčná listina zo dňa 06.03.2013, kde je za spoločnosť uvedený M. Y.). Následné dodanie
spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. ako odberateľom Real Invest, spol. s r.o. bolo potvrdené aj svedeckými
výpoveďami T.. J., K.. Y. a K.. Q.. V súlade s prejednávacou zásadou správca dane nemá zákonnúpovinnosť skúmať a vyhľadávať, kto predmetné diela vykonal. Správca dane, ktorý získa oprávnené
pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový
subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej

faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti platí zásada
prejednávacia a nie vyhľadávacia. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Žalovaný v tejto

súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry a zmluvy, ale musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu
odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky,
ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať

uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry. Aj podľa žalovaného odvolávajúci sa nepreukázal, že zo strany dodávateľov
bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť
a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle §
49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolávajúci sa nevyvrátil

dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľmi uvedenými na
sporných faktúrach a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľoch NELT, s.r.o. a 8G, s.r.o.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Domáhal sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového rozhodnutia a vec žiadal

vrátiť Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu žalovaný neprihliadol na to, že
v danom prípade zaniklo právo vyrubiť daň v zmysle § 69 daňového poriadku. V danom prípade boli
totiž voči BCI, a.s. začaté dve daňové kontroly, a to daňová kontrola pre daň z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2013, ktorá bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa
20.07.2015abolaukončenáprotokolomzodňa15.07.2016.DaňovákontrolanaDPHzaobdobieaugust

2013 bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17.09.2018 ku dňu 23.10.2018
a bola ukončená protokolom zo dňa 30.09.2019. Voči žalobcovi boli na tie isté faktúry z toho istého
obdobia vykonané dve daňové kontroly v úplne iných časových obdobiach (20.07.2015 - 15.07.2016 a
23.10.2018 -30.09.2019) a to aj napriek tomu, že podľa § 46 ods. 1 DP lehota na vykonanie daňovej
kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V prípade žalobcu však daňová kontrola trvala prakticky

viac ako 4 roky, čo je očividne v rozpore s citovaným ustanovením zákona. Podľa žalobcu nie je
mysliteľné, aby daňové orgány preverovali úplne tie isté skutočnosti prakticky dvakrát, v dvoch rôznych
daňových kontrolách a čo je najpodstatnejšie - celkovo počas obdobia ktoré až štyrikrát prekračuje
zákonom povolenú dĺžku daňovej kontroly. V danom prípade daňové orgány nepostupovali ani v zmysle
§ 46 ods. 4 DP a nerozšírili daňovú kontrolu o kontrolu DPH. Daňové orgány nesmú zneužiť rôznosť

druhu daní na zneužitie zákona a účelové predlžovanie zákonných lehôt. V posudzovanom prípade bol
daňový subjekt prešetrovaný ohľadom úplne tých istých skutočností (NELT, s.r.o., 8G, s.r.o.) v dvoch
rôznych daňových kontrolách trvajúcich viac ako 4 roky. Žalobca považuje druhú daňovú kontrolu na
DPH za 8/2013, ktorá sa zaoberala presne tými istými skutočnosťami ako 2 roky predtým ukončená
daňová kontrola pre daň z príjmu za 2013, za absolútne nezákonnú. Ďalej žalobca namieta že v zmysle

§ 69 ods.1 DP uplynula päťročná lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň (daňové priznanie/
povinnosť zaplatiť daň existovala v roku 2013, k vyrubeniu DPH došlo na konci roku 2019, t.j. po uplynutí
zákonnej päťročnej lehoty). Žalobca tiež namieta, že daňové orgány odmietli vykonať dôkazy, ktoré
žalobca v konaní navrhoval, prvým bol návrh na znalecké skúmanie podpisov T. na zmluve so spol.
NELT, s.r.o., ku ktorej sa T. vyjadril spôsobom, že túto zmluvu on za žalobcu nepodpísal. Žalobca však

nepovažuje tvrdenia T.. J. za pravdivé, nakoľko v danom čase viedol spoločnosť žalobcu a faktúry
a zmluvy so spoločnosťou NELT, s.r.o. boli u žalobcu riadne zaevidované a riadne účtované a preto
neexistuje možnosť, aby o nich T.. J. nevedel. Pre správne zistenie skutkového stavu veci a všetkých
rozhodujúcich okolností mal byť tento dôkaz vykonaný. Ďalej žalobca navrhoval vypočuť aj p. H. Q.,ktorej spoločnosť Real Invest, s.r.o. mala vykonať ako subdodávateľ dielo pre spoločnosť OHL ŽS SK,
a.s. Daňové orgány vychádzali iba z jej výsluchu v predchádzajúcej daňovej kontrole z 24.10.2016, ktorá
však práve vyvolala potrebu jej vypočutia, pretože objektívne vyvolala pochybnosti o tom, či spoločnosť

Real Invest, s.r.o. skutočne nejaké práce pre OHL ŽS SK, a.s. vykonávala. T. si totiž na výsluchu dňa
24.10.2016 vôbec nič nepamätala, nevedela si spomenúť na meno jediného zamestnanca či živnostníka
pracujúceho pre Real Invest, s.r.o. a uviedla ako pracovné prostriedky tri staré stroje, ktorých hodnota
podľa účtovníctva spoločnosti mala predstavovať 17 741 EUR. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
skutkový stav nebol správcom dane dostatočne zistený, keď nerešpektoval dôvodné návrhy daňového

subjektu na vykonanie dôkazných prostriedkov a preto aj jeho skutkové závery sú nepresvedčivé.

4.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa20.08.2021.Zotrvalnaskutkovýchzisteniachaprávnom
posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Okrem iného uviedol, že hlavnými dôkazmi, z
ktorých správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní bola skutočnosť, že sa jednalo o zdvojenú
fakturáciu toho istého predmetu dodania, keď bolo zistené, že tie isté práce boli fakturované dodávateľmi

OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s., z obsahu výsluchov svedkov K., p. Q., K.. J. a K.. Y. vyplynulo a všetci
zhodne potvrdili, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepoznajú, ani jej konateľa a neoznačili ju za spoločnosť,
ktorá sa predmetnej stavebnej akcie zúčastnila. Taktiež v záznamoch z kontrolných dní nebolo uvedené,
rovnako sa v nich nenachádza ani meno a priezvisko konateľa tejto spoločnosti. Osoby prítomné na
stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. alebo

osobu jej konateľa - p. T. M. nepoznali. Vo vzťahu k faktúram za poskytnutie služieb - inžinierskej činnosti
v rámci stavieb BCI, a.s. od spoločnosti 8G, s.r.o. v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, prečo
došlo k dofakturácii, v prípade, ak fakturácia bola realizovaná paušálne. Odovzdané tabuľky v papierovej
forme v zmysle výpovede p. J. neboli v rámci daňovej kontroly predložené a stavbyvedúci Q. a ani
p. F. nejaké písomnosti vypracované spoločnosťou 8G, s.r.o. nevideli. Potvrdenie ich existencie a aj

nadviazanie obchodného vzťahu za BCI, a.s. bolo zabezpečené dr. J., manželom p. J., ktorý bol zároveň
jediným spoločníkom 8G, s.r.o. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili
vierohodnosť týchto faktúr a skutočnosť, že práce boli reálne vykonané. Svoje tvrdenia nevedeli podložiť
žiadnymi relevantnými dôkazmi ani vypočutí svedkovia. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že
žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorých podľa

§ 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne mu podľa predložených faktúr
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a náhradu súdnych trov a trov
vlastného právneho zastúpenia mu nepriznať.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe reagoval replikou zo dňa 11.10.2021,
v ktorej zotrval na názore, že správca dane, pokiaľ sa chystal prijať záver o neuznaní faktúr v daňovej
kontrole pre daň z príjmu, mal jednoznačne rozšíriť túto daňovú kontrolu o DPH, resp. hoci aj mohol
začaťsúbežnedaňovúkontrolupreDPH,nakoľkomumuselobyťúplnejasné,žezáveroneoprávnenosti
faktúry z hľadiska dane z príjmu automaticky vecne znamená jej neoprávnenosť aj z hľadiska DPH.

Namiesto toho však správca dane z nepochopiteľného dôvodu začal pre úplne tie isté skutočnosti ako
boli predmetom už v roku 2016 skončenej daňovej kontrole v roku 2018 daňovú kontrolu pre DPH, čím
vystavil žalobcu tomu, že bol očividne v rozpore s účelom a zmyslom daňového poriadku vystavený
dvom daňovým kontrolám počas 4 rokov pre tie isté skutočnosti. Žalobca pritom poukázal na rozsudky
NSSR č.k. 3Sžf 42/2007, č.k. 8Sžfk 16/2016 ako i nález ÚS SR č. III. ÚS 24/2020 z 29.06.2010, z

ktorých citoval. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyjadril žiadnym spôsobom ku skutočnostiam, že správca
dane nevykonal navrhovaný dôkaz z hľadiska preskúmania pravosti podpisu T.. J. na zmluve o dielo a
nevykonal výsluch p. Q.. Zotrval na podanej žalobe a žiadal súd, aby jej vyhovel v celom rozsahu.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) v medziach žalobných bodov
(§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
z nasledovných dôvodov.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu verejnej správy.Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom

ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( 29.05.2020) - ďalej len daňový poriadok, pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo

kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontrolypožiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly
zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v zápisnici o začatí daňovej

kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
33) Zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti

odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov,2)
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.

2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo

dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže
lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12
mesiacov.
36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 534/2005 Z.z.

Podľa§69ods.1daňovéhoporiadkuaktentozákonaleboosobitnýpredpisneustanovujeinak,nemožno
vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí
piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol
daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému

subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý
si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmych
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová
strata vykázaná.
1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej

núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z. z.
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.08.2013 (ďalej
zákon o DPH) predmetom dane jea) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov
služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné
povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa
považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto
majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie

na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia
nedohodnú inak.
1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných
veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č.
337/1998 Z.z.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je

ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej

zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

9. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru
v Žiline, odbor kriminálnej polície žiadosťou číslo ČVS: ORP-816/3-VYS-ZA-2018 zo dňa 31.07.2018
požiadalo Daňový úrad Žilina o vykonanie daňovej kontroly na DPH u žalobcu za obdobie august
2013. Na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.09.2018 začala u žalobcu dňa
23.10.2018 daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Dňa 30.09.2019 bol spísaný

Protokol z daňovej kontroly číslo 102254895/2019. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 30.09.2019
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal vyjadrenie k
protokolu dňa 15.10.2019, v ktorom uviedol, že správca dane mal v rámci daňovej kontroly vykonať
znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu T. na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o., mal
vypočuť svedkyňu p. Q. a daňová kontrola mala byť zastavená podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
Podľa úradného záznamu správcu dane č. 102435276/2019 zo dňa 24.10.2019 termín prerokovania

pripomienok daňového subjektu k Protokolu č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019 bol stanovený na
26.11.2019. Podľa úradného záznamu správcu dane číslo 102765869/2019 zo dňa 27.11.2019 sa na
dohodnutýtermínprerokovaniasadaňovýsubjektBCI,a.s.aanijehozástupcanedostavil.Správcadane
vydal rozhodnutie č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 o vyrubení rozdielu dane vo výške 106 754,38
EUR za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalovaný toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu

rozhodnutím číslo 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.
VpredloženomadministratívnomspisesanachádzatiežProtokolč.103512716/2016zodňa15.07.2016
z daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby kontrolovaného daňového
subjektu BCI, a.s. za zdaňovacie obdobie rok 2013. Daňová kontrola na dani z príjmov právnickej
osoby bola začatá dňa 18.08.2015. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava vydal dňa

16.03.2017 pod číslom 100481612/2017 rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku
vyrubil daňovému subjektu BCI, a.s., Žilina rozdiel v sume daňovej straty 712 075,58 EUR na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré bolo podľa pripojenej fotokópie doručenky
daňovému subjektu doručené dňa 22.03.2017.

10. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného číslo 100938374/2020 zo dňa
25.05.2020 správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia ako i zrušenia rozhodnutia Daňového
úradu Žilina číslo 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 a vrátenia veci Daňovému úradu Žilina na ďalšie
konanie.
Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v súlade s podaným odvolaním zo dňa 07.01.2020 proti

prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.12.2019 namietal, že daňové orgány nepostupovali v zmysle
§ 46 ods. 4 daňového poriadku a nerozšírili daňovú kontrolu vykonávanú na dani z príjmu právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 o kontrolu DPH, čím došlo k porušeniu zákona, keď daňový
subjekt je prešetrovaný ohľadom úplne tých istých skutočností (NELT, s.r.o., 8G, s.r.o.) v dvoch rôznych
daňových kontrolách trvajúcich viac ako 4 roky, v dôsledku čoho je druhá daňová kontrola na DPH za

8/2013 absolútne nezákonná, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Vychádza
pritom zo znenia ust. § 46 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ak správca dane v priebehu daňovej
kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia
alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly
alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj

o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane
povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Z citovaného
ustanovenia pre správcu dane nevyplýva obligatórna povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iný
druh dane, ale len možnosť takéhoto postupu a v druhom rade správny súd poukazuje na skutočnosť,
že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 bola vykonaná na

základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-816/3-VYS-
ZA-2018 zo dňa 31.07.2018, kedy už daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2013 bola už u žalobcu ukončená, táto začala dňa 18.08.2015 a bol z nej vypracovaný
Protokolčíslo103512716/2016zodňa15.07.2016.DaňovýúradprevybranédaňovésubjektyBratislava
vydal pod číslom 100481612/2017 zo dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona

č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určil daňovému subjektu BCI, a.s., Žilina rozdiel v sume daňovej straty 712 075,58
EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré bolo podľa pripojenej
fotokópie doručenky daňovému subjektu doručené dňa 22.03.2017.Keďže správca dane vykonal na základe samostatného oznámenia číslo 101816627/2018 zo dňa
17.09.2018 samostatnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013
so začiatkom daňovej kontroly dňa 23.10.2018, ktoré žalobca prevzal podľa pripojenej doručenky dňa

18.09.2018, postupoval v súlade so zákonom. Keďže správca dane daňovú kontrolu na dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2013 nerozšíril a daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty vykonal na základe
samostatného oznámenia o jej začatí, na túto daňovú kontrolu sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového
poriadku vzťahuje samostatná lehota na jej vykonanie plynúca odo dňa uvedeného v oznámení o tejto
daňovej kontrole, t.j. od dňa 23.10.2018. Začatie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 nie je možné počítať odo dňa začatia daňovej
kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe predstavujú samostatné daňové kontroly s
rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že v období medzi
ukončením skoršej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby do začatia kontroly na dani z pridanej
hodnoty nemal žalobca postavenie kontrolovaného daňového subjektu a nebola u neho vykonávaná
daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 69 ods. 1 daňového

poriadku uplynula päťročná lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň, nemá oporu v zákone.

11. Žalobca ďalej v správnej žalobe namieta, že daňové orgány odmietli vykonať dôkazy, ktoré žalobca v
konaní navrhoval. Prvým bol návrh na znalecké skúmanie podpisov T. na zmluve so spoločnosťou NELT,
s.r.o., ku ktorej sa T.. J. vyjadril spôsobom, že túto zmluvu on za žalobcu nepodpísal. Správny súd pritom

poukazujenavýpoveďsvedkaK..M.Y.,vtomčaseprojektovéhomanažéraspoločnostiOHLŽSSK,a.s.,
ktorý v Zápisnici č. 102862665/2016 zo dňa 04.04.2016 vypovedal, že na akcii Závod - kanalizácia - II.
etapa v roku 2013 zastával funkciu projektového manažéra, riadil subdodávky subdodávateľov, nevedel,
kto zastupoval spoločnosť BIC, a.s., práce na tejto stavbe boli zabezpečované formou inžinieringu, t.j.
subdodávateľské, spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. pôsobila v rámci riadenia prác na danom úseku, bol

priamo fyzicky prítomný za spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. na stavenisku a práce na tejto zákazke pre
OHL ŽS SK, a.s. zabezpečovala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. v pozícii subdodávateľa, celkové
práce formou odovzdávacieho a preberacieho protokolu riešil osobne so zástupcom BCI, a.s. p. Q.,
zápisy v stavebnom denníku pre ne realizoval ich subdodávateľ Real Invest, spol. s r.o. v zastúpení p.
Y.. Nepozná spoločnosť NELT s.r.o. a ani osobu T. M., okrem OHL ŽS SK, a.s. sa na tejto stavebnej akcii

zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ, na ktorého si nespomenul.
Samotný T.. U. J. do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101685190/2019 zo dňa 10.07.2019 uviedol,
že Zmluvu o dielo č. 24/44/0103/12/03-306 bez dátumu podpisu so spoločnosťou NELT s.r.o. vo veci
dodania stavebných prác na stavbe Závod - kanalizácia - II. etapa nepodpísal a túto firmu nepozná.
Predmetného výsluchu sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý na základe výzvy správcu

dane svedkovi žiadne otázky nepoložil. Svedok už aj predtým v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo
103978732/2016 zo dňa 26.09.2016 uvádzal, že si nevie vysvetliť zmluvu so spoločnosťou NELT s.r.o.
a myslí si, že túto zmluvu nepodpísal. Svedok K. člen predstavenstva spoločnosti TuCon, a.s., vypočutý
na ústnom pojednávaní daň 31.03.2016 v zápisnici č. 102846619/2016 okrem iného vypovedal, že
spoločnosť NELT, s.r.o. nepozná, spoločnosť TuCon, a.s. predložila spoločnosti BCI, a.s. svoju ponuku

na realizáciu prác na uvedenej stavbe, následne došlo k podpísaniu zmluvy o dielo, za spoločnosť BCI,
a.s. vystupoval H. a za TuCon, a.s. vystupovali osoby K.. Q. ako generálny riaditeľ, K.. Z. ako obchodno-
technický riaditeľ a svedok osobne, bol priamym nadriadeným ich stavbyvedúceho na tejto stavbe,
ktorým bol K.. T. R. a priamo zodpovedal za realizáciu zákazky, pričom takéto štandardné líniové stavby
(kanalizácia) realizuje spoločnosť TuCon, a.s. pravidelne, bežne, za spoločnosť žalobcu v súvislosti s

touto akciou vystupoval K.. R. Q., ktorý prevzal vykonané práce a stavebné práce na stoke vykonávali
priamo a výlučne zamestnanci spoločnosti TuCon, a.s. okrem prác pri realizácii domových prípojok,
tieto práce realizovala pre TuCon, a.s. spoločnosť PAVLU s.r.o., stavebný denník spoločnosti TuCon,
a.s. viedol stavbyvedúci a manažér stavby K.. T. R., v jeho neprítomnosti ho zastupoval p. C. T., ktorý
bol na tejto stavbe prítomný. Spoločnosť TuCon, a.s. evidoval na predmetnej akcii subdodávateľov

spoločnosti BCI, a.s. a to UNISTAV Senica, OHL ŽS SK, a.s. nie je možné, aby boli tie isté položky v
tom istom množstve vykonané okrem spoločnosti TuCon, a.s. aj inou spoločnosťou. Spoločnosť NELT,
s.r.o. a ani T. M., jej konateľa, nepoznal ani svedok K.. R. Q., hlavný stavbyvedúci na stavbe Závod -
kanalizácia - II. etapa, ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu, vypočutý na ústnom pojednávaní
konanom dňa 12.07.2019, o čom bola spísaná zápisnica číslo 101700040/2019. Svedok potvrdil, že nie

je možné, aby práce na Stokách A1-2-1, A1-2-1-1, A1-2-1-2, A1-2-1-3, A1-2-1-4 boli vykonané naraz
dvomi spoločnosťami, pričom tieto práce vykonala spoločnosť TuCon, a.s. Z písomností predložených
obcou Závod bolo zistené, že obchodné meno spoločnosti NELT, s.r.o. ani osoba menom T. M. nie
je uvedená na dokumentoch týkajúcich sa tejto stavebnej akcie, hoci by sa mali v týchto záznamochnachádzať, ak sa zúčastňovali stavebných prác, ich kontroly a koordinácie v súlade s výpoveďou T.
zo dňa 24.10.2016, najmä ak spoločnosť NELT, s.r.o. bola reálne priamym dodávateľom kontrolovanej
spoločnosti. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom

spoločnosť NELT, s.r.o. ani osobu jej konateľa T. M. nepoznali. S poukazom na uvedené, žalobcom
navrhnutý dôkaz na znalecké skúmanie podpisov T.. J. na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o. podľa
názoru správneho súdu nemá vplyv na správcom zistený skutkový stav veci, keďže tento zabezpečil
všetky relevantné dôkazy pre zistenie objektívneho stavu veci.

12. Vypočuť svedkyňu H. Q., ktorej spoločnosť Real Invest, s.r.o. mala vykonať ako subdodávateľ dielo
pre spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. nebolo možné, pretože predvolanie na ústne pojednávanie neprevzala
a Okresné riaditeľstvo PZ Čadca, obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto dňa 20.08.2019 pod
číslom OPPZ-CA-OPP6-724-001/2019 oznámilo, že nemohla byť predvedená, lebo sa dňa 09.08.2019
v mieste bydliska nenachádzala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jej výpoveď zo dňa 24.10.2016 objektívne
vyvolala potrebu jej vypočutia, pretože objektívne vyvolala pochybnosti o tom, či spoločnosť Real Invest,

s.r.o. skutočne nejaké práce pre OHL ŽS SK, a.s. vykonávala, správny súd poukazuje na výpoveď
svedka K. vypočutého do Zápisnice číslo 102862665/2016 dňa 04.04.2016, ktorý priamo potvrdil, že
práce na uvedenej zákazke pre OHL ŽS SK, a.s. zabezpečovala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. v
pozícii subdodávateľa a spoločnosť NELT s.r.o. ani osobu T. M. nepozná, okrem OHL ŽS SK, a.s. sa na
tejto stavebnej akcii zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ, na ktorého

si nespomína. Naviac pri vypočutí svedkyne H. Q. na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 sa
zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý so súhlasom správcu dane svedkyni kládol aj otázky.
K akým ďalším skutočnostiam by mala byť svedkyňa H. opätovne vypočutá, žalobca v správnej žalobe
nešpecifikoval. Napokon, nebolo vylúčené, pokiaľ žalobca považoval opakované vypočutie svedkyne H.
za nevyhnutné, aby prítomnosť tejto svedkyne zabezpečil žalobca sám.

13. Správny súd zdôrazňuje, že vždy od konkrétnej situácie v tom - ktorom daňovom konaní závisí, či
a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia
rozsudku NSSR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy,
ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie

dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré

správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/81/2018
so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných
vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom
úseku (napr. ust. § 69 daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt apriori zabezpečí od

druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu
zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty
na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov,
a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti,
či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto

je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod
vplyvom najmä súkromného práva.

14. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú
dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská

prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti
z hľadiska § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a
bol aj správne právne posúdený.

15. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd
žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 odsek 1 SSP a contrario tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu
trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu -

výnimočnosť situácie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva

nakrajskomsúde,ktorýnapadnutérozhodnutievydal.Vkasačnejsťažnostisamusíokremvšeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.