Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/282/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222108

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Erbenová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Erbenovej a členov
senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Anny Savkovej, v právnej veci žalobcu: F. H., nar. XX. XX.
XXXX, A. T. XX, Q. D., XXX XX Q., zast. JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, Zadunajská cesta č.

3, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Mliekárenská ul. č. 10, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho ul. č. 16, 811
04 Bratislava, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Ľuda Zúbka 2,
841 01 Bratislava, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 06.
2010 č. k. 42Cb/282/2008-184 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 06. 2010 č. k. 42Cb/282/2008-184 p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že určil, že zmluva o revolvingovom úvere č.
8200000225 uzavretá medzi účastníkmi konania 24. 07. 2007 je neplatná.

Druhým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 420,81

Eur.

Tretím výrokom konanie vo zvyšku zastavil.

Štvrtým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok za
návrh.

Posledným výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu trovy konania
štátu vo výške 17,38 Eur.

Rozhodol tak po tom, keď vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom právnych zástupcov
účastníkov konania, svedkyne Viery Bramuškovej a oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi konania a tvoriacimi obsah spisu.Vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 40 OZ, § 49a OZ, §
52 ods. 1 až 3 OZ, § 53 ods. 1, 3 OZ, § 54 ods. 1, 4 OZ, § 1 ods. 1 zák. č. 258/2004 Z. z., § 2 písm. a)
zák. č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 3 zák. č. 250/07 a Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993.

Konštatoval, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu,
pričom naliehavý právny záujem na určení vyplýva z ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa s tým, že
žalobkyňa nechce byť ďalej viazaná podmienkami uvedenými v zmluve. Naliehavý právny záujem
vyplýva aj priamo z povahy spotrebiteľskej veci.

Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský úver a konštatoval, že žalovaný mal
svoj záväzok zabezpečený niekoľkými spôsobmi a to uvedenými v čl. 14.1 a 14.3 zmluvných dojednaní

zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorých je pre prípad omeškania veriteľ oprávnený požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z výšky splátky (t. j. 72 % ročne) ako aj v prípade porušenia
zmluvy môže veriteľ nad rámec už uvedenej zmluvnej pokuty požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5
% z nominálnej výšky úveru. Konštatoval, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti
dojednané viacerými spôsobmi, ktoré sú sankčnými inštitútmi, je potrebné skúmať primeranosť takéhoto

zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Povinnosť dlžníka zaplatiť riadne a včas
je podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade žalovaného neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi
podľa ust. § 3 OZ a preto je absolútne neplatná, pretože dojednané zabezpečenie predstavuje v ročnom
vyjadrení 50 %.

Konštatoval, že aj keď maximálna výška úrokov, odplaty pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je

limitovaná právnym predpisom a závisí výlučne na dohode zmluvných strán, nemôže byť neobmedzená,
musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak je právny
úkon postihnutý takou vadou, je absolútne neplatný. Uzavrel, že ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktoré sa poskytovali od 9 % do 19
% p. a., sú neplatné.

Takto dospel k záveru, s prihliadnutím k výkladu priaznivejšiemu pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ), že
zmluva o úvere zo dňa 24. 07. 2007 je nevyvážená a obsahuje značne nepriaznivé ustanovenia pre
spotrebiteľa, preto ju považuje za absolútne neplatnú a žalobe vyhovel.

V časti zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 1.770,07 Eur konanie zastavil pre späťvzatie
podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.

Žalovaného zaviazal na zaplatenie poplatku v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., pretože
žalobca je od poplatku oslobodený a v konaní bol úspešný.

O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v zaväzujúcej časti a žiadal rozsudok

súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie nie je po skutkovej a ani právnej stránke odôvodnené,
tak ako to predpokladá ust. § 167 ods. 2 v spojení s ust. § 157 ods. 2 OZ. Nedostatočné a nezrozumiteľné
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je porušením práva žalovaného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a odňatím možnosti konať pred súdom.Vytýkalprvostupňovémusúdutiež,ženeuvádzavrozhodnutíanitakýzákladnýúdaj,akýmjeporovnanie
výšky úroku v prípade uzavretej zmluvy s úrokovými sadzbami bánk, na ktoré odkazuje. Poukázal
na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá s úrokovou sadzbou nie je totožná a

táto bola vo výške 73,17 %, prevyšovala regulovanú hodnotu RPMN 70,72 %, určenú podľa NV č.
238/2008 Z. z. len o 2,45 percentuálneho bodu. Poukázal tiež na ust. § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001
Z. z., ktorý s účinnosťou od 02. 04. 2008 stanovil, že ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore
s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku
ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Namietal preto, že
prvostupňový súd vyslovil celú uzavretú zmluvu za neplatnú.

Namietal tiež, že súdom prvého stupňa konštatovaná výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je
stanovená správne, táto v absolútnom čísle predstavuje sumu 3.848,- Sk.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 13. 12. 2010 a žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že prvostupňový súd jednotlivé

zmluvnédojednaniaveľmipodrobneskúmaladospelivykonanýmdokazovanímksprávnemuprávnemu
záveru. Poukázal na to, že úmyslom žalobkyne bolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, pričom žalovaný s ňou
uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú táto nemohla vypovedať, ale mohla od nej odstúpiť vo
veľmi krátkej lehote od uzavretia zmluvy cca 8 dní.

Poukázal na nevyváženosť postavenia účastníkov uzavretej zmluvy ako i neprimeranosť zmluvnej

pokuty, ktorej uzavretie sa prieči dobrým mravom. Zdôraznil, že žalobkyňa si nebola vôbec vedomá
toho, že by jej revolving bol poskytnutý, tento nepožadovala a preto po zistení tejto skutočnosti vrátila
čiastku15.584,14Sk,t.j.517,30Eur.Poukázalnato,žežalobkyňauhradilažalovanémuvšetkypeňažné
prostriedky, ktoré jej poskytol a akékoľvek plnenie navyše je bezdôvodným obohatením.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok prvostupňového

súdu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a po
oznámení vedľajšieho účastníka na strane žalobcu o vstupe do konania a oboznámení sa s obsahom
spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa, odvolaním žalovaného ako i vyjadrením žalobcu k
odvolaniu žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 31. 10. 2008 sa žalobkyňa voči žalovanému

domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200000225 z 24. 07. 2007, uzavretá medzi
účastníkmi konania je neplatná.

Zároveň žiadala o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 53.325,- Sk, v ktorej časti zobrala
žalobu späť.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je dôchodkyňa, bola vo finančnej tiesni, pričom súrne potrebovala čiastku

30.000,- Sk. Stretla sa so zástupkyňou žalovaného v cukrárni, túto požiadala o pôžičku 30.000,- Sk.
Obchodná zástupkyňa žalovaného ju nabádala k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ako výhodnej zmluvy,
v dôsledku uzatvorenia ktorej jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo alebo neistota, ak bude pôžičku
splácať riadne a včas. Bola ňou uistená tým, že ak zaplatí finančné prostriedky včas, jej záväzok
zanikne. Uviedla, že so zástupkyňou žalovaného riešila pôžičku vo výške 30.000,- Sk so splatnosťou

30 kalendárnych dní, o čom svedčil i splátkový kalendár na sumu 1.924,- Sk vždy k 7. dňu v mesiaci a
nemala vedomosť o tom, že by podpisovala zmluvu o úvere a už vôbec nie o revolvingovom úvere a že
zmluva je v režime podnikateľsko-obchodného záväzku. Poukázala na to, že zástupkyňa žalovaného ju
o tom neinformovala, sama má slabý zrak, zmluvné podmienky vôbec nečítala, pred podpisom zmluvy
jej neboli predložené, nebola s nimi oboznámená. Uviedla, že obchodná zástupkyňa žalovaného jej

zamlčala o aký druh pôžičky sa jedná.Uviedla, že zmluvu v skutočnosti uzavrela 24. 07. 2007, neskôr sa dozvedela, že ju mala uzatvoriť 29. 03.
2007 a až neskôr sa tiež dozvedela, že jej mal byť poskytnutý revolvingový úver za krajne neprijateľných
podmienok a nie pôžička. Listom z 13. 08. 2008 požiadala žalovaného o zrušenie zmluvy, pretože túto

uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Uviedla tiež, že všetky požičané peniaze aj s
primeranou odplatou žalovanému zaplatila.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Bránil sa tým, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe.

Poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere je absolútnym obchodom, čo vyplýva jednak z jej
označenia ako i z čl. 19.10. uzavretej zmluvy, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená

podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobkyni bol v súlade so zmluvou
poskytnutý úver vo výške 57.720,- Sk, ktorý mal byť uhradený v 30 mesačných splátkach po 1.924,- Sk
a za poskytnutie ktorého bola žalobkyňa povinná zaplatiť zmluvnú odmenu 27.720,- Sk. Poukázal na to,
že v súlade s čl. 9.3. zmluvy je dlžník povinný doručiť veriteľovi výpoveď najneskôr do 15 pracovných dní
pred splatnosťou 6. splátky resp. každej 12. splátky, čo v danom prípade žalobkyňa nesplnila. Bol preto

tohto názoru, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre odstúpenie od zmluvy tak, ako boli dohodnuté.

Predmetom odvolacieho konania je teda určenie neplatnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania
ako zmluvy o revolvingovom úvere.

V súlade s ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s takýmto prejavom.

Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať náležitosti vôle, prejav vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny
úkon uskutočňujú.

Vôľa prejavená v právnom úkone musí byť slobodná, vážna, bez omylu. Prejav vôle musí byť
zrozumiteľný, určitý a ak to zákon vyžaduje, musí byť urobený v predpísanej forme (písomne).

Predmet právneho úkonu musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi. Zároveň sa právnym

úkonom nesmie obchádzať zákon. Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na právne
úkony.

V súlade s ust. § 35 OZ prejav vôle formou konania alebo opomenutia sa môže uskutočniť buď výslovne
- ústne či písomne, alebo nevýslovne - konkludentne (per facta concludencia), t. j. iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

V súlade s ust. § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba
vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

V súlade s ust. § 40a OZ ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať ten, kto ju sám nespôsobil.

V prejednávanom prípade je nepochybné, že úmyslom žalobkyne (ako osoby neznalej práva) bolo
požičať si od žalovaného jednorázovo čiastku 30.000,- Sk, túto splácať až do jej úplného zaplatenia
v dohodnutých splátkach. Nebolo jej úmyslom uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, ktorý je
terminovaným úverom a môže byť otvorený za rovnakých podmienok, vždy však po ukončení jedného
cyklu. Svedčí o tom jej úmysel použiť túto jednorazovú pôžičku na návštevu svojej sestry v zahraničí.Nemožno uveriť tvrdeniam vypočutej svedkyne, ktorá je stálou spolupracovníčkou žalovaného, a tak
od neho i závisí, že upozornila žalobkyňu na to, že uzatvára zmluvu o úvere a oboznámila ju s jeho
podmienkami. O tom, že žalobkyňa nevedela o tom, akú zmluvu v skutočnosti podpisuje svedčí i jej

žiadosť o zrušenie automatického revolvingu z 13. 08. 2008, kedy sa vlastne dozvedela o tom, akú
zmluvu so žalovaným podpísala.

Keďže úmyslom žalobkyne bolo uzavretie jednorazovej zmluvy o pôžičke a žalovaný o tomto omyle
musel vedieť, resp. ho zámerne vyvolal, je právny úkon v súlade s ust. § 49a OZ relatívne neplatný a
žalobkyňa sa ho dovolala, pretože ho uplatnila v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p., pretože žalobca trovy odvolacieho konania v lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil,
odvolací súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.