Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 23C/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3826201574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mičková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3826201574.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X,
XXX XX E., 2/ F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX E., obaja zast.: JUDr.
Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. K. XXX/XX, XXX XX L. M. L. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcov 1/

a 2/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L.,
zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte
nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“
č. XXX popis objektu „obytný dom" vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. reg. „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcov v 1. a v 2. rade voči žalovanej v celkovej výške 30.000,- eur s

príslušenstvom, ktorá bude predmetom súdneho konania vo veci samej.
II. Súd ukladá žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu
proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 30.000 eur.
III. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V. Súd strany poučuje o tom, že zabezpečovacie opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší
v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2026 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X
nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX,
súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom"

vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na
pozemku par. reg. „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov 1/
a 2/ voči žalovanej v celkovej výške 30.000,- eur s príslušenstvom.
2.
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalovaná ako predávajúca
uzatvorila dňa 31.05.2017 so žalobcami ako kupujúcimi Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe

ktorej žalovaná previedla na žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. L. M. L.,
obec: L. M. L., okres: L. M. L., zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresnéhoúradu Bánovce nad Bebravou, ako byt č.X, na prízemí, vchod: XX v bytovom dome – obyt. dom so
súpisným číslom XXX nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX O. L. M. L. postavenom na parcele C-
KN č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

o veľkosti 42/1206 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele C-KN č. XXX o výmere 357 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 42/1206 za kúpnu cenu v celkovej výške 30.000,- eur,
ktorúžalobcoviavyplatiližalovanejspôsobomdohodnutýmvčlánkuIIIods.2.Kúpnejzmluvy.Nazáklade
žaloby o určenie vlastníckeho práva podanej žalovanou bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 20.11.2024 sp. zn. BN-4C/21/2023-376 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 28.01.2026 sp. zn. 19Co/9/2025-419 určené, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností
uvedených v bode 1. tohto návrhu, a to na poklade vyslovenia absolútnej neplatnosti vyššie uvedenej
Kúpnej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému majú žalobcovia voči žalovanej pohľadávku z titulu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy v zmysle ustanovení § 451 ods. 2 a 457
Občianskeho zákonníka spočívajúcu v povinnosti žalovanej vrátiť žalobcom zaplatenú kúpnu cenu vo
výške 30.000,-eur spolu s príslušenstvom. Žalobcovia majú obavu ešte pred začatím samostatného

konania o zaplatenie ich peňažnej pohľadávky voči žalovanej z budúceho zmarenia exekúcie resp.
úspešného vymoženia ich peňažnej pohľadávky, keďže vplyvom podanej žaloby o zaplatenie by mohlo
dôjsť zo strany žalovanej k účelovému scudzeniu nehnuteľností alebo ich zaťaženiu iným záložným
právom alebo inou ťarchou, alebo zaťažením a postihnutím nehnuteľností skoršími nárokmi ďalších
existujúcich veriteľov žalovanej v rámci prebiehajúcich exekučných konaní voči žalovanej, v dôsledku

čoho môže dôjsť k sťaženiu, obmedzeniu alebo zmareniu možnosti uspokojenia nároku žalobcov v
exekučnom konaní.
3.
Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými
k návrhu: čiastočný výpis z LV č. XXXX, výpis z Centrálneho registra exekúcií žalovanej, Rozhodnutie

číslo vkladu O. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2017, Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017,
doklady o hotovostných vkladoch, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoCsp/28/2024 zo
dňa 18.12.2024, Uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 8C/67/2025 zo dňa 04.08.2025, Uznesenie
Krajského súdu v Nitre č.k. 11Co/81/2025 zo dňa 12.11.2025, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19Co/9/2025-419 zo dňa 28.01.2026, Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. BN-4C/21/2023-376 zo

dňa 20.11.2024.
4.
Z listín predložených žalobcami 1/ a 2/ mal súd za osvedčené:

5.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. BN-4C/21/2023-376 zo dňa 20.11.2024 súd určil, že
žalobkyňa (v predmetnom konaní žalovaná) je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. X
nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné
číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN "C" č. XXX popis objektu "obytný dom" a podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par.
reg. "C" č. XXX vo výške XX/XXXX-XX. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/9/2025-419
zo dňa 28.01.2026 súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. .
6.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres L. M. L., obec L. M. L., katastrálne územie L. M. L.

súd zistil, že vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom
sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN "C" č. XXX sú
žalobcovi a 1/ a 2/. V súčasnosti je na LV vyznačená plomba Z-421/2026 (Rozhodnutie súdu o určení
vlastníckeho práva).
7.

Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií mal súd za osvedčené, že voči žalovanej je vedených 10
exekúcii.
8.
Z priložených dokladov o hotovostných vkladoch súd mal za preukázané, že dňa 31.05.2017 bola
zložená suma 5.000,00 eur v hotovosti na účet vedený v P. L., dňa 31.05.2017 suma 8.900,00 eur

v hotovosti na účet vedený vo O. L., dňa 31.05.2017 suma 7.700,00 eur v hotovosti na účet vedený v J.
L. a dňa 06.06.2017 suma 8.400,00 eur v hotovosti na účet vedený v D. D..
9.Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
11.
Podľa§343ods.3CSPvýkonzáložnéhoprávamôženastaťažpotom,akobolapohľadávkaprávoplatne

priznaná súdnym rozhodnutím.
12.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
13.
Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16.
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
18.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19.
Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

20.
Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21.
Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
22.Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

23.
Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

24.
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

25.

Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený
alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi.
26.

Podľa§ 457 Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29.
Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho

opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu.
30.
Súd má zato, že žalobcovia 1/ a 2/ predložili dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzujú obavu
reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia. O tom, že môže dôjsť k sťaženiu vymáhateľnosti pohľadávok

svedčí aj platobná disciplína žalovanej vo vzťahu k exekučným konaniam, súd má osvedčené že voči
žalovanej sa toho času vedia viacero exekúcií.

31.
Základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa

doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho nárokov v prípade výkonu rozhodnutia
nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané, zriadenie záložného práva
má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Na tomto mieste súd
zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá
môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov.

32.
Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením,
ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť

súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť nútenéhosplnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k
uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný
odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej

veci.

33.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. aby
sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy,
nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní
zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii)
nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný
a judikovaný.

34.
Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto
ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú
mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať.

Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o
majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníka,atoajvovzťahukpohľadávke,nazabezpečenie

ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť
zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

35.
Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych

podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

36.

Z obsahu žaloby, pripojených príloh je zrejmé, že nie je vylúčená existencia pohľadávky žalobcov 1/ a
2/ voči žalovanej. Čo sa týka ďalšej kumulatívnej podmienky pre vyhovenie návrhu, súd konštatuje,
že žalobcovia 1/ a 2/ rovnako osvedčili aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola
prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená. Žalobcovia listinnými dôkazmi taktiež preukázali
relevantnú skutočnosť, že ekonomická situácia žalovanej je toho času nepriaznivá (je voči nemu

vedených viacero exekúcií), čo by mohlo mať v prípade, ak by žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok neuplatnili
včas, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne dôsledky na uspokojenie a na výšku uspokojenia ich
pohľadávky do výšky ktorej ju navrhuje zabezpečiť. Zároveň má súd za to, že z hľadiska rozsahu
zabezpečenia nevzniká ani zjavný nepomer v takom rozsahu, žeby to súd považoval za zjavne
neproporcionálny a neprimeraný zásah do majetkových pomerov dlžníka - žalovanej.

37.
Podporne súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/48/2016-123
zo dňa 09.02.2016, v ktorom tento okrem iného uviedol: “V prípade predbežných opatrení slúžiacich
zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti

súdnehorozhodnutiatrebarozumieťopatreniaspôsobiléodvrátiťstav,priktorombyvdôsledkumožného
počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v súčinnosti s inými osobami
stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa domôcť núteného
splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k

uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia
povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou
vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už
jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti (o ktorú v konaní ide),ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky
tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda konkrétne aj vyhodnotenie,
či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný

majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch
nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil
právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku
schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických
úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva (ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná

súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom
nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“

38.
Súd výrokom II. v zmysle § 336 CSP v spojení s § 344 CSP uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať
žalobuprotižalovanejvovecisamejozaplatenie30.000€,nakoľkosúdlustráciouvsúdnomregistrizistil,

že žaloba vo veci samej nebola do vydania rozhodnutia podaná a zároveň nariadeným zabezpečovacím
opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba nebude v danej
lehote podaná, súd aj bez návrhu zabezpečovacie opatrenie zruší. V prípade, ak bude žaloba v lehote
stanovenej súdom podaná, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

39.
Zároveň súd uvádza, že podľa ust. § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva
môže nastať až po tom, ako bude zabezpečená pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

40.
Zároveň súd poukazuje, že ak je žalovaná názoru, že dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia pominuli, môžu podať na súd voči žalobcovi návrh na zrušenie zabezpečovacieho oparenia,
o ktorej okolnosti súd žalovaných poučil. Toto zabezpečovacie opatrenie môže byť zrušené postupom v
súlade s § 344 a § 334 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie

zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
41.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, keďže boli v konaní úplne úspešní vzhľadom

na to, že súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prievidza (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V L. M. L., dňa 16.apríla 2026
JUDr. Dagmar Mičková

sudkyňa