Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2005

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 50CB/40/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou K o s o r i n o v o u v právnej veci žalobcu: P. D.,

XXX. XX. I. P. N., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného: JUDr. A. K., advokátka, D. X,. XXX. XX.
N. proti žalovanému: S. P. P., a.s. /predtým S. P. P., š.p./ M. N. XX/a,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX.
o zaplatenie: 4.986.494,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti 4.589.769,- Sk zastavuje.

V tejto časti je žalobca povinný zaplatiť žalovanému 5.592,- Sk na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 396.725,- Sk.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 47.013,- Sk na náhradu trov konania.

Súd vracia žalovanému 2.596,- Sk ako zálohu na trovy znaleckého dokazovania z položky D 14a 1/01
v sume 96,- Sk a 2.500,- Sk z položky D 14a 3/01.

Súd priznáva štátu právo na náhradu trov konania vo výške 5.004,- Sk, ktoré budú zúčtované zo záloh
zložených pod položkou D 14a 36/00 vo výške 5.000,- Sk a pod položkou D 14a 37/00 vo výške 4,- Sk.

Súd priznáva P. Z. Ú. S. P. U. v N., T.. A. H. X,. XXX. XX. N. znalečné 7.400,- Sk.

Časť súdneho poplatku sa nevracia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 24.6.1997 uplatnil žalobca na súde právo na zaplatenie 4.986.494,-
Sk z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nepriaznivého vplyvu vedenia produktovodov
žalovaného na pozemkoch- poľnohospodárkej pôde evidovaných na evidenčnom liste č. 673 - I. P. N.,
č. 1 - V., č. 1 - B., ktoré žalobca užíva.

Na plochách ovplyvnených podzemným vedením produktovodov žalobca dosahuje podpriemerné

úrody. Je tu silne narušený vodný a tepelný režim plôch s dopadom na zásobovanie rastlín vodou.
Žalobca oprel svoje tvrdenia o posudok firmy S.-A. zo 16.4.1996 podľa ktorého žalobcova strata na
úrode za rok 1995 predstavuje 4.986.494,- Sk,

evidenčné listy špecifikované v žalobe, súpis parciel nájomcu - žalobcu k 1.1.1994, list žalobcu
adresovaný žalovanému z 28.2.1997 - uplatnenie náhrady škody, list žalovaného adresovaný žalobcovi
z 13.1.1997, faktúru žalobcu č. 169/11/96 z 26.4.1996, splatnú 10.11.1996 na sumu 4.986.494,- Sk.Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 21.9.1998, doplneným dňa 24.9.1998, v ktorom
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že žalobcom predložený posudok neobsahuje
identifikačnéúdaje firmyakoani oprávneniena jehopodávanie.Posudokjepretoprávnebezvýznamný

a má špekulatívny charakter. Na jeho základe nie je možné plniť. V posudku nie sú vymedzené hranice
poškodenýchplôchvovzťahukplynovodu,niejeznámametodikapoužitáprivýpočteškôd, ktoréplochy
boli porovnávané, či bola použitá správna agrotechnika, hnojivá, závlahy, či zber bol korektný. Žalobcovi
nemohla vzniknúť škoda na úrode pri splnení si povinností vyplývajúcich mu z vyhlášky č. 40/1963 Zb.,
o ktorú sa „expertná firma„ opiera, naopak mohol dosiahnuť úrody ešte vyššie. Poukázal na žalobcovu

povinnosť prevencie pred možnými vznikajúcimi škodami v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal vo veci pojednávania dňa 28.9.1998 , 25.11.1998, 25.11.1998, 25.2.2000, 5.5.2005 a
14.7.2005 za účasti oboch sporových strán.Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného,
znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom znalkyne Ing. H. D., H. X,. XXX. XX. B., znalkyne z
odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná výroba z 8.10.1999, kontrolným znaleckým posudkom
P. Z. Ú. S. P. U. v N., T.. A, H. X,. XXX. XX. N. č. 2/2004 z 27.2.2004, výsluchom pracovníka kontrolného

znaleckého ústavu ako aj listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

Znalkyňa Ing. H. D. v posudku z 8.10.1999 určila celkovú výšku škody spôsobenej vplyvom línie TP na
poľnohospodárskych kultúrach žalobcu v roku 1995 v rozsahu 220.698,- Sk.

Žalobcavosvojomvyjadreníkznaleckémuposudkuzodňa17.11.1999 však namietal túskutočnosť,že
znalkyňa zobrala do úvahy len tranzitné trasy produktovodov a nezobrala do úvahy vnútroštátne trasy,

ktoré vedú ku kompresorovej stanici. Nezisťovala výšku škody porovnávacou metódou ako stanovil súd
z plôch kde nie je zavedený produktovod a z plôch, kadiaľ vedú produktovody na označených parcelách,
znalkyňa použila neadekvátne údaje o úrodách zo štatistickej ročenky ako celoslovenského priemeru,
považoval za diskutabilné i určenie ovplyvnenej plochy, ktorá bola deklarovaná ako dĺžka línií o šírke
3,0 m. Uviedol, že farebná fotodokumentácia potvrdzuje pri O 1200 mm 3,3 m a pri O 1400 mm 3,4

m. Vplyv účinkov tepla pri radiálnom šírení tepla je podľa výpočtov žalobcu 4.2 m. Žalobca namietal aj
nehodnovernosť údajov o vlastných nákladoch, ako aj nákladov za prenájom.

Žalovaný voči vypracovanému znaleckému posudku nemal pripomienky.

Vosvojompísomnomvyjadreníknámietkamžalobcuz15.3.2000sastotožnil sozávermiznalkyne,ktorá
k svojmu posudku použila odborné vyjadrenie zástupcu V. Ú. P. a O. R. B., podľa ktorého produktovod

môže mať z hľadiska tepelného režimu pôdy za dôsledok zníženie ale aj zvýšenie produkčného
potenciálu pôdy o 10-15 % s toleranciou do 25 % podľa úhrnu zrážok v tom ktorom roku. Znalkyňa
zvolila 50 %, čomu žalovaný neodporoval. Za ovplyvnenú plochu tepelným režimom považoval plochu
9,95 ha. Z tohto dôvodu navrhoval znížiť hodnoty škody o 12.408,- Sk / 2 ha/. Navrhol zároveň vylúčiť
aj čiastku 50.000,- Sk ako náklady spojené s úhradou nájomného, ktoré

považoval za duplicitné. Stotožnil sa s výškou škody 158.269,- Sk a vo zvyšku žiadal, aby súd upravil
výšku škody na uvedenú čiastku.

P. Z. Ú. S. P. U. v N. Tr.A.H. , XXX. XX. N. podal pod číslom 2/2004 dňa 27.2.2004 kontrolný
znalecký posudok v ktorom o .i. konštatuje, že doprava fosílnych palív produktovodmi vykonávaná
pod tlakom spôsobuje zahrievanie okolitého priestoru. Súčasne produktovod ako líniová stavba pôsobí

ako drenážny prvok a tým ovplyvňuje vodný režim pôdy. Oba tieto dôsledky ovplyvňujú prirodzený stav
pôdy so sumárnym dopadom - narušením tepelno-vlahového režimu pôdy. Tieto vplyvy sú markantné vo
vegetačnom i mimovegetačnom období s dôsledkom vzniku škôd. Vykonal periodické vrty sondovacou
tyčou a pôdnym vrtákom. Boli zistené rozdiely v uložení horizontov, ktoré zmeny sú dôsledkom
prevrátenia výkopového materiálu pri jeho ukladaní, vplyv ťažkej mechanizácie pri doprave a ukladaní

potrubí . Za výrazne nepriaznivý prvok určil znalecký ústav sústredenie vedení - štyroch až piatich
potrubí od seba 15-20 m s rôznou dobou a termínom výstavby. Určil ďalej, že trvalé zmeny v uložení
materiálov v pôvodnom profile sú v šírke záberu 50 - 100 m. Pre výpočet výšky škody znalecký ústav
použil metódu porovnávaciu ako aj metódu konkrétnheho roku. Výška škody určená porovnávacou
metódou predstavovala 2.458.855,50 Sk a metódou konkrétneho roku 396.725,- Sk.Záverom znaleckého posudku bolo určenie straty spôsobenej P. D. I. P. N. prevádzkou produktovodov
v roku 1995 minimálne 396.725,- Sk. Znalecký ústav poukázal na to, že výpočet vypracovaný
porovnávacou metódou je však nereálny a nespoľahlivý.

Písomným podaním z 18.5.2005 zobral žalobca svoju žalobu v časti 4.589.769,- Sk späť. Žalovaný na
pojednávaní konanom dňa 7.7.2005 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

Rovnakým podaním z 18.5.2005 žalobca zároveň navrhol rozšírenie žaloby o 3.370.525,- Sk ako
náhrady škody za roky 1996 až 2004. Súd uznesením zo 14.7.2005, právoplatným dňa 14.7.2005
nepripustil rozšírenie - zmenu žalobu z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť

podkladom pre konanie o zmenenej žalobe/ § 95 ods. 3 OSP/.

Žalovaný písomným podaním zo 4.5.2005 ako aj na pojednávaní konanom dňa 5.5.2005 vzniesol
námietky zániku nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca bol podľa tvrdenia žalovaného povinný
uplatniť v zákonom určených prekluzívnych lehotách. V čase zriadenia dotknutých plynárenských
zariadení upravoval použitie cudzích nehnuteľností na zriaďovanie a prevádzanie plynárenských
zariadení plynárenský zákon - zákon č. 67/1960 Zb., ktorý v § 22 ods. 1 písm. a/ zakotvuje oprávnenia

prislúchajúce plynárenským podnikom pri zriaďovaní, prevádzaní stavieb a plynovodných sietí.
Poukázal na § 22 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého o náhrade škody za výkony týchto oprávnení,
o vecných bremenách, o práve domáhať sa zmeny alebo preloženia plynovodnej siete, poprípade
podzemného zásobníku a o konaní, platia obdobne predpisy o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny.
Lehota na náhradu škody je teda v § 28 ods. 2 elektrizačného zákona - zákona č. 79/1957 Zb. stanovená

30 dní odo dňa keď poškodený zistí rozsah škody, najneskoršie však 6 mesiacov odo dňa vzniku škody.
Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v uvedených lehotách nepožiada o náhradu škody, nárok
zaniká. Opierajúc sa o „vážne listy“ žalobcu je možné vyvodiť, že žalobca vznik škody ako aj jej rozsah
zistil pri zbere úrody ihneď po jej odvážení/ júl 1995 - október 1995/. Nároky si uplatnil na súde až v
roku 1997.

Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd podľa § 96 ods.1 OSP súd konanie v časti
4.589.769,- Sk zastavil.

V ostatnej časti súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel z nasledovných dôvodov: Žalobca si v žalobe
uplatnil právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v roku 1995 vplyvom pôsobenia produktovodov
žalovaného na poľnohospodárskej produkcii znížením jej výnosov. Náhrada škody spôsobenej

prevádzkovou činnosťou je upravená v § 420a Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou , ak je spôsobená :

a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí

inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo

znemožní užívanie nehnuteľností.

Zodpovednosti za škodu sa ten kto ju spôsobí, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Pre pojem „prevádzková činnosť“ je charakteristická cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého
druhu, ktorá spravidla súvisí s vykonávaním podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k
dosiahnutiu určitého cieľa. Predmet tejto činnosti môže byť vymedzený napr. v zriaďovacej listine alebo
v živnostenskom oprávnení.V danom prípade bola touto činnosťou prevádzka produktovodov /tranzitnej prepravy zemného plynu /
žalovaného majúca negatívny dopad na poľnohospodársku rastlinnú produkciu žalobcu. Predmetný
dopad bol v obsahovom a finančnom vyjadrení stanovený vo dvoch znaleckých posudkoch, keď

podľa kontrolného znaleckého posudku minimálny rozsah škody spôsobenej prevádzkou produktovodov
žalovaného žalobcovi činí 396.725,- Sk. Ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného - t.j. bez zreteľa na
zavinenie. Ten kto škodu spôsobil, môže sa jej zbaviť preukázaním liberačných dôvodov stanovených
v zákone.

Žalovaný liberačný dôvod - neodvratiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke plynovodov ani

nedeklaroval a predmetnými znaleckými posudkami nebolo konštatované také správanie samotného
žalobcu, ktoré by malo za následok vznik tejto škody.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo/
ušlý zisk/.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 396.725,- Sk.

Námietku žalovaného o zániku nároku na náhradu škody súd nemohol považovať za dôvodnú.
Ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 elektrizačného zákona - zákona č. č. 79/1957 Zb. v spojení s § 22 ods. 5
plynárenského zákona č. 67/1960 Zb. /obidva platné v roku 1995/ sa totiž výlučne vzťahuje na škodu
na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve.

Podľa § 119 od. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností platnom v roku 1995 pozemkom
sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí

územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia, hranicou vymedzenou právom

k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu užívania
pozemku.

Podľa dôvodovej správy k § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty na
ňom sa nachádzajúce /stromy, kríky/ pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 121 ods. 1 príslušenstvom veci, ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené na to, aby

sa s hlavnou vecou trvale užívali.

V danom prípade žalobca si teda neuplatňoval škodu na nehnuteľnostiach ani jej príslušenstve.
Uplatňoval si škodu na poľnohospodárskej produkcii spôsobenú znížením úrody na porastoch, ktoré
nemali charakter trvalých porastov a na druhej strane nespĺňali ani kritériá príslušenstva pozemku
podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, a teda ani pojem príslušenstva nehnuteľností. Preto v

danom prípade na náhradu škody a jej uplatnenie nemožno aplikovať lehoty stanovené v § 28 ods. 2
elektrizačného zákona.

Žalobca si právo na náhradu škody uplatnil včas v lehotách stanovených v ustanovení 106 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka - t.j. v lehote dvoch rokov, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá najneskoršie za tri roky odo dňa keď škoda vznikla.

O trovách konania vo späťvzatej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP. Žalobca zobral žalobu
späť bez uvedenia dôvodu a v tomto prípade z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie
konania.Súdpretovtejtočastizaviazalžalobcunanáhradutrovžalovanémuvcelkovejvýške 5.592,-Sk
spočívajúcich v náhrade za zaplatené trovy znaleckého dokazovania pripadajúcich na späťvzatú časť.

Vostatnejčastisúdrozhodolotrováchkonaniapodľa§ 142ods.1OSPažalobcovi,ktorýbolvtejtočasti

plne úspešný súd priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 47.013,- Sk spočívajúcich
v časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 15.868,- Sk a v trovách právneho zastúpeniav celkovej výške 28.345,- Sk za zastupovanie v spore advokátom za 6 úkonov právnej pomoci po
2.500,- Sk, za 1 úkon 8.617,- Sk, za 2 úkony po 8.650,- Sk, 4 x paušál po 75,- Sk, 2 x po 100,- Sk, 1
x 128,- Sk a 2 x po 150,- Sk, cestovné do výšky cestovného verejným dopravným prostriedkom ( § 30

ods. 2 vyhl.č. 66/1992 Zb.) 4 x z Nitry do Bratislavy a späť po 80,- Sk za jednu cestu v celkovej výške
640,- Sk a náhrada za stratu času v celkovej výške 2.160,- Sk za 2 pojednávania v roku 1998, 8 x po
20,- Sk a za 2 pojednávania v roku 2005, 8 x 250,- Sk.

Súd priznal znaleckému ústavu - P. Z. Ú. S. P. U. v N. T.. A. H. znalečné vo výške 7.400,- Sk vyúčtované
vyúčtovaním z 27.2.2004 podľa zákona č. 283/2002 z. z. a vyhlášky MS SR č. 263/1996 Zb. Znalečné

jej bude zúčtované zo záloh, a to z položky D 14a 37/00 v sume 4.996,- Sk a zo zálohy D 14 a 1/01
sumou 2.404,- Sk.

Súd v zmysle § 148 ods. 1 priznal štátu právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložil sumou 5.004,-
Sk podľa uznesenia číslo konania 50 Cb 40/97 -117 z 3.11.1999.

Súd vracia žalovanému časť záloh na znalecké dokazovanie vo výške 2.596,- Sk, a to 2.500,- Sk z
položky D 14a 3/01 a v sume 96,- Sk z položky D 14 a 1/01.

Súd nemohol rozhodnúť o vrátení časti súdneho poplatku za žalobu za späťvzatú časť, pretože právo na
jeho vrátenie sa prekludovalo k 31.12.2000 / § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205

ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 43 ods. 2 OSP/.