Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/12/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110206495

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 12/2010- 45 -

1110206495

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Ing. T.,
bývajúceho v X., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o
zaplatenie 2.623 Eur, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11. februára 2010 domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.623 Eur do 28.2.2010 a trovy konania titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím štátneho orgánu.
Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že odporca bol nečinný, nevydal rozhodnutie o

vyplatení podpory v nezamestnanosti, ani mu túto podporu nevyplatil, i napriek tomu, že zamestnávateľnavrhovateľa preukázateľne odviedol poistné v nezamestnanosti za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2003
a za časť roka 2004, a navrhovateľ sám si dobrovoľne doplatil poistné spolu za 20 kalendárnych
mesiacov rokov 2004-2006 a písomne požiadal o výplatu dávok. Naviac, odporca od neho v exekučnom

konaní vymáhal pohľadávku vo výške 2.123 Sk, ktorú navrhovateľ už uhradil, spolu s ďalšími trovami
exekútora vo výške 228 Eur.

- 2 - 25C 12/2010 - 46-

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu navrhovateľa a žiadal ho ako
nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že pohľadávka vo výške 70,47 Eur (2.123,-Sk) predstavuje dlžné
poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, ktoré

navrhovateľ zaplatil v nesprávnej, nižšej sume. Navrhovateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti, ktorá vyžaduje dobu poistenia v nezamestnanosti v trvaní najmenej 1.095 dní.
Navrhovateľ bol o tejto skutočnosti informovaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky z 1.10.2009,
č. 400-2508/2009, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ústredia z 16. februára 2010, č. 225-2675/2009.
Dôvodom bolo, že navrhovateľ preukázal celkovú dobu poistenia v nezamestnanosti v dĺžke spolu len

488 dní, a to od 1.9.2002 do 31.12.2003, kedy bol zamestnaný u zamestnávateľa Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, Topografický ústav Banská Bystrica, a dobu dobrovoľného poistenia od 31.8.2006
do 31.8.2006, o ktorej skutočnosti rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím z
16.12.2009, č. 700-27909/09-27. Odporca zohľadnil, že navrhovateľ sa ako dobrovoľne poistená fyzická
osoba prihlásil na poistenie v nezamestnanosti spätne od 1.4.2004 do 31.8.2006 s doplatením poistenia

za toto obdobie, čo je však v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Odporca preto poštovou
poukážkou dňa 25.2.2010 poukázal sumu 359,96 Eur (ako suma poistného poistenia v nezamestnanosti
za obdobie od 1.1.2004 do 30.8.2006) navrhovateľovi. Odporca mal za to, že o dávke v nezamestnanosti
rozhodovali organizačné zložky Sociálnej poisťovne v dávkovom konaní v zákonom stanovenej lehote
podľa zákona o sociálnom poistení.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 31. januára 2011, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, hoci mal
doručenie predvolania riadne vykázané postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Súd preto pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s návrhom navrhovateľa, s písomným a ústnym
vyjadrením odporcu, ako aj ostaným obsahom spisu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je

nedôvodný.

Odporca sa vo svojom ústnom prednese na pojednávaní súdu pridržal tvrdení uvedených v písomnom
vyjadrení a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil svoj
nárok titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím
štátneho orgánu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý v §3 stanovuje subjekt zodpovedajúci za vzniknutú

škodu. Navrhovateľ však ako odporcu neoznačil pasívne legitimovaný subjekt. Zároveň navrhovateľ
nesplnil hmotnoprávnu podmienku stanovenú v § 15 zákona a nepožiadal odporcu o predbežné
prerokovanie svojho nároku.

- 3 - 25C 12/2010 - 47 -

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zodpovednosti štátu")
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o zodpovednosti štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová
samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti štátu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore.
Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje,
ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie
otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie
konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane

odporcu), znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o
kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto

- 4 - 25C 12/2010 - 48 -

oprávnenia alebo povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého

hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

Z obsahu návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzoval nárok uplatnený žalobou
od zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom a nesprávnym
rozhodnutím, t.j. od jeho zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Z ustanovení tohto
zákona vyplýva, že za podmienok v ňom stanovených je subjektom zodpovedným za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci štát, t.j. Slovenská republika. Tá je teda
subjektom vecne pasívne legitimovaným v konaniach o náhradu škody podľa tohto zákona. Orgánom
konajúcim v jej mene je potom niektorý z orgánov vymedzených v § 4 ods. 1 citovaného zákona; v
tomto konkrétnom prípade, je ním Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania neoznačil ako subjekt,
proti ktorému jeho návrh smeruje štát, t.j. Slovenskú republiku, v mene ktorej koná odporca, hoci svoj
nárok odvodzoval od zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, svoj
návrh smeroval proti takému subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti a nie je vo veci pasívne
vecne legitimovaný. Naviac, ako v konaním pred súdom správne podotkol aj odporca, pred podaním

samotného návrhu na súd, navrhovateľ nevyužil postup podľa § 15 zákona o zodpovednosti štátu a
nepožiadal odporcu o predbežné prerokovanie žiadosti.S poukazom na vyššie uvedené majúc za to, že navrhovateľ neoznačil za odporcu subjekt, ktorý by bol
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej sa navrhovateľ domáhal v konaní (o náhradu škody podľa
zákonač.514/2003Z.z.)súdposúdilnávrhnavrhovateľaakonedôvodný,avcelomrozsahuhozamietol.

Nezaoberal sa pritom skúmaním vecnej stránky nároku navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na
ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

- 5 - 25C 12/2010 - 49 -

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.V Bratislave, 31. januára 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

za správnosť:

Henčeková A.