Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 23, 2010

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/221/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210694
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Chrapková Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2010:2509210694.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľa: H. A., trvale

bytom: P. XXX proti odporkyni: C. A., trvale bytom: P. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov voči mal. deťom: D. A., nar. XX.X.XXXX, P. A., nar. X.X.XXXX, mal. I. A., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov H. A., nar. XX.I. XXXX a C. A., rod. T., nar. X.I. XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 13, ročník 1994, na starne 80, pod poradovým
číslom 54

r o z v á d z a.

Súd zveruje mal. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že dieťa budú zastupovať a spravovať
jeho majetok navrhovateľ a odporkyňa.

Súd zveruje mal. P. do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že dieťa budú zastupovať a spravovať
jeho majetok navrhovateľ a odporkyňa.

Súd zveruje mal. I. do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá dieťa bude zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou 75 eur mesačne a na výživu mal. I. vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva.

Odporkyňa je povinná prispievať na výživu mal. D. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Navrhovateľ je oprávnený stýkať s mal. P.F. každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým,
že na začiatku styku navrhovateľ dieťa vyzdvihne v mieste bydliska odporkyne a na konci styku dieťa
vráti v mieste bydliska odporkyne.

Odporkyňa je oprávnená stýkať sa s mal. D. každý párny víkend od soboty od 10.00 do nedele do
17.00 hod. s tým, že na začiatku styku odporkyňa dieťa vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa a po
ukončení styku dieťa vráti v mieste bydliska navrhovateľa.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2009 domáhal rozvodu manželstva s
odporkyňou. Žiadal, aby maloletý D. bol zverený do jeho opatery a mal. P. na čas po rozvode do výchovy

matky. Výživné žiadal určiť tak, že odporkyňa bude prispievať na mal. D. sumou 100 eur mesačne a
navrhovateľ na výživu mal. P. sumou 66 eur mesačne. V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou
uzavrel po ročnej známosti. Spočiatku bolo v celku harmonické. Problémy v manželstve nastali až v
období, keď si manželka našla mimomanželskú známosť pána E. B., o čom sa navrhovateľ dozvedel
až v čase, keď táto známosť trvala niekoľko rokov. Keď zistil neveru manželky v roku 2008, prosil ju,
aby túto známosť ukončila, že jej je ochotný odpustiť neveru a zabudnúť. Išlo mu hlavne o udržanie

rodiny. Odporkyňa mu tvrdila, že sa zamilovala a že menovaného neopustí a presťahuje sa k nemu.
V novembri 2008 sa presťahovala k pánovi B.. Syna D. zobrala k sebe až v januári 2009. Odporkyňa
začala navrhovateľa verejne osočovať, že ju fyzicky napadol pred odchodom, pričom pravda je taká,
že odporkyňa fyzicky napadla, urážala a provokovala navrhovateľa. Mala veľkú snahu od samého
začiatku, aby navrhovateľa izolovala od detí. Zakazovala im styk s navrhovateľom. Keď navrhovateľ

telefonicky hovoril s deťmi, bolo počuť, že im našepkáva, čo majú hovoriť a odpovedať. Dňa 4.2.2009
boli navrhovateľ a odporkyňa na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pobočka Hlohovec, kde podpísali
dohodu o úprave rodičovských práv a povinností. 9.3.2009 súd upravil rodičovské práva a povinnosti
k mal. deťom, kde sa navrhovateľ vzdal nároku na zverenie detí do svojej opatery lebo nechcel byť
príčinou rozdelenia detí. Aj napriek súdnemu rozhodnutiu v máji roku 2009 sa syn vrátil k navrhovateľovi

a nechcel ísť späť, jeho vzťah k novému partnerovi matky je negatívny. Navrhovateľ v závere uviedol,
že si našiel vážnu známosť s inou ženou, s ktorou žije spolu so synom a jej dvomi maloletými deťmi
v spoločnej domácnosti.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Manželia súhlasili s tým, aby mal. P. a mal. I. boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne.
Manželia sa nedokázali dohodnúť na zverení mal. D. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov z
uvedenéhodôvodu.Súduznesenímzodňa9.3.2010podč.k.7C/221/2009-57ustanovilznalcazodboru
psychológie, odvetvie klinická psychológia detí.

Na pojednávaní dňa 7.12.2010 žiadali, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. D. sa
bude stýkať s odporkyňou každý párny víkend od soboty od 10.00 do nedele do 17.00 hod. s tým, že
odporkyňasidieťavyzdvihnevmiestebydliskanavrhovateľanazačiatkustykuapoukončenístykudieťa
odovzdá v mieste bydliska navrhovateľa a navrhovateľ sa bude stýkať s mal. P. každú nepárnu sobotu

od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že si ju na začiatku styku vyzdvihne v mieste bydliska odporkyne a
na konci styku dieťa vráti v mieste bydliska odporkyne. Styk navrhovateľa s mal. I. žiadali neupraviť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 7.12.2010 žiadal, aby súd rozhodol o zverení a styku detí v
zmysle záverov znaleckého posudku a dohody rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sobášneho listu, rodných
listov maloletých detí, príjmov navrhovateľa, odporkyne, E. B., výdavkov v domácnosti navrhovateľa a v
domácnosti odporkyne, znaleckého posudku Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc. č. 23/2010 a ďalšieho
spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli manželstvo XX.X.XXXX R. U.. U obidvoch účastníkov ide o prvé
manželstvo. Z manželského vzťahu sa narodili dve maloleté deti: mal. D. a mal. P.. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti už od novembra roku 2008. Obaja manželia majú nové známosti, s ktorými žijú v
spoločnej domácnosti. Odporkyni sa z mimomanželského vzťahu narodil dňa XX.XX.XXXX syn I..

Navrhovateľ za príčinu rozvratu manželstva považuje neveru odporkyne.

Odporkyňa za príčinu rozvratu manželstva považuje fyzické útoky navrhovateľa voči odporkyni.Z vypracovaného znaleckého posudku ustanovenej znalkyne Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc. č.
23/2010 súd zistil, že z psychologického hľadiska je súčasné výchovné prostredie mal. D. u navrhovateľa
na hranici dostatočnosti. Jeho pozícia v byte navrhovateľovej partnerky nie je dobrá. Postihnutá dcéra si

vyžaduje osobitné ohľady a podmienky, druhá dcéra s priateľom, syn, ktorý má pravdepodobne nejaké
poruchy správania, dvaja dospelí, dôverní partneri tvoria zložitú spoločnosť v jednom byte, hroziacu
ponorkovú situáciu. Dospievajúci chlapec nemá súkromie, len dojem nadpočetného. Znalkyňa považuje
za naliehavé, aby navrhovateľ zabezpečil aspoň jednoizbový byt pre seba a syna, aby ich tam mohla
pravidelne navštevovať aj P.. Lepšie predpoklady pre výchovu mal. D. má navrhovateľ za podmienky,

že si vyrieši priaznivejšie otázku bývania. Matka má na mal. D. obmedzený výchovný vplyv. Znalkyňa
poukázala aj na nie najvhodnejšie pomery v rodine odporkyne, ktorá žije s päťdesiatročným partnerom,
s ktorým D. ťažko nájde spoločnú reč. Uviedla, že narodenie dieťaťa takisto skomplikuje vzťahy v dome.
Rovnako poukázala na nie najpriaznivejšie bytové podmienky, keďže v dome, v ktorom býva odporkyňa,
má len dve izby. Uviedla, že D. nenájde v tomto prostredí domáce zázemie, ktoré podľa neho matka
zmarila a nevie jej to odpustiť. Jakub sám preferuje svojho otca a jasne vyjadruje svoje želanie zostať

s otcom.
Znalkyňa odporúčala upraviť styk Jakuba s odporkyňou dvakrát do mesiaca počas víkendov od soboty
od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s možnosťou prespať u odporkyne. Za problematickú považovala
úpravu styku navrhovateľa s P. z dôvodu, že otec nemá najvhodnejšie bývanie. Z uvedeného dôvodu
odporúčala styk P. s otcom každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod., príp. 17.00 hod.

Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, mal. D. a tromi deťmi družky, plnoletou R.,
mal. E. a mal. I., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a o ktorú sa jej matka celodenne stará a poberá
na ňu opatrovateľský príspevok. Náklady v domácnosti navrhovateľa predstavujú nájomné, ktoré bolo
dohodnuté s prenajímateľom - obcou Koplotovce na sumu 3548,- Sk mesačne, t. j. 117,77 eur, poplatok

za elektrickú energiu vo výške 132,77 eur mesačne, poplatok za vývoz septiku 398 eur ročne, poplatok
za internet vo výške 39,84 eur mesačne a poplatky za telefón T - Mobile 23,05 eur mesačne a Slovak
Telekom 16,24 eur mesačne.

Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa od júna 2009 do decembra 2009 predstavoval sumu

594,13 eur a od januára 2010 do augusta 2010 sumu 531,73 eur.

Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom E. B. a mal. P. a mal. I.. Poplatky v domácnosti
odporkyne predstavujú poplatok za elektrickú energiu vo výške 70,03 eur mesačne, plyn vo výške 121
eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne, poplatok za internet vo výške 16,60 eur mesačne.

Priemerný čistý mesačný príjem odporkyne za obdobie od januára 2009 do decembra 2009 predstavoval
sumu 341,92 eur. Priemerný čistý mesačný príjem odporkyne od januára do apríla 2010 predstavoval
sumu 349,30 eur. V máji 2010 odporkyňa dosiahla čistú mzdu vo výške 65,17 eur z dôvodu, že od
5.5.2010 poberala nemocenské dávky, a to v máji 2010 vo výške 130,30 eur, v júni 2010 vo výške 229,80

eur, v júli 2010 vo výške 237,50 eur, v auguste 2010 vo výške 237,50 eur, v septembri 2010 vo výške
145,60 eur mesačne. V súčasnosti, od októbra 2010 poberá materskú vo výške 176,20 eur mesačne.

Druh odporkyne E. B. je zamestnaný v spoločnosti TKO Ekopres II., jeho čistý mesačný príjem od
1.5.2010 predstavuje sumu 477,65 eur.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.Podľa § 23 ods. 1, 2 prvá veta, ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliadanaporušeniepovinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 2 až 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o

to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo je už dlhšiu dobu vážne
narušené. Za príčinu rozvratu manželstva považuje súd nezlučiteľnosť pováh ako aj rozličné predstavy
manželov o spôsobe vedenia manželského života, čo následne viedlo ku konfliktom medzi manželmi avzájomného odcudzeniu sa. V súčasnosti manželia žijú 2 roky oddelene, manželstvo predstavuje už len
formálny manželský zväzok, preto súd pristúpil k rozvodu manželstva

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom, počas konania obidvaja rodičia prejavili
obaja rodičia záujem osobne sa starať o mal. D.. Rodičia však rešpektovali závery znaleckého posudku
a dokonca sami navrhli, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu ohľadne styku rodičov s mal. deťmi
pochádzajúcimi z manželského vzťahu. Preto súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľa a
mal.P.doosobnejstarostlivostiodporkyne.Právodetizastupovaťaspravovaťichmajetokmajúobidvaja

rodičia, nakoľko ani jeden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený rodičovských práv.

Keďže navrhovateľ je po právnej stránke považovaný za otca mal. I., súd v konaní o rozvod manželstva
rozhodoval i o úprave práv a povinností navrhovateľa a odporkyne voči nemu. Nakoľko navrhovateľ nie
je biologickým otcom dieťaťa, dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ho bude
zastupovať i spravovať jeho majetok.

Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z príjmov ako i možností a schopností oboch rodičov. Súd
pritom bral do úvahy, že odporkyňa z dôvodu narodenia mal. I. je na rodičovskej dovolenke, jej príjem
podstatne klesol, len na sumu materského výške 176,20 eur mesačne. Zároveň však bolo potrebné
brať do úvahy skutočnosť, že biologickým otcom mal. I. je druh odporkyne a čistým mesačným príjmom

477,65 eur, ktorý okrem mal. I. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ má príjem 562,93 (od
júna 2009 do augusta 2010) a v súčasnosti 3 vyživovacie povinnosti (i k mal. I.). V prípade navrhovateľa
nemožno brať do úvahy príjem jeho družky, nakoľko ona síce s navrhovateľom zdieľa jednu domácnosť,
avšak žiadne z jej detí nepochádza zo vzťahu s navrhovateľom.
Nevyhnutné náklady v domácnosti navrhovateľa predstavujú sumu 323,55 eur (117,77 eur nájomné,

poplatok za elektrickú energiu vo výške 132,77 eur, poplatok za vývoz septiku 398 eur ročne t.j. 33,17
eur mesačne a poplatok za internet vo výške 39,84 eur). Nakoľko v domácnosti žije 6 osôb, náklady na
navrhovateľa a mal. D. predstavujú sumu 107,85 eur mesačne. Nevyhnutnými nákladmi v domácnosti
odporkyne sú náklady vo výške 212,27 eur (elektrická energia vo výške 70,03 eur mesačne, plyn vo
výške 121 eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne, poplatok za internet vo výške 16,60 eur

mesačne).Navrhovateľovipouhradenínevyhnutnýchnákladovnadomácnosťzostanekdispozíciisuma
455,08 eur na stravu, oblečenie drogériu a výživné. V domácnosti odporkyne po odrátaní výdavkov na
domácnosť zostane k dispozícii suma (176,20 + 477,65) - 212,57 eur 441,28 eur na stravu, oblečenie
drogériu a výživné.
V súčasnosti nie je v možnostiach odporkyne, aby si svoj príjme zvýšila, preto súdu určil vyživovaciu

povinnosť odporkyne voči mal. D. vo výške minimálneho výživného. To znamená, že počas doby, kedy
bude odporkyňa na rodičovskej dovolenke podstatná časť vyživovacej povinnosti voči mal. D. bude
prenesená na navrhovateľa. Nie je však spravodlivé, aby rozhodnutie odporkyne mať ďalšie dieťa s
novým partnerom bolo v neprospech navrhovateľa. Preto súd stanovil vyživovaciu povinnosť voči mal.
P. na sumu 75 eur mesačne s tým, že zvyšnú časť vyživovacej povinnosti bude kompenzovať zo svojho

príjmu odporkyňa. Pokiaľ ide o mal. I., tu súd stanovil výšku výživného na hranici zákonom stanoveného
výživného, nakoľko navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa. Faktická vyživovacia povinnosť voči
mal. I. bude tak na druhovi odporkyne.

Pokiaľ ide o styk rodičov voči mal. D. a mal. P., v tejto časti súd schválil dohodu rodičov, nakoľko je v

súlade so závermi znaleckého dokazovania ako aj so záujmom mal. detí.

Vzhľadom k tomu, že ešte nebolo rozhodnuté o znalečnom ako aj z dôvodu, že odporkyňa sa odvolala
voči povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, súd si vyhradil rozhodnutie o trovách
konania na samostatné uznesenie (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a contrario).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.