Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Er/669/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2112218060.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, IČO: 30 807
484, proti povinnému: KOVO GT, s. r. o., Tamaškovičova 2742, Trnava, IČO: 44 740 522 (ex offo výmaz
z ORSR dňa 07.05.2013), vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Nemčíková, Železničná 98, 017
01 Považská Bystrica, o vymoženie pohľadávky 122,49 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 135146 zo dňa 05.10.2012 bol súdny exekútor
Vladimír Podešla v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. k.
700-0411309112-GC04/12 zo dňa 10.05.2012.

2. Dňa 29.10.2015 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov
exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní vyčíslil trovy exekúcie vo výške 46,55 EUR, pozostávajúce
z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „vyhláška“) vo
výške 33,19 EUR, z náhrady hotových výdavkov vo výške 5,60 EUR a z 20 % DPH vo výške 7,76 EUR.

3. Dňa 26.11.2015 Okresný súd Trnava uznesením č. k. 7Er/669/2012-9 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil a výrokom III rozhodol o náhrade trov exekúcie vo výške 39,83 EUR,
pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku, nakoľko došlo k výmazu povinného z obchodného registra dňa 07.05.2013.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 18.01.2016. Nakoľko
napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 12.01.2016, súd konštatuje, že odvolanie bolo
podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

5. Oprávnený v odvolaní uvádza, že k začatiu exekučného konania došlo dňa 28.08.2012 a k výmazu
povinného z obchodného registra dňa 07.05.2013, teda oprávnený nemohol predvídať zánik povinného
a ani predpokladať, že jeho pohľadávky nebude vymožená. Ďalej zastáva názor, že žiadnym spôsobom
nezavinil zastavenie exekúcie. Neexistuje teda žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného
a vyhlásením konkurzu, na základe ktorého došlo k zastaveniu exekúcie. Pod zavinením oprávneného
treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
K zastaveniu exekúcie nedošlo zavineným oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, žemajetok povinného nestačí na náhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
a povinný objektívne nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko už neexistuje. Trovy považuje oprávnený
za neprimerane vysoké. Oprávnený navrhuje zmeniť uznesenie súdu tak, že súd prehodnotí a opätovne

preskúma postup súdneho exekútora a vyúčtovanie trov exekúcie.

6. Súdny exekútor sa stotožnil s rozhodnutím súdu.

7. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie

proti výroku o trovách exekúcie je prípustné.

8. Podľa § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„OSP“),odvolanieniejeprípustnéani(okreminýchtamuvedenýchprípadov-pozn.súdu)proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe
poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu OSP práve Exekučný poriadok /zákon č. 233/1995 Z.z. o

súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov/),
ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej OSP ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

10. Podľa čl. I § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného
od 1. novembra 2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno
podať mimoriadne dovolanie (pričom takýmto znením došlo k nahradeniu skoršej podoby ustanovenia

zakotvujúcej, že "proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné",
v tejto súv. por. najmä čl. I bod 42 a čl. IV zákona č. 299/2013 Z. z.).

11. Podľa čl. I § 243b ods. 1 Exekučného poriadku (ustanovenia nadpísaného spôsobom "Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013") exekučné konania začaté pred 1. novembrom

2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak
(odsek 1) a o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané
pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak
ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol
sudca (odsek 3).

12. Pri rozhodnutí o trovách exekúcie platí, že novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom
č. 299/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči
takémuto výroku vylúčená, čo pri podaní včasného odvolania oprávnenej osoby spôsobuje nutnosť
aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej OSP na prejednávanú vec.

13. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“), ktorým sa podľa § 473 zrušuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. K právnym účinkom odvolania podaného oprávneným a súdnym exekútorom, ktoré nastali pred

nadobudnutím účinnosti CSP, a ktoré v zmysle cit. ustanovenia § 470 ods. 2 CSP zostávajú zachované,
súd uvádza nasledovné:18. Nakoľko proti uzneseniu č. k. 7Er/669/2012-9 zo dňa 26.11.2015 o náhrade trov exekúcie Exekučný
poriadok v zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepripúšťal odvolanie, avšak uznesenie
bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, toto rozhodnutie bolo podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku podaním odvolania zrušené s tým, že o náhrade trov exekúcie mal opätovne rozhodnúť sudca.
V predmetnej veci teda v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný účinok podaného odvolania,
spočívajúci v zrušení napadnutého rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom.

19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

20. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

21. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.

23. Podľa § 44 ods. 1 CSP, na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.

24. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

25. Po legislatívnych zmenách účinných od 01.07.2016 je podľa § 239 ods. 1 CSP proti každému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník a je potrebné ho doručiť, prípustná sťažnosť,
pričom o tejto rozhoduje v zmysle § 248 CSP v spojení s § 44 ods. 1 CSP sudca.

26. Na konanie o podanom odvolaní súd v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP analogicky použil ustanovenia § 239

a nasl. CSP o sťažnosti, nakoľko tento inštitút možno považovať za vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci, t. j. podanému odvolaniu, s tým, že subjekt, ktorý o odvolaní rozhoduje –
teda sudca, zostáva nezmenený.

27. Na základe podaného odvolania oprávneného, súd opätovne preskúmal výšku trov exekúcie

a dospel k záveru, že návrhu vyjadrenému v odvolaní, ktorým sa oprávnený domáhal zmeny
napadnutého uznesenia v časti náhrady trov exekúcie tak, aby oprávnenému nebola uložená povinnosť
na náhradu trov exekúcie, resp. znížiť ich výšku, je možné vyhovieť. Súd po opätovnom preskúmaní
náhradytrovexekúciedospelkzáveru,žeoprávnenéhoniejemožnézaviazaťnanáhradutrovexekúcie.

28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

30. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

31. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

32. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

33. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

34. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

35. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

36. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

37. V napadnutom uznesení zaviazal vyšší súdny úradník na náhradu trov exekúcie oprávneného.

38. Súd po opätovnom preskúmaní náhrady trov exekúcie zisťoval, či je možné zaviazať na náhradu
trov exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Šetrením bolo zistené, že povinný
bol vymazaný z obchodného registra dňa 07.0.5.2013 a nie je možné pokračovať s právny nástupcom.

39. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, čie je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Podľa
názorusúdunemožnousudzovať,žebydošlokzastaveniupredmetnejexekúcieakýmkoľvekzavineným
konaním oprávneného (ako to predpokladá cit. ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku).
V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Exekučné konanie začalo doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.08.2012, t. j. v čase, keď povinný existoval. Povinný
bol z obchodného registra vymazaný až dňa 21.02.2013. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať
v čase, keď povinný existoval, pričom zánik povinného a jeho výmaz z obchodného registra nemohol
oprávnený nijako ovplyvniť. Ustanovenia § 203 ods. 2, 3 Exekučného poriadku taktiež nie je možné

aplikovať,nakoľkoexekúciabolazastavenápodľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku(niepodľa§
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného) a k vyhláseniu konkurzu
na majetok povinného nedošlo. Vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo na základe objektívnej
skutočnosti – výmaz povinného z obchodného registra, nie je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať
oprávneného, nakoľko nebol naplnený žiadny z dôvodov uvádzaných v § 203 Exekučného poriadku, na

základe ktorého je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného.

40. Pri premietnutí už uvedených zásadných stanovísk do prerokúvanej veci treba z pohľadu ústavného
súdu predovšetkým konštatovať, že existujúca zákonná úprava negarantuje bezpodmienečne súdnemu
exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Nemožno totiž dosť dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu

trov objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného. Je to tak napríklad v
prípade, ak dôjde k zániku oboch týchto subjektov ako právnických osôb bez právneho nástupcu, resp.
k úmrtiu fyzických osôb, po ktorých nezostane žiaden majetok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 619/2016, zo dňa 10.08.2016).

41. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a povinný bol vymazaný
z obchodného registra bez právneho nástupcu, v konaní niet účastníka, ktorého by objektívne bolo
možné na ich náhradu zaviazať, súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. cit. uznesenie
sp. zn. II. ÚS 619/2016 alebo IV. ÚS 27/2008 zo dňa 24.01.2008) rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznáva.

42. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.