Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 2, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202656
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814202656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, práv. zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému Ľ. N., O..
XX.XX.XXXX, T. B. Č.. Y.. XXX, v konaní o zaplatenie 292,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2,24 Eur od 18. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 25,12 Eur od 18. 04.
2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške
9,25 % ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 292,60 Eur, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2,24 Eur od 18. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 25,12 Eur od 18. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 05.
2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške
9,50% ročne zo sumy 220,0 € od 18.07.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúry č. 5727813252 na sumu 22,62 Eur, so splatnosťou 17. 06. 2011, č.
1728820217 na sumu 220,00 Eur, so splatnosťou 17. 07. 2011, č. 1724778105 na sumu 2,24 Eur, so
splatnosťou 17.03.2011, č. 725791034 na sumu 25,12 Eur, so splatnosťou 17. 04. 2011 a č. 2726799387
na sumu 22,62 Eur, so splatnosťou 17. 05. 2011, celkovo na sumu 292,60 Eur. Ku dňu postúpenia
pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté
služby žalobcom, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok
z omeškania.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava a postupníkom BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v Bratislave, bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému pod č. 1182481401.

Súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý doručil súdu svoje písomné stanovisko. Neúčasť ospravedlnil
s poukazom na hospodárnosť konania a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Z predloženého
stanoviska žalobcu vyplynulo, že dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala benefity, ktoré poskytol
právny predchodca žalobcu, vo forme Vysokorýchlostného internetu 4G Turbo 2 Solo za zľavnený
mesačný poplatok 9,00 € s DPH počas prvých 6 mesiacov a za zľavnený mesačný poplatok
19,94 € s DPH počas nasledujúcich 18 mesiacov, pričom štandardná cena uvedeného programu
bola 29,07 € s DPH. Ďalej plnila satisfakčnú funkciu, ako paušalizovanej náhrady škody vzniknutej
škody a funkciu preventívnu. Právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá
zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca žalobcu
okrem poskytnutej zľavy poskytol žalovanému dotáciu do koncového zariadenia Wifi router vo výške
33,20 €

Žalovaný súhlasil so žalobou v časti, ktorej sa týkala zaplatenia poskytnutých služieb a prislúchajúcich
zákonných úrokov z omeškania, nesúhlasil však zo zmluvnou pokutou. Uviedol, že už v minulosti uzavrel
zmluvu s právnym predchodcom na internet a riadne za službu aj platil. Uzavretie zmluvy, ktorá je
predmetom konania opísal tak, že v roku 2010 prišiel list s ponukou o ďalšie pokračovanie v poskytovaní
internetu. List podpísal, pretože si myslel, že sa jedná o pokračovanie pôvodného internetu. Platil
minimálne rok, kým sa nedostal do finančnej tiesni. V dôsledku neplatenia im vypli internet a potom sa už
o vec prestal zaujímať. Žalovaný nevedel, že v zmluve bola zahrnutá zmluvná pokuta. Nesúhlasil s tým,
že by za nezaplatenie sumy 72,- Eur mal zaplatiť ešte zmluvnú pokutu 220,- Eur a aj úrok z omeškania.
So zmluvnou pokutou nebol oboznámený. S jej obsahom sa nedokázal oboznámiť ani na pojednávaní,
kde bol označený texte upravujúci zmluvnú pokutu, pretože ju nedokázal prečítať, pre drobnosť písma.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil
nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve zo dňa 22.03.2010 bolo zistené, že bola uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu (T-Mobile Slovensko, a.s.) a žalovaným, podľa zákona 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách. Bol dohodnutý program „Magio internet Solo“ so zľavou Magion internet
Solo - Jar 2010 - Zľava na 30 mesiacov a 6 mesiacov, pri viazanosti 24 mesiacov.

V záverečných ustanoveniach Zmluvy a Dodatku bod 2. Bola upravená zmluvná pokuta vo výške 220,00
Eur za porušenie doby viazanosti 12/24 podľa tabuľky č. 2 CV 527/20110.

Žalovanému boli vyfakturované za poskytovanie internetu nasledovné faktúry:

- Ft. č. 5727813252 na sumu 22,62 Eur, splatná dňa 17.06.2011, za obdobie od 01.05.2011 do
31.05.2011

- Ft. č. 2726799387 na sumu 22,62 Eur, splatná dňa 17.05.2011 za obdobie od 01.04.2011 do
30.04.2011,

- Ft.č. 0725791034 na sumu 25,12 Eur za obdobie od 01.03.2011 do 31.03.2011 faktúrou

- Ft.č. faktúrou č. 1724778105 na sumu 22,24 Eur za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011,

Faktúrou č. 1728820217 na sumu 220,00 Eur, splatnou dňa 17. 07. 2011 bola žalovanému vyfakturovaná
zmluvná pokuta vo výške.

Podľa ust. § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b/ zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podnik
môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní
po dni splatnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/, b/ uvedeného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade
s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku k
zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože v danom
prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na
jednej strane vystupoval právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby, ktorá tvorí predmet jeho
podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu
o pripojení dňa 23.03.2010 spolu s Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 23.03.2010. Právny predchodca
žalobcu na základe Zmluvy o pripojení poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby
konkretizované vo vystavených faktúrach. Žalovaný porušil svoje platobné povinnosti vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu tým, že nezaplatil úhrady za riadne poskytované služby, ktoré mu
umožňovali využívať prístup k internetu. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi fakturované sumy za využívanie telekomunikačných služieb.

Tým, že žalovaný nesplnil svoje platobné povinnosti v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, dostal sa do
omeškania, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.
Výška úrokov z omeškania sa riadi ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

K prvému dňu omeškania, ku dňu 18. 03. 2011 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 1,00 %, spolu s pripočítaním 8 percentuálnych bodov predstavoval úrok z omeškania výšku 9,00
%, ku dňu 18. 04. 2011, 18. 05. 2011 a 18. 06. 2011 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky
vo výške 1,25 %, spolu s pripočítaním 8 percentuálnych bodov predstavoval úrok z omeškania výšku
9,25 %. V tejto výške súd priznal zákonný úrok z omeškania.

V súlade s uzatvorenou zmluvou a dodatkom žalovaný získal zľavnenú cenu na poskytovanie internetu
s dobou viazanosti 24 mesiacov, pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 220,00 Eur, za porušenie doby
viazanosti. Zo zmluvy o pripojení a jej dodatku je zrejmé, že boli pripravené právnym predchodcom
žalobcu vo vopred pripravených formulároch, do ktorých sú vpísané údaje o žalovanom, dobe
viazanosti a sume zmluvnej pokuty. Žalovaný nemal možnosť zmeniť obsah podmienok poskytovania
dohadovaných služieb, ktoré boli predmetom dodatku a Všeobecných podmienok ( ďalej len „VOP“ ),
na ktoré odkazuje Dodatok právneho predchodcu žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj
na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené
plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže
vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Zmluve a Dodatku v časti Všeobecných
podmienok, bodu 2), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná
podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,
alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi,
ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými
a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Podmienky pre
zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri uzatváraní by vzhľadom
na minimalizované písmo, len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ho v tomto vzťahu značne
znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského zmluvy, by nemala byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené
súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty dospel k záveru , že ide o neprimeranú sankciu. Dodávateľ z
hľadiska času vôbec nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
alebo dôjde k inej skutočnosti odôvodňujúcej porušenie doby viazanosti. Súd má za to, že dodávateľ, ako
autor zmluvnej pokuty, v ktorého prospech bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku
stanoviť tak, aby bola prijateľná počas celého predpokladaného obdobia trvania zmluvného vzťahu
predpokladaného pri uzatvorení zmluvy. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o neprimeranosti zmluvnej
pokuty je jej neprimeraná výška k zmluvnému plneniu. V zmluve a dodatku k zmluve predstavuje výška
plnenia sumu 9,00 Eur za prvých 6 mesiacov a sumu 19,94 Eur za nasledujúcich 18 mesiacov. Žalovaný
tak mal zaplatiť za dobu viazanosti sumu 412,92 Eur miesto, podľa žalobcu štandardnej ceny vo výške
29,07 Eur mesačne, za celú dobu zviazanosti 697,68 Eur. Výhoda poskytnutá žalovanému tak mala byť
v sume 284,76 Eur. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 220,00 Eur, čo predstavuje 77 %
z poskytnutej výhody. Žalobcom tvrdená „štandardná“ cena poskytovaných služieb nijako nevyplýva s
uzavretých zmlúv, žalovaný preto nemohol posúdiť význam a výšku poskytnutej výhody. Ďalšie výhody,
ktoré by odôvodňovali stanovenie takto vysokej zmluvnej pokuty, neboli súdu známe.

Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa je v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou
takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako
taká, čo vylučuje možnosť využiť moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty

V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

Dôvodom pre konštatovanie absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute je naviac aj absencia
podstatnej náležitosti právneho úkonu, ktorým malo byť dojednanie zmluvnej pokuty. V zmysle ust. § 37
ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle sú základnými
náležitosťami. V danom prípade z výpovede žalovaného vyplynulo, že ten rozhodne nemal poznatky o
tom, že súčasťou zmluvných podmienok malo byť dojednanie o zmluvnej pokute a preto ani nemohol
prejaviť vôľu na uzavretie zmluvy, týkajúcej sa tejto zmluvnej podmienky.

Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné,
pretože sa jedná nielen o neprijateľnú zmluvnú pokutu z dôvodov podľa ustanovení § 53 OZ, ale aj o
neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, pre absenciu prejavu vôle.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti uplatnených
dlžných súm za služby spočívajúce v poskytovaní internetu, vrátane zákonného úroku z omeškania. V
tejto časti súd žalobe vyhovel, vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech vo veci do výšky 25 %, a žalovaný do výšky 75 %, konečný
úspech preto v spore mal žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.