Uznesenie – Náhrada škody ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121524515
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121524515.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so
sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpeného
advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Petríkom, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, o zaplatenie 7.848,11 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/2/2022 – 204 zo dňa 28.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e výrok I. a III. rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/2/2022 – 204 zo dňa 28. augusta
2023 a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16Cb/2/2022 – 204 zo dňa 28. augusta
2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7 848,11 Eur s 5% p. a. úrokom z omeškania od 10.09.2020 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7.848,11 eur titulom náhrady škody za neoprávnený odber plynu, úroku z omeškania 9,00 % ročne zo
sumy 7.848,11 eur od 10.09.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania.

3. Žalobou uplatnený nárok odôvodňoval neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike na odbernom mieste žalovaného na adrese E. XX, C. D., ktoré
je žalovaným využívané ako penzión. Po nadobudnutí podozrenia na neoprávnený odber, bolo dňa
09.06.2020 demontované meradlo a znalec Ing. Miroslav Ondrejka znaleckým posudkom č. 79/2020
potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Žalobca žalovanému škodu
spôsobenú neoprávneným odberom za obdobie 15.06.2019 do 08.06.2020 v objeme 56 851 m3

vyfakturovalfaktúrouč.90000370091splatnoudňa09.09.2020.Výškaškodybolažalovanýmstanovená
podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť. Vec má byť podľa neho
prejednaná ako spotrebiteľský spor. V žalobe žalobca označil žalovaného ako podnikateľa, avšak výzvu
mu zasielal ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a žalobca jej vznik

nepreukázal. Namietol nezávislosť znalca, nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku
žalobcu. Nedostatok posudku vidí aj v tom, že neobsahuje čísla skúmaných značiek a žalobca nemôžetvrdiť, že znalec skúmal práve tie značky, ktoré sa na plynomeri mali nachádzať. Poukázal na rozpor
medzi zápisom z demontáže a znaleckým posudkom, keďže zamestnanci žalobcu pri demontáži
plynomera dňa 08.06.2020 uviedli, že montážne značky (ktoré i číselne označili) na plynomeri sú

nepoškodené.Znalecsodstupom2mesiacovuviedol,žebolipoškodené.Niejezrejmé,kdesaplynomer
2 mesiace nachádzal a kto s ním manipuloval. Podľa jeho názoru je preukázané, že značky boli
poškodené po demontáži plynomera. Ak znalec v posudku konštatoval, že značka z plynomera sa
nezhoduje z predloženou značkou, nie je zrejmé, aký konkrétny vzor mu bol žalobcom predložený.
Posudok považoval za nedôveryhodný aj z dôvodu, že neobsahuje dátum, kedy si žalobca objednal

jeho vyhotovenie. V roku 2020 z dôvodu pandémie bol penzión väčšinou zavretý a býval v ňom len
žalovaný. Na vykurovanie využíval aj alternatívne vykurovanie, a preto mal nízku spotrebu plynu. Na
výzvu žalobcu na úhradu reagoval, avšak žalobca toto podanie súdu nepredložil, čím neuviedol všetky
podstatné skutočnosti. Plynomer sa nachádzal od roku 2008 na verejne prístupnom mieste. Výpočet
výšky škody považuje za nezrozumiteľný. Namietal voči podaniu žalobcu zo dňa 20.08.2020, v ktorom
žalobca uviedol, že nežiada škodu 7.848,11 eur, ale postačí mu suma 6.278,49 eur. Ak by mu skutočne

vznikla škoda, nemohol by podľa žalovaného žiadať menej. Navrhol vypočuť osoby, ktoré plynomer
v roku 2008 montovali.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že zodpovednosť žalovaného je objektívna.
Žalovaný je fyzická osoba prevádzkujúca živnosť, v predmetnej nehnuteľnosti prevádzkuje ubytovacie

služby a zemný plyn odoberal v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. V montážnom liste
plynomeru, aj vo vyúčtovaní škody bol žalovaný označený ako A. B. – F. E. G., odberné miesto F.
E. G.. Žalobca so žalovaným neuzatváral zmluvu o dodávke plynu, keďže žalobca je distribútorom
plynu. Vzťah medzi stranami nie je spotrebiteľský. K námietkam týkajúcim sa znaleckého posudku
uviedol, že žalovaný si zamieňa prevádzkové montážne značky (žlté plastové plomby osadené na

vstupe a výstupe meradla) s overovacími zabezpečovacími značkami číselníka (olovená plomba
osadená na číselníku meradla). Znaleckému skúmaniu nepodliehali prevádzkové montážne plomby,
ale zabezpečovacia overovacia značka na číselníku meradla, ktorá nedisponuje žiadnym číselným
označením, ale je označená prvkom M40-08. Znalec pri znaleckom dokazovaní porovnával spornú
plombuskontrolnýmiodtlačkami,ktorénesútotooznačenie.Tvrdeniežalovanéhooverejnejprístupnosti

meradla nezbavujú žalovaného objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/7/2019. V súvislosti
s listom zo dňa 20.08.2020 uviedol, že ide o bežný postup, pričom žalobca ponúkol žalovanému
zľavu 20 % ako možnosť vyhnúť sa ďalšiemu navyšovaniu nákladov na vymáhanie pohľadávky a čo

najrýchlejšie ukončiť spor. Uvedené neznamená, že žalobca nemá nárok na uplatnenú výšku škody.
K výpočtu škody podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. uviedol, že škoda vzniká žalobcovi automaticky
odberom zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením. Poukázal na aktuálne rozhodnutia
súdov: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018, rozsudku Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Obdo/49/2019 a najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/106/2020
zo dňa 29.06.2021, ktoré podľa neho potvrdzujú správnosť postupu žalobcu. Vypočutie osôb, ktoré
plynomer montovali, je neopodstatnené a nelogické. Žalovaný ani neuviedol, akú skutočnosť majú
ozrejmiť. Je nepravdepodobné, aby si pamätali detaily spred 14 rokov. K žalovaným predloženému
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020 uviedol, že tento predstavuje

neodôvodnený odklon od judikatúry Najvyššieho súdu SR. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/71/2021.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že znalec nezisťoval, či meradlo meralo
spotrebu správne. Škoda plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu a žalobca si nemôže uplatňovať

fiktívnu škodu. Do roku 2020 žalobcovi žiadne poškodenie meradla hlásené nebolo. Poukázal na závery
vyjadrené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
vnasledujúcomrozsahu:výsluchprávnychzástupcovstránsporu,výsluchznalcaH.I.J.,výsluchsvedka

D. D., nasledujúcimi listinnými dôkazmi: predžalobná výzva s podacím lístkom, zápis zo dňa 08.06.2020,
montážny list meradla, výpis zo živnostenského registra žalovaného, vyúčtovanie znaleckých posudkov,
vyúčtovanie škody zo dňa 20.08.2020, výzva na zaplatenie – odpoveď, výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu, fotodokumentácia objektu, znalecký posudok č. 79/2020,cenník externých služieb SPP distribúcia, vyjadrenie spoločnosti Innogy Slovensko zo dňa 20.09.2021,
faktúry č. 2921064436, 2922012359, 4295018900, 4220031202, 42240547115, oznámenie o vystavení
opravnej faktúry z 28.06.2020, dobropis č. 201303352, vyúčtovanie plynu za obdobie od 01.07.2019 do

31.12.2019, rozsudok KS v Trnave 21Cob/7/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020, uznesenie
NS SR sp. zn. 3Obdo/49/2019, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS
114/2020, uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/71/2021, uznesenie KS v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2022,
rozsudok KS v Prešove sp. zn. 7Co/38/2022.

7.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 82 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike, § 1
ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 420 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

7.2. Súd posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že v období od

15.06.2019 do 08.06.2020 mohlo dôjsť k odberu zemného plynu, kde bol zistený stav na meradle
56 851 m3. Žalovaný nezaplatil v uvedenom období za odber plynu inej tretej osobe. Meradlo podľa
znaleckého posudku č. 79/2020 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Ondrejkom malo porušené
zabezpečenieažalobcaboloprávnenývyúčtovaťsivzmyslevyhláškyč.449/2012Z.z.uplatnenúsumu.
Skutočnosti uvádzané žalovaným (že žalobca nepreukázal škodu, že ide o fiktívnu škodu vzhľadom

na priemernú spotrebu za predchádzajúce obdobia na odbernom mieste, že mal v uvedenom období
uzavretú zmluvu so spoločnosťou innogy Slovensko, s.r.o., že by žalobca nedodal do distribučnej siete
také množstvo plynu a že meradlo nebolo poškodené) vyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantné,
keďže ide o zodpovednosť objektívnu. Súd mal za to, že medzi stranami sporu ide o občianskoprávny
vzťah. Preto žalobcovi nevznikol nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur

a úroky z omeškania v zmysle § 369c a § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Je
irelevantné, že žalobca zasielal žalovanému vyúčtovanie škody a vyhotovil zápis o kontrole fyzickej
osobe a nie ako podnikateľovi. V priebehu konania bola ukončená podnikateľská činnosť žalovaného
a teda v konaní vystupuje ako nepodnikateľ. Žalovaný podľa súdu nepreukázal, že by škoda bola
žalobcom vypočítaná nesprávne. Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel. Nakoľko žalovaný neuhradil

žalobný nárok včas v lehote splatnosti 09.09.2020, dostal sa do omeškania a tým vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 %. V prevyšujúcej výške súd žalobu ohľadne úrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol.

7.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.

1 zákona č. 160/215 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Rozhodnutie okresného súdu a závery v ňom uvedené sú podľa jeho názoru v rozpore s vykonaným
dokazovaním a skutkovým stavom. Právne posúdenie veci uvedené v bode 22. rozsudku je v priamom
rozpore s dôkazmi. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že na meradle bol zistený stav 56 851 m3.

Uvedené tvrdenie je nepravdivé, pretože pri odobratí merača dňa 08.06.2020 bol stav na merači 35 775
m3 a nie 56 851 m3. Žiadny dôkaz o tom, že na meradle bol stav 56 851 m3 neexistuje. Súd si zrejme
pomýlil stav merača so stavom, ktorý vypočítal žalobca ako škodu a ktorú uviedol vo výpočte škody zo
dňa 20.08.2020. Súd pochybil aj v bode 7. odôvodnenia rozsudku, keďže spotreba od 01.07.2019 do
31.12.2019 nebola 32 640 m3 ale 2045 m3. Súd opomenul uviesť, že 32640 m3 je konečný stav merača,

ale počiatočný bol 30595 m3, teda došlo k spotrebe 2045 m3 a nie 32 640 m3. Spotreba od 01.07.2020
do 07.06.2020 nebola 30 595 m3 ale 355 m3. Žalovaný predložil listinné dôkazy o stave spotreby, kde
je potrebné sledovať počiatočný stav merača a konečný stav merača za sledované obdobie a nie iba
konečný stav merača a ten považovať za spotrebu žalovaného, ako to urobil v tejto veci súd. Súd pri
odôvodnení rozsudku započítaval žalovanému ročnú spotrebu cca 30 000 m3, pričom v skutočnosti to

bolo okolo 2000 m3, čo potvrdzujú jednak predložené listiny v kolónke spotreba a jednak výsluch svedka
I. D., zamestnanca žalobcu na strane 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 08.12.2022, kde svedok uviedol
spotrebu za rok 2013 - 2098,67 m3, rok 2014 - 2358,77 m3, rok 2015 - 2984,14 m3, rok 2016 - 1779,41
m3, rok 2017 - 1691,14 m3, rok 2018 - 1764,38 m3, rok 2019 - 5775,79 m3.8.2. Zároveň je nepravdivý aj záver súdu uvedený v bode 22. rozsudku, že „zistený stav na meradle 56
851 m3, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedkov“. Nie je zrejmé, ktorý svedok mal uvedené uviesť,

nakoľko žiadny svedok v konaní neuviedol, že stav merača bol 56 851 m3. Práve naopak svedok D.
uviedol ako konečný stav merača stav 30 595 m3. Nie je tiež zrejmé, na základe čoho súd dospel
v bode 22. rozsudku ku konštatovaniu záveru ,,mohlo dôjsť“, keďže ide o všeobecné hodnotenie bez
akéhokoľvek dôkazu o tom, že zo strany žalovaného došlo k inému ako deklarovanému odberu.

8.3. Žalovaný v konaní opakovanie uvádzal, že žalobca nepreukázal a v konaní ani netvrdil, že meradlo
na merači meralo odber nesprávne, žalobca sa obmedzil iba na znalecký posudok, ktorý však nezisťoval
to či merač meria správne alebo nemeria správne, pričom v zmysle nálezu ÚS je práve žalobca povinný
dokázať v konaní, že merač nemeria spotrebu správne. Ak za obdobie od roku 2008 (rok montáže
merača) do roku 2020 (rok demontáže merača) nameral merač spotrebu 35 775 m3 (končený stav),
nemohlo dôjsť za obdobie od 15.06.2019 do 08.06.2020 k spotrebe uvedenej súdom a to 56 851 m3,

ak priemerná ročná spotreba žalovaného bolo cca 2200 m3.

8.4. Žalovanému nie je zrejmé, že ak súd zhodnotil, že ide o občianskoprávny spor, prečo neaplikoval
na vec právne závery Ústavného súdu uvedeného v Náleze III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktoré
sú aplikovateľné na túto vec, nakoľko vo veci ide o vzťah dodávateľ – spotrebiteľ a ide o právne

závery najvyššej právnej inštancie. Namieta, že súd sa vôbec nezaoberal a neodpovedal na námietky
žalovaného k právnym otázkam týkajúcich sa objektívnej zodpovednosti, vzniku škodu, skutočnej škody
a rozhodol v rozpore právnymi závermi Ústavného súdu SR uvedeného v jeho Náleze III. ÚS 114/2020
(pričom odvolateľ poukázal na body 58. a nasl. cit. nálezu). Súd založil svoje rozhodnutia výlučne na
existencii objektívnej zodpovednosti a to i bez jej preukázania zo strany žalobcu. Súd nemohol bez

zistenia či merač meria alebo nemeria správne ustáliť, že došlo ku škode a zároveň určiť výšku škody.
Znalec vo svojom výsluchu uviedol, že on nezisťoval to či merač meria alebo nemeria správne. Žalobca
svoje dokazovanie obmedzil iba na predložený znalecký posudok, ktorý takisto nedáva odpoveď na
uvedenú právnu otázku vzniku škody. Žalobca takisto v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal, že do
distribučnej siete vniesol objem 56 851 m3 plynu za žalovaného.

8.5. Žalovaný ďalej namietal aj otázku výpočtu skutočnej škody. Žalobca si v predmetnej veci uplatnil
škodu prepočtom podľa vyhlášky a nie skutočnú škodu. Pričom v zmysle zákona o energetike sa v
prvom rade nahrádza skutočná škoda, škoda určená prepočtom sa použije iba v prípade nemožnosti
vyčísliťskutočnúškodu.Súdsavpredmetnejvecivôbecnezaoberalriešenímskutočnejškody,ktorábola

zrejmá z predložených listinných dôkazov o priemernej ročnej spotrebe a bez akéhokoľvek zdôvodnenia
priznal žalobcovi fiktívnu škodu vypočítanú prepočtom a vôbec za nezaoberal priemernou spotrebou
žalovaného za rok (okolo 2000 m3). Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca
bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym
záujmom žalobcu na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových

práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Občianskoprávny
inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi
nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený
odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 a č.
k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú

škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. Takisto súd vôbec nezohľadnil
skutočnosť v zmysle § 415 a 417 OZ, že merač je osadený na verejne prístupnom mieste a že
zamestnanec žalobcu musí vizuálne skontrolovať plynomer i plombu a ak zistí nezrovnalosť musí to i
nahlásiť.

9. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Argumentuje, že chyba v písaní v rozsudku
(ohľadom stavu 56 851 m3, ktorý žalobca vypočítal ako škodu vo výške spotreby, ktorý si súd zrejme
pomýlil so stavom merača) nemá žiadny vplyv na právne posúdenie veci a správnosť, zákonnosť
a riadne odôvodnenie rozsudku. Súd správne vyhovel žalobe na základe objektívnej zodpovednosti
žalovaného ako odberateľa meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. To,

ževrozhodnomobdobížalovanýplynodoberal,jenesporné.Stavynameradlezdanéhoobdobianebolo
možné použiť. Preto aj dodávateľ plynu stornoval vystavené faktúry a vyplatené preddavky žalovanému
vrátil, čo v konaní nebolo sporné. Znaleckým posudkom žalobca v konaní preukázal, že plomba osadená
na číselníku meradla, bol porušená. Uvedené znalec potvrdil aj vo výpovedi. Žalobca v konaní nie jepovinný preukazovať funkčnosť alebo nefunkčnosť meradla, resp. či meradlo zaznamenávalo odber
plynu. V prípade, že je plomba poškodená, umožňuje to žalovanému alebo tretej osobe kedykoľvek
upraviť spotrebu na číselníku bez toho, aby na meradle ostali stopy po manipulácii alebo aby došlo

k jeho nefunkčnosti. Opätovne poukázal v tejto otázke na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 106/2020.

9.1. V ďalšom dôvodí, že vzťah medzi stranami sporu nebol spotrebiteľský. Žalovaný v rozhodnom
období odoberal plyn na podnikateľské účely a v odbernom mieste mal zriadenú prevádzku, čo vyplýva

aj zo živnostenského listu. Až v priebehu konania stratil živnostenské oprávnenie. V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/283/2020 sa nejedná o spotrebiteľský spor.
PoukázaltiežnarozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1CoCsp/17/2022asp.zn.7Cob/38/2022,
v zmysle ktorých je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020 odklonom
od ustálenej judikatúry, poukazujúc na existujúce ustálenú judikatúru (v otázke objektívneho princípu
zodpovednosti majiteľa odberného miesta vo vzťahu k existencii zabezpečovacích prvkov meradla).

Citovaný nález je navyše podľa žalobcu prekonaný aj rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. ÚS 319/2021, II. ÚS 207/2021). Rovnako poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS
457/2021, 4Cdo 106/2020), z ktorých vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu nie je možné brať do
úvahy predchádzajúce alebo nasledujúce spotreby, ako ani údaj na číselníku meradla.

10. Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní.

11. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

12.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t. j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a písm. a), t. j. že neboli splnené procesné podmienky.

13. Existencia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daná, ak konanie a rozhodnutie
súdom prvej inštancie trpí niektorou z vád súvisiacich s procesnými podmienkami, ktoré sú najmä:
žaloba, právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť, procesná
podmienka riadneho zastúpenia, prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Niektoré

nedostatky procesnej spôsobilosti sú pritom odstrániteľné, niektoré naopak nie.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkovézistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací dôvod teda nie je vnímaný

ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení
tohto odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo
f). Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“.
Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého
vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej

inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť
skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s nesplnením procesných podmienok konania, s namietanými nesprávnymi skutkovými
zisteniami, nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc
z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietkualeboargumentuvedenývopravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznam
pre rozhodnutie o odvolaní.

19. Odvolateľ v samotnom odvolaní existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a)
CSP (nesplnenie procesných podmienok) bližšie nešpecifikoval a nemožno ho vyvodiť ani z obsahu

odvolania. Zároveň však platí, že existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP sú
súdy podľa § 161 CSP povinné skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, že by neboli
procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné odstrániť, tak by to malo mať za následok
zastavenie konania. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu nezistil, že
by v konaní na súde prvej inštancie existovala akákoľvek vada týkajúca sa procesných podmienok.

20. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP odvolací súd uvádza, že
z obsahu odvolania nie je možné vyvodiť, v čom videl odvolateľ ich naplnenie. Názor odvolateľa
o nesprávne zistenom skutkovom stave nemajúcom oporu vo vykonanom dokazovaní, nesprávnom
právnom posúdení a nesprávnom (nedostatočnom) odôvodnení, bez ďalšieho nepredstavuje uplatnenie

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Z citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že
odvolateľ musí uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku alebo obrany, v konaní na súde prvej
inštancie neuplatnené. V danom prípade však odvolateľ žiadne takéto prostriedky neuplatnil. Rovnako
odvolateľ nijako neuviedol, aká iná vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odvolacísúdpretonepovažovaltietoodvolaciedôvodyzauplatnenéaodvolanievrozsahuichnaplnenia
nepreskúmaval.

21. Odvolací súd konštatuje, že požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku sú definované v § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého obsahom rozsudku (okrem iného) musí byť jasné a výstižné vysvetlenie,
ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie. Primárne je v tejto súvislosti pre možnosť preskúmania rozsudku odvolacím
súdom podstatné, aby odvolaním napadnutý rozsudok uvedené obsahové náležitosti obsahoval.

Dôvodom je najmä skutočnosť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.
1 CSP). Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní). Zároveň
aj zo samotného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP vyplýva, že ním je prípad, ak
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Aby
bolo možné uvedené konštatovať a preskúmať, musí byť z rozsudku zrejmé, aký skutkový stav súd

v konaní zistil. Súd teda je povinný z tvrdení strán sporu v rámci celého konania (aj v nadväznosti na
ostatné vykonané dôkazy) logicky vyvodiť najmä, ktoré tvrdenia sú zhodné (§ 186 ods. 2 CSP) a ktoré
sa považujú za nesporné v dôsledku ich kvalifikovaného nepopretia protistranou (§ 151 ods. 1 CSP).
Následne súd musí ustáliť, ktoré zo sporných skutkových tvrdení považuje za rozhodné pre konečné
rozhodnutie, teda pre následnú aplikáciu ustanovení hmotného práva (pre právne posúdenie). Takto

možno dospieť k všeobecnému záveru, že výsledkom vyhodnotenia skutkovej a dôkaznej situácie je
zistený skutkový stav. Nie je postačujúce, ak súd v odôvodnení rozsudku len opíše skutkový stav ako
celok(najmäsúhrnnýmopisomvšetkýchtvrdenístránsporu,resp.svedkov)beztoho,abyozrejmil,ktoré
zo skutkových zistení považuje za tie, ktoré majú vplyv na výsledok sporu. Rovnako je nepostačujúce, ak
súd síce vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil (aký skutkový

stav).

22. Odvolací súd primárne konštatuje, že prvá veta v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku
je nesprávna, keďže stav 56 851 m3, z ktorého žalobca vychádzal pri výpočte výšky škody, nebol
stavom na dotknutom meradle umiestnenom na odbernom mieste žalovaného. V tomto zmysle je

potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že takáto formulácia je nesprávna. Správne malo byť v prvej vete
citovaného bodu odôvodnenia uvedené, „kde bol zistený stav 56 851 m3“ (namiesto kde bol zistený
stav na meradle 56 851 m3). V zhode s názorom odvolateľa dospel odvolací súd tiež k záveru, že
záver súdu prvej inštancie vyjadrený v časti prvej vety bodu 22. odôvodnenia („čo bolo potvrdené aj
výpoveďou svedkov“) je zmätočná, keďže z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by

svedkovia v konaní potvrdzovali správnosť údaja 56 851 m3. Je možné, že mal súd prvej inštancie pri
danej formulácii na mysli to, že aj výpoveď znalca a svedka potvrdzovali dôvodnosť žalobného nároku
(porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle, odber plynu na odbernom mieste).
Uvedené však súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne a výstižne nevyjadril.

23. V prejednávanom spore súd prvej inštancie v bodoch 1. až 9. odôvodnenia zhrnul tvrdenia strán
sporu a dôkazy na podporu týchto tvrdení. V bode 10. odôvodnenia súd síce uviedol, že bod sa nazýva
„Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán“, avšak obsahovo v danom bode v prvej
vete len zhrnul, čo si žalobca žalobou uplatnil a v druhej vete uviedol námietku žalovaného. V citovanom
bode odôvodnenia sa teda súd nezaoberal posúdením podstatných skutkových tvrdení strán. V bode

11. odôvodnenia rozsudku súd uviedol, ktoré dôkazy vykonal, avšak hodnotenie dôkazov z uvedeného
bodu nevyplýva, aj keď súd prvej inštancie daný bod označil ako „Dôkazy a ich vyhodnotenie“. V bodoch
12. a 13. odôvodnenia súd prvej inštancie opísal obsah svedeckých výpovedí (aj keď prvý z menovaných
bol vypočúvaný ako znalec) a v bode 14. odôvodnenia len všeobecne uviedol, že „vychádzal pri
hodnotení v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov, ktoré boli navrhnuté, predložené a ďalšie

dôkazy strany nenavrhli a súd považoval nárok žalobcu za čiastočne dôvodný“. Následne v bodoch 15.
až 21. odôvodnenia uviedol právne normy, ktoré na vec aplikoval a v bode 22. odôvodnenia právne
posúdenie veci. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
neustálil ním zistený skutkový stav, t. j. skutkový stav, ktorý vykonaním dôkazov zistil. Nad rámec
uvedeného je tiež potrebné konštatovať, že v rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie neuviedol

všetky relevantné ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré na vec aplikoval (zodpovednosť za škodu
za neoprávnený odber zakotvuje § 82 ods. 2 citovaného zákona). Odstránenie uvedeného nedostatku
pritom nie je úlohou odvolacieho súdu (účelom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu
prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov) a z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvoduzachovania práva strany sporu na prejednanie a rozhodnutie veci v dvojinštančnom konaní, odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V odvolacom konaní v súčasnosti nie je možné dospieť k záveru o správnosti/nesprávnosti
skutkových zistení súdu prvej inštancie (keďže v rozsudku nie je uvedený ustálený skutkový stav, čo
zároveň bráni posúdeniu správnosti právneho posúdenia súdom prvej inštancie), odvolací súd sa môže
všeobecne vyjadriť k otázke nároku na náhradu škody za neoprávnený odber podľa § 81 ods. 1 písm.

d) zákona o energetike.

25. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom
ku dňu zistenia neoprávneného odberu a vyčíslenia škody) upravoval v § 82 ods. 1 niekoľko skutkových
podstát neoprávneného odberu plynu (písm. a) až g) citovaného ustanovenia).

26. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení účinnom v dotknutom období), odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

27. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom v dotknutom období), ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

28. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákon predpokladá určité typy neoprávnených odberov plynu,
pri ktorých nie je spoľahlivo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Prípad, kedy bol odber plynu

meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
(skutková podstata podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona) je pritom podľa odvolacieho súdu práve
jedným z prípadov, kedy prevádzkovateľ distribučnej siete nepozná presné množstvo odobratého plynu
s ohľadom na zásah do číselníka meradla. Skutočnú škodu preto ani nevie vyčísliť (keďže sa výška
škody odvíja primárne od množstva odobratého plynu). Z uvedeného dôvodu zákon o energetike zakotvil

v takom prípade povinnosť postupovať podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, na vydanie
ktorého bolo splnomocnené Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ktorým je vyhláška č.
449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
V takom prípade nie je na mieste požiadavka, aby prevádzkovateľ distribučnej siete vychádzal z údajov
o minulej spotrebe, keďže táto nemá oporu v dotknutom ustanovení zákona o energetike (a citovanej

vyhláške). Požiadavka odberateľa na fakturáciu na základe skutočnej spotreby v prípade zisteného
neoprávneného odberu z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle,
nie je opodstatnená.

29. Je potrebné v určitom smere prisvedčiť odvolateľovi, že údaj o spotrebe, resp. o množstve

neoprávnene odobratého plynu, ktorý je v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike, fakturovaný ako náhrada škody za neoprávnený odber plynu, je svojim spôsobom
fiktívny. Iný ani nemôže byť, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete nemá k dispozícii základný
údaj pre výpočet odplaty za odobraté množstvo plynu, keďže z dôvodu nespoľahlivosti meradla (pre
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) nevie, koľko plynu bolo z distribučnej siete z/

do odberného miesta odobraté, resp. dodané. Práve z tohto dôvodu ako určitý objektivizovaný nástroj
má slúžiť metodika stanovená citovanou vyhláškou, ktorú predpokladal už samotný zákon o energetike
v citovanom § 82 ods. 3. Zároveň inou skutkovou podstatou neoprávneného odberu plynu než tomu je
v prejednávanom spore, je neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, v zmysle
ktorého neoprávneným odberom je tiež odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré

v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu. V uvedenom prípade navyše musí byť preukázaný aj neoprávnený zásah odberateľa.30.OdvolacísúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Obdo/32/2018
zodňa29.11.2018(publikovanévzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSRč.5/2019),
z ktorého rovnako vyplýva záver: „Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa

§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu,

vrátane ušlého zisku.“, „za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje
zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona
o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na
meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo
skutočný alebo nižší odber plynu...“

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 rovnako
konštatoval, že „pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade
odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti manipulácii...“ a stotožnil sa aj so záverom vyjadreným dovolacím súdom v už
citovanom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018, v zmysle ktorého „Pri neoprávnenom odbere plynu s
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká
samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre
vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne

záväzným právnym predpisom...“

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
výrokoch zrušil, keďže neboli splnené podmienky na ich potvrdenie, ale ani na zmenu, podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 CSP
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

33. Po vrátení veci bude tak úlohou súdu prvej inštancie vykonať dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností navrhnuté stranami sporu, ustáliť skutkový základ zistený z vykonaných
dôkazov, tento podriadiť pod príslušné normy hmotného práva a následne z nich vyvodiť práva a
povinnosti strán sporu.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).