Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoEk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200518
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1611200518.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX A. C., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 94,- Eur
istiny s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom,

Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 231/11, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/270/2011-24 zo dňa 14.10.2024,
pomerom hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/270/2011-24 zo dňa
14.10.2024, v napadnutej časti I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), s poukazom na ust. § 39
ods. 4, § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, A) rozhodol o zastavení exekúcie a B)

oprávnenému uložil povinnosť do 15 dní zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83
Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na
ktorej je založený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09945/10 zo dňa 19.11.2010,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., ako
i k záveru, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa voči spotrebiteľovi uplatňoval nárok zo zmenky
nebolo prihliadnuté na zákonné obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky.

1.1 Poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 15 Všeobecných obchodných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ) nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku
si povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohla len úverovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam teda aj rozhodcovskému konaniu. Z vyššie citovaného čl. 15 VPPÚ ďalej vyplýva, že

všetky spory mali byť riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom
Slovenskej republiky v závislosti od toho, či žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
alebo všeobecnom súde. Takýmto spôsobom sa povinná bez individuálneho prerokovania ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným vopred vzdala reálne uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom. I keď sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že bude na žalobcovi (t.j. veriteľovi alebo dlžníkovi), aby zvolil
prejednanie sporu buď pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zo samej podstaty

veci a povahy zmluvy o úvere vyplýva, že to bude práve veriteľ, ktorý bude túto voľbu uskutočňovať
a ktorý zvolí rozhodcovské konanie. Tým, že rozhodcovská doložka s takýmto obsahom a dôsledkamibola v okolnostiach uzatvárania zmluvy spotrebiteľovi nanútená, získal dodávateľ neprimeranú výhodu
v tom, že sám bude určovať, kto rozhodne spor so spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 OZ spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný
právny akt. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávneného
zaviazal povinnosťou náhrady trov exekúcie súdneho exekútora s poukazom na aplikáciu § 203 ods.
1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v znení neskorších noviel (ďalej aj „EP“), nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil
exekučný titul , ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote oprávnený. Z obsahu odvolania vyplýva,
že toto smeruje len voči I. výroku o zastavení exekúcie. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne
posúdenie veci a nesprávne skutkové závery vyvodené súdom prvej inštancie. V odvolacej argumentácii
poukázal na to, že zmluva účastníkov z prejednávanej veci nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale
bežnou tzv. obchodnoprávnou úverovou zmluvou majúcou sa riadiť úpravou v Obch. z. (Obchodnom

zákonníku č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Exekučný súd pri preskúmaní
exekučného titulu nesprávne vyhodnotil, že povinná je spotrebiteľ, čím porušil právo oprávneného
na súdnu ochranu. V odvolacej argumentácii uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa preto nie je možná. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom exekučného súdu

o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprimeranej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že povinná
uzavrela s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ a priamo na prednej
strane zmluvy je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so VPPÚ a nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp.
obojstranne. Preto je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju

vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným
písmom, pričom z nej na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom
a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo súdom všeobecným. Povinná mala teda kedykoľvek
právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Odvolateľ na svoju obranu
uviedol i to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere

nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený má z uvedeného preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 zákona NR SR č. 160/2015 Z.
z., Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti I. výroku vecne správne.

5. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd v prebiehajúcom exekučnom

konaní, nachádzajúcom sa v štádiu po vydaní poverenia, posudzoval otázku prípustnosti exekúcie
dvomi samostatnými a vzájomne nezávislými kritériami a to cez existenciu neprípustných podmienok
definovaných § 57 ods. 1 písm. m) EP a cez kritérium platnosti rozhodcovskej doložky zakladajúcej
právomoc titulového súdu (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu).

6. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Odvolateľ v podanom odvolaní označil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP v neexistencii spotrebiteľského vzťahu účastníkov a v nesprávnosti právneho záveruexekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Právne
askutkovézáveryexekučnéhosúduvovzťahukaplikácii§57ods.1písm.m)EPodvolateľnespochybnil
a neboli predmetom odvolania.

8. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a ich vymedzením, tak ako boli uvedené v odvolaní,
preto preskúmal správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska odvolateľom spochybňovanej
správnosti právneho záveru a podstatných úvah exekučného súdu o spotrebiteľskom vzťahu účastníkov,
na ktorých rozhodnutie spočíva a dospel k záveru, že v ich posúdení sa s napadnutým rozhodnutím

stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Hoci posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je exekučný
súd povinný primárne riešiť už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia,
ustálená súdna prax je jednotná v právnom názore, že existenciu podmienok prípustnosti exekúcie,
vrátane podmienky spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu, je exekučný súd oprávnený skúmať
počas celého exekučného konania, v ktoromkoľvek jeho štádiu.

9. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa
09.12.2009 správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Niet pochýb o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané
medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom (akou je aj povinná) spĺňajú všeobecnú
požiadavku spotrebiteľského vzťahu a uzavreté zmluvy majú povahu zmlúv spotrebiteľských. Odvolacia

argumentácia oprávneného, že predmetná zmluva má charakter absolútneho obchodu, preto nie je
dôvodná.

10. Skutkový a právny záver exekučného súdu, že záväzkový vzťah zmluvných strán (oprávneného
a povinnej) je vzťahom spotrebiteľským, odvolací súd považuje za správny a stotožňuje sa s ním.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom exekučného súdu i v otázke
posúdenia rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka zapracovaná v čl. 15 VPPÚ je koncipovaná
v neprospech spotrebiteľa a nemá povahu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Svojou
povahou výrazne obmedzuje a v praxi reálne vylučuje právo spotrebiteľa domáhať v sporoch z úverovej

zmluvy ochrany na všeobecnom súde.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity
titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt

nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak
to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M
Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).

14. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský

rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.
Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom.

15. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ

C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj
bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom
6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel“.

16. Pozornosť upriamuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom
zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovskéhosúdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia
ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta

klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp
ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný
súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (Obdobne aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 09.12.2009 (ku dňu uzavretia
zmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Príkladný výpočet neprijateľných podmienok obsahoval § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust.
§ 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

19. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia
rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych
predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa
v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.

20. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

21. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi
účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil
prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní.

22. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe
v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku
jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy
nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami

a povinnosťami spotrebiteľa.

23. Zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť
spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných
prostriedkov.Cieľomsúdnehoprieskumujezistiť,či právnyvzťahmedzispotrebiteľomaposkytovateľom

služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie
a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či
rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa,
alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia
tejto skutočnosti spotrebiteľom.

24. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri
rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a
povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebodoložky so zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť
práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),
aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva

silnejšieho.

25. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu
existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v
rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).

26. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom

zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho I. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako vecne správne.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnila a ich vznik nevyplýva ani z obsahu spisu. Odvolací súd
zastáva právny názor, že ani úprava CSP, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu
nezbavuje účastníka konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP
nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešného účastníka výlučne len pozitívne a tento nárok

mu priznať aj v prípade, ak nebol účastníkom neuplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať
medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. medzi zákonnou povinnosťou,
smerujúcou výlučne voči súdu, ktorou zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho procesného postupu)
a povinnosťou účastníka uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako
procesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si účastník svoj

nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť,
avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý účastník neprejavil záujem) priznať. O trovách
odvolacieho konania odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).