Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126201578
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126201578.1

Uznesenie

2 8C/10/2026

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E.
XX, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Martina Fábryová, advokátka so sídlom Floriánska 19, 040
01 Košice, IČO: 52 405 656, proti odporkyni: G. H. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. X,
XXX XX F., o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Prešov uznesením č.k.
17C/46/2025-10 zo dňa 18.11.2025, takto

r o z h o d o l :

2 8C/10/2026

I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

6 8C/10/2026

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.02.2026 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil

uznesenie tunajšieho súdu č.k. 17C/46/2025-10 zo dňa 18.11.2025, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi (vtedy v pozícii odporcu), aby nevstupoval do bytu č. 1 na
poschodí -1 suterén vo vchode č. 3 bytového domu – M. č. 3 súp. č. XXXX, postavenom na parcele KN
C č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Prešov, obec F., katastrálne
územie F. (I. výrok), úmyselne sa nepribližoval k odporkyni (vtedy v pozícii navrhovateľky) na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi,

orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom
pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou pre potreby prípadnej realizácie styku
rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcim z manželstva strán sporu (II. výrok), v prevyšujúcej časti návrh
odporkyne (vtedy v pozícii navrhovateľky) zamietol (III. výrok) a zároveň uložil odporkyni (vtedy v pozícii
navrhovateľky), aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde
Prešov žalobu vo veci samej, v ktorej stranami sporu búdu odporkyňa ako žalobkyňa a navrhovateľ

ako žalovaný s predmetom konania vo veci samej o obmedzenie užívacieho práva odporcu alebo o
trvalé vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to bytu č.1 na poschodí -1 suterén vo vchode č. 3 bytového domu – M. č. 3 súp. č. XXXX, postavenom na
parcele KN C č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Prešov, obec
F., katastrálne územie F.. Zároveň súd poučil navrhovateľa (vtedy v pozícii odporcu) v súlade s §

337 ods. l a 2 CSP per analogiam, že môže na súd podať proti navrhovateľke návrh na zrušenie
tohto neodkladného opatrenia (v celom rozsahu alebo iba v jeho časti) podľa § 334 CSP, ak opadnú
dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené (V. výrok). Predmetné uznesenie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Preršove v konaní sp. zn. 22Co/6/2026, s výnimkou výroku III. Ako dôvod
pre zrušenie predmetného uznesenia navrhovateľ uviedol, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa odôvodňovala neodkladné opatrenie tými skutočnosťami, že dňa
08.11.2025 bol navrhovateľ vykázaný z domácnosti na základe oprávnení príslušníkov PZ SR, a to
za tej dôkaznej situácie, že sa odporkyňa obávala hrubého správania sa navrhovateľa, čím by mohlo
dôjsť k ujme na jej zdraví, živote a majetku, ako aj ich spoločných maloletých detí N. a L. B.. Poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia, kde súd uviedol, že navrhovateľka síce nepredložila väčšie množstvo
dôkazov, súdu je z vlastnej činnosti známe, že sa vedie na totožnom súde konanie o úpravu práv a

povinností k mal. deťom a zároveň mal súd za osvedčené tvrdenia v tom čase navrhovateľky o jej
fyzickom napadnutí odporcom, teda terajším navrhovateľom dňa 04.11.2025 a dňa 07.11.2025, ktoré
skutky bezprostredne predchádzali vykázaniu z obydlia príslušníkmi PZ. Vo veci fyzického napadnutia
odporkyne v dňoch 04.11.2025 a 07.11.2025 navrhovateľom bolo pred Okresným úradom Prešov v
konaní pod č. O./XXXXXX-XXX vedené priestupkové konanie pre podozrenie zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu. Toto konanie bolo dňa 28.01.2026 zastavené, a to z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Odporkyňa dňa
6.11.2025 vyhľadala lekárske ošetrenie, v zmysle ktorého záverov mala utrpieť pomliaždenie ušnice
a záhlavia, a to na základe záverov predloženej lekárskej správy z predmetného dňa v čase 06:44
hod. Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku vyplýva, že dňa 06.11.2025 v čase o 14:00 hod (teda po

lekárskom ošetrení) odporkyňa príslušníkovi PZ mala uviesť, že mala len poškriabaný prst a nebola
na lekárskom ošetrení. Navrhovateľ mal za to, že neodkladné opatrenie nemalo byť ani nariadené,
nakoľkoakovyplynulozďalšiehosúvisiacehokonania,neboloobvinenémuzpriestupku(navrhovateľovi)
preukázané toto spáchanie priestupku. Ide o totožné skutky na ktoré sa odvolávala odporkyňa vo
svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v novembri 2025. Aj procesné dokázanie toho, že

neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno považovať za opadnutie dôvodov sui generis.

2. Navrhovateľ k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia pripojil uznesenie OS PO sp. zn.
17C/46/2025 zo dňa 18.11.2025, uznesenie KS PO sp. zn. 22Co/6/2026 zo dňa 12.02.2026, rozhodnutie
o priestupku z 28.01.2026 a navrhol, aby si súd pripojil spis sp. zn. 17C/46/2025 a vyžiadal spis OÚ F.

O./XXXXXX-XXX.

3. Odporkyňa sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyjadrila podaním zo dňa 20.03.2026
a navrhla, aby súd návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože dôvody
nariadeného neodkladného opatrenia trvajú a zrušenie by predstavovalo vážne ohrozenie života,

zdravia a bezpečnosti odporkyne i maloletých detí. Odporkyňa mala za to, že zastavenie predmetného
priestupkového konania neznamená, že skutky, pre ktoré sa viedlo, sa nestali a nespáchal ich obvinený.
Ak by sa tieto skutky nestali a nespáchal by ich obvinený, rozhodujúci orgán by rozhodol podľa § 76
ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o priestupkoch. Správny orgán vychádzal z tvrdenia proti tvrdeniu
a v zmysle zásady in dubio pro reo rozhodol tak, ako rozhodol. S predmetným rozhodnutím sa odporkyňa

nestotožňuje z dôvodu, že predložila lekársku správu zo dňa 06.11.2026, z ktorej explicitne vyplýva, že
v dôsledku útoku utrpela zranenia – pomliaždenie ušnice a záhlavia, čo má potvrdzovať jej výpoveď
v súvislosti so skutkom dňa 04.11.2026. Dodala, že lekára navštívila dňa 06.11.2026 z dôvodu, že na
noc 04.11.2026 bol navrhovateľ vykázaný a v daný čas nemala zabezpečené stráženie detí, nasledujúci
deň 05.11.2026 bola na oddelení PZ spísať zápisnicu a následne odišla na lekárske ošetrenie, kedy

však lekár bol akurát na odchode a uviedol jej, nech príde na ďalší deň ráno. Dňa 06.11.2026 v čase
o 6.30 sa dostavila na lekárske ošetrenie a v ten deň už nebola v práci, bola doma so zápalom
priedušiek. Navrhovateľ uvádzal, že dňa 06.11.2025 v čase o 14.00 hod. (teda po vyšetrení) mala
príslušníkovi PZ uviesť, že mala len poškriabaný prst a nebola na lekárskom ošetrení. Odporkyňa však
uviedla, že žiadnemu príslušníkovi PZ takéto skutočnosti neuviedla a poškriabaný prst mala až dňa

08.11.2026, kedy bol navrhovateľ vykázaný, a to v dôsledku toho, ako ho s mladším synom vytláčali
z izby. Trvala na tom, že skutky zo dňa 04.11.2025 a 07.112025 sa stali tak, ako ich opakovane
opísala. Dodala, že incidenty, ktorých neexistenciu navrhovateľ tvrdí, sú len malou časťou hrubého
správania navrhovateľa, ku ktorým v posledných rokoch (aj pred očami ich detí) dochádzalo a ktorésú podľa názoru odporkyne aj trestnými činmi. Navrhovateľ má šťastie, že šlo o latentné konanie za
zatvorenými dverami. Odporkyňa bola v dôsledku narastajúcej agresie navrhovateľa od začiatku roka
2025 rozhodnutá od neho odísť. V priebehu roka 2025 došlo zo strany navrhovateľa k niekoľkým

násilným sexuálnym útokom, ktoré vyeskalovali dňa 14.10.2025, po ktorom ostala tehotná a je aktuálne
v piatom mesiaci tehotenstva. Oznámenie o konaní navrhovateľa, ktoré vníma odporkyňa ako dokonaný
trestnýčinznásilnenia,saodvážilaučiniťdňa22.01.2026.NaOkresnomriaditeľstvePZvPrešove,odbor
kriminálnej polície sa toho času vedú v súvislosti s uvedeným dve konania pod ČVS: ORP-136/1-VYS-
PO a K.: O./X-XXX-XX. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ má nielen tú drzosť, žiadať o zrušenie

nariadeného neodkladného opatrenia po tom všetkom, čo jej spôsobil, ale neodkladné opatrenie aj
neustále porušuje a vyhľadáva jej osobnú blízkosť, v dôsledku čoho musela dňa 20.03.2026 pristúpiť
k podaniu trestného oznámenia, kde uvádza všetky skutočnosti, ku ktorým opakovane dochádza a na
ktoré považuje za potrebné poukázať aj v tomto vyjadrení. Navrhovateľ každé ráno zvoní a čaká
deti na parkovisku. Počas týždňa chodí klopať na dvere bytu na Urbánkovej č. 3, a to aj podvečer.
Odporkyňa má podozrenie, že ju navrhovateľ sleduje. Neustále jej vypisuje správy, keď vidí, že sa doma

nesvieti, resp. nikto neotvára. Keď dôjdu domov, za pár minúť zvoní a rozprava s deťmi na chodbe.
Tieto nepredvídateľné situácie odporkyňu ako tehotnú stresujú, vyčerpávajú a rovnako aj deti, pričom
odporkyňa nevie, čo ich čaká ďalší deň a stále rieši „prekvapenia“ zo strany navrhovateľa. V dôsledku
jeho konania sa cíti naďalej v duševnom ohrození a napätí, neustále má pocit, že má byť v strehu, čo
prinesie stretnutie s ním alebo čo príde, keď začne zvoniť, vyklopávať na dvere do bytu a následne, ako

dá deti emočne do kopy, aby neprežívali neprimeraný stres a chaos. Správanie navrhovateľa považuje
odporkyňazačudné,nevhodné,účelovéanebezpečné.Dňa17.03.2026navrhovateľzvonilvečervčase
18.30 hod, 19.00 hod. a 20.30 hod. Dňa 19.03.2026 opätovne zvonil ráno i večer v čase o 18.20
hod. Zároveň si celú situáciu nahrával na mobil, čo jej bolo nepríjemné. Dňa 20.03.2026 navrhovateľ
opäť čakal na parkovisku, fotil si ju a ťahal deti od nej preč a pred deťmi ju nazýval „pomliaždená

ušnica“. Neodkladné opatrenie v danom prípade považovala nielen za odôvodnené, ale nevyhnutné, a to
vzhľadom na opakované násilné správanie navrhovateľa a jeho vedomé a úmyselné nerešpektovanie
už právoplatne uloženého neodkladného opatrenia. Správanie navrhovateľa vykazuje podľa odporkyne
znaky kontinuity, eskalácie a absencie rešpektu voči autorite súdneho rozhodnutia. Napriek zákazu
priblíženia navrhovateľ opakovane vyhľadáva jej osobnú blízkosť, čo zakladá dôvodnú obavu, že bez

prísnejšieho a efektívnejšieho zásahu zo strany súdu bude v tomto konaní pokračovať, prípadne ho
stupňovať. Takéto konanie odporkyňa označila ako bezprostredné ohrozenie jej fyzickej a psychickej
integrity,akoajpsychickejafyzickejintegritymaloletýchdetí,ktorésúvystavenésekundárnejviktimizácii
a dlhodobým negatívnym následkom vyplývajúcim z prítomnosti násilia v ich prirodzenom rodinnom
prostredí.Malazato,žeochranatýchtopráv,najmäprávanaživot,zdravie,ľudskúdôstojnosťapriaznivý

vývoj maloletých detí, musí mať prednosť pred akýmikoľvek právami navrhovateľa, ktoré by mohli byť
opatrením obmedzené. Dodala tiež, že ešte neuplynula lehota 60 dní na podanie žaloby vo veci samej,
kde bude možné náležite vykonať dokazovanie. V najbližších dňoch chce pritom odporkyňa podať
aj návrh na rozvod manželstva. Neuloženie, resp. nedostatočné vynucovanie zákazu priblíženia by
podľa odporkyne viedlo k reálnemu riziku ďalšieho protiprávneho konania, vrátane možnosti opakovania

fyzického alebo psychického násilia, prenasledovania (stalkingu), zastrašovania, či iných foriem nátlaku.
V krajnom prípade nemožno podľa odporkyne vylúčiť ani vznik závažnej ujmy na zdraví alebo živote
odporkyne, či detí. Mala preto za to, že súd má pristúpil k uloženiu a dôslednému presadzovaniu zákazu
priblíženia ako preventívneho a ochranného opatrenia, ktoré má za cieľ eliminovať bezprostredné
riziko ohrozenia a zabezpečiť jej a maloletým deťom bezpečné a stabilné prostredie. Takéto opatrenie

považovala za primerané, účelné a súladné s princípom predchádzania škodám, ako aj s požiadavkou
efektívnej súdnej ochrany.

4. Odporkyňa k vyjadreniu pripojila potvrdenie zo dňa 20.03.2026 o podaní oznámenia o podozrení
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 20.03.2026

a tiež fotografie.

5. Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy doručil dňa 27.03.2026 súdu kópiu spisu č.
O./XXXXXX-XXX, ktorý sa skladal z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Prešove, odbor poriadkovej polície
ČVS: O./XXXX-X, vyšetrovacieho spisu ORPZ v Prešove, odbor poriadkovej polície ČVS: O./XXXX-X

a vlastného obsahu spisu OÚ Prešov.

6. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.7. Podľa § 339 Civilného sporového poriadku o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť
bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo

vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

8. K zrušeniu neodkladného opatrenia postupom podľa § 334 CSP môže viesť iba odpadnutie dôvodu,
pre ktorý bolo pôvodne nariadené – čo v danom prípade bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami vzhľadom na podozrenie z . Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky

zaťažuje navrhovateľa.

9. Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 491/2017 zo dňa 03.08.2017 k návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia a predmetu skúmania v rámci uvedeného návrhu uviedol: „I. Všeobecný súd v rámci
rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže
preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba

otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti,
ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď
v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností),
pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej
strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre

nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre
rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. II. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj
v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť
jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude
možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné

(protikladné) rozhodnutie.“

10. Súd na základe vyjadrení strán sporu, nimi predložených listinných dôkazov a listinného dôkazu
zabezpečeného súdom na návrh navrhovateľa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie
neodkladného opatrenia nie je ani v časti dôvodný. Navrhovateľ argumentuje predovšetkým tým, že

na nariadenie neodkladného opatrenia tu neboli nikdy ani dôvody, čo treba považovať za odpadnutie
dôvodov sui generis, pričom predovšetkým poukazoval na výsledky priestupkového konania. Súd
zastáva názor, že výsledok priestupkového konania – zastavenie konania o priestupku skutočne
nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané, že sa skutky vôbec nestali (ako to zhodne
popisuje odporkyňa, že v takom prípade by OÚ Prešov rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona

o priestupkoch). Z tvrdení navrhovateľa pritom nevyplýva, že by medzi stranami sporu došlo k nejakej
zmene okolností, ktoré tu boli v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Nepreukázal, že by obavy
odporkyne o jej život a zdravie, psychickú i fyzickú integritu boli objektívne neodôvodnené. Naopak
z tvrdení odporkyne a ňou predložených fotografií plynie, že navrhovateľ dokonca nerešpektuje ani
nariadené neodkladné opatrenie – chodí k predmetnému bytu, kde vyčkáva, keď pôjde odporkyňa

s deťmi do školy, a teda opakovane sa približuje k odporkyni i nad rámec nevyhnutný pre realizáciu styku
rodiča s deťmi, ktorý bol súdom dočasne upravený, čím vytvára nepredvídateľné situácie stretnutí, čo
na odporkyňu objektívne pôsobí ešte viac stresujúco a zaťažujúco.

11. Navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k zlepšeniu vzťahov medzi stranami sporu, že by pominuli ich

nezhody alebo boli vyvrátené tvrdenia odporkyne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (teda
že by boli jednoznačne vyvrátené tvrdenia odporkyne o konfliktoch a incidentoch, ktoré medzi stranami
sporu nastali a s tými súvisiacimi subjektívnymi pocitmi odporkyne – stresu, neistoty, úzkosti, strachu
z ublíženia a agresívneho správania navrhovateľa), ktoré mali zasahovať najmä do duševnej integrity
odporkyne. Navrhovateľ teda neosvedčil, že by medzičasom už odpadli tieto dôvody (existencia hrozby

zásahov do fyzickej či duševnej integrity odporkyne), pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie.

12. Na tomto mieste sa žiada dodať, že hoci možno prisvedčiť, že aktuálne ide stále o
takpovediac tvrdenia odporkyne proti tvrdeniam navrhovateľa, ochrana zdravia a života, telesnej
i duševnej integrity odporkyne (a podporne i pokojného rodinného prostredia pre výchovu maloletých

detí) má v danom prípade prednosť pred ochranou práva navrhovateľa užívať predmetnú nehnuteľnosť.
V správnom konaní zjavne z dôvodu zamedzenia sekundárnej viktimizácie detí neboli vypočuté maloleté
deti strán sporu a i preto ostali tvrdenia ktorejkoľvek strany sporu iba v rovine nepreukázaných tvrdení,
kde správnemu orgánu následne neostávalo iné, než rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro reo.13. Súdu sa žiada dodať, že z vlastnej činnosti mu je známe, že aktuálne na tunajšom súde stále
prebiehajú viaceré konania týkajúce sa maloletých detí pochádzajúcich z manželstva strán, aktuálne

i rozvodové konanie, kde za ingerencie psychológov akiste budú vypočuté i maloleté deti a dôjde
možno k objasneniu týchto (či iných) incidentov medzi stranami. Nateraz i z odporcom predkladaného
rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 14P/212/2025-45 zo dňa 17.11.2025 (v spise sp. zn. 17C/46/2025)
vyplýva, že i poručenský súd má za to, že aktuálne dochádza medzi stranami sporu k nezhodám, či
dokonca fyzickým útokom zo strany otca voči matke, pre ktoré bol navrhovateľ vykázaný zo spoločnej

domácnosti. Vzhľadom na pribúdajúce konania, aktuálne teda i rozvodového konania medzi stranami
sporu, je možné konštatovať, že k urovnaniu vzťahov medzi stranami sporu nateraz nedošlo. Z tvrdení
navrhovateľa pritom taktiež nevyplynulo, že by sa vytratilo pnutie medzi stranami sporu, že by ich
komunikácia bola priateľská a vzťah vzájomne rešpektujúci.

14. Nariadené neodkladné opatrenie zákazu priblíženia k odporkyni súd považuje za menej intenzívny

zásah do práv navrhovateľa než nariadené neodkladné opatrenie zákazu vstupu do obydlia odporkyne.
Možno však s ohľadom na odporkyňou uvedené tvrdenia a predložené fotografie konštatovať, že
odporkyňa minimálne nateraz osvedčila, že hoc aj navrhovateľ zrejme rešpektuje zákaz vstupu do
obydlia (že nevstupuje do predmetného bytu), nerešpektuje zákaz priblíženia nariadený súdom. Zvlášť
za týchto okolností súd nevidí dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia (či už zákazu vstupu alebo

zákazu priblíženia), pretože ak sa javí, že navrhovateľ svojím konaním zjavne nerešpektuje ani autoritu
a rozhodnutie súdu (ako vyplýva z tvrdení odporkyne nielen neodkladné opatrenie, ktorého zrušenia sa
domáha, ale aj rozhodnutia súdu o dočasnej úprave rodičovských práv a povinností k deťom, resp. styku
rodiča s deťmi), nemožno vylúčiť, že nebude rešpektovať ani odporkyňu a nemožno vylúčiť, že svojím
konaním bude zasahovať do jej psychickej a fyzickej integrity.

15. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol z dôvodu neosvedčenia skutočností, že by odpadli dôvody, pre ktoré
bolo nariadené neodkladné opatrenie, a to ani čiastočne (vo vzťahu k niektorej uloženej povinnosti).

16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
251 CSP tak, že odporkyni, ktorá bola síce v konaní plne úspešná, s ohľadom na zásadu hospodárnosti
a procesnej ekonómie konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplývajú
žiadne účelné trovy, ktoré mali odporkyni v súvislosti s týmto konaním vzniknúť. súd

Poučenie:

2 8C/10/2026

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 CSP v spojení s § 357 CSP).

Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.