Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411208734
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411208734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr.

Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľky: B. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. A. N., M. I. XX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414,
proti odporkyni: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. A. N., W. X, zastúpená U. F., bytom T. A. N., W. X, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch
č. k. 12C/62/2011-124 zo dňa 09. februára 2012, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného
súdu v Nových Zámkoch č. k. 12C/62/2011-132 zo dňa 29. novembra 2011, o odvolaní odporkyne proti
uzneseniuOkresnéhosúduvNovýchZámkochč.k.12C/62/2011-156zodňa20.júna2012,jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov odporkyni p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty odporkyni
z r u š u j e .

IV. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške
94,94 Eur jej právnej zástupkyni do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností vedených Katastrom nehnuteľností pre kat. úz. T. A. N. ako parcely registra „E“ evidované

na mape určeného operátu na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere 385 m2 v pomere
3/12-iny a na LV XXXX ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 227 m2 v pomere 3/24. Súd
prvého stupňa s poukazom na ustanovenie 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/
zaviazalodporkyňuzaplatiťnavrhovateľkenáhradutrovkonaniapozostávajúcuzozaplatenéhosúdneho
poplatku v sume 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 384,18 Eur s poukazom na § 10
ods.1, § 17 ods.1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 134 ods. 1, § 868, § 100
ods. 2, § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci na
základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol dôvodne podaný. Z listov vlastníctva č.
XXXX, č. XXXX pre kat. úz. T. A. N. mal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vovýroku rozsudku sú vedené vo vlastníctve odporkyne titulom uznesenia D 2214/94. Zo spisu D 2214/94
mal za preukázané, že na základe návrhu odporkyne došlo k prejednaniu novoobjaveného dedičstva po
U.Q.rod.T.,nar.dňaXX.X.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX/rodičmiporučiteľkybolineb.Q.T.aneb.B.T.rod.

O./aodporkyňavcelostiuznesenímč.k.D2214/94zodňa18.9.1995nadobudlanehnuteľnostizapísané
v PKN vložkách č. XXXX a XXXX na vlastníčku U. Q., rod. T. k parc. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele
3/12 a k parc. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 3/24. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp.
zn. 7C/1122/83 mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 8.3.1984 súd určil, že nehnuteľnosti v kat.
úz. T. A. N. parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 79 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o

výmere 29 m2, parc. č. XXXX/X spoločný dvor o výmere 236 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
273 m2 zamerané GP zo dňa 10.1.1983 tvoria vlastníctvo U. Q. rod. T., keď z obsahu spisu tiež vyplýva,
že U. Q. bola narodená XX.X.XXXX a návrhom sa domáhala určenia vlastníckeho práva voči dedičom
svojho brata C. T.. Zo zaopatrovacej zmluvy zo dňa 29.8.1984 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako
nadobúdateľkou a U. Q. rod. T., nar. XX.X.XXXX ako prevodkyňou mal za preukázané, že predmetom
prevodubolinehnuteľnostivkat.úz.T.A.N.zameranéGPzodňa10.1.1983akoparc.č.XXXX/X,XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X v celosti a zaopatrovacia zmluva bola zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom
pod č. RI 394/5 dňa 18.12.1985. Z pripojeného GP mal za preukázané, že tieto nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom prevodu boli zamerané aj z PKN vložky č. XXXX parc. č. 2285 o výmere 385 m2 a z PKN
vložky č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 227 m2, keď prevodkyňa vlastníctvo odvodzovala z PKN vložiek
XXXX a XXXX, s tým,že novovytvorené parcely boli zamerané na základe rozsudku vydaného v konaní

sp.zn.7C/1122/83. Ďalej mal za preukázané, že zmeny vo vlastníctve podľa predmetného rozsudku
a zaopatrovacej zmluvy neboli na Správe katastra vykonané. Zo spisu 4D/377/86 mal za preukázané,
že v dedičskej veci po poručiteľke U. Q. rod. T. nar. 11.4.1906, zomr. 30.1.1986 podľa úmrtného listu
poručiteľky manželom poručiteľky bol U. Q. a rodičmi poručiteľky boli neb. Q. T. a neb. H. T., rod. U..
Z úplného výpisu PKN vložky č.XXXX mal za preukázané, že polovičný podiel nehnuteľnosti parc. č.

XXXX orná pôda 227 m2 vedený na H. T. rod. U. nadobudli v konaní D/706/49 C. T. v pomere 3/24, P. S.
rod. T. 3/24, U. Q., rod. T. 3/24, mal. M. T. 1/24, mal. P. T. 1/24, Y. T. 1/24. Z úplného výpisu PKN vložky
č.XXXX mal za preukázané, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX orná pôda 385 m2, vedená vo vlastníctve H.
T., rod. U. nadobudli v konaní D 706/49 C. T. v pomere 3/12 P. S. rod. T. 3/12, U. Q. rod. T. 3/12, mal. M.
T. 1/12, mal. P. T. 1/12, Y. T. 1/12. Zo správy Štátneho archívu Nitra a Slovenského národného archívu

Bratislava mal za preukázané, že vo fondoch archívu sa nenachádzali spisy súdu prvého stupňa sp. zn.
D/706/49 a Čd 2725/1949, týkajúce sa sporných nehnuteľností. Združenie Agropodnikateľov, družstvo
Dvory nad Žitavou nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nikdy neužívalo.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v danej právnej veci dospel k záveru,
že navrhovateľka preukázala splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckym

podielom k sporným nehnuteľnostiam a bol daný, preukázaný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení dôvodiac, že bez požadovaného určenia by zostalo právne postavenie
navrhovateľky neisté, nakoľko v súčasnej dobe je vedená na liste vlastníctva ako ich vlastníčka
odporkyňa. Dôvodil ďalej tým, že právna predchodkyňa odporkyne U. Q. rod. T., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX žalované nehnuteľnosti nikdy nevlastnila, ani neužívala a v rozpore s právnym

stavom boli po nej ako poručiteľke v dedičskom konaní sp. zn. D 2214/94 tieto prejednané. Na
vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne neprihliadol dôvodiac tým, že vlastnícke právo
sa nepremlčuje a danú právnu vec nebolo možné posúdiť podľa § 105 OZ, keďže navrhovateľke
bez príbuzenského vzťahu k odporkyni nesvedčil žiadny dedičský titul v dedičskej veci po právnej
predchodkyni odporkyne a nevzniklo jej právo na ochranu podľa § 485 OZ. Dospel k záveru, že

sporné nehnuteľnosti nadobudla právna predchodkyňa navrhovateľky U. Q., rod. T. a to po svojej
matke H. T. rod. U. i s poukazom na úmrtný list matky navrhovateľky, podľa ktorého rodičmi právnej
predchodkyne navrhovateľky nesporne boli Q. T. a H. T. rod. U., ktorí boli pôvodnými vlastníkmi
podľa zápisu v F. č. XXXX a v PKN č. XXXX na sporných nehnuteľnostiach. Ďalej dôvodil tým, že
právna predchodkyňa navrhovateľky ako pozemnoknižná vlastníčka sporných nehnuteľností mala v

úmysle sporné nehnuteľnosti vrátane ďalších previesť zaopatrovacou zmluvou na navrhovateľku. Keďže
navrhovateľka na základe tejto zaopatrovacej zmluvy dobromyseľne sporné nehnuteľnosti užívala ako
vlastné svedčí jej nadobúdací titul, od ktorého odvodzovala svoje vlastnícke právo. Súd prvého stupňa
poukázal na tú skutočnosť, že na základe predmetnej zaopatrovacej mali byť predmetom prevodu
okrem sporných nehnuteľností i ďalšie nehnuteľnosti zamerané GP zo dňa 10.1.1983, ktoré však neboli

predmetom konania, preto neskúmal nadobúdací titul k nim zo strany prevodkyne. Ďalej dôvodil tým,
že aj keď predmetná zaopatrovacia zmluva zo dňa 29.8.1984 bola zaregistrovaná bývalým Štátnym
notárstvom dňa 18.12.1985, navrhovateľka na jej základe nenadobudla vlastnícke právo k predmetnýmprevádzaným nehnuteľnostiam, nakoľko nevznikli vecno-právne účinky tejto zmluvy a to napriek
ustanoveniu § 134 ods. 2 v spojení s § 47 ods. 2 zákona č. 131/82 Zb., pretože prevodkyňa okrem
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania prevádzala zaopatrovacou zmluvou aj nehnuteľnosti, ku

ktorým nemala preukázané vlastnícke vzťahy, preto navrhovateľka nenadobudla vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam dňom registrácie, ale až splnením podmienok vydržania. Súd prvého stupňa mal za to,
že neboli splnené zákonné podmienky k registrácii predmetnej zmluvy, pretože v zmluve okrem výpisu
PKN vl. č.XXXX, XXXX nebolo preukázané vlastníctvo k parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX.
Mal za to, že zaopatrovacia zmluva zo dňa 29.8.1984 bola vydržacím titulom od ktorého začala plynúť

desaťročná vydržacia doba, ktorá uplynula 29.8.1995.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Namietala, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Uviedla, že navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania. Poukázala na to, že

návrh na dodatočné prejednanie dedičstva ohľadne sporných nehnuteľností podala na základe výzvy a
zverejnenéhozoznamuobecnéhoúraduoneznámychvlastníkoch,medziktorýmibolaajU.Q.,rod.T.av
domnení,ževlastníctvokspornýmnehnuteľnostiam,ktoréjejpatria, niejeusporiadané,podalanávrhna
prejednanie dedičstva a v dedičskom konaní si vlastníctvo k nim usporiadala. O tomto zverejnení mohla
mať navrhovateľka vedomosť, čo spôsobuje zánik jej dobromyseľnosti v držbe sporných pozemkov.

Ďalej dôvodila tým, že ak by mala navrhovateľka nadobudnúť vlastníctvo k nim vydržaním a vydržacia
doba začala plynúť 29.8.1984 a mala uplynúť do 29.8.1995, potom je otázne, či bola k tomuto dátumu
splnená požiadavka dobromyseľnej držby. Mala za to, že nebola splnená, lebo dedičské konanie bolo
začaté v roku 1994. Namietala, že doba dobromyseľnej držby nebola spoľahlivo zistená. Poukázala na
to, že navrhovateľka sa vlastníckeho práva titulom vydržania nedomáhala. Namietala, že súd prvého

stupňa prekročil poučovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke, v dôsledku ktorého došlo k zmene
petitu neoprávneným zásahom súdu. Namietala vecnú nesprávnosť v časti o trovách konania. Mala
za to, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa nedala príčinu k začatiu
konania, teda ho nezavinila, bola v domnení, že je jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí.
Pokiaľ však napriek tomu súd tak rozhodol, nemal navrhovateľke priznať trovy právneho zastúpenia

spočívajúce v náhrade za stratu času, keď kancelária miesta výkonu činnosti právnej zástupkyne
navrhovateľky bola v čase pojednávania v Nových Zámkoch, čo vyplýva z pečiatky právnej zástupkyne
v návrhu.

Navrhovateľka sa písomne vyjadrila k odvolaniu odporkyne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania

za jeden úkon právnej služby á 39,84 Eur a režijný paušál 7,63 Eur v počte vykonaných úkonov v
prípade pojednávania na odvolacom súde a náhradu za stratu času. Uviedla, že súdu preukázala
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a to kúpnou zmluvou zo dňa 10.2.1969
registrovanou RI 138/69, rozsudkom OS Nové Zámky č.k. 7C/1122/83 zo dňa 8.3.1984, rozhodnutím
3D/1708/76, PKN vl.č. XXXX,XXXX. Uviedla, že len chybou správneho konania na orgáne štátnej

správy nebolo jej vlastnícke právo evidované v evidencii nehnuteľností. Podľa zákona č. 22/64 Zb. sa
na Stredisku geodézie evidovali len vlastnícke vzťahy. K zmene vlastníctva došlo na základe dedenia
a registrácie zmlúv podľa vtedy platných právnych predpisov. Odporkyňa dedila nehnuteľnosti, ktoré
jej právna predchodkyňa nikdy nevlastnila, čo bolo preukázané matričnými dokladmi a dedičskými
rozhodnutiami. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa ju štandartným postupom v zmysle § 43 ods. 1

OSP vyzval na doplnenie návrhu, výzve súdu vyhovela a návrh doplnila. Poukázala na to, že odporkyňu
vyzývala na uznanie vlastníckeho práva opakovane v priebehu konania, čo navrhovateľka odmietla,
preto priznanie náhrady trov konania navrhovateľke je vecne správne. Mala za to, že priznanie náhrady
trov konania podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je vecne správne, pretože sa viaže na sídlo jej
právnej zástupkyne ako advokátky, ktoré má právna zástupkyňa navrhovateľky v Semerovciach.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporkyni poriadkovú pokutu vo výške 100,-Eur,
ktorú zaviazal odporkyňu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 3, 4 OSP a tým, že vo
veci vytýčil pojednávanie na deň 25.10.2011, odporkyňa sa na pojednávanie bez ospravedlnenianedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané dňom 14.9.2011. Odporkyňa bola predvolaná
na ďalší termín pojednávania vytýčený na deň 29.11.2011 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty
alebo predvedenia. Doručenie predvolania na pojednávania mala riadne vykázané dňom 10.11.2011.

Odporkyňa sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že odporkyňa svojím konaním hrubo sťažuje postup súdu tým, že sa neustanovila napriek riadnemu a
včasnému predvolaniu, svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami, preto bol daný
dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty, ktorej výšku považoval za primeranú.

Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podal odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Dôvodila tým, že na pojednávaní konanom dňa
29.11.2011 jej neúčasť ospravedlnil jej zástupca, pričom na pojednávanie sa nemohla dostaviť z
dôvodu absolvovania lekárskeho vyšetrenie. Doklad o tejto skutočnosti do spisu nezaložila, pripája ho
k podanému odvolaniu. Odporkyňa ako prílohu odvolania predložila potvrdenie o odbornom vyšetrení
u lekára P.. U. M., chirurga dňa 29.11.2011.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 OSP, ako aj zisteným skutkovým
stavom veci. Dôvodil tým, že navrhovateľka k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov predložila
tlačivo na zdokladovanie svojich pomerov, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľka poberá
starobný dôchodok vo výške 350,-Eur, býva v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM, má bežné mesačné
výdavky spojené s bývaním spolu vo výške 200,-Eur, vlastní ornú pôdu v extraviláne obce Dvory nad

Žitavou, vklady a úspory v banke nemá, je vydatá, manžel navrhovateľky poberá dôchodok vo výške
270,-Eur mesačne. Navrhovateľka má zvýšené mesačné výdavky na lieky 30,-Eur, má výdavky na
stravu mesačne cca 100,-Eur. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané z katastrálneho portálu, že
odporkyňa je vedená ako vlastníčka nehnuteľností v kat. úz. T. nad N. na 29 listoch vlastníctva. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že s poukazom na výšku súdneho poplatku za odvolanie vo výške

99,50 Eur a s poukazom na príjem odporkyne zdokladovaný v podanom tlačive a jej spoločné výdavky,
ktoré uhrádza spolu s manželom, že je schopná súdny poplatok za odvolanie zaplatiť. Dôvodil tiež
tým, že navrhovateľka zámerne nešpecifikovala, neuviedla konkrétnu akú ornú pôdu a v akej výmere
vlastní a či z nej má príjem, aby privodila vo svoj prospech priaznivejšie rozhodnutie súdu, nedostatočne
zdokladovala svoje majetkové pomery.

Proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku podala odvolanie odporkyňa. Navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak že je prizná oslobodenie
od súdnych poplatkov, resp. napadnuté uznesenie zruší podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP a vec vráti
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa. Uviedla, že hoci vlastní ornú pôdu v obci T. nad N., túto bez rizika spôsobenia neprimeranej

majetkovej ujmy nemá možnosť predať, resp. inak zhodnotiť, aby zo získanej tržby mohla získať peniaze
na zaplatenie súdneho poplatku. Túto pôdu užíva bezplatne jej manžel ako samostatne hospodáriaci
roľník a prípadné príjmy z tohto užívania plynú manželovi a tieto sa napokon použijú na krytie výdavkov
jeho činnosti v súvislosti s užívaním týchto nehnuteľností. Tieto príjmy však nestačia na krytie výdavkov,
čoho dôkazom je aj to, že jej manžel dostáva dotácie od štátu, inak by hospodárenie na nehnuteľnostiach

bolo znemožnené. Z tohto dôvodu nepovažovala za potrebné špecifikovať konkrétne nehnuteľnosti
v jej vlastníctve, pričom formulár tlačiva z kvantitatívneho hľadiska takúto rozsiahlu špecifikáciu ani
neumožňoval. Hoci vlastní ornú pôdu v extraviláne obce, táto skutočnosť neznamená automaticky jej
kladné majetkové pomery. Mala za to, že jej celkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdneho
poplatku. Uviedla, že pokiaľ súd mal za to, že nedostatočne zdokladovala svoje majetkové pomery, mal

vyzvať odporkyňu na upresnenie pomerov a až na základe dodatočného vyjadrenia odporkyne mohol
vyvodiť z dostatočne dostupných informácií vyvodiť podklad pre správne rozhodnutie. Bez uvedeného
postupu súd nemohol vo veci správne rozhodnúť. Tento vadný procesný postup súdu mohol mať za
následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods.1 OSP/ prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,
ako aj konanie, ktoré im predchádzalo postupom podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.1 OSP a dospel kzáveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.1 OSP. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa bolo ho potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 OSP, avšak z iných právnych dôvodov. Pokiaľ

ide o napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty, odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie odvolateľky je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
ako vecne nesprávne.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladomúspešnostižalobyourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávojealeboniejesúpoprocesnej

stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne
tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce
vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav zhody
medzi právnym stavom a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd v danej právnej veci zhodne ak súd prvého stupňa v otázke naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na

tomto požadovanom určení, keď súdne rozhodnutie určujúce jej vlastnícke právo bude zaevidované do
katastra nehnuteľností, čím sa dosiahne stav zhody medzi stavom právnym a stavom evidovaným v
katastri nehnuteľností.

Odvolací súd v danej právnej veci na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka
sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe kladnej registrácie zaopatrovacej zmluvy zo dňa

29.8.1984, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch RI 394/85 dňa 18.12.1985 a
nie titulom vydržania vlastníckeho práva k nim a to z nižšie uvedených dôvodov.

Pred prijatím Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. bol vydaný zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností (účinný od 1. 1. 1964). Právne vzťahy k nehnuteľnostiam nevznikali podľa citovaného
zákona intabuláciou, teda zápisom do tejto evidencie. Konštitutívny význam mala registrácia zmlúv na

štátnom notárstve, ktorú štátne notárstvo vykonávalo v osobitnom konaní podľa Notárskeho poriadku (č.
95/1963 Zb.). Ak bolo rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii kladné, predmetná zmluva nadobudla
účinnosť a v tomto okamihu došlo i k nadobudnutiu vlastníckeho práva, príp. ďalšieho práva, v závislosti
od toho, o akú zmluvu išlo. Zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie mali teda iba
deklaratórny význam. Nová právna úprava evidencie nehnuteľností a evidencie vecných a iných práv k

nehnuteľnostiam bola zahrnutá do zákona č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k
nehnuteľnostiam a do zákona SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v SR. S účinnosťou od 1. 1.
1993 bola registrácia zmlúv štátnym notárstvom zrušená a nahradená novým spôsobom nadobúdania
vlastníckeho a iného vecného práva prostredníctvom vkladu do katastra nehnuteľností. Prijatím nového
katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. bola problematika katastra zjednotená a obsahovo sústredená

do jedného komplexného zákona. Katastrálny zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 1996 a v tom istom
roku bola tiež prijatá vyhláška č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Od 1. 1. 2002
boli prijatím zákona č. 255/2001 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil katastrálny zákon, zriadené nové
orgány špecializovanej štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorými sa na úrovni krajov stali
katastrálne úrady a na úrovni okresov správy katastra. Po novele vykonanej zákonom č. 304/2009 Z.

z. bola s účinnosťou od 1. 12. 2009 prijatá aj nová vyhláška č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon.

V danej právnej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa teda dospel k záveru, že
navrhovateľka v danej právnej veci nadobudla vlastníctvo k predmetu konania nie titulom vydržania,ale titulom zaopatrovacej zmluvy, teda registráciou zaopatrovacej zmluvy, keďže podľa právneho
stavu platného do 31.12.1992 sa vlastníctvo k nehnuteľnej veci prevádzanej na základe predmetnej
zaopatrovacej zmluvy nadobúdalo právoplatnosťou rozhodnutia štátneho notárstva o registrácii zmluvy,

kedy teda nastala i účinnosť zmluvy. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že
Štátne notárstvo v Nových Zámkoch kladne rozhodlo o registrácii danej zaopatrovacej zmluvy, pokiaľ
ide o sporné nehnuteľnosti, teda predmetná zaopatrovacia zmluva nadobudla účinnosť a v okamihu
registrácie došlo aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľkou,
pričom zaopatrovacia zmluva vychádzala z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7C/1122/83

zo dňa 8.3.1984 a zo zhodného geometrického plánu zo dňa 10.1.1983.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol i v časti náhrady trov
konania podľa § 142 ods.1 OSP, keďže navrhovateľka mala v konaní plný úspech a dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 150 ods.1 OSP neboli v danej veci dané. Pokiaľ ide o v odvolaní namietané priznané
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v časti náhrady za stratu času, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ ich priznal právnej zástupkyni

navrhovateľky v súlade s § 17 ods.1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, keď táto náhrada sa viaže podľa § 17
ods.1 citovanej vyhlášky na sídlo advokáta, ktoré nesporne bolo a je u právnej zástupkyne navrhovateľky
v Semerove.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od

súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods.2 OSP v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,

alebo

b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov sú: a) pomery účastníka, b) nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov musí

vychádzať z potrieb žiadateľa vzhľadom na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery, ako i z povahy
právneho nároku, ktorý je predmetom konania a výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci.

Odvolacísúdvdanejprávnejvecidospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavovecioslobodeniaodsúdnych
poplatkov na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa, preto v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v tom smere,
že v konaní nebolo preukázané, že by celkové pomery odporkyne odôvodňovali jej oslobodenie od
súdnych poplatkov. Odvolací súd s poukazom na listinné dôkazy z ktorých súd prvého stupňa vychádzal

pri svojom rozhodnutí dospel k záveru, že celkové pomery odvolateľky /odvolateľka ako aj jej manžel
disponujú mesačným príjmom- dôchodkom, odvolateľka vlastní nehnuteľný majetok nie malej hodnoty/
neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, i s poukazom na výšku vyrubeného súdneho poplatku
za podané odvolanie a s poukazom na povahu prejednávaného právneho nároku. Odvolací súd ďalej
poukazujenatúskutočnosť,žebolonaodporkyniakonažiadateľkeooslobodenieodsúdnychpoplatkovdôkazné bremeno v tom smere, aby súdu preukázala, že jej celkové pomery odôvodňujú vyhovenie jej
žiadosti. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že v tomto smere odvolateľka neuniesla dôkazné bremeno
a súdu nepreukázala dôvodnosť svojej žiadosti.

Podľa § 53 ods.1 OSP tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto
hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a
svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu,
alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú
pokutu až do výšky 820 eur.

V súvislosti s uložením pokuty za marenie uplatnenia základného práva iného účastníka všeobecný súd

nerozhoduje o ochrane základného práva účastníka, ale len o tom, že iný účastník, subjekt konania
alebo tretia osoba marí jeho uplatnenie. Marením treba rozumieť úkony alebo opomenutia, či inú
nečinnosť, ktoré zasahujú do niektorého základného práva procesného charakteru prostredníctvom
neplnenia procesných povinností uložených zákonom alebo súdnym rozhodnutím, hoci procedurálneho
charakteru,aleboajzneužívanímprocesnýchoprávnenívyplývajúcichformálnezObčianskehosúdneho

poriadkualebozinéhozákona.Ďalšímzákonnýmpredpokladomnauloženieporiadkovejpokutyjezáver
o hrubom sťažení postupu konania (súdu) exemplifikatívne uvedenými správaniami účastníkov alebo
iných subjektov súdneho konania; môže ísť o neustanovenie sa na súd, ktoré samo osebe nemôže
zakladať zodpovednosť účastníka alebo inej osoby, ale musí ísť o také neustanovenie sa na súd, ktoré
bolo bezdôvodné alebo bez primeraného, súdom uznaného dôvodu. Výklad hrubého sťaženia postupu

konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. Vyžaduje brať do úvahy nielen konanie, úkon alebo
iné,najmäpasívnesprávanieúčastníkaaleboinejosoby,aleajto,čitakouskutočnosťoudošlokporuche
v postupe súdu, ktorá má za následok neurobenie relevantného úkonu, prípadne nerozhodnutie veci, ak
už súd jej rozhodnutie mal pripravené a len účastník alebo iná osoba zmarila toto rozhodnutie. Konkrétna
výška pokuty bude závisieť od úvahy súdu, ktorej podstatou je intenzita hrubého sťaženia postupu

konania a jeho následky v konkrétnom konaní.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že neustanovením sa odporkyne na
pojednávanie určené súdom prvého stupňa na deň 29.11.2011, na ktoré pojednávanie bola odporkyňa
riadne predvolaná, nedošlo k hrubému sťaženiu postupu súdu prvého stupňa zo strany odporkyne, keď
z obsahu spisu, najmä zápisnice zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že na predmetné pojednávanie sa dostavil

zástupca odporkyne, ktorý na výzvu súdu do zápisnice uviedol, že odporkyňa je chorá a on doklad o tejto
skutočnostinemá.Keďžezástupcaodporkynenapojednávanídňa29.11.2011oznámilsúduskutočnosť,
že odporkyňa sa nedostavila na pojednávanie z dôvodu, že je chorá, potom jej neustanovenie sa na súd
bez ďalšieho nemohlo byť súdom prvého stupňa posúdené ako bezdôvodné a potom nemal odporkyni
v ten istý deň uložiť poriadkovú pokutu, pokiaľ si nevyžiadal od odporkyne v primeranej lehote doklad

preukazujúci túto tvrdenú skutočnosť. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne zrušil.

Odvolacísúdvdanejprávnejvecinaodvolacompojednávaníkonanomdňa29.11.2012vovecirozhodol,
napriek tej skutočnosti, že zástupca odporkyne podaním doručením odvolaciemu súdu dňa 23.11.2012
žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že si hľadá advokáta na zastupovanie. Odvolací súd dospel k

záveru, že nebol daný dôležitý dôvod na odročenie odvolacieho pojednávania, preto danú odvolaciu vec
prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní konanom dňa 29.11.2012, keď mal za to, že postupom
odvolacieho súdu nebola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods.1 písm. f/
OSP. Je tomu tak z dôvodu, že zástupca odporkyne prevzal predvolanie na pojednávanie včas a to dňa
9.11.2012, teda s dostatočným časovým predstihom, pričom dôvod odročenia pojednávania v danom

štádiu konania /odvolacie konanie/ vo veci za stavu, že odporkyňu zastupoval v konaní jej zástupca už
od 22.11.2011, ktorý zástupca podal riadne odvolanie jednak voči rozsudku vo veci samej, ako aj voči
dvom procesným uzneseniam, nemožno vidieť dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 OSP a § 142 ods.1 OSP a
navrhovateľke , ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania

a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právnehozastúpenia za dva úkony právnej služby /vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.5.2012, účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 29.11.2009/ á 39,84 Eur a 2x režijný paušál á 7,63 spolu vo výške vo výške 94,94
Eur s poukazom na § 10 ods.1, § 16 ods.1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľky. Trovy spočívajúce v náhrade za stratu času dňa 29.11.2012 navrhovateľke odvolací súd
nepriznal, lebo tieto právna zástupkyňa nevyčíslila v súlade s ustanovením § 151 ods.1 OSP nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.