Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Andrej Šalata
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/459/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217036
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612217036.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slobodníka vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zast., Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Vlárska 32,
IČO: 36 866 881, proti žalovanému Ing. K. Š., N., L. H.Ľ. XXXX/X, o zaplatenie 116,26 € s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 4C/363/2012-84 z 29.7.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 116,26 €
s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 84,50 € od 9.12.2010 do zaplatenia a na trovách konania na
účet jej zástupkyne 51,86 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného, čo v
žalobe uviedla, čo tvrdil žalovaný, resp. na čo poukázal v odpore proti na návrh žalobkyne vydanému
platobnému rozkazu (ďalej len PR) 4Ro/330/2012-27 zo 4.10.2012, ktorým bolo žalobe vyhovené a
čo žalobkyňa spresnila po doručení odporu vo svojom vyjadrení (č.l.55-56) z 20.12.2012 k nemu.
Vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie [oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
zmluvou uzavretou účastníkmi konania 11.3.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len
VOP) žalobkyne, sadzobníkom poplatkov platným od 1.1.2009, výpismi z účtu žalovaného, dodatkom
k zmluve z 11.3.2009, odstúpením od zmluvy z 1.12.2010, žiadosťou o úhradu aktuálnych debetných
zostatkov z 27.2. a 30.9.2010 a výpočtom súhrnu debetného zostatku z 9.12.2010] a zistil skutkový stav,
konkrétne čo zistil z účastníkmi konania 11.3.2009 uzavretej zmluvy o zriadení účtu typu Rastový osobný
účet Balík Výhoda, z oznámenia žalobkyne žalovanému z 27.2.2010, z výzvy žalobkyne žalovanému z
30.9.2010 na doplnenie debetného zostatku, čo vyplýva z vyčíslenia debetného zostatku z 9.12.2010 a
čo zistil z podania žalobkyne z 1.12.2010. Citujúc znenie § 273 ods.1 a § 708 Obch. zák. konštatoval,
že VOP sa stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí jej obsah, že v § 708 Obch. zák. je obsiahnutá
legálna definícia tejto zmluvy s uvedením jej podstatných častí (§ 269 ods.1), že na platnosť tejto zmluvy
sa vyžaduje písomná forma, že za dodržanie písomnej formy sa považuje aj písomný súhlas klienta
s podmienkami banky (vyjadrený jeho podpisom); v bankovej praxi sa často používajú „formulárové
zmluvy“, že zmluva o bežnom účte patrí k absolútnym obchodným zmluvám; bude sa spravovať ust.
Obch. zák. bez ohľadu na povahu jej účastníkov (§ 261 ods.3), že s výnimkou § 711, ust. týkajúce sa
zmluvy o bežnom účte majú dispozitívny charakter; účastníci zmluvy sa môžu od nich odchýliť alebo
jednotlivé ust. vylúčiť (§ 263), že vedenie bežných účtov v bankách má význam najmä pre bezhotovostný
platobný styk, a to tak tuzemský, ako aj medzinárodný, že zmluvnou stranou, ktorá vedie účet, môže byť
banka alebo iná osoba, ktorá je na to oprávnená, že bežný účet môže byť zriadený pre viac osôb, pričomkaždá z nich má postavenie majiteľa účtu (pozri § 709 ods.2), že označenie „majiteľ účtu“ sa bežne
používa, hoci účet sám nie je súčasťou majetku osoby, pre ktorú je vedený, majetkom je len zostatok
účtu, musí však ísť o kreditný, a nie debetný zostatok, že v zmluve o bežnom účte spravidla nie je určený
čas, od ktorého je účet zriadený (otvorený) a, že banky na podklade uzavretej zmluvy účet zriaďujú
(otvárajú) súčasne s prvým vkladom, resp. s prvou úhradou, ktorá došla v prospech účtu. Ďalej, citujúc
znenie čl. I bodu 3. prvej vety, bodu 7. prvej a druhej vety, čl. III bodu. 23 a časť bodu 37. VOP, uzavrel, že
v konaní nebolo sporné, že žalovaný porušil podmienky zmluvy a preto žalobkyňa podaním z 9.12.2010
od zmluvy odstúpila, že podľa cit. čl. III bodu. 23 VOP je žalobkyňa okrem debetného zostatku oprávnená
účtovať sankčný poplatok, ktorého výška je uvedená podľa príslušného sadzobníka poplatkov a ktorý
žalobkyňa zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I bod 7. VOP a, že podľa časti „E) Depozitné produkty
- ostatné poplatky“ bodu 1.D.5. sadzobníka poplatkov žalobkyne, platného v čase uzavretia zmluvy,
sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je 20 % ročne, pričom žalobkyňa
si príslušný sankčný úrok z omeškania uplatnila z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia
od zmluvy do dňa podania žaloby na súd. Dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne na zaplatenie
peňažného plnenia 116,26 € pozostáva z istiny 84,50 € a sankčných úrokov 31,36 €, že jej nárok bol
oprávnený a preto tomuto návrhu vyhovel, že žalobkyňa si podľa § 517 ods.2 O. z. uplatnila z debetného
zostatku t.j. 84,50 € i úroky z omeškania a tieto úroky z omeškania jej priznal, že ich výška podľa §
3 ods.1 nar.vl.č.87/95 Zb. v znení nar.č.586/08 Z. z. je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, že
žalovaný sa do omeškania dostal k 10.12.2010 a teda priznal úroky z omeškania vo výške 9 %, keďže
ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba stanovená na 1 %. O trovách konania rozhodol podľa
§ 150 O. s. p. a ich náhradu v pomere 1/2 priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech. Uviedol, že
ide o drobný spor a výška trov konania 103,73 € by bola neúmerná uplatnenému peňažnému plneniu zo
strany žalobkyne, že si uplatnila náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
16,50 € a z náhrady trov právneho zast. podľa vyhl.č.655/04 Z. z. a, že uplatnila si odmenu za 4 úkony
právnej pomoci a to príprava a prevzatie veci, písomné podanie protistrane - pokus o zmier, podanie
žaloby a vyjadrenie k odporu a to za 1 úkon právnej služby vrátane DPH 19,92 € a režijný paušál
vrátane DPH 19,60 €. Vychádzal však z náhrady trov právneho zast. iba za 3 úkony právnej služby
a to príprava a prevzatie veci, podanie žaloby a vyjadrenie k odporu, pričom náhradu trov právneho
zast. za zaslanie predžalobnej upomienky nepriznal, lebo nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by jej
zástupca zaslal predžalobnú upomienku žalovanému a pokiaľ by aj tak bolo, túto náhradu by nepriznal.
Výšku náhrady trov konania 103,73 € podľa § 150 ods.2 O. s. p. krátil na polovicu, t.j. na 51,86 €. Tiež
považoval za potrebné uviesť, že žalovaný je invalidným dôchodcom s mesačným dôchodkom 245 €,
pričom z oznámenia sociálnej poisťovne vyplýva, že tento platiteľ dôchodku v 13 exekúciách vedených
u 4 „exekútoroch“ týmto exekútorom zaslal oznámenie o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku a,
že podľa samotného jeho vyjadrenia v súčasnosti je proti nemu vedených 30 exekúcií.
Proti výroku predmetného rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a to z nasledovných dôvodov: Je
pravdou, že 11.3.2009 so žalobkyňou (vtedy Dexia banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11; ďalej len
„banka“ - poznámka žalovaného) uzavrel Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb (ďalej len „zmluva“ - poznámka žalovaného). V návrhu na vydanie PR boli uvedené nepravdivé
tvrdenia. Žalobkyňa mu službu Povolené prečerpanie na osobnom účte nikdy neposkytla. Žalobkyňa
mu nikdy neposkytla na účet žiadne finančné prostriedky, nikdy nemohol čerpať finančné prostriedky
do debetného limitu. Vzhľadom na to, že už v minulosti bol klientom banky a chcel využívať jej služby
aj naďalej, uzatvoril 11.3.2009 s ňou zmluvu. Osobný účet využíval iba zo začiatku a to necelé prvé 2
mesiace od založenia účtu a poplatky banke boli stále z jeho strany zaplatené. Potom už osobný účet
nevyužíval, pretože bol zablokovaný z dôvodu exekúcie. Platobnú kartu k účtu mu banka zablokovala a
zrušila. Zmluvu o účte chcel vypovedať a keď bol osobne v banke, bolo mu povedané, že výhodnejšie
to bude zrušiť až po 24 mesiacoch odo dňa podpisu zmluvy, aby neplatil zmluvnú pokutu banke, t. j. k
31.3.2011. Zmluva o účte mu bola 9.12.2010 zo strany banky zrušená (necelé 4 mesiace pred koncom
viazanosti) a bola mu vyúčtovaná aj zmluvná pokuta 20 €. To, že sa dostal do debetu, bolo zapríčinené
tým, že banka mu účtovala poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienky, sankčné úroky a zmluvnú
pokutu a to: do 9.12.2010 - 16 x mesačný poplatok za Balík Výhoda + (14 x 2,20 € + 2 x 2,55 €)
35,90 €, - do 9.12.2010 - sankčné úroky 8,60 €, - 1.1.2010 - poplatok za upozornenie 5 €, - 1.3.2010 -
poplatok za výzvu 15 € a - 9.12.2010 - zmluvná pokuta 20 €. Celkom bolo zo strany banky naúčtované
do nepovoleného debetného zostatku 84,50 €. Zástupca žalobkyne zrejmým nedopatrením uviedol v
návrhu na vydanie PR, že finančné prostriedky vyčerpal na účte do debetného zostatku. Žalobkyňa mu
službu Povolené prečerpanie na osobnom účte nikdy neposkytla. Na základe uvedeného je teda zrejmé,že súd, hoci správne zistil skutkový stav, pri vydaní svojho rozhodnutia, pokiaľ ide naúčtované poplatky
za vedenie účtu, poplatky za upomienky, sankčné úroky, zmluvnú pokutu a o výrok o povinnosti platiť
úrok z omeškania, rozhodol nesprávne. Navrhol preto zrušiť rozsudok.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že „žalobca“ vo svojom odvolaní z 19.8.2013 neuviedol
žiadnu novú skutočnosť, ktorá by spochybnila priznaný jej nárok v rozhodnutí súdu 4C/363/2012
z 29.7.2013 a, že odvolanie žalovaného je z obsahovej stránky totožné s jeho odporom proti PR
z 19.10.2012. Opätovne poukázala na Vyjadrenie k výzve z 15.3.2013, v ktorej upresnila žalobu z
31.8.2012, vysvetlila nezrovnalosti, ktoré žalovaný uvádzal v odpore. Napokon uviedla, že - ako vyplýva
z odôvodnenia uvedeného rozsudku - súd vykonal dokazovanie aj na základe uvedeného jej vyjadrenia
k výzve z 15.3.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v zmysle § 219 O. s. p. a žiadala potvrdiť
rozhodnutie súdu.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p.,
lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba
opakujú skutočnosti uvedené už v žalovaným podanom odpore proti PR, s ktorými sa súd prvého stupňa
presvedčivo vyrovnal.
Aj keď žalovaný výslovne v odvolaní neoznačuje odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú
podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t. j., že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa neuplatnila v odvolacom konaní žiadne trovy a žalovaný v ňom nemal úspech, preto nemá
právo na náhradu jeho trov.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.