Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1321206596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu

JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: CEDIS s.r.o., so sídlom
Vajnorská100/A,Bratislava,IČO:50607383,zastúpenýadvokátomMgr.TomášomMikelkom,sosídlom
Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 138 311, proti žalovanému: N Press, s.r.o., so sídlom Jarošova 1,
Bratislava, IČO: 46 887 491, zastúpený advokátskou kanceláriou inLEGAL s.r.o., so sídlom Kamenárska
17A, Bratislava, IČO: 52 645 991, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-11C/91/2021-194 zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-11C/91/2021-194 zo

dňa 07.12.2023, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

2. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 13.12.2021 (od 01.06.2023 Mestský

súd Bratislava IV) žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku uverejniť v elektronickom vydaní O. J. ospravedlnenie v znení: „OSPRAVEDLNENIE O. J.
SPOLOČNOSTI CEDIS s.r.o. ZA NEOPRÁVNENÝ ZÁSAH DO JEJ DOBREJ POVESTI. Na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa vydavateľ elektronického vydania O. J. -
obchodná spoločnosť J. K., N..V..Q.. N. N. Z. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka číslo XXXXX/B týmto ospravedlňuje spoločnosti
Cedis s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, zapísanej v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 122240/B za neoprávnený zásah do jej
dobrej povesti spôsobený tým, že v článku s názvom „V tendri o petržalskú trať je najlacnejšia malá
firma v združení so španielskym gigantom“ zverejnenom dňa XX.XX.XXXX v elektronickom vydaní O.
J. o spoločnosti Cedis s.r.o. uverejnil nasledujúce nepravdivé informácie: „ona alebo jej partneri sa
veľmi často hlásia do veľkých tendrov s najnižšími cenami“, „Obstarávatelia ich z tendrov vyhadzujú za
neplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé námietkové konania, pre ktoré sa veľké cestné
a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a čerpanie eurofondov a výstavba viaznu“ a v článku s

názvom „Neberte nám obchvat. Šaľa žiada premiéra, aby vzkriesil zrušenú zákazku“ zverejnenom dňa
XX.XX.XXXX v elektronickom vydaní O. J. o spoločnosti Cedis s.r.o. uverejnil nasledujúce nepravdivé
informácie: „Cedis je firma, ktorá často v rámci rôznych združení ponúka v tendroch najnižšie ceny.
Štátni investori ju však viackrát zo súťaží vyhodili. Dôvodom bývajú referencie - doklady, ktorými firmydokazujú, že majú dostatočné kapacity.“, „Referencie najlacnejšieho uchádzača sú témou aj v súťaži o
obchvat Šale. Slovenská správa ciest najskôr ponuku združenia Cedis prijala.“ Uvedené informácie sú
nepravdivéaichzverejnenímdošlokneoprávnenémuzásahudodobrejpovestispoločnostiCediss.r.o..“

Žalovaný je povinný ospravedlnenie uverejniť rovnakým spôsobom, akým boli uverejnené nepravdivé
informácie.

3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že pôsobí v oblasti stavebníctva a ako uchádzač sa sám
alebo v združení s inými subjektmi zúčastňuje verejných obstarávaní na stavebné zákazky. Žalovaný

v elektronickom vydaní O. J., dňa XX.XX.XXXX uverejnil článok s názvom „V tendri o petržalskú
trať je najlacnejšia malá firma v združení so španielskym gigantom“, ktorým neoprávnene zasiahol
do dobrej povesti žalobcu. Predmetný článok obsahuje nepravdivé tvrdenia o žalobcovi a je do
dnešného dňa prístupný čitateľom v elektronickom vydaní. V článku je uvedené, „... ona alebo jej
partneri sa veľmi často hlásia do veľkých tendrov s najnižšími cenami ...“. Ďalej je uvedené, „...
Obstarávatelia ich z tendrov vyhadzujú za neplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé

námietkové konania, pre ktoré sa veľké cestné a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a
čerpanie eurofondov a výstavba viaznu ...“. Tieto informácie sú nepravdivé a ich zverejnením došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Žalovaný v elektronickom vydaní O. J., dňa
XX.XX.XXXX uverejnil článok s názvom „Neberte nám obchvat. Šaľa žiada premiéra, aby vzkriesil
zrušenú zákazku“, ktorým tiež neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Aj tento článok je

stále prístupný čitateľom v elektronickom vydaní O. J. a obsahuje nepravdivé tvrdenia. V článku je
uvedené, „... Cedis je firma, ktorá často v rámci rôznych združení ponúka v tendroch najnižšie ceny.
Štátni investori ju však viackrát zo súťaží vyhodili. Dôvodom bývajú referencie - doklady, ktorými firmy
dokazujú, že majú dostatočné kapacity ...“. V článku je ďalej uvedené, „... Referencie najlacnejšieho
uchádzača sú témou aj v súťaži o obchvat Šale. Slovenská správa ciest najskôr ponuku združenia Cedis

prijala. ...“ Podľa žalobcu tieto informácie sú nepravdivé a ich zverejnením došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti. Žalovaný v obidvoch vyššie uvedených článkoch uviedol o žalobcovi
nepravdivé skutkové tvrdenia, pričom žalobcu v obidvoch článkoch jednoznačne a nezameniteľne
identifikoval uvedením obchodného mena. Žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu
tým, že žalobcu neoprávnene, nepravdivo a v rozpore so skutočnosťou vykresľuje v negatívnom

svetle ako niekoho, kto sa opakovane zúčastňuje verejných obstarávaní s tzv. dumpingovými cenami,
kto v rámci verejných obstarávaní neplní podmienky, koho obstarávatelia vyhadzujú z tendrov pre
neplnenie podmienok, kto námietkami naťahuje verejné obstarávania a spôsobuje tým viaznutie
výstavby aj čerpania eurofondov. Žalobca pri svojej účasti vo verejných obstarávaniach zodpovedá
len za svoju cenotvorbu, nezodpovedá za cenotvorbu iných súťažiteľov, pri každej účasti vo verejnom

obstarávaní dôsledne postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a v prípade, ak je to potrebné, žalobca v súlade so zákonom využíva
zákonné inštitúty verejného obstarávania, akými sú aj námietky. Žalobca ako účastník verejných
obstarávaní nemá možnosť ovplyvniť dĺžku a podmienky verejného obstarávania ustanovené zákonom,
ani postupy jednotlivých obstarávateľov, preto vykresľovanie žalovaným v obidvoch vyššie uvedených

článkoch, ako opakovane nekalo súťažiaceho s dumpingovými cenami, ako chronického neplniča
podmienok verejných obstarávaní, ako pravidelne vyhadzovaného účastníka z verejných obstarávaní,
ako chronického namietateľa vo verejných obstarávaniach a ako chronického predlžovateľa verejných
obstarávaní, má difamačný charakter a je neprimeraným hodnotiacim úsudkom bez akéhokoľvek
skutkového základu. Tieto nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky o žalobcovi,

uvedené v obidvoch uvedených článkoch, sú neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu
a sú objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na dobrej povesti žalobcu, o to viac, ak sú uverejnené v
mienkotvornom elektronickom denníku akým je elektronické vydanie O. J., a sú spôsobilé ohroziť účasť
žalobcu v ďalších verejných obstarávaniach. Žalobca poukázal na judikatúru, podľa ktorej je každé
nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na

ochranu dobrej povesti právnickej osoby za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
dobrej povesti právnickej osoby, t. j. postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má
difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby (tzv. znevažujúci dojem).
Táto právna konštrukcia tzv. objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu na dobrej povesti (tzv. potencialita
ujmy) je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine prípadov objektívne

nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne
vyvodenienegatívnychnásledkov(vznikujmy),alestačí,žezásahbolobjektívnespôsobilýnarušiťalebo
ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t. j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť. Nie je pritomrozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie, keďže občianskoprávna
ochrana dobrej povesti je založená na objektívnom princípe. Žalobca listom zo dňa 26.08.2021 vyzval
žalovaného na zdržanie sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie

primeraného zadosťučinenia v peniazoch, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 03.09.2021, avšak
primerané zadosťučinenie v peniazoch neposkytol. Žalobca sa domáha primeraného zadosťučinenia
vo forme verejného ospravedlnenia, pričom primerané zadosťučinenie v peniazoch a škoda týmto
neoprávneným zásahom do dobrej povesti budú vyčíslené žalobcom v priebehu konania.

4. Uznesením pod sp.zn. 11C/91/2021-164 zo dňa 29.11.2022 súd prvej inštancie vyzval žalobcu na
odstránenie vád žaloby, a to uvedenie výšky zadosťučinenia, ktorého sa žalobou domáha, na čo žalobca
reagoval s tým, že primerané zadosťučinenie v peniazoch a ani náhradu škody z dôvodu neoprávneného
zásahu do dobrej povesti si neuplatňuje.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, s tým, že žalobu žiadal zamietnuť a uviedol, že vo veci prichádza

ku konfliktu dvoch základných práv stojacich na rovnakej úrovni. Sloboda prejavu je základným
pilierom demokratickej spoločnosti a je zaradená do čela katalógu politických práv a na strane
druhej stojí ochrana dobrej povesti žalobcu. Pri strete základných práv na rovnakej úrovni je vždy
vecou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti jednotlivého prípadu starostlivo zvážil, s ohľadom na
zásadu proporcionality, ktoré z uvedených práv má prednosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej prezentované výnimky
ohraničujúce slobodu prejavu si vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia slobody prejavu
musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
385/2012 zo dňa 21.01.2014). Poukázal na test proporcionality, ktorým sa posudzuje, ktoré právo
má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu. Vzhľadom na princíp spravodlivej rovnováhy sa

prednosť bez ďalšieho nepriznáva ani jednému z týchto práv, to neplatí v prípade zjavne difamačných
nepravdivých skutkových tvrdení urobených so zlým úmyslom, čo nie je prejednávaný prípad. Aplikácia
testu proporcionality núti súd zohľadniť všetky podstatné argumenty v rozhodovanej veci a pri strete
práva na ochranu osobnosti, dobrej povesti so slobodou prejavu, je nutné skúmať KTO, O KOM,
ČO, KDE, KEDY a AKO hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou

testu proporcionality určiť, ktoré právo má byť uprednostnené. KTO? - žalovaný je vydavateľom O.
J., ktorý je distribuovaný na celom území Slovenskej republiky, okrem printovej podoby je O. J.
publikovaný elektronicky na internetovom portáli E.:/..N.. Ekonomické spravodajstvo žalovaný poskytuje
prostredníctvom „O. D.“. Žalovaný má postavenie súkromného a nezávislého média, ktoré sa snaží
poskytovať verejnosti objektívne informácie, je nositeľ slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje

zvýšená ochrana poskytovaná novinárom s ohľadom na kľúčovú úlohu médií, ktoré sú „strážnym psom“
demokracie a nutnosť veľmi prísneho posudzovania každého zásahu do slobody prejavu médií (napr.
rozhodnutie ESĽP vo veci Castells proti Španielsku, 23.04.1992, sťažnosť č. 11798/85; ďalej Bladet
Tromso a Stensaas proti Nórsku, 20.5.1999, sťažnosť č. 21980/93). Privilegované postavenie z hľadiska
ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného

záujmu. O KOM? - žalobca alebo jeho partneri (združenia, konzorciá a pod. ktorých je súčasťou) sa
pravidelne zúčastňujú verejných obstarávaní na verejné zákazky, ktoré sú financované z verejných
zdrojov (rozpočtov miest, obcí, SR a prostriedkov EÚ). Predmetom verejných zákaziek je spravidla
kritická, resp. najvýznamnejšia infraštruktúra (cesty, železnice, vodovody, kanalizácie a pod.), ktorá
slúži na zabezpečovanie najdôležitejších verejných potrieb obyvateľov obcí, miest, resp. Slovenskej

republiky ako takej. V mnohých prípadoch sa jedná o zákazky v hodnotách prevyšujúcich niekoľko
desiatok miliónov eur. S ohľadom na uvedené skutočnosti, je žalobca nepochybne subjektom verejného
záujmu. Hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi v oblasti stavebníctva patrí medzi
kľúčové spoločenské témy a vyžaduje prísnu verejnú kontrolu. ESĽP konštantne argumentuje, že
veľké korporácie a spoločnosti sa vedome vystavujú drobnohľadu verejnosti nad každým ich krokom

a konaním, preto sú povinné strpieť vyššiu mieru kritiky a polemiky zo strany verejnosti a médií (napr.
rozhodnutie ESĽP vo veci Fayed proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 21.2.1994). ČO ? - za nesporné
žalobca považuje, že ako vydavateľ O. J. a ekonomicky zameraného O. D., publikoval v elektronickom
vydaní O. D. dňa XX.XX.XXXX článok s názvom: „V tendri o petržalskú trať je najlacnejšia malá
firma v združení so španielskym gigantom“, v elektronickom vydaní O. D., dňa XX.XX.XXXX, článok

s názvom: „Neberte nám obchvat. Šaľa žiada premiéra, aby vzkriesil zrušenú zákazku“. Žalobca sa
domáha ochrany dobrej povesti a uverejnenia ospravedlnenia za štyri výroky obsiahnuté v žalovaných
článkoch, ktoré považuje za nepravdivé a to výrok č. 1 : „ona alebo jej partneri sa veľmi často hlásia
do veľkých tendrov s najnižšími cenami“, výrok č. 2 : „Obstarávatelia ich z tendrov vyhadzujú zaneplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé námietkové konania, pre ktoré sa veľké
cestné a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a čerpanie eurofondov a výstavba viaznu“,
výrok č. 3 :„Cedis je firma, ktorá často v rámci rôznych združení ponúka v tendroch najnižšie ceny.

Štátni investori ju však viackrát zo súťaží vyhodili. Dôvodom bývajú referencie - doklady, ktorými
firmy dokazujú, že majú dostatočné kapacity“, výrok č. 4 :„Referencie najlacnejšieho uchádzača sú
témou aj v súťaži o obchvat Šale. Slovenská správa ciest najskôr ponuku združenia Cedis prijala“.
Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá vychádza
z ustálenej judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať

medzi faktmi a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti
hodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46; tiež rozsudok
ESĽP z 12. júla 2001 vo veci Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod 75), hoci aj tie musia vychádzať
z dostatočného faktického základu. Ochrana výrokov majúcich charakter hodnotiacich úsudkov je
tak z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia skutkových tvrdení, ktoré
sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé (II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010, IV. ÚS

492/2012). Bez ohľadu na povahu žalovaných výrokov, žalovaný tvrdil, že vie preukázať pravdivosť,
resp. dostatočný skutkový základ všetkých štyroch žalovaných výrokov. Podstatu obsahu žalovaných
výrokov je možné zhrnúť do troch základných bodov, ktoré je potrebné preukazovať v súdnom konaní a
to, že žalobca alebo jeho partneri (združenia, konzorciá a pod., ktorých je súčasťou) ponúkajú v tendroch
(verejnýchzákazkách,verejnýchobstarávaniach)najnižšieceny;žalobcaalebojehopartneri(združenia,

konzorciá a pod., ktorých je súčasťou) boli z tendrov (verejných zákaziek, verejných obstarávaní)
opakovane vylučovaní pre neplnenie podmienok; jednou z podmienok prečo bol žalobca alebo jeho
partneri z tendrov vylučovaní je nedostatok referencií. V žalovaných článkoch nie sú obsiahnuté žiadne
skutočnosti, ktoré by nemali podklad v reálnych skutkových zisteniach reportéra žalovaného, nie je
obsiahnutá kritika, ktorá by vybočovala zo všeobecne akceptovaného rámca kritiky (tzv. exces) a

reportér neprezentuje žiadne výroky, ktoré by nemali racionálny a vecný skutkový základ. Čo sa týka
najnižšej ponuky, výrok, že žalobca vo verejných obstarávaniach ponúka najnižšie ceny, je pravdivý,
nakoľko žalobca, ako samostatný subjekt alebo ako člen, vedúci člen združenia (skupiny), skutočne
predložil vo verejných obstarávaniach najnižšie ceny, a to v mnohých prípadoch a predložené dôkazy
jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú pravdivosť žalovaných výrokov. Čo sa týka nesplnenia

podmienok nedostatku referencií, predložil žalovaný dva prípady a to Modernizácia železničnej trate
Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry, 1.etapa (Poprad - Lučivná), kde žalobca
vystupoval ako člen skupiny „TIAC“, ktorá predložila opäť najnižšiu ponuku. Zo zápisnice o posúdení
splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktorá je verejne dostupná (E.:/..W..A..N.-O.)
vyplýva, že „... Prítomní konštatujú, že je potrebné uchádzača č. 5 požiadať o vysvetlenie: • úverový

prísľub banky JSC „Capital Bank Kazakhstan“ poskytnutý pre spoločnosť TODINI COSTRUZIONI
GENERALI S.P.A. vo výške 10 000 000 EUR - spolu s úradným prekladom č. XX/XXXX - príloha č.1
- dátum vydania Potvrdenia banky v tvare 18/19/2017 neexistuje • Kľúčový pracovník: Predstaviteľ
Zhotoviteľa/ Riaditeľ výstavby: ? životopis kľúčového pracovníka spolu s preukázaním požadovanej
odbornej praxe (Formulár „B1” kapitoly E. súťažných podkladov) p. V. S. - príloha č.15 - nezrovnalosť

v uvedenom priezvisku ? referenčný list (Formulár „B2” kapitoly E. súťažných podkladov) p. V. S. -
príloha č.16 - doba výstavby nie je uvedená v predpísanom tvare DD/MM/RRRR, - doba vykonávania na
uvedenej pozícií na danom projekte nie je uvedená v predpísanom tvare DD/MM/RRRR, - nezrovnalosť
v uvedenom priezvisku • Kľúčový pracovník: Špecialista pre zabezpečovanie zariadenia: ? referenčný
list (Formulár „B2” kapitoly E. súťažných podkladov) p. F.. P. U. - príloha č.42 - chýba • Kľúčový

pracovník: Špecialista pre trakčné vedenia a silnoprúd: ? chýba osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky
na činnosť stavbyvedúci s rozsahom oprávnenia na výkon činnosti v odbore Technické, technologické
a energetické vybavenie stavieb - elektrotechnické zariadenia pre p. F.. Z. S.“. V ďalšom procese
bola skupina „TIAC“ so žalobcom vylúčená (E.:/..W..A..N.-O.) so zdôvodnením, „Uchádzač č. 5 -
Skupina:Združenie“TIAC“•TODINICONSTRUZIONIGENERALIS.P.A.,Rím(RM),ViaDeiDueMacelli

66, PSČ: 00187, Talianska republika - vedúci člen • Integra Construction KZ, Spoločnosť s ručením
obmedzeným, ul. Kunayeva12/1, VP - 16, 010 00 Astana, Kazašská republika • ALPINE SLOVAKIA,
spol. s r.o., Vlčie hrdlo 324/90, 821 07 Bratislava, SR • CEDIS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
SR. Dôvod vylúčenia: nepredloženie dokladov nahradených jednotným európskym dokumentom a
nesplnenie podmienok účasti. Bližšie uvedené v ZÁPISE Z VYHODNOTENIA PODMIENOK ÚČASTI

č.3 podľa § 55 ods. 1 ZVO zo dňa 11.01.2019.“ Zhotovenie stavby Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín
- Nižná nad Oravou v zmysle zmluvných podmienok FIDIC červená kniha, žalobca vystupoval ako
člen združenia „TODINI-CESTY-CEDIS“, ktorá predložila najnižšiu ponuku. Združenie „TODINI-CESTY-
CEDIS“ bolo z verejného obstarávania vylúčené. Združenie „TODINI-CESTY-CEDIS“ uplatnilo námietkynaÚVO(E.:/..W..A..N.-O.).„ZáznamzvyhodnoteniaponúkčasťKritériá:Verejnémuobstarávateľovibolo
doručené do elektronickej schránky dňa 03.02.2020 rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie vo veci
námietok uchádzača skupiny dodávateľov označenej ako „Združenie R3HTA“ zloženej z vedúceho člena

HOCHTIEF SK s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava a z členov PORR s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava a HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o., Hviezdoslavova 193/7, 026 01 Vyšný Kubín. Na
základe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 17082-6000/2019-OD zo dňa 31.1.2020, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23.03.2020, bolo nariadené verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny
stav, a to zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia verejného obstarávania, zrušiť vyhodnotenie

ponúk z hľadiska splnenia podmienok účasti pri všetkých uchádzačoch a opätovne vyhodnotiť ponuky
všetkých uchádzačov z hľadiska splnenia podmienok účasti, ako aj odstrániť protiprávny stav zrušením
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade uchádzača - skupiny dodávateľov označenej ako
„Združenie TODINI - CESTY - CEDIS“ zloženej z vedúceho člena TODINI COSTRUZIONI GENERALI
S.P.A., Via Dei Macelli 66, 00187 Rím, Taliansko a z členov CESTY SK s.r.o., Mojmírova 8, 040 01
Košice a CEDIS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava a opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok

účasti tohto uchádzača, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Komisia na
vyhodnotenie ponúk (ďalej len „komisia“) na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Úradu pre verejné
obstarávanie požiadala o vysvetlenie splnenia podmienok účasti uchádzača v súlade s ustanovením
§ 40 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) 1/ Združenie TODINI - CESTY - CEDIS zastúpené

CEDIS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava listom č. 4425/40662/60302/20 zo dňa 22.05.2020.
Uchádzač doručil odpoveď dňa 28.05.2020 spoločnosťou TODINI COSTRUZIONI GENERALI S.p.a. a
následne dňa 29.05.2020 odpoveď od spoločnosti CEDIS s.r.o.. Komisia po oboznámení s predloženým
vysvetlením sa zhodla na tom, že uchádzač k požadovaným odborníkom hlavný geodet stavby, odborník
zodpovedný za kvalitu, odborník zodpovedný za kvalitu náhradník a geotechnik nepredložil požadované

informácie, ale doložil nových odborníkov na uvedené pozície, ktoré sa v žiadosti o účasť ani v ponuke
nenachádzali. Ide o doplnenie nových dokladov a zmenu ponuky, čo je v rozpore so zákonom. Z
tohto dôvodu komisia navrhuje verejnému obstarávateľovi uvedeného uchádzača vylúčiť z predmetného
verejného obstarávania.“ Združenie TODINI - CESTY - CEDIS: 1. TODINI COSTRUZIONI GENERALI
S.P.A., Via Dei Due Macelli 66, 00187 Rím, Taliansko 2. CESTY SK s.r.o., Mojmírova 8, 040 01 Košice

3. CEDIS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava vylúčený podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona o
verejnom obstarávaní.“ Z pohľadu prejednávanej veci je celkom irelevantné, v akom postavení žalobca
(samostatné postavenie, člen združenia alebo vedúci združenia) ponuky do verejného obstarávania
predkladal. Vo vzťahu k výroku č. 4 žalovaný uvádzal, že dňa 22.01.2020 obstarávateľ prijal ponuku
žalobcu. Dňa 27.01.2020 podal námietku proti vyhodnoteniu ponúk PORR - v poradí druhý uchádzač.

Navrhovateľ uvádza, že: „oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk neobsahovalo žiadne prílohy a
nie je z neho možné zistiť, akým spôsobom kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponúk postupoval. Najmä
nie je možné podľa navrhovateľa zistiť, či skutočne víťazný uchádzač spĺňal všetky podmienky súťaže,
teda či mal získať zákazku alebo či mal byť vylúčený a aké boli charakteristiky a výhody víťaznej
ponuky. Uvedené nie je možné podľa navrhovateľa zistiť ani zo žiadneho iného dokumentu, ktorý

by sa v momente podania tejto námietky nachádzal na profile kontrolovaného. Navrhovateľ považuje
vyhodnotenie ponúk kontrolovaným v podobe oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk za nezákonné
predovšetkým z dôvodu nepreskúmateľnosti a netransparentnosti. Na základe oznámenia o výsledku
vyhodnoteniaponúkniejepodľanavrhovateľamožnézistiť,akokontrolovanýpostupovalprivyhodnotení
splnenia podmienok účasti, či a ako posudzoval splnenie všetkých podmienok súťaže pri prvých troch

uchádzačoch. Z oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk nie je podľa navrhovateľa zrejmé, akými
ukazovateľmi bola splnená ekonomická spôsobilosť. Taktiež nie je podľa navrhovateľa jasné, akými
kapacitami boli doložené personálne a technické kapacity, prípadne aké referencie boli predložené pre
doloženie technickej spôsobilosti. Podľa navrhovateľa nie je možné vôbec určiť, či víťazný uchádzač
skutočne spĺňa všetky podmienky súťaže, ani či bolo uvedené riadne zisťované. Navrhovateľ tiež

uvádza, že nemožno preto určiť ani to, či napr. nemal byť víťazný uchádzač zo súťaže vylúčený a či
z týchto dôvodov mal uspieť navrhovateľ, ako druhý v poradí.“ ÚVO túto námietku zamietol, PORR
sa odvolal na Radu ÚVO. Tá prvostupňové rozhodnutie zmenila a nariadila zrušiť vyhodnotenie a
opätovne vyhodnotiť ponuky. Napríklad s týmto argumentom: „Podľa rady, na konštatovanie o tom,
či sú námietky navrhovateľa proti vyhodnoteniu ponúk opodstatnené alebo ich možno zamietnuť, je

potrebné preskúmať znenie dotknutej podmienky účasti, obsah dokladov, ktorými úspešný uchádzač
preukazoval splnenie tejto podmienky účasti a samotné vyhodnotenie splnenia predmetnej podmienky
účasti kontrolovaným (komisiou kontrolovaného), a to aj vrátane preskúmania postupu kontrolovaného,
ktorý viedol k prijatiu konečného záveru o splnení tej-ktorej podmienky účasti (t. j. aj priebeh prípadnéhovysvetľovania ponuky zo strany uchádzača alebo overovania údajov uvedených v ponuke uchádzača
prostredníctvom oslovených tretích osôb kontrolovaným).“ Nakoniec to dopadlo tak, že vzhľadom na
námietkové konania nezostal čas na vyčerpanie eurofondov a verejné obstarávanie bolo zrušené.

Výsledok je, že Šaľa dodnes nemá obchvat. KDE? - ku zverejneniu predmetného článku došlo v
denníku, ktorý má čítanosť na celom území Slovenskej republiky. KEDY? - žalované články boli
uverejnené bezprostredne po udalostiach, ktoré boli predmetom zistení redaktora žalovaného. AKO?
- žalobca uvádza, že: „...vykresľovanie žalobcu zo strany žalovaného v obidvoch vyššie uvedených
článkoch ako opakovane nekalo súťažiaceho s dumpingovými cenami, ako chronického neplniča

podmienok verejných obstarávaní, ako pravidelne vyhadzovaného účastníka z verejných obstarávaní,
ako chronického namietateľa vo verejných obstarávaniach a ako chronického predlžovateľa verejných
obstarávaní má difamačný charakter a je neprimeraným hodnotiacim úsudkom bez akéhokoľvek
skutkového základu.“ Výklad jednotlivých výrokov a obsahu namietaných reportáží žalovaného, ktorý
prezentuje žalobca, je poznačený subjektívnym náhľadom žalobcu, na základe čoho vyvodzuje
nesprávne závery. Skutočnosti uvedené žalobcom nie sú v žalovaných článkoch obsiahnuté. Žalované

články boli písané faktograficky, bez akéhokoľvek emocionálneho podfarbenia, či ostrej kritiky. Zákon
poskytuje ochranu proti zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu
do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby dôjde nepochybne nepravdivými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby.
Žalovaný pri publikovaní zverejnených článkov vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, skutkové

tvrdenia a hodnotiace úsudky žalovaného majú reálny faktický základ a sú pravdivé, kritika žalobcu
ničím nevybočuje z medzí oprávnenej a akceptovateľnej kritiky, žalovaný zverejnením reportáží nekonal
v zlej viere, s úmyslom poškodiť žalobcu, a čím viac sa výrok dotýka veci (témy) verejného záujmu,
tým viac platí prezumpcia práva tento prejav realizovať. Iba v prípade, že ide o kritiku vecí či konania
osôb verejného záujmu, ktorej úplne chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie

(paušálna kritika), treba považovať takú kritiku za vybočujúcu z ,,fair“ prejavu. (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2230/2010 zo dňa 23.02.2012). Je potrebné vždy hodnotiť celý prejav, nikdy
nemožno posudzovať iba jednotlivý z celkového kontextu vytrhnutý výrok alebo vetu (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 zo dňa 07.07.2011). Podľa judikatúry ESĽP kritika zasahujúca do
profesionálnej sféry (podnikateľskej činnosti dotknutej osoby), ako to je aj v posudzovanom prípade,

požíva vo všeobecnosti väčšiu ochranu než kritika zasahujúca do súkromnej sféry (napr. rozsudok ESĽP
z 15.02.2007, Boldea v. Rakúsko). Obmedzenie slobody prejavu žalovaného a uprednostnenie ochrany
dobrej povesti žalobcu by vzhľadom na rozoberané okolnosti nesledovalo legitímny cieľ a nebolo by
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu právom chránených záujmov žalobcu. Prídavné
meno „nevyhnutný“ v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru, zahŕňa existenciu „naliehavej spoločenskej

potreby“ (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Janowski v. Poľsko, sťažnosť č. 25716/94, bod 30).

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v odsekoch 15. až 17. napadnutého

rozhodnutia uviedol právnu teóriu zásahu do dobrej povesti, ochrany slobody prejavu, chápanie povesti
právnickej osoby, v odseku 6. napadnutého rozhodnutia uviedol listinné dôkazy z ktorých vychádzal,
v odseku 9. uviedol výpoveď svedka S.. Z. H. a vecne tým, že žalovaný publikoval v elektronickom
vydaní O. D. dňa XX.XX.XXXX, článok s názvom: „V tendri o petržalskú trať je najlacnejšia malá
firma v združení so španielskym gigantom“ a v elektronickom vydaní O. D. dňa XX.XX.XXXX,

článok s názvom: „Neberte nám obchvat. Šaľa žiada premiéra, aby vzkriesil zrušenú zákazku“. V
odseku 21. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil prvý výrok „ona alebo jej partneri
sa veľmi často hlásia do veľkých tendrov s najnižšími cenami“, ktorý mal predloženými listinnými
dôkazmi, za preukázaný, t.j., že tento hodnotiaci úsudok nemožno označiť za nepravdivý, difamačný,
nakoľko žalovaný dostatočne preukázal pravdivosť jeho skutkového základu. V odseku 22. napadnutého

rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil druhý výrok „Obstarávatelia ich z tendrov vyhadzujú za
neplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé námietkové konania, pre ktoré sa veľké cestné
a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a čerpanie eurofondov a výstavba viazne“, ktorého
pravdivosť predloženými listinnými dôkazmi žalovaný preukázal, t.j., že žalobca, respektíve konzorciá
ktorých bol členom, boli vylúčení z procesu verejného obstarávania a to z dôvodu neplnenia podmienok

(prípad „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry,
1.etapa (Poprad - Lučivná)“, „Zhotovenie stavby Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou
v zmysle zmluvných podmienok FIDIC červená kniha“). V odseku 23. napadnutého rozhodnutia súd
prvej inštancie vyhodnotil tretí výrok „Cedis je firma, ktorá často v rámci rôznych združení ponúka vtendroch najnižšie ceny. Štátni investori ju však viackrát zo súťaží vyhodili. Dôvodom bývajú referencie
- doklady, ktorými firmy dokazujú, že majú dostatočné kapacity“, ktorý súd prvej inštancie nepovažoval
za difamačný, keď žalovaný dostatočne preukázal jeho pravdivý skutkový základ (listinnými dôkazmi

bolo preukázané, že žalobca ponúka v tendroch najnižšie ceny a bol v tendri súčasťou konzorcia,
ktoré predložilo najlacnejšiu ponuku). V odseku 24. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
vyhodnotil štvrtý výrok „Referencie najlacnejšieho uchádzača sú témou aj v súťaži o obchvat Šale.
SlovenskásprávaciestnajskôrponukuzdruženiaCedisprijala“,keďsúdprvejinštanciemalpreukázané,
že Slovenská správa ciest a.s. najskôr ponuku žalobcu prijala, výrok je pravdivý, a z rozhodnutia

Rady ÚVO vyplýva, že v tomto tendri boli témou referencie najlacnejšieho uchádzača, t.j. žalobcu
a Rada ÚVO nariadila zrušiť vyhodnotenie ponúk a opätovne vyhodnotiť predložené ponuky. Súd
prvej inštancie mal dokazovaním za preukázané, že tvrdenia uvedené v článkoch sú pravdivé, lebo
hodnotiace úsudky autora článku majú pravdivý základ. V kontexte oboch článkov, tak súd prvej
inštancie nesúhlasil s názorom žalobcu, že použité výrazy majú negatívnu konotáciu a že žalovaný
bezdôvodne spája všeobecné celospoločenské dôsledky so žalobcom a opakovane ho vykresľuje ako

nekalo súťažiaceho s dumpingovými cenami, chronického neplniča podmienok verejných obstarávaní,
pravidelne vyhadzovaného účastníka z verejných obstarávaní, ako chronického predlžovateľa verejných
obstarávaní. Ak sa súkromný podnikateľský subjekt uchádza o poskytnutie verejných financií, vstupuje
do verejnej sféry a záujmu, v dôsledku čoho bude vždy záujem verejnosti aby zisťovala, ako peniaze
budú použité, v akej výške, za akých okolností a v tomto smere subjekt, ktorý sa uchádza o verejne

finančné zdroje je povinný strpieť rozumnú primeranú mieru kritiky či nepríjemné otázky a rôzne
hodnotenia od odbornej, politickej, ako aj bežnej verejnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/144/2018). Autor predmetných článkov danú tému vykreslil vecne a pravdivosť
skutkových tvrdení žalovaný v konaní preukázal, ako aj pravdivý základ hodnotiacich úsudkov autora.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 v spojení s § 262 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),čoodôvodnilvodsekoch29.až31.napadnutéhorozhodnutia.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. a II. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd
podľa § 389 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie pri všetkých štyroch výrokoch súhrne uviedol, že mal
dokazovaním za preukázané, že tvrdenia uvedené v článkoch sú pravdivé, alebo hodnotiace úsudky
autora článku majú pravdivý základ. Práve s prepájaním žalobcu a všeobecných celospoločenských
dôsledkov vo výrokoch žalovaného je obsiahnutý neprimeraný hodnotiaci úsudok ktorý nemá reálny

skutkový základ a preto výroky žalovaného sú spôsobilé neprimerane zasiahnuť do dobrej povesti
žalobcu, lebo v kontexte oboch článkov, majú použité výrazy negatívnu konotáciu a žalovaný
bezdôvodne spája všeobecné celospoločenské dôsledky so žalobcom a takto ho vykresľuje ako
opakovane nekalo súťažiaceho s dumpingovými cenami, ako chronického neplniča podmienok
verejných obstarávaní, ako pravidelne vyhadzovaného účastníka z verejných obstarávaní, ako

chronického namietateľa vo verejných obstarávaniach a ako chronického predlžovateľa verejných
obstarávaní. Súd prvej inštancie sa vôbec s takýmto tvrdením relevantne nevyporiadal.

9. Žalobca namieta odôvodnenie zamietnutia žaloby aj tým, že výroky sa týkali poskytovania peňazí z
verejných zdrojov, nepochybne sa jedná o riešenie vecí verejného záujmu, ktorý spočíva v uistení sa, že

s verejnými prostriedkami sa naloží efektívne a zodpovedne. Žalobca je názoru, že súd z vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie v prvom výroku, pri ktorom nesprávne považoval za
dostatočne preukázanú pravdivosť skutkového základu hodnotiaceho úsudku len na základe toho,

že žalovaný iba v desiatich prípadoch preukázal, že žalobca alebo jeho partneri predložili najnižšie
ponuky, čo súd vyhodnotil ako dostatočný skutkový základ pre použitie termínu „veľmi často“. Tým, že
žalovaný predložil dôkazy len o tom, že žalobca v desiatich prípadoch predložil najnižšiu cenu, avšak
bez preukázania aký bol počet ostatných prípadov, v ktorých žalobca nepredložil najnižšiu cenu, podľa
názoru žalobcu nepreukázal, že sa jedná o veľmi časté predkladanie najnižšej ceny. Bez poznania

celkového počtu prípadov a zistenia, aké percento resp. zlomok z nich predstavuje desať prípadov s
najnižšou cenou, nie je dostatočne preukázaný pravdivý skutkový základ, na ktorom by bolo objektívne
možnézaložiťhodnotiaciúsudok,žejeto„veľmičasto“.Pretožalobcamázato,žežalovanýnepreukázal
ani pravdivosť skutkového základu hodnotiaceho úsudku. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu o tom,že sám žalobca nepreukázal, že by jeho najnižšia ponuka v desiatich prípadoch bola zanedbateľná
a neporovnateľná v porovnaní s celkovým počtom prípadov, keď sa ako firma alebo člen konzorcia
zúčastnil verejného obstarávania a výsledok bol iný ako najnižšia ponuka. Žalobca má za to, že nie je

jeho úlohou v konaní preukazovať pravdivosť tvrdenia žalovaného resp. skutkového základu úsudku
žalovaného. Pravdivosť tvrdenia, resp. pravdivosť skutkového základu pre svoj hodnotiaci úsudok musí
preukazovať žalovaný ako jeho pôvodca. Nie je vecou žalobcu, domáhajúceho sa ochrany dobrej
povesti právnickej osoby, aby dokazoval, že tvrdenia, resp. skutkové základy hodnotiacich úsudkov sú
nepravdivé, čo vyplýva aj z judikatúry (napr. NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1385/2006 zo dňa 18.03.2008).

11.Žalobcanamietazáversúduprvejinštancievdruhomvýroku,ktoréhopravdivosťžalovanýpreukázal.
Podľa názoru žalobcu žalovaný preukázal len to, že v niekoľkých ojedinelých prípadoch bol žalobca
vylúčený z verejného obstarávania, čo však bez ďalšieho (bez porovnania s celkovým počtom prípadov v
ktorých žalobca nebol vylúčený z verejného obstarávania) nie je dostačujúce na preukázanie pravdivosti
výroku o vyhadzovaní žalobcu z tendrov obstarávateľmi za neplnenie podmienok. Rovnako sa žalobca

nestotožňuje so súdom prvej inštancie ani v tom, že hodnotiaci úsudok autora článku, že výsledok
nesplnenia podmienok je námietkové konanie, ktoré trvá dlho, preto sa tender naťahuje a viazne
čerpanie eurofondov aj samotná výstavba, má pravdivý skutkový základ a nemá difamačný charakter,
ale je len opísaním dôsledkov podaných námietok. Ako žalobca už uviedol, prečo žalovaný pravdivosť
výroku nepreukázal, z rovnakého dôvodu nemôže byť pravdivý ani skutkový základ hodnotiaceho

úsudku. Podľa názoru žalobcu, práve spôsob akým žalovaný opisuje dôsledky podaných námietok v
prepojení na žalobcu a výrazy ktoré používa (napr. namiesto súdom použitého jemnejšieho termínu
„výsledkom nesplnenia podmienok“ žalovaný použil termín „výsledkom konfliktov“), v súhrne majú
negatívnu konotáciu a dávajú hodnotiacemu úsudku difamačný charakter.

12. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie v treťom výroku, ktorý súd prvej inštancie nepovažuje
za difamačný, keď žalovaný dostatočne preukázal jeho pravdivý skutkový základ a vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ponúka v tendroch najnižšie ceny. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného o častom ponúkaní najnižších cien v tendroch žalobcom, že žalobca bol viackrát zo
súťaží vyhodený, podľa názoru žalobcu, pravdivosť týchto tvrdení resp. pravdivosť ich skutkového

základu žalovaný nepreukázal, a to z rovnakých dôvodov, ako uviedol už pri námietkach 1. a 2. výroku
(nepreukázal v súvzťažnosti s celkovým počtom prípadov, že sa jedná skutočne o časté ponúkanie
najnižších cien, viacnásobné vylučovanie zo súťaží). Súd prvej inštancie uviedol jeden konkrétny prípad
verejného obstarávania Slovenskej správy ciest, a.s. na obchvat Šaľa, v ktorom žalobca v rámci
konzorciapredložilnajlacnejšiuponuku,čovšakpodľažalobcuniejedostatočnénapreukázaniečastého

predkladania najnižších cien. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie bez ďalšieho v odôvodnení
svojho rozhodnutia prebral argumentáciu žalovaného vyplývajúcu z rozhodnutia Rady ÚVO. Tvrdenia,
o ktoré súd opiera pravdivosť 3. výroku, sa síce nachádzajú v predmetnom rozhodnutí Rady ÚVO,
avšak ide len o prepis námietok neúspešného uchádzača v predmetnom verejnom obstarávaní, a preto
podľa žalobcu, uvedená časť z rozhodnutia Rady ÚVO vôbec nepreukazuje tvrdenie žalovaného v tretej

vete 3. výroku, kde žalovaný uviedol, že dôvodom vyhadzovania žalobcu zo súťaží bývajú referencie/
doklady, ktorými firmy dokazujú, že majú dostatočné kapacity. Súd prvej inštancie uviedol, že Rada ÚVO
nariadila zrušiť vyhodnotenie ponúk a opätovne vyhodnotiť predložené ponuky, avšak podľa názoru
žalobcu z rozhodnutia Rady ÚVO vyplýva, že dôvodom takéhoto rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť
postupu kontrolovaného, t. j. obstarávateľa pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti na súťaži,

predovšetkým z dôvodu nedostatočnej dokumentácie v zápisnici z vyhodnocovania ponúk. Predmetné
rozhodnutie Rady ÚVO, podľa žalobcu preukazuje len to, že kontrolovaný, t. j. obstarávateľ pochybil a
preto mu bolo nariadené opätovne vyhodnotiť ponuky. Z článku žalovaného vyplýva, že predmetná súťaž
bola nakoniec zo strany Slovenskej správy ciest, a.s. ako obstarávateľa zrušená, a preto ani vo vzťahu
k tomuto konkrétnemu verejnému obstarávaniu nie pravdivý výrok žalovaného o vyhodení žalobcu zo

súťaže.

13. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie v štvrtom výroku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol,
že výrok je pravdivý a že z rozhodnutia Rady ÚVO vyplýva, že v tomto tendri boli témou referencie
najlacnejšieho uchádzača, t. j. žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol len obsah námietok neúspešného

uchádzača a vychádzal z toho, že Rada ÚVO nariadila zrušiť vyhodnotenie ponúk a opätovne vyhodnotiť
predložené ponuky, týmto považoval za preukázanú pravdivosť uvedeného tvrdenia. Žalobca je názoru,
že Rada ÚVO nepovažovala všetky námietky za relevantné a tie, ktoré považovala za relevantné,
viedli k tomu, že postup kontrovaného t. j. obstarávateľa bol podľa Rady ÚVO nepreskúmateľný a taknariadila kontrolovanému zrušiť vyhodnotenie ponúk a opätovne vyhodnotiť ponuky. Preto predmetné
rozhodnutie preukazuje len to, že postup obstarávateľa pri vyhodnocovaní ponúk (o obchvat Šale) je
nepreskúmateľný, čo však nepreukazuje pravdivosť tvrdenia žalovaného vo výroku 4.

14. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nekriticky preberal argumentáciu žalovaného a vôbec
sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v čom vidí neprimeraný hodnotiaci úsudok žalovaného (v
prepájaní žalobcu a všeobecných celospoločenských dôsledkov vo výrokoch žalovaného je obsiahnutý
neprimeraný hodnotiaci úsudok zo strany žalovaného; že neprimeraný hodnotiaci úsudok nemá reálny

skutkový základ a preto výroky žalovaného sú spôsobilé neprimerane zasiahnuť do jeho dobrej povesti;
že v kontexte oboch článkov majú použité výrazy negatívnu konotáciu; že žalovaný bezdôvodne
spája všeobecné celospoločenské dôsledky so žalobcom a vykresľuje ho ako opakovane nekalo
súťažiaceho s dumpingovými cenami, ako chronického neplniča podmienok verejných obstarávaní,
ako pravidelne vyhadzovaného účastníka z verejných obstarávaní, ako chronického namietateľa vo
verejných obstarávaniach a ako chronického predlžovateľa verejných obstarávaní). Súd prvej inštancie

neuviedol konkrétne dôvody, prečo s tvrdeniami žalobcu nie je možné súhlasiť a v tejto absencii
odôvodnenia vidí žalobca tiež pochybenie súdu. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že mal
dokazovaním za preukázané, že tvrdenia uvedené v článkoch sú pravdivé, alebo hodnotiace úsudky
autora článku majú pravdivý základ, že nemožno konštatovať, že by predmetné výroky boli spôsobilé
zasiahnuť do zákonom chránených práv žalobcu, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdil.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. K námietke, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ďalšími relevantnými argumentami žalobcu,
žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia, pričom s argumentmi ktoré v odvolaní označuje žalobca ako ďalšie
relevantné, sa súd vysporiadal v odsekoch 25. a 26. napadnutého rozsudku. V zmysle rozhodovacej
praxi súdov, odôvodnenie rozhodnutia poskytuje odpoveď najmä na podstatné argumenty strán sporu,

pričom podľa názoru žalovaného, argumenty ktoré žalobca označuje ako ďalšie relevantné, nemožno
vnímať ako podstatné a súd sa s nimi vysporiadal tak, že k nim poskytol stručnú, avšak dostatočne
potrebnú odpoveď.

17. K námietke, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom a

nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný s uvedeným názorom nesúhlasí, nakoľko súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom žalobcu. Podľa názoru žalovaného, súd prvej
inštancie vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadami CSP a dospel tak k správnym záverom a
skutkovým zisteniam v tom smere, že v celkovom kontexte oboch článkov nemožno konštatovať, že by
predmetné výroky boli spôsobilé zasiahnuť do zákonom chránených práv žalobcu.

18. K námietke žalobcu ktorý sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom štyroch
žalovaných výrokov, žalovaný uviedol, že jednotlivé výroky boli posúdené správne a každý z výrokov
(či už hodnotiaci úsudok, alebo skutkové tvrdenie) bol pravdivý, resp. mal pravdivý základ, čo žalovaný
v konaní preukázal. Pokiaľ ide o prvý výrok vo vzťahu ktorému, podľa názoru žalobcu, mal žalovaný

preukázať aký bol počet ostatných prípadov, v ktorých žalobca nepredložil najnižšiu cenu, žalovaný
uviedol, že bolo vecou procesného útoku žalobcu predložiť v tomto smere dôkazy a vyvrátiť tak tvrdenia
a dôkazy predložené žalovaným. Súd prvej inštancie túto skutočnosť správne vyhodnotil v odseku 21.
odôvodnenia rozsudku, nakoľko žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukazovali niečo iné.
Rovnaké závery možno prijať aj k druhému výroku, keď žalovaný preukázal svoju procesnú obranu,

pričom nie je v jeho záujme porovnávať a vyhľadávať celkový počet prípadov, v ktorých žalobca vylúčený
nebol. Podľa názoru žalovaného, ak v tomto smere považoval žalobca za potrebné predložiť dôkazy,
mal tak urobiť v rámci svojho procesného útoku.
K argumentácii žalobcu v odvolaní vo vzťahu k výrokom 3. a 4., žalovaný uviedol, že s uvedenými
námietkami nesúhlasí. Žalovaný si riadne splnil svoju dôkaznú povinnosť, na svoju obranu pripojil listiny

a navrhol dôkazy, z ktorých súd vyvodil správne závery ohľadom žalovaných výrokov. V tejto súvislosti
žalovanýpoukázalnaobsahsvojichpredošlýchvyjadrenínaktorýchzotrvávavcelomrozsahu,vktorých
uviedol, akým spôsobom dospel k jednotlivým výrokom a z čoho vychádzal. K námietke žalobcu, že súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia prebral argumentáciu žalovaného ohľadom toho, čovyplýva z rozhodnutia Rady ÚVO, žalovaný poukázal, že žalobca do konania nebol spôsobilý predložiť,
resp. navrhnúť taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť skutkové tvrdenia žalovaného.

19. V závere svojho vyjadrenia žalovaný zhrnul, že súd prvej inštancie v konaní o ochranu dobrej
povesti právnickej osoby vzal do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci a starostlivo aj s ohľadom
na test proporcionality zvážil, že sloboda prejavu žalovaného má v tomto prípade prednosť. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky majú faktický základ
a sú pravdivé a kritika žalobcu nevybočuje z medzí oprávnenej a akceptovateľnej kritiky. Zdôraznil, že

- žalovaný je nositeľ slobody prejavu, a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana poskytovaná
novinárom s ohľadom na kľúčovú úlohu médií a nutnosť veľmi prísneho posudzovania každého zásahu
do slobody prejavu médií; privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom
a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu;
- žalobca v kontexte posudzovaných výrokov je subjektom verejného záujmu, keďže hospodárne a
efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi v oblasti stavebníctva patrí medzi kľúčové spoločenské témy,

ktoré si vyžadujú prísnu verejnú kontrolu;
- čím viac sa výrok dotýka témy zameranej na verejný záujem, tým viac platí prezumpcia práva tento
prejav realizovať; iba v prípade, že ide o kritiku vecí či konania osôb verejného záujmu, ktorej úplne
chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie (paušálna kritika), treba považovať
takú kritiku za vybočujúcu z „fair“ prejavu;

- bez ohľadu na povahu žalovaných výrokov (žalobca ich raz nazýva skutkovými tvrdeniami,
inokedy hodnotiacimi úsudkami), žalovaný listinnými dôkazmi preukázal podstatu, pravdivosť, resp.
dostatočný skutkový základ všetkých štyroch žalovaných výrokov, že žalobca alebo jeho partneri
(združenia, konzorciá a pod., ktorých je súčasťou) ponúkajú v tendroch (verejných zákazkách, verejných
obstarávaniach) najnižšie ceny; že žalobca alebo jeho partneri (združenia, konzorciá a pod., ktorých

je súčasťou) boli z tendrov (verejných zákaziek, verejných obstarávaní) opakovane vylučovaní pre
neplnenie podmienok; že jednou z podmienok prečo bol žalobca alebo jeho partneri z tendrov vylučovaní
je nedostatok referencií;
- v žalovaných článkoch nie sú obsiahnuté žiadne skutočnosti, ktoré by nemali podklad reálnych
skutkových zisteniach reportéra žalovaného; že nie je obsiahnutá kritika, ktorá by vybočovala zo

všeobecne akceptovaného rámca kritiky; že reportér neprezentuje žiadne výroky, ktoré by nemali
racionálny a vecný skutkový základ;
- pri zverejnení reportáží žalovaný nekonal v zlej viere, s úmyslom poškodiť žalobcu;
- účasti žalobcu vo verejných obstarávaniach sa v mediálnom priestore venovali aj iné média, už v r. 2019
boli zverejnené články, v ktorých sa rozoberali obsahovo totožné záležitosti (najnižšia cena, problém s

referenciami, zdĺhavé námietkové konania a predlžovanie procesu verejných obstarávaní).

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu vyjadril v odvolacej replike zo dňa
02.08.2024 s tým, keďže žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré uvádzal v konaní a ku ktorým sa žalobca
podrobne vyjadril v konaní alebo v podanom odvolaní a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol

žiadne nové skutočnosti, žalobca len poukázal na podané odvolanie a dôvody v ňom uvedené.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2026; termín verejného vyhlásenia
rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie vyslovil, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný svojím konaním opísaným v žalobnom

návrhu, neoprávnene a intenzívne zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby/žalobcu, pričom sa
vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi žalobcu aj žalovaného. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričomsa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami žalobcu vznesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods. 2, ods. 3 CSP), odvolací súd využíva možnosť ust. § 387 ods. 2 CSP v
odôvodnení sa obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie

správnostinapadnutéhorozsudku,pretopoukazujelennaurčiténajzásadnejšieaspekty,ktorýmireaguje
na argumenty žalobcu v podanom odvolaní. S poukazom na uvedené, sa odvolací súd zaoberal len tými
odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009).

23. Hneď v úvode k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávnehointerpretovalalebo,akzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.

V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej inštancie uvedený v odsekoch
18. až 28. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie za správne.

24. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby a to

ospravedlnenia z dôvodu, že žalovaný dňa 23.03.2021 uverejnil článok s názvom „V tendri o petržalskú
trať je najlacnejšia malá firma v združení so španielskym gigantom“, ktorým neoprávnene zasiahol do
dobrej povesti žalobcu. Predmetný článok obsahuje nepravdivé tvrdenia o žalobcovi a je do dnešného
dňa prístupný čitateľom v elektronickom vydaní. V článku je uvedené „... ona alebo jej partneri sa veľmi
často hlásia do veľkých tendrov s najnižšími cenami ...“. Ďalej je uvedené „... Obstarávatelia ich z tendrov

vyhadzujú za neplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé námietkové konania, pre ktoré
sa veľké cestné a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a čerpanie eurofondov a výstavba
viaznu ...“. Tieto informácie sú nepravdivé a ich zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej
povesti žalobcu.
Žalovaný dňa 24.08.2021, uverejnil článok s názvom „Neberte nám obchvat. Šaľa žiada premiéra, aby

vzkriesil zrušenú zákazku“, ktorým tiež neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Aj tento článok
je stále prístupný čitateľom v elektronickom vydaní O. J. a obsahuje nepravdivé tvrdenia. V článku je
uvedené „... Cedis je firma, ktorá často v rámci rôznych združení ponúka v tendroch najnižšie ceny. Štátni
investorijuvšakviackrátzosúťažívyhodili.Dôvodombývajúreferencie-doklady,ktorýmifirmydokazujú,
že majú dostatočné kapacity ...“. V článku je ďalej uvedené „... Referencie najlacnejšieho uchádzača sú

témou aj v súťaži o obchvat Šale. Slovenská správa ciest najskôr ponuku združenia Cedis prijala. ...“
Žalobca je názoru, že tieto informácie sú nepravdivé a ich zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu
do jeho dobrej povesti. Žalovaný v článkoch uviedol o žalobcovi nepravdivé skutkové tvrdenia, pričom
žalobcu v obidvoch článkoch jednoznačne a nezameniteľne identifikoval uvedením obchodného mena.
Žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu tým, že žalobcu neoprávnene, nepravdivo a

v rozpore so skutočnosťou vykresľuje v negatívnom svetle ako niekoho, kto sa opakovane zúčastňuje
verejnýchobstarávanístzv.dumpingovýmicenami,ktovrámciverejnýchobstarávaníneplnípodmienky,
koho obstarávatelia vyhadzujú z tendrov pre neplnenie podmienok, kto námietkami naťahuje verejné
obstarávania a spôsobuje tým viaznutie výstavby aj čerpania eurofondov.

25. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby vyplývajúca z ustanovenia § 19b ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy vtedy, ak nepravdivé tvrdenie a neprimeraný
hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý
privodiť ujmu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a
vzniknutou ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/34/2020).

26. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Ústava“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

27. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 4 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hraniceštátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

28. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“),
každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo

filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže
podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a
ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
28.1. Z Dohovoru vyplýva, že v sporoch o poškodení dobrej povesti vstupujú do hry dve konkurujúce

si základné práva - právo na slobodu prejavu a právo na ochranu dobrej povesti. Prístup Európskeho
súdu spočíva vo vzájomnom vážení práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti a v
rozhodovaní, ktoré právo má v konkrétnom posudzovanom prípade väčšiu váhu a prednosť.

29. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené

vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným nepochybne patrí
činnosť orgánov verejnej moci, vrátane rozhodovacej činnosti súdov, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo
verejnom živote. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory
je obsahovo obmedzené právami iných, najmä čl. 19 Ústavy. Pri kolízii oboch ústavou garantovaných
práv a aplikácii ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany

dobrej povesti právnickej osoby, je povinnosťou súdu vždy interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia
z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu
s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v kontexte so slobodou prejavu
a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Teória

a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť
a hodnotiacimi úsudkami, kde je možnosť podstatne obmedzená (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 152/08-52 zo dňa 15.12.2009).

30. Test proporcionality (stricto sensu) ako súbor získaných informácií pomáha orgánu aplikácie práva

zistiť, či zásah do základných práv a slobôd (ne)bol v súlade s Ústavou, ako aj jeho primeranosť voči
cieľu, ktorý sa obmedzením sleduje. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie
akéhokoľvek základného práva alebo slobody, t. j. aj slobody prejavu možno považovať za ústavne
akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe
zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. Ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej
potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom,
t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (napr. uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 416/2011-14 zo dňa 03.11.2011, m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

31. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto
zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne
každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky.

Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (na ňom je dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže,
že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

32. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa
citovaných zákonných ustanovení je možné zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky,ktorýmchýbaakýkoľvekskutkovýzáklad,avšakvobochprípadochmusíísťotvrdeniamajúcedifamačný
charakter (zneucťujúci, znevažujúci, dehonestujúci, diskreditačný), čo znamená, že tvrdenie musí byť
objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.

33. Nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto
hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú k skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý,
resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa

zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby.

34. Články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky
ako demokratického právneho štátu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá a ústavne zaručené právo
vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v Čl. 19
Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje napríklad aj pri aplikácii § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka

v súvislosti s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej osoby. Povinnosťou súdov v takýchto
prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu
ochranyústavnegarantovanýchprávaslobôd.Pristreteslobodyprejavusprávomnaochranuosobnosti
(dobrej povesti právnickej osoby) treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. Vždy

je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrého
mena právnickej osoby, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so
zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah
bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j., aby tu existovala príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak

tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu v takej miere, ktorú v demokratickej spoločnosti nemožno
tolerovať.

35. K porušeniu práva na dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní

primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Kým
existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná,
keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú, čo ale neznamená,
že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné. Skutkové tvrdenie sa opiera o

fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda
overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu dobrej
povesti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale
postačuje, aby celkové znenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola
podstatná časť tvrdenia. Porušenie práva na dobrú povesť právnickej osoby môže byť spôsobené len

takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti dotknutého
subjektu, v očiach ostatných právnických či fyzických osôb, teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie
difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s
prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Je nutné zároveň
uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné rozlišovať

medzi faktami (skutkovými tvrdeniami) a hodnotiacimi úsudkami; kým pravdivosť faktov je možné
preukázať, hodnotiace úsudky dôkaz pravdy nepripúšťajú a požiadavka na preukázanie ich pravdivosti
predstavuje zásah do slobody názoru, ktorá je základným elementom práva garantované Ústavou.

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedený v

odsekoch 21. až 24. napadnutého rozhodnutia, v kontexte ktorých vyplýva, že napadnutými výrokmi
uvedenými v odseku 24. tohto rozhodnutia, k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu dobrej
povesti žalobcu ako právnickej osoby nedošlo.

37. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, ktorý nesúhlasí s dôvodmi zamietnutia

žaloby ktoré boli dané tým, že napadnuté výroky sa týkali poskytovania peňazí z verejných zdrojov, že
sa jedná o veci verejného záujmu, ktorý spočíva v uistení sa, že s verejnými prostriedkami sa naloží
efektívne a zodpovedne, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.37.1. Podľa § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejné obstarávanie predstavuje pravidlá a
postupypodľazákonaoverejnomobstarávaní,ktorýmisazadávajúzákazky,koncesieasúťaženávrhov.
Verejné obstarávanie je „prísne formalizovaný proces výberu najvhodnejšieho hospodárskeho subjektu,

ktorý predložil pre (verejného) obstarávateľa najlepšiu ponuku, s ktorým (verejný) obstarávateľ uzavrie
zmluvu, koncesnú zmluvu, resp. rámcovú dohodu - kontraktáciu, a napokon aj obmedzuje (verejného)
obstarávateľa, pokiaľ ide o definovanie zmluvných podmienok a ich plnenie.“ (TKÁČ, J.: Zákon o
verejnom obstarávaní. Veľký komentár. Wolters Kluwer, 2015). Význam uskutočňovania verejných
obstarávaní má spočívať predovšetkým v zvyšovaní efektívnosti a transparentnosti verejných výdavkov,

umožňovaní účasti širšieho spektra hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní, podpore
hospodárskej súťaže, voľného pohybu tovarov a služieb. Zákazkou na účely verejného obstarávania
podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa rozumie „odplatná zmluva uzavretá medzi jedným
alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo
viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie
stavebných prác alebo poskytnutie služby.“ Okruh osôb, ktoré sú pri uzatváraní zmlúv povinné aplikovať

postupverejnéhoobstarávaniajezakotvenýv§7-9zákonaoverejnomobstarávaní,atakýmitoosobami
súverejníobstarávatelia,obstarávateliaaďalšiesubjekty,ktoréspĺňajúpodmienkyzakotvenévzákoneo
verejnom obstarávaní. Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu
s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre
konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného

rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj
ekonomickej a sociálnej súdržnosti.
37.2. Avšak k zásahu do dobrej povesti treba uviesť, že každé zverejnenie nepravdivých údajov (každý
zásah) nemusí automaticky znamenať zásah podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ten je daný
len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti

tolerovať nemožno. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak súkromný podnikateľský subjekt
sa uchádza o poskytnutie verejných financií, tým momentom vstupuje do verejnej sféry a záujmu, v
dôsledku čoho nastupuje záujem verejnosti na tom, aby zisťovala ako takéto peniaze budú použité,
v akej výške, za akých okolností, prípadne aby zistila možné riziká, všetko so záujmom, či finančné
prostriedky budú/sú zverené spoľahlivému a zodpovednému subjektu.

37.3. Z obsahu oboch uverejnených článkov (zo dňa 23.03.2021 a dňa 24.08.2021) je nepochybné, že
išlo o informácie týkajúce sa tendrov (vo veci traťovej/cestnej infraštruktúry -petržalská trať a obchvat
Šaľa) ktoré podliehali verejnému obstarávaniu a tak logicky ide o vec verejného záujmu, kedy je
zabezpečená sloboda prejavu, slobodná diskusia, kedy má právo zaujať postoj každý, o to viac médiá.
37.4. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež apeluje, že sloboda prejavu i v otázkach verejného záujmu

nemôže byť bezbrehá, nakoľko treba mať na zreteli aj práva dotknutej osoby s poukazom na pravdivosť
tvrdení ako aj mieru/intenzitu zásahu. Pokiaľ ide o pravdivosť tvrdení, tieto žalovaný dostatočne a
relevantne preukázal tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v odsekoch 20. až 25. napadnutého
rozhodnutia v spojení s vykonaným dokazovaním listinami špecifikovanými v odseku 6. napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ ide podľa žalobcu o neprimeraný hodnotiaci úsudok, na tomto mieste odvolací súd

konštatuje, že použitá voľná interpretácia žalovaného (autora článkov) sa opiera o objektívne fakty,
ktoré žalovaný dostatočne preukázal. Ako odvolací súd uviedol v odseku 35. tohto rozhodnutia, pri
hodnotiacom úsudku netreba bazírovať na úplnej presnosti ponúknutej informácie, nakoľko hodnotiaci
úsudok je formulovaný s poukazom na sledovaný cieľ informácie. Aj v tomto kontexte odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie jednoznačne konštatuje, že napadnuté výroky z uverejnených článkov

svojou formuláciou nepredstavujú neoprávnený zásah a ani takú intenzitu ktorú v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať.

38. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, ktorý nesúhlasí so záverom súdu
prvej inštancie v prvom výroku, pri ktorom považoval za dostatočne preukázanú pravdivosť skutkového

základu hodnotiaceho úsudku len na základe toho, že žalovaný iba v desiatich prípadoch preukázal, že
žalobcaalebojehopartneripredložilinajnižšieponuky,čosúdvyhodnotilakodostatočnýskutkovýzáklad
pre použitie termínu „veľmi často“, pričom bez poznania celkového počtu prípadov nie je dostatočne
preukázaný pravdivý skutkový základ, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
38.1. Sám žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že ide o hodnotiaci úsudok, ako už odvolací súd

uviedol v odseku 35. tohto rozhodnutia, že pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže
opísanú skutočnosť voľne interpretujú. Hodnotiaci úsudok je subjektívny názor/postoj autora k určitej
skutočnosti, ktorý nemožno objektívne dokázať, no musí mať aspoň minimálny skutkový základ, aby bol
považovanýzaprimeraný.VsúladesjudikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva,hodnotiaceúsudkydôkaz pravdy nepripúšťajú a požiadavka na preukázanie ich pravdivosti predstavuje zásah do slobody
názoru, ktorá je základným elementom práva garantované Ústavou. V konečnom dôsledku žalovaný
svoj úsudok oprel o predložené dôkazy uvedené v odseku 6. napadnutého rozhodnutia (č.l. 31 až 75).

38.2. Rovnako je potrebné posúdiť, či ide o neprimeraný hodnotiaci úsudok resp. neoprávnenú kritiku
v kontexte, že nie každý hodnotiaci úsudok musí automaticky znamenať zásah podľa § 19b ods. 2
Občianskeho zákonníka. Ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery,
ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno, čo ale nie je tento prípad (žalovaný svoj úsudok
oprel o predložené dôkazy uvedené v odseku 6. napadnutého rozhodnutia).

39. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, ktorý nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie v druhom výroku ktorého pravdivosť žalovaný preukázal, keď podľa názoru žalobcu, žalovaný
preukázal len to, že v niekoľkých ojedinelých prípadoch bol žalobca vylúčený z verejného obstarávania,
čo však bez ďalšieho (bez porovnania s celkovým počtom prípadov v ktorých žalobca nebol vylúčený z
verejného obstarávania) nie je dostačujúce na preukázanie pravdivosti výroku o vyhadzovaní žalobcu z

tendrov pre neplnenie podmienok, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
39.1. Aj uvedený výrok má charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého skutkový základ súd prvej inštancie
oprel o dôkazy uvedené v odseku 6. napadnutého rozhodnutia (č.l. 31 až 75), ktorými žalovaný
pravdivosť skutkových tvrdení pre svoj hodnotiaci úsudok preukázal/potvrdil.
39.2. Pri strete dvoch základných práv, práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu,

treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, že sloboda prejavu predstavuje
jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a
rozvojakaždéhojednotlivcaapretosavzťahujenielennainformáciealebomyšlienkypriaznivoprijímané
čipovažovanézaneškodnéalebozabezvýznamné,aleajnatie,ktorézraňujú,šokujúaleboznepokojujú
a aj nadnesené a zveličujúce názory a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo

verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje názory na činnosť obchodnej spoločnosti, zvlášť ak ide o jej
účasť na verejných obstarávaniach o veci verejného záujmu.
39.3. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na celkový prejav uvedený v článkoch ako aj kontext
článkov vo veci verejného záujmu s tým, že použitá argumentácia je vecná, nevybočujúca z rámca
prípustne vedeného prejavu v demokratickej spoločnosti. Použité výrazové prostriedky a celkový prejav,

postavenie žalobcu nedehonestujú a nie je možné z týchto prejavov vyvodiť úmysel žalovaného
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a uškodiť mu.

40. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, ktorý nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie v treťom výroku, ktorý nepovažuje za difamačný, keď žalovaný dostatočne preukázal jeho

pravdivýskutkovýzáklad,keďvykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcaponúkavtendroch
najnižšie ceny, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
40.1. Aj tretí výrok, vyhodnotený súdom prvej inštancie v odseku 23. napadnutého rozhodnutia, má
charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého skutkový základ súd prvej inštancie oprel o dôkaz uvedený v
odseku 6. napadnutého rozhodnutia a to rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu:

5939-9000/2020 zo dňa 11.05.2020 (č.l. 77) v spojení s Oznámením Slovenskej správy ciest o zrušení
verejného obstarávania (č.l. 96).
40.2. Aj pri predmetnom výroku odvolací súd poukazuje na celkový prejav uvedený v článku ako aj
kontext článku vo veci verejného záujmu s tým, že použitá argumentácia je vecná, nevybočujúca z
rámca prípustne vedeného prejavu v demokratickej spoločnosti. Použité výrazové prostriedky a celkový

prejav, postavenie žalobcu nedehonestujú a nie je možné z týchto prejavov vyvodiť úmysel žalovaného
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a poškodiť ho.

41. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, ktorý nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie vo štvrtom výroku, že výrok je pravdivý, že z rozhodnutia Rady ÚVO vyplýva, že v tomto tendri

boli témou referencie najlacnejšieho uchádzača, t. j. žalobcu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
41.1. Súd prvej inštancie v odseku 24. napadnutého rozhodnutia jasne/zrozumiteľne a dostatočne
odôvodnil svoj názor. Uvedený výrok má charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého skutkový základ súd
prvej inštancie oprel o rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 5939-9000/2020
zo dňa 11.05.2020 (č.l. 77) v spojení s Oznámením Slovenskej správy ciest o zrušení verejného

obstarávania (č.l. 96).

42. Z citovaných napadnutých výrokov uverejnených článkov žalovaným dňa 23.03.2021 a dňa
24.08.2021 vyplýva, že napadnuté výroky majú charakter hodnotiaceho úsudku (kritiky) ktoré vychádzalizo skutkového základu a to z listinných dôkazov uvedených v odseku 6. napadnutého rozhodnutia
(č.l. 31 až 96). Odvolací súd poukazuje, že nie každá činnosť/údaj dotýkajúci sa právnickej osoby
automaticky zakladá neoprávnený zásah do dobrej povesti. A keďže vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané (žalobca v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno), že zo strany žalovaného došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu, ktorej poskytuje ochranu ustanovenie § 19b
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dôvodne žalobu zamietol. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že
žalovaný je vydavateľ Denníka N a Denníka E s ekonomickým zameraním, čím je zrejmý cieľ/úmysel
napadnutých článkov, ktorými chcel informovať o hospodárnom a ekonomickom nakladaní s verejnými

prostriedkami, čo podlieha záujmu verejnej kontroly, so zameraním na veľké zákazky spadajúce pod
verejné obstarávanie. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný napadnutými výrokmi realizoval svoje
ústavné právo vyjadrovať názory/úsudky, pričom s ohľadom na obsah výrokov možno uzavrieť, že
napadnuté výroky neprekročili rámec prípustného hodnotiaceho úsudku/kritiky.

43. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti

s hodnotením dôkazov, keď jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje
skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne
právne posúdil.

44. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani
právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať
sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť,

pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru
prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej
aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

45. V závere odvolací súd dodáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03).

46. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili.
V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v

spojení s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami
sporových strán ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Iba skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom súdu prvého
stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho

rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalobcu na
spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CS)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)