Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420204180
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420204180.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci žalobkyne: F. Q., Z.. X. X. XXXX, trvalý pobyt: A.Š., K.. Č.. B.
N. O. XXX/X, T.-XXXX V., Rakúska republika, zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom v Košiciach,
Nerudova 6, proti žalovaným: 1. DOM 36, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Z. Q.
XX/X, A., IČO: 52 928 896, 2. pawa trade s. r. o., J. Chalupku 612/8, Banská Bystrica, IČO: 44 815 581,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) 30. 12. 2020, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil

povinnosť žalovaným zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne
nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, a to k bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí obytného
domuspoluspodielomnaspoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomuvovýškeXXXXX/
XXXXX a spoluvlastníckym podielom vo výške XXXXX/XXXXX k pozemkom parc. registra „C“ č. XXX/
X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 293 m2, parc. registra „C“ č. XXX/X, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 36 m2, parc. registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 36 m2 a parc. registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku zastavené
plochy a nádvoria o výmere 9 m2.

2. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby, pričom
jeho podanie odôvodnila rovnakými skutkovými okolnosťami ako predchádzajúci návrh, o ktorom

okresný súd rozhodol uznesením z 28. 10. 2020, sp. zn. 23C/20/2020, ktorým návrh zamietol ako
nedôvodný. Rovnaké okolnosti žalobkyňa uvádzala aj v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
27C/25/2019, v rámci ktorého podala taktiež dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými
sa taktiež domáhala uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva. Obidva návrhy
žalobkyne boli uzneseniami č. k. 27C/25/2019-37 z 16. 12. 2019 a č. k. 27C/25/2019-84 z 17. 2. 2020,
odmietnuté pre chýbajúce podstatné náležitosti, resp. zamietnutý ako nedôvodný. V predchádzajúcich

troch prípadoch sa žalobkyňa neúspešne domáhala vydania neodkladného opatrenia voči vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí sú záložnými veriteľmi. V tomto prípade návrh
smeruje voči spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dražobníkovi. Žalobkyňa to
vysvetlila tým, že tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva „z opatrnosti“ v súlade s
názorom súdu. Na preukázanie bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa predložila list z dňa 9. 9. 2020,
ktorým jej žalovaný v 1. rade oznámil, že 29. 3. 2020 sa konalo písomné hlasovanie, ktoré vyslovilo

súhlas s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu patriaceho žalobkyni. Z uvedeného
listinného dôkazu má vyplývať, že postavenie žalobkyne je vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré majú byťuspokojované dražbou, právne neisté. Napriek tomu, že neuhradené nedoplatky na byte sú predmetom
súdnych sporov vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22Csp/26/2020 a 42Csp/232/2020,
žalovaná v 1. rade nepristúpila k ich vymáhaniu na súde, ale pristúpila k výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou. Žalovaný v 2. rade listom z 1. 12. 2020 vyzval žalobkyňu (v liste je nesprávne
uvedené priezvisko žalobkyne, pozn. súdu) na sprístupnenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby,
za účelom ich ocenenia.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov

nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZVBNB“), spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto
zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"),
príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra

spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len "register").

10. Podľa § 9 ods. 7 ZVBNB, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v
mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom

mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným
orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

11. Podľa § 9 ods. 8 ZVBNB, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom
verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na
začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na
začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podanýinýmvlastníkombytualebonebytovéhopriestoruvdome,b)ktorísadomáhajúúhradydlhualeboplnenia
inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDV“), dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa
podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom 8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť

dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

13. Podľa § 153j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,

alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 153l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných

právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

Okresný súd po posúdení obsahu návrhu a k nemu priložených listín dospel k záveru, že opakovane
podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobkyne je nedôvodný. Žalobkyňa sa
domáha uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva voči žalovaným, ktorí nie sú záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Žalovaný v 1. rade ako spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov nie je zo zákona oprávnené začínať výkon záložného práva, pretože nie je

záložným veriteľom. Podľa ust. § 9 ods. 7 a 8 ZBVNB je iba oprávnené zastupovať záložných veriteľov,
v tomto prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom koná na účet vlastníkov, preto nemôže
byť pasívne vecne legitimovaným na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. V prípade
žalovaného v 2. rade platí taktiež ten istý záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto
konaní, pretože dražobník, v súlade s § 6 ods. 1 ZDV, je osoba, ktorá organizuje dražbu, nevykonáva

však záložné právo, pretože právo jeho výkonu patrí záložnému veriteľovi podľa § 153j ods. 1 OZ.
Podstatazákonnéhozáložnéhoprávapodľa§15ZVBNBspočívavzabezpečenípohľadávokzprávnych
úkonov týkajúcich sa domu, bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastní bytu alebo
nebytového priestoru v dome. zákonným záložným právom vzniká k bytu alebo nebytovému priestoru
tohto vlastníka, v tomto prípade žalobkyne, záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a

nebytových priestorov, ktorých žalovaný v 1. rade má zákonné oprávnenie zastupovať. Z dôvodu
zisteného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nebola osvedčená ani potreba neodkladnej úpravy
pomerov, preto okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že tento návrh podala v súlade s názorom okresného súdu, ktorý mal byť

vyslovený v odôvodnení uznesenia z 28. 10. 2020, sp. zn. 23C/20/2020, okresný súd poukazuje na
odsek 19. odôvodnenia predmetného uznesenia, v ktorom okresný súd uviedol, že „...spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zriadené podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov nie je záložným veriteľom, ktorým v zmysle § 15 zákona č.182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú

vlastnú právnu subjektivitu. Oznámenie podľa § 151j, 151l a 151m je povinný uskutočniť záložný veriteľ,
nie zriadené spoločenstvo, ktoré je osobitným samostatným právnym subjektom s vlastnou právnou
subjektivitou. Spoločenstvo však nemá postavenie záložného veriteľa...“ Z uvedeného vyplýva, že súd
v tomto uznesení jasne konštatoval, že žalovaný v 1. rade nemá postavenie záložného veriteľa, preto
súdu nie je zrejmé, podľa ktorého názoru súdu si žalobkyňa odôvodnila potrebu podať ďalšie neodkladné

opatrenie voči žalovaným. Je síce pravdou, že okresný súd vyslovil, že žalobkyňou predložené
oznámenie by mohlo odôvodňovať potrebu neodkladného opatrenia, avšak len voči žalovanému v 1.
rade, pričom neuvádzal, že sa neodkladným opatrením možno domáhať voči žalovanému v 1. rade
uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Vzhľadom na to, že predmetné uzneseniežalobkyňa napadla odvolaním, nenadobudlo právoplatnosť, preto sa okresný súd nebude, a ani nemôže
vyjadrovať k správnosti jeho záverov. Z jeho obsahu však nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti
tohto neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods.1 CSP, keďže
predmetné uznesenie predstavuje rozhodnutie, ktorým sa konania končí. Žalovaní boli v tomto konaní
v plnom rozsahu úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Vzhľadom na
to, že im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, okresný súd preto rozhodol tak, že žalovaným náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.