Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/14/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207372
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul.
29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Crossdefault Management
Group, k. s., Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu
J.. V. Š. - MKV, Jakubov č. 475, 900 63 Jakubov, IČO: 32 642 890, zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát,
Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa
25.10.2022 potvrdzuje.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že pohľadávky žalobcu za mesiac
12/2016 vo výške 1.379,53 EUR, za mesiac 1/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 2/2017 vo výške
2.048,99 EUR, za mesiac 3/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 4/2017 vo výške 2.048,99 EUR,
za mesiac 5/2017 vo výške 1.057,49 EUR sú v konkurze sp. zn. 8K/48/2015 vedenom na tunajšom
súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 pohľadávkami proti podstate a v konkurze budú uspokojované v poradí
určenom v ustanovení § 87, ods. 2, písm. i ZKR. II. výrokom žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
súdneho konania voči žalovanému.

Rozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1,3,4,6,9, 87 ods. 2 písm. i), ods. 8 zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZKR), §§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) 141 ods. 1, § 144 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len OBZ).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2018 sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu
vedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 z titulu nezaplateného poistného na sociálne
poistenie za obdobie 12/16 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR sú pohľadávkami proti podstate.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti
podstate, keďže na jej vznik musia byť splnené kumulatívne dve podmienky - a to, že pohľadávka vznikla
po vyhlásení konkurzu a súčasne súvisí s prevádzkou podniku počas konkurzu alebo so správou a
speňažovaním majetku. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení
konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu.

Pohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani
so speňažovaním majetku počas konkurzu.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávky, určenia
pravosti ktorých sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 87 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Súd sa v konaní zaoberal len dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí
pohľadávky správcom zo dňa 10.4.2018, a teda skutočnosťou, či žalobca preukázal splnenie podmienok
ustanovených v § 87 ZKR.
Istinu pohľadávok tvorila suma 10.632,98 EUR tvorená dlžným poistným za obdobie 12/2017 až 5/2017.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal
vznik pohľadávok po vyhlásení konkurzu úpadcu. Žalobca preukázal, že pohľadávky vznikli v zmysle
ust. § 142 zák. č. 461/2003 Z. z. ako poistné za kalendárny mesiac pozadu po nesplnení povinnosti
zaplatiť poistné.
Žalovaný v konaní po oboznámení sa s predloženou judikatúrou uviedol, že rozhodnutia nie sú
použiteľné pre prejednávanú vec, nakoľko sa v nich riešili odvody za zamestnancov, avšak v
prejednávanej veci sú predmetom odvody priamo úpadcu, a teda nie je možné uplatniť fikciu, že
existencia zamestnancov priamo predpokladá prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu.
Žalobca s argumentáciou žalovaného nesúhlasil a predložené judikáty vyložil tak, že ustálili povinnosť
správcu po vyhlásení konkurzu formálne ukončiť prevádzkovanie živnosti úpadcu a odhlásiť živnostníka,
na základe čoho žalobca ukončí predpisovanie poistného.
Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, ktorým preukázal, že žalovaný ukončil registráciu až k
17.5.2017, a teda až do tohto dátumu mu vznikala povinnosť uhrádzať poistné (vrátane mesiaca 12/2016
až 5/2017). Súd taktiež prisvedčil argumentácii žalobcu (a predloženým rozsudkom), keď konštatoval,
že pojem súvisieť s prevádzkou podniku počas konkurzu je potrebné vykladať v zmysle definície
podniku podľa ustanovenia § 5 OBZ v tom zmysle, že ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné
úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku
počas konkurzu. Je teda nesporné, že v zmysle uvedeného došlo konaním žalovaného k ukončeniu
prevádzkovania podniku až 17.5.2017 ukončením registrácie živnosti úpadcu.

4. Súd v konaní ustálil, že povinnosť ukončiť prevádzkou formálnym odhlásením úpadcu ako živnostníka
nie je viazaná na existenciu zamestnancov, a skutočnosť, že dôvodom predpisovania pohľadávok po
vyhlásení konkurzu nie je existencia zamestnancov úpadcu, ale skutočnosť, že žalovaný neukončil
prevádzkovanie živnosti. Do doby formálneho ukončenia prevádzkovania živnosti úpadcu žalobca
oprávnene predpisoval odvody úpadcovi. V zmysle uznesenia NS SR 3Obdo/9/2017 pojem „ak súvisia s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ súd vyložil v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 ObZ
tak, že ak žalovaný ako správca neuskutoční relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej
činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.
Žalobca teda preukázal, že prihlásené pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a
súviseli s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, a teda sú pohľadávkami proti podstate.
Súd rozhodol na pojednávaní dňa 22.6.2021 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4CoKR/2/2022 zo dňa 23.6.2022 rozhodol tak, že rozsudok
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd v zmysle odôvodnenia krajského súdu ustálil časovú os podania žaloby takto:
- 8.12.2016 vyhlásenie konkurzu
- 9.12.2016 účinky vyhlásenia konkurzu
- 17.1.2018 prihlásenie žalovanej pohľadávky žalobcom
- 10.4.2018 vypracované popretie pohľadávky žalovaným
- 13.4.2018 doručené popretie žalobcovi
- 24.4.2018 podaná žaloba

8. V zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR posledný deň na podanie žaloby bol 29.4.2018. Vzhľadom na
skutočnosť, že žaloba bola doručená súdu 24.4.2018, súd konštatoval dodržanie 15-dňovej lehoty na
podanie žaloby na určenie pohľadávky žalobcom.

9. Nad rámec pôvodného odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že výklad ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR
je podľa názoru súdu potrebné vykladať podľa záverov NS SR vyslovených v rozsudku 1Sžzo 37/2014
a 3Obdo 9/2017, v ktorých sa NS SR zhoduje na potrebe vykladať pojem „ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 OBZ s tým, že ak správca
neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k
prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.

10. Súd zároveň poukázal aj na rozhodnutia KS Žilina sp. zn. 13CoKR 15/2016, 13CoKR 36/2016, KS
Nitra sp. zn. 15CoKR 5/2019, 26CoKR 12/2018, v ktorých odvolacie súdy potvrdili rozsudky súdov prvej
inštancie v konaniach o určenie pravosti pohľadávok proti podstate založených na rovnakom skutkovom
základe (či už samostatných SZČO alebo v kombinácii SZČO - zamestnanci). Vo všetkých uvedených
rozsudkoch súdy konštatovali, že popretie pohľadávok žalobcu súvisiacich s prihlásenou pohľadávkou
proti podstate po vyhlásení konkurzu do doby ukončenia živnosti je nedôvodné, a prihlásené pohľadávky
súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

11. Súd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody
v závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je zrejmé,
že ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím a súhlasom
správcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil, nepozastavil ani iným
zákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO, a preto sa súd nemohol
stotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia živnosti k prevádzkovaniu
podniku nedochádzalo. Súd konštatuje nečinnosť žalovaného ako správcu vo vzťahu k ukončeniu
podnikania úpadcu až 17.5.2017 nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť prevádzkovať živnosť
úpadcu v súlade s právnymi predpismi.

12. Súd mal za preukázané, že úpadca ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo
všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017 a do tohto dňa bol povinný ako osoba podnikajúca na
základe živnostenského oprávnenia plniť povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona č. 461/2003
Z. z..

13. S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dospel súd k
záveru, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia
plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú
mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal
za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu až do doby
ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých predmetoch podnikania.

14. Podľa názoru súdu je existencia platného podnikateľského oprávnenia úpadcu po vyhlásení
konkurzu dostatočným predpokladom na vznik nároku žalobcu na uplatnenie nároku na poistné. Súd
súčasne prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že nie je možné od žalobcu požadovať v
prebiehajúcich konkurzoch fyzickú kontrolu prípadného reálneho výkonu podnikania všetkých úpadcov.

15. Krajský súd zaviazal súd vysporiadať sa s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016. Súd konštatoval, že pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo všetkých
citovaných rozhodnutí spolu s rozhodnutiami NS SR 2MCdo/30/2012, KS Nitra 15CoKR/6/2015, KS
Žilina 13CoKR/126/2016 a KS Trenčín 8CoKR/20/2016, a preto rozhodnutie KS BB 23S/34/2014
vyhodnotil ako exces zaužívanej rozhodovacej praxe a pri rozhodovaní sa stotožnil s väčšinovým
právnym názorom prezentovaným citovanými rozhodnutiami krajských súdov a najvyššieho súdu.

16. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil
právo na určenie uplatneného nároku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Žalobcovi nevznikli trovy konania, preto rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v
druhom odseku výrokovej časti rozsudku.

17. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa § 355 ods. 1 v spojení s § 365
ods. 1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že vo vzťahu k hlavnej námietke žalovaného spočívajúcej v odlišnej skutkovej a právnej
situácii riešenej v súdnych rozhodnutiach, na ktoré sa odvolával žalobca, a o ktoré oprel svoje právne
závery aj prvoinštančný súd, súd v rozsudku zotrval na svojom pôvodne formulovanom závere,
že ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej
činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Neexistencia zamestnancov
úpadcu a skutočnosť, že žalobcom uplatňované pohľadávky nie sú pohľadávkami z titulu odvodov,
ktoré má uhrádzať úpadca ako zamestnávateľ, ale ide o odvody za samotného úpadcu ako fyzickú
osobu formálne evidovanú v živnostenskom registri, nie je v zmysle záverov prvoinštančného súdu
dôvodom (popri iných skutočnostiach) na konštatovanie, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti
po vyhlásení konkurzu nedochádzalo. Z týchto úvah súd následne vyvodil, že predmetné pohľadávky
žalobcu sú pohľadávkami proti podstate.
Súd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody
v závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je
zrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím
a súhlasom správcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil,
nepozastavil ani iným zákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO,
a preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia
živnosti k prevádzkovaniu podniku nedochádzalo. Súd konštatoval nečinnosť žalovaného ako správcu
vo vzťahu k ukončeniu podnikania úpadcu až 17.5.2017, nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť
prevádzkovať živnosť úpadcu v súlade s právnymi predpismi.“
Žalovaný sa s vyššie uvedeným právnym názorom súdu nestotožnil a považoval ho za nesprávny.
Opätovne uviedol, že na naplnenie znakov zákonnej definície pohľadávky proti podstate podľa
ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) sa vyžaduje kumulatívne
splnenie troch základných podmienok:
- právny dôvod - pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie,
- čas vzniku pohľadávky - po vyhlásení konkurzu (časová podmienka),
- súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (vecná podmienka).
Je nesporné a žalovaný to ani nespochybňoval, že prvé dve zákonné podmienky (právny dôvod a
čas vzniku pohľadávky) sú z hľadiska posudzovania, či ide o pohľadávky proti podstate, naplnené.
Žalovaný však trval na tom, že nevyhnutná vecná podmienka v danom prípade splnená nebola. V
priebehu súdneho konania nebolo sporné a ani nijako namietané, že k reálnemu výkonu podnikateľskej
činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu nedochádzalo. K výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu po
vyhlásení konkurzu bezpochyby objektívne ani nemohlo dochádzať, nakoľko úpadca v čase vyhlásenia
konkurzu reálne nevlastnil žiadny podnik. Z uvedených objektívnych dôvodov totiž v prevádzkovaní
podniku ani nemohol pokračovať.
Súd teda založil záver o splnení vecnej podmienky prevádzkovania podniku počas konkurzu na
tej jedinej skutočnosti, že k formálnemu zániku živnostenského oprávnenia úpadcu došlo až dňom
17.5.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Až do tohto momentu mala byť, podľa súdu, splnená vecná
podmienka prevádzkovania podniku podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, s čím však žalovaný rozhodne
nesúhlasí.
V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
oprávnenie prevádzkovať živnosť (živnostenské oprávnenie) vzniká fyzickým osobám dňom ohlásenia,
alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom. Živnostenské oprávnenie
predstavuje licenciu, ktorá jej nositeľa iba oprávňuje (vice versa nenúti) vykonávať živnosť. Samotné
vydané živnostenské oprávnenie však ešte automaticky neznamená, že jeho držiteľ počas konkurzu aj
reálne prevádzkuje podnik, tak ako to vyžaduje ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Formálne disponovanie
živnostenským oprávnením ešte samo osebe nepredstavuje súčasné reálne naplnenie pojmu
„prevádzkovanie podniku počas konkurzu“. Pre naplnenie vecnej podmienky prevádzkovania podniku
správcom počas konkurzu, sa podľa názoru žalovaného vyžaduje jeho skutočné prevádzkovanie, nie
len formálny zápis v živnostenskom registri. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevádzkovaní
podniku počas konkurzu. Len pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho ustanovenia ZKR ani iného právneho
predpisu nevyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu formálne ukončiť za úpadcu
živnostenské oprávnenie. Takéto právo prislúcha úpadcovi.

Z hľadiska kvalifikácie pohľadávok prihlásených do konkurzu ako pohľadávok proti podstate je teda
rozhodujúce, či správca reálne pokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu, a nie to, či eventuálne došlo
k formálnemu oznámeniu ukončenia podnikania živnostenskému úradu.
Ďalej uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe domáha určenia uplatnenej pohľadávky na poistnom na
sociálne poistenie ako pohľadávky proti podstate. Predmetné pohľadávky predstavujú poistné SZČO
na sociálne poistenie, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba. Nejedná sa
teda o povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné na sociálne poistenie za zamestnancov. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku na podporu svojich právnych záverov odvoláva na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžzo 37/2014, sp. zn. 3Obdo 9/2017, sp. zn. 3Obdo/9/2017 a sp. zn.
2MCdo/30/2012. Všetky uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však pracujú s odlišnou skutkovou
a právnou situáciou, kde predmetom konania boli pohľadávky voči úpadcovi ako zamestnávateľovi. To
isté platí aj pre ďalšie rozhodnutia krajských súdov, na ktoré prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
poukázal. V týchto rozhodnutiach ide o diametrálne odlišný stav, než aký je predmetom posudzovania
v tomto súdnom konaní, a preto tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na daný prípad.
Ako to žalovaný v priebehu konania už viackrát uviedol, okrem iného aj v odvolaní voči rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-124 zo dňa 22.06.2021, v rozhodnutiach, na ktoré
súd a žalobca poukazujú, súdy v podstate formulovali určitú fikciu prevádzkovania podniku počas
konkurzu, avšak len vo vzťahu k pohľadávkam z odvodov uhrádzaných za zamestnancov úpadcu,
resp. vo vzťahu ku garančnému fondu, nie však vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom za úpadcu
samotného ako SZČO. V tam posudzovaných veciach bolo aj vzhľadom na zamestnávanie existujúcich
zamestnancov nepochybné, že reálne dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu, pričom
podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania aj po vyhlásení konkurzu
reálne existuje. Aplikácia právnych záverov takýchto rozhodnutí, v ktorých bolo posudzované právne
postavenie iného druhu pohľadávok, a to pohľadávok z titulu odvodov, ktoré mali úpadcovia odvádzať
za zamestnancov však z dôvodu rozdielnosti posudzovaných okolností v danom prípade nemôže
prichádzať do úvahy.
Z hľadiska účelu právnej úpravy režimu uspokojovania pohľadávok proti podstate nemožno opomenúť
dôležitú skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom pre uhrádzanie odvodov na sociálne poistenie
za úpadcu samotného ako SZČO je to, že úpadca, resp. správca, na tento účel generuje príjmy
z podnikateľskej činnosti v rámci prevádzkovania podniku úpadcu. Pokiaľ však k prevádzkovaniu
podniku reálne nedochádza a takéto príjmy nie sú vytvárané (ako je to aj v tomto prípade), nemožno
rozumne, spravodlivo a logicky požadovať, aby boli odvody do Sociálnej poisťovne uhrádzané správcom
ako pohľadávky proti podstate. Tieto pohľadávky majú pritom iný režim uspokojovania než ostatné
pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014 a
následného potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016 sú
analogicky aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže nimi boli posudzované obdobné právne otázky
založené na obdobnom skutkovom stave. Opätovne si preto nižšie dovoľujeme z uvedených rozhodnutí
citovať niektoré podstatné časti.
V zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014:
„Posúdením veci, aplikujúc vyššie citovanú právnu úpravu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno
priznať úspech. Pohľadávky proti podstate sú predovšetkým pohľadávky súvisiace so správou a
speňažovaním majetku úpadcu, ako aj iné nároky, ktoré vznikli v priamej súvislosti s priebehom
konkurzného konania a s činnosťou správcu. Zákon č. 7/2005 Z. z. vo svojom ustanovení § 87 v ods. 2
presne a taxatívne definuje, ktoré nároky a v akom poradí je v priebehu konkurzu možné uspokojovať ako
pohľadávky proti všeobecnej podstate. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 348/2011 Z. z.
s účinnosťou od 01.01.2012 sa výpočet pohľadávok proti podstate stal striktne taxatívnym. Je zrejmé,
že v danom prípade konkurzné konanie prebieha v režime po novele. Súd mal za to, že ustanovenie §
87 ods. 2 ZKR vylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate
aj iné pohľadávky, ktoré nie sú jednoznačne definované v predmetnom ustanovení. Aj podľa názoru
súdu v prípade, že bolo preukázané, že v predmetnom konkurznom konaní nebol prevádzkovaný
podnik po vyhlásení konkurzu, nemožno považovať pohľadávku žalobcu, hoci aj vzniknutú v súlade so
zákonom o sociálnom poistení, za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.“
V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014: Za
podstatné však súd totiž považoval to, že žalobca nepreukázal splnenie jedného z dvoch kritérií,
a to skutočnosť, že pohľadávky vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
keďže bolo dostatočne preukázané, že po vyhlásení konkurzu nebol podnik prevádzkovaný. Rovnako

nebolo preukázané, že by uplatnená pohľadávka súvisela so správou a speňažovaním majetku.
Vznik pohľadávky po vyhlásení konkurzu nebol sporný. Avšak pre uznanie predmetnej pohľadávky za
pohľadávku proti podstate by museli byť súčasne splnené obe podmienky (časová a vecná).
Aj z odôvodnenia týchto rozhodnutí jasne vyplýva potvrdenie správnosti vyššie uvedenej argumentácie
žalovaného, že pre posúdenie, či prihlásené pohľadávky predstavujú pohľadávky proti podstate, je
určujúce skutočné prevádzkovanie podniku úpadcu správcom a nie formálna evidencia úpadcu v
živnostenskom registri.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuznáva uvedené
pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na
ZKR a OBZ. Uviedol, že úpadca zapísaný v živnostenskom registri je povinný vykonávať svoju daňovú
povinnosť a tiež uhrádzať za seba ako podnikateľa, resp. za svojich zamestnancov, poistné pre Sociálnu
poisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platných predpisov. Táto povinnosť platí ako pre
SZČO, tak pre právnickú osobu. Argument žalovaného, že formálny zápis úpadcu v živnostenskom
registri nemožno považovať za podnikanie a prevádzkovanie podniku je právne nesprávny a chybný.
Podstatná náležitosť podnikania samostatne zárobkovej činnej osoby je zápis v živnostenskom registri.
Návrh na zápis v živnostenskom registri musí spĺňať právne podmienky, odbornosť a iné ďalšie dôležité
podmienky vyžadujúce si zákon o živnostenskom podnikaní. Pokiaľ by nedošlo k zápisu - registrácii
v živnostenskom registri, úpadca by nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Zápisom v
živnostenskom registri vznikla úpadcovi zákonná povinnosť platiť dane a takisto zákonná povinnosť platiť
poistné. Žalobca zdôraznil, že zápis v živnostenskom registri nie je formálny, nakoľko z tohto zápisu
vychádza príslušný daňový úrad po predložení daňového priznania platiteľom daní, z čoho vzniká výška
dane pre daňový úrad a tiež vymeriavací základ poistného pre Sociálnu poisťovňu.
K stanovisku žalovaného, v ktorom uvádza, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu
po vyhlásení konkurzu nedochádzalo, poukázal na výpis zo živnostenského registra, kde deň zániku
oprávnenia - živnosti je dátum 17.5.2017 (tento dátum je takmer totožný s dátum odhlásenia SZČO z
evidencie v Sociálnej poisťovni, ktorý je 16.5.2017), kde pri činnosti ,,Predaj pohonných hmôt“ v bode č.
5 Výpisu zo živnostenského registra je uvedená prevádzkareň v Malackách, Cesta mládeže č. 18, ktorá
bola zrušená dňom 17.5.2017, čo je 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu.
Žalovaný poukázal na jediný judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa
16.11.2016, ktorému predchádzal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo
dňa 28.5.2014. Tieto rozsudky, ktoré žalovaný uvádza na svoju podporu, časovo predchádzajú viacerým
judikátom senátov Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa žalobca opiera pri právnom odôvodnení tohto sporu.
Pre úplnosť uviedol tieto judikáty krajských súdov a senátov Najvyššieho súdu SR:
Uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/9/2017 z 27.9.2017, Uznesenie NS SR sp. zn. 5Odbo/65/2018 z
30.4.2019, Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/4/2019 z 30.4.2020, Rozsudok KS v Trenčíne sp. zn.
16CoKR/9/2018 z 2.7.2019, Rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1CoKR/20/2018 z 25.9.2018, Rozsudok
KS v Trenčíne 16CoKR/24/2018 z 30.4.2019, Rozsudok KS v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019 z 5.11.2019,
Rozsudok NS sp. zn. 1Sžso 37/2014 z 25.102015 a právna veta NS SR v zbierke rozhodnutí R94/2018
z 20.12.2018.
Žalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní
predložené Okresnému súdu Bratislava I.

19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v rámci svojej argumentácie vo vyjadrení k odvolaniu
poukazuje na to, že zápis v živnostenskom registri je nevyhnutným predpokladom výkonu podnikateľskej
činnosti. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uvádza, že zápisom v živnostenskom registri vznikla úpadcovi
zákonná povinnosť platiť dane a poistné. Uvedené tvrdenia žalobcu však nijako nevyvracajú správnosť
záveru, že pre zaradenie žalobcom uplatňovaných pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate, nie sú
splnené podmienky stanovené v § 87 ods. 2 písm. i) ZKR.
Žalovaný nijako nespochybňuje skutočnosť, že pre legálny výkon podnikania je potrebný zápis v
živnostenskom registri, na ktorý je viazaná povinnosť podnikateľa platiť dane a poistné. Žalovaný takisto
nepopiera ani nárok žalobcu na úhradu pohľadávok poistného na sociálne poistenie za obdobie po
vyhlásení konkurzu. Žalovaný však trval na tom, že tieto pohľadávky žalobcu v zmysle zákona nie sú

pohľadávkami proti podstate, a preto je potrebné, aby si ich žalobca prihlásil riadne podanou prihláškou
podľa § 28 a nasl. ZKR.
Zdôraznil, že v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR sú za pohľadávky proti podstate považované „pohľadávky
na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie,
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“. Už zo samotného
sémantického výkladu daného pojmu vyplýva, že „prevádzkovanie“ ako pojem použitý v ustanovení §
87 ods. 2 písm. i) ZKR práve na účely tohto zákona (ZKR), predstavuje už zo samotnej svojej podstaty
skutočný výkon určitej podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu.
V súvislosti s pojmom prevádzkovanie podniku opätovne poukázal na definíciu podnikania formulovanú
v ust. § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorej podnikaním je „sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku ...“. Pod
pojmom „sústavná činnosť“ rozhodne nemožno chápať iba formálny zápis v živnostenskom registri a
disponovanie živnostenským oprávnením. Naplnenie pojmu podnikanie a v jeho rámci prevádzkovanie
podniku si jednoznačne vyžaduje ozajstný, samostatný a sústavný výkon podnikateľskej činnosti, ktorá
je podnikateľom vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a v neposlednom
rade za účelom dosiahnutia zisku. Iba samotný zápis v živnostenskom registri, bez reálnej podnikateľskej
činnosti, nenapĺňa uvedené atribúty podnikania a tým aj prevádzkovania podniku. Absencia reálneho
prevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania spochybnená ani zo strany žalobcu.
V danom prípade si žalobca uplatňuje pohľadávky predstavujúce poistné na sociálne poistenie
úpadcu ako SZČO, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba (teda nie za
zamestnancov), pričom v tomto prípade zároveň niet pochýb, že po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku úpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho
neexistencie. V dôsledku absencie zamestnávania zamestnancov úpadcu tu nemožno aplikovať ani
fikciu prevádzkovania podniku a z nej vyvodzovať záver o potrebe zaradenia pohľadávok žalobcu medzi
pohľadávky proti podstate.
Žalovaný preto naďalej trvá na dôvodoch, pre ktoré považuje odvolaním napadnutý Rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 za nesprávny a navrhol, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

20. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že žalovaný neuznáva uvedené pohľadávky ako
pohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na ZKR A OBZ.
Žalovaný opätovne argumentoval jediným judikátom NS SR sp. zn. 5Obo/23/2016, ktorý mohol aplikovať
na podporu svojich právnych argumentov, že prihlásená pohľadávka žalobcom nie je pohľadávkou proti
podstate. Uvedený judikát Najvyššieho súdu SR je svojím obsahom jediný v problematike právneho
stavu pohľadávok proti všeobecnej podstate v prospech žalovaného. Žalobca však neposudzuje právne
rozhodnutie tohto judikátu, nakoľko v tejto právnej oblasti boli zverejnené judikáty z rokov 2014 až 2019
s opačným právnym obsahom, ktoré žalobca uviedol v stanoviskách na podporu svojho žalobného
návrhu.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „...nie sú splnené podmienky ustanovené v § 87 ods. 2
písm. i) ZKR, vychádzajúc nielen z judikátov NS SR a rozsudkov krajských súdov uvedených žalobcom
v žalobnom návrhu a stanoviskách, ale najmä z uznesenia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu
sp. zn. 3Obdo/9/2017, kde dovolací súd sa prikláňa k názoru dovolateľa ako aj k záveru Najvyššieho
súdu SR vyslovenému v rozsudku z 27.10.2015 sp. zn. 1 Sžso/37/2014, že pojem „ ak súvisia s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definícií podniku v ustanovení
obchodného zákonníka s tým, že správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu
podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.
Žalobcom používaný výraz formálny zápis v Živnostenskom registri SR je zľahčovanie zákonného
úkonu podnikateľa na zápis v tomto registri ako oprávnenia podnikať v príslušnom odbore. Tento
zápis v živnostenskom registri v plnej vážnosti podmieňuje vykonávať živnosť, inak by bolo podnikanie
nelegálne. Na zápis živnosti je potrebné splniť podnikateľom - živnostníkom zákonné podmienky, ktoré
odôvodňujú oprávnenie vykonávať živnostenskú činnosť. Tento zápis v živnostenskom registri ako
verejnej listine dáva zodpovednú informáciu širokej verejnosti, odberateľom a záujemcom o služby a
pod. o tomto právnom stave.
Na evidenciu úpadcu - živnostníka v živnostenskom registri bola priamo naviazaná aj aplikácia použitia
zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, v súvislosti so zákonnou povinnosťou platiť
odvody na sociálne poistenie s poukázaním na § 5, § 21, § 28, § 128, § 138 a § 139. Povinnosť platiť
poistné a pohľadávka žalobcu na neuhradenom poistnom súvisí s prevádzkovaním živnosti úpadcu, a

teda bola splnená druhá podmienka pre určenie pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, teda
prevádzkovanie podniku počas konkurzu. Z týchto dôvodov, ako žalobca uvádzal v stanoviskách, mal
žalovaný s odbornou starostlivosťou ako správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu zabezpečiť
zrušenie alebo pozastavenie živnosti v živnostenskom registri, resp. prostredníctvom úpadcu.
Žalobca svojím žalobným návrhom a stanoviskami, a samozrejme prihlásením pohľadávok proti
podstate vychádza a považuje za príslušné obdobie za obdobie prevádzkovania živnosti. Stanovisko
žalovaného, že „absencia reálne prevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania
spochybnená ani zo strany žalobcu“ považujeme chybnú a účelovú.
Žalobca nesúhlasí ani s právnym stanoviskom žalovaného, že „Všetky žalobcom uvedené rozhodnutia
sa totiž týkajú prípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, a preto ich závery nie sú aplikovateľné
na daný prípad“.
Obidve právne kategórie zamestnávateľ a živnostník majú povinnosť v zmysle právnych predpisov
platiť odvody poistného, resp. platiť dane. Aj majiteľ právneho subjektu - zamestnávateľ, môže by
jej zamestnancom, za ktorého musí platiť odvody. Živnostník je tiež zamestnávateľ, robí rovnaké
právne úkony ako zamestnávateľ -právnická osoba, napr. vypláca mzdu, vykonáva odvody, vykonáva
ohlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť, uzatvára zmluvy a pod..
Žalobca mal za to, že judikáty uvádzané vo svojom vyjadrení z 28.12.2022 k vyjadreniu k odvolaniu
žalovaného je možné aplikovať na právny problém prevádzkovania živnosti podnikateľom, a to z dôvodu
totožnej podstaty vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu prevádzkovaním podniku úpadcu.
Argumenty žalovaného, že závery z judikátov nie sú aplikovateľné na daný - tento prípad, lebo sa týkajú
prípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, považuje žalobca za účelové a nesprávne. Žalovaný
nepreukázal, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku
úpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho neexistencie, čo dokazuje až zrušenie živnosti dňa
17.5.2017 a odhlásenie z evidencie Sociálnej poisťovne dňa 16.5.2017, t.j. 6 mesiacov po vyhlásení
konkurzu na úpadcu.
K podpore právnych dôvodov tiež odvolávajúcich sa na vyššie spomínané judikáty Najvyššieho súdu
SR a krajských súdov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/12/2018 a
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019, kde úpadcami boli živnostníci a súdy potvrdili
rozsudky nižšieho súdu o určení, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate.
Žalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní
predložené Okresnému súdu Bratislava I.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/24/2015-499 zo dňa 24. júla 2020, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

24. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/48/2015 zo dňa 8.12.2016 bol na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný.
Žalobca si do konkurzného konania dňa 17.1.2018 prihlásil svoje pohľadávky proti podstate vo výške
10.632,98 EUR titulom nezaplateného poistného za obdobie 12/16 - 5/17.
Žalovaný doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásené pohľadávky žalobcu poprel.

25. Podľa § 32 ods. 3 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť.

26. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty
na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu
s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo
do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie
pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.
Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,
považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa
prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

27. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej
pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

28. Podľa § 32 ods. 9 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom
konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá
pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú
pohľadávku v konkurze neprihliada.

29. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na poistnom
za sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu a podľa písm. k ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.

30. Podľa ust. § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení ak tento zákon
neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba.

31. Podľa ust. § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí
poistné na starobné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

32. Podľa ust. § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí
poistné na invalidné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

33. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení fyzická osoba a právnická osoba,
ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa ust. § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

35. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na
základe živnostenského oprávnenia.

36. Odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR vyplýva, že pohľadávka na
poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie môže byť považovaná za
pohľadávku proti podstate za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok: a) ide o pohľadávku,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, b) pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu
alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku.

37. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného na
tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 boli prihlásené z titulu nezaplateného poistného na sociálne
poistenie za obdobie 12/2016 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR ako pohľadávky proti podstate.

Žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti podstate, keďže na jej vznik musia
byť splnené kumulatívne dve podmienky. V konaní nebolo sporné, a žalovaný to ani nespochybňoval, že
prvé dve zákonné podmienky - časové podmienky (právny dôvod a čas vzniku pohľadávky) boli splnené.
Nebola však splnená vecná podmienka, a to súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

38. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení konkurzu
nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu.
Pohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani
so speňažovaním majetku počas konkurzu.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi účinkami vyhlásenia konkurzu (piata hlava, prvý oddiel ZKR) nie
je uvedený zánik podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie konkurzu nemá za následok zánik podnikateľskej
činnosti.

40. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že úpadca ukončil podnikateľskú činnosť k
17.5.2017, t.j. až do tohto dňa bol evidovaný ako SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení , a ako podnikateľský subjekt
teda ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017.
Úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia
plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho,
že by aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka .

41. K odhláseniu úpadcu ako zamestnávateľa došlo až dňa 17.5.2017. S poukazom na ust. § 134
ods. 2, ust. § 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká zamestnávateľovi povinnosť
upravená v osobitnom predpise. Je nepochybné, že žalovaný mal postavenie zamestnávateľa. Žalovaný
ako zamestnávateľ podľa osobitných predpisov (zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) bol preto
povinný plniť si povinnosti, ktoré mu z uvedeného predpisu vyplývali, najmä voči žalobcovi. Odvolací
súd zároveň vyhodnotil ako vecne správny právny záver, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie
je záväzkovým vzťahom, ale ide o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej
poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné.

42. Odvolací súd podotýka, že výklad ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z. z. je potrebné vykladať podľa záverov Najvyššieho
súdu SR vyslovených v rozsudku 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015, resp. 3Obdo 9/2017 zo dňa 27.09.2017, v ktorých sa Najvyšší súd SR zhodne
vykladá pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku
uvedenej v ustanovení § 5 Obch. zák. s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu
podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Preto sa odvolací
súd stotožnil s právnym názorom súdu, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na
základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení
vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť
v zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez
prevádzkovania podniku úpadcu až do doby ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých
predmetoch podnikania.

43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd, že pohľadávky
žalobcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu titulom poistného na sociálne poistenie úpadcu súvisia
s prevádzkovaním podniku, čím bol splnený druhý hmotnoprávny predpoklad, aby bola pohľadávka
žalobcu považovaná za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a preto predstavujú
pohľadávky voči podstate.

44. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP .

46. Žalobca mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko žalobcovi v konaní nevznikli žiadne trovy, súd
rozhodol tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 22, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.