Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200044
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714200044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa matky Q. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX A., štátna občianka SR o návrhu navrhovateľa C. D., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX/X, XXX XX A., štátny občan SR, zast. Mariannou Urbancovou-Dovaľovou, nar.
8.1.1983,trvalebytomZáhradná584/1,98552Divínnaurčenieotcovstvaaúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej Q. V.H., nar. XX.XX.XXXX

z a s t a v u j e.

Súd maloletú Q. V., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, v bežných veciach.

Otec maloletej C. D., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. V., nar.
XX.XX.XXXX počnúc dňom l2.11.2013 v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine a
to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 5-teho dňa v mesiaci,
na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky.

Zameškané výživné od l2.11.2013 do 3l.05.2014 vo výške 179,96 € je otec p o v i n n ý platiť v
pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po l0€ mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Otec maloletej C. D. je o p r á v n e n ý sa s maloletou Q. V., nar. XX.XX.XXXX stýkať každý štvrtok
a nedeľu v čase od l4.00 hod. do l5.00 hod. za prítomnosti matky maloletej Q. V., nar. XX.XX.XXXX s
tým, že maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka maloletej je p o v i n n á maloletú k styku riadne pripraviť.

Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť

túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hod. vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa v II.rade je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške
66 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.12.2013 bol na Okresný súd Lučenec doručený návrh navrhovateľa zo dňa 13.12.2013, ktorým
žiadal, aby súd určil, že on je otcom maloletej Lenky Oláhovej, nar. 12.11.2013 z matky Lenky Oláhovej,

nar. l8.8.1992 a zároveň aby maloletú zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho ako otca zaviazal
prispievať na jej výživu mesačne sumou 30% zo sumy životného minima vždy k 20.dňu v mesiaci vopred
k rukám odporkyne. Tiež žiadal rozhodnúť aby bol oprávnený sa s maloletou Lenkou Oláhovou stretávať
po predchádzajúcom dohovore s matkou v jej prítomnosti 2 krát týždenne.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že sa s odporkyňou pozná od novembra 2012 keď sa zoznámili v Detve.
Dochádzal za ňou do Detvy, od 3.2.2013 začali spolu intímne žiť. Asi po mesiaci zistila, že je tehotná

a oznámila mu, že spolu čakajú dieťa. Plánovali spolu budúcnosť, ale nezhody nastali, keď chcel aby
odporkyňa bývala s ním v Divíne. V bytovke, kde momentálne žije spolu s maloletou žijú ešte 4 dospelí
a 4 deti. U neho by mali pokoj a dom len pre seba. Od mája 2013 sa s odporkyňou nemohol stretávať
lebo mu v tom bránil jej otec, ktorý sa mu vyhrážal. Po narodení maloletej v novembri 2013 jej kúpil
kočík a výbavu pre dieťa, ale nedovolili mu s maloletou sa ani vidieť a naďalej mu bránili v styku s ňou.

Odporkyňa ho neuviedla ako otca ani v rodnom liste na čom sa dohodli. Maloletú chce navštevovať,
podieľať sa na jej výchove a prispievať na ňu. Je presvedčený, že jedine on je otcom dieťaťa, pretože v
rozhodnom čase pre jeho počatie s matkou dieťaťa udržiaval pohlavný styk a matka dieťaťa v tom čase
nemala známosť s iným mužom.

Dňa 3.1.2014 bol na tunajší súd postúpený tento spis v zmysle ustanovenia § 105 ods.1 a 2 O.s.p. a
ustanovenia § 88 ods.1 písm.c) O.s.p. z dôvodu miestnej nepríslušnosti.

Súd nariadil pojednávanie na deň 02.06.2014 s tým, že na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ ako i
odporkyňa v II.rade. Nedostavil sa kolízny opatrovník maloletej, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil

podaním zo dňa 30.5.2014, doručené tunajšiemu súdu v ten istý deň, z dôvodu účasti zamestnancov
na vzdelávaní organizovanom Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava a PN zamestnanca.
Zároveň vyjadrili súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Navrhovateľ, odporkyňa
v II.rade a tiež kolízny opatrovník maloletého dieťaťa mali doručenie predvolania na toto pojednávanie
vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní

prejednal a rozhodol.

Súd na predmetnom pojednávaní vykonal výsluch navrhovateľ, ako i matky maloletej, oboznámil sa s
prednesom zástupcu navrhovateľa, vykonal listinné dôkazy, ktoré si v priebehu konania s úradnej moci
vyžiadal a to : správu ÚPSVaR Zvolen zo dňa 23.4.2014 z čl. 45, správu Sociálnej poisťovne, pobočka

Zvolen z čl.46, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec z čl.47, správu ÚPSVaR Lučenec zo
dňa 24.4.2014 z čl.48, správu ÚPSVaR Lučenec zo dňa 25.4.2014 z čl.49, správu ÚPSVaR Zvolen,
pracovisko Detva zo dňa 29.4.2014 z čl.50, správu ÚPSVaR Lučenec zo dňa 28.4.2014 z čl.5l, správu
Mestského úradu Detva zo dňa 28.4.2014 z čl.52, správu obce Divín zo dňa 28.4.2014 z čl.53, správu
ÚPSVaRZvolen,pracoviskoDetvazodňa24.4.2014zčl.54,správuÚPSVaRLučeneczodňa2.5.2014z

čl.55, správu z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 27.5.2014 z č.56, pričom zistil tento skutkový stav.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou sa zoznámil prostredníctvom jej sesternice presne
l0.októbra a následne začali spolu chodiť. Prvý krát mali pohlavný styk dňa 3.2.2013 a ďalej sa stýkali
eštevofebruáriamarci,spoluasi4krát,alenavštevovalisavpodstatedenne,pretožeonmalkdispozícii
auto, tak za ňou chodieval. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v tom čase mala odporkyňa vzťah

aj s inými mužmi. Asi v marci po návšteve lekára mu oznámila, že je tehotná, ale následne s nim ukončila
vzťah, hoci podľa neho to spôsobila jej sestra. Chodil za ňou aj naďalej, ale jej otec ho už za ňou nechcel
pustiť a navyše l8.augusta, keď mala narodeniny a doniesol jej darček, tak naňho ešte zavolali aj políciu.
Keď sa narodila malá, chodil za jej bratrancom alebo sestrou, dožadoval sa aby mu ukázali malú, ale
to odmietli takže dnes pred pojednávaním prvý krát malú videl, hoci má už pol roka. Výživné na malú

zatiaľ platiť nezačal, myslí si ale, že je otec a odporkyňa to ani nepopiera. Následne súhlasne s matkou
maloletej prehlásil pred súdom na pojednávaní, že maloletá Lenka Oláhová, nar. l2.11.2013 je jeho
dcéra, teda on je jej otec a týmto k maloletej uznal otcovstvo. Na výslovnú otázku súdu, či netrvá na
vykonaní znaleckého posudku ohľadne určenia otcovstva k maloletej formou krvnej skúšky, resp. testov
DNA uviedol, že na tom netrvá, keďže si je vedomý, že len on môže byť otcom maloletej. Pokiaľ ide o

úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej odkázal na svoj písomný návrh. Ohľadne výživnéhoupresnil, že toto žiada určiť od tohto mesiaca a čo sa týka úpravy styku žiadal, aby sa mohol stretávať
s maloletou za prítomnosti matky v trvaní 1 hod. 2 krát týždenne napr. štvrtok a nedeľu od l4.00 hod. do
l5.00 hod., keďže od pondelka do stredy momentálne vykonáva aktivačné práce.

Z prednesu zástupkyne navrhovateľa, terénnej sociálnej pracovníčky obce Divín Marianny Urbancovej-
Dovaľovej súd zistil, že od navrhovateľa vie, že sa spoznali v roku 2012 a istý čas aj s odporkyňou žili
v obci Divín, keď ju ako terénnu pracovníčku aj navštevovali a odtiaľ má vedomosť, že plánovali, keď
sa dieťa narodí zostať žiť v Divíne alebo bol navrhovateľ ochotný sa presťahovať do Detvy kde by si
našli nejaký byt a žili spolu ako rodina.

Z výsluchu odporkyne matky maloletej súd na pojednávaní zistil, že s navrhovateľom chcela začať žiť,
ale vyskytli sa tam potom nezhody keď otehotnela, pýtala si od neho peniaze na sono a on povedal,
že nemá. Tiež sa jej vyhrážal, že keď s nim nebude žiť v Divíne, tak ju nechá. Ona ale chcela aby si
našli spoločný byt, začali tam žiť a on si našiel prácu. Od marca 2013 sa u nich neukázal a neboli už
potom v kontakte len k jej bratrancovi doniesol kočík, pričom ona po jeho kamarátovi odkázala, že
ho už nepotrebuje lebo kočík má. Poprela, že by sa dohodli, že ho dá zapísať ako otca do rodného

listu. Potvrdila, že sa zoznámili minulý rok asi v septembri alebo októbri cez jej sesternicu a prvý krát
mali pohlavný styk na jeho narodeniny, teda 3.2. a potom ešte asi 2 krát. Na otázku súdu, či v čase od
januára 2013 do mája 2013 mala pohlavný styk aj s inými mužmi okrem navrhovateľa, uviedla, že nie.
Tiež vyhlásila, že iba navrhovateľ môže byť otcom maloletej Lenky, teda prehlásila, že navrhovateľ je
otcom maloletej Lenky Oláhovej, nar. 12.11.2013 a na otázku súdu, či nežiada aby otcovstvo k maloletej

bolo určené na základe znaleckého posudku formou krvnej skúšky, resp. testov DNA uviedla, že na tom
netrvá. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností uviedla, že pokiaľ sa chce navrhovateľ o malú
starať, platiť jej alebo niečo kúpiť, tak proti tomu nič nemá, ale k tomu stretávaniu poznamenala, že malá
býva často chorá, má infekcie po močových ciest a z toho máva horúčky a keď je chorá nemôže ísť
von na stretnutie s otcom. Trvala na tom, aby pri stretávaní boli prítomní okrem nej aj jej rodičia lebo

vyjadrila obavu, že by ju mohol zbiť, keďže raz sa už stalo, že jej dal facku. Súhlasila aby malú vídaval
2 krát týždenne ale podľa nej jej postačujúce aby to bolo na l5 min. Pokiaľ ide o výživné uviedla, že s
navrhovanou výškou 30% zo sumy životného minima súhlasí, avšak žiadala to priznať od narodenia
dieťaťa, tiež žiadala, aby to platil formou šekov, nie osobne. Zároveň vyjadrila súhlas, aby bola zverená
maloletá do jej osobnej starostlivosti. Na otázku súdu, či nie je vydatá uviedla, že nie je. Na otázku súdu,

či v rodnom liste nie je uvedený ako otec dieťaťa iný muž uviedla, že nie.
Zo správ ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva, zo správ ÚPSVaR Lučenec, zo správ Sociálnej poisťovne,
pobočka Zvolen, resp. Lučenec súd zistil, že odporkyňa Lenka Oláhová poberá rodičovský príspevok od
novembra 2013 na dcéru Lenku Oláhovú, nar. 12.11.2013, pričom od l.1.2014 je rodičovský príspevok
vyplácaný v sume 203,20 € mesačne, keď je od 12.11.2013 evidovaná v registri poistencov Sociálnej

poisťovne ako občan-starostlivosť o dieťa do 6 rokov, pričom inú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou
nepoberá a nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie pretože bola vyradená od 12.11.2013
( narodenie dieťaťa) a nie je ani riešená pomocou v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o navrhovateľa súd z týchto
správ zistil, že dávku v nezamestnanosti nepoberá, nakoľko nesplnil zákonom stanovené podmienky a
nepoberá ani štátne sociálne dávky. Poberá len dávku v hmotnej núdzi a príspevky od 1.1.2014 mesačne

v sume 124,70 € a je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2013.
Zo správy Mestského úradu Detva zo dňa 28.4.2014 súd zistil, že odporkyňa Lenka Oláhová, nar.
18.8.1992 je slobodná a má dieťa Lenku Oláhovú, nar. 12.11.2013.
Zo správy obce Divín zo dňa 28.4.2014 súd zistil, že navrhovateľ Viktor Berky, nar. 3.2.1987 je slobodný,
žijevspoločnejdomácnostisrodičmi.Naverejnostisaslušnespráva,pracujenaaktivačnýchprácachna

Obecnom úrade Divín, v obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ako je im známe má ojazdené motorové
vozidlo.
Zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 28.4.2014 súd zistil, že dňa 25.4.2014 vykonali šetrenie na
adrese navrhovateľa, pričom zistili, že tento by mal v súčasnosti žiť na adrese Divín, ul. SNP 508/6.
Na uvedenej adrese sa nachádzala matka navrhovateľa, ktorá im umožnila prešetriť bytové pomery.

Dotyčný žije v bytovej jednotke, ktorá je súčasťou rodinného domu, vlastnícky patriaci jeho rodičom.
V byte sa nachádzajú 3 miestnosti a kuchyňa. Navrhovateľ užíva jednu miestnosť zariadenú ako
obývačku a kuchyňu, zvyšné priestory sú v rekonštrukcii. Miestnosti sú zariadené účelovým nábytkom,
vybavené elektrospotrebičmi, v byte je zavedená elektrina, vykurovaný je lokálne pevným palivom,
voda je zabezpečená z domácnosti matky navrhovateľa. Na základe týchto skutočností konštatovali, že

navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú.
Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov vo veci určenia otcovstva k maloletej Lenke Oláhovej
podanej ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 27.5.2014 súd zistil, že pri šetrení v domácnosti
zastihli matku aj s maloletou, ktorá spala v izbe v kočíku. Tieto žijú v l-izbovom mestskom nájomnombyte s rodičmi matky.Spoločne obývajú jednu miestnosť, kuchyňu a sociálne zariadenia, hygiena v
domácnosti v čase šetrenia bola na primeranej úrovni. Maloletá nemá v domácnosti zatiaľ vlastné
lôžko, spáva v kočíku. Na základe zistených skutočností skonštatovali, že matka má v domácnosti

vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú dcéru. Príjmom matky, ktorá je
v súčasnosti na materskej dovolenke je rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavok na maloleté
dieťa vo výške 23,52 €. Z príjmu rodičom prispieva na domácnosť mesačne sumou 50 €, hradí splátku
pôžičky spoločnosti Provident v sume 30 € mesačne, s ktorej platbou jej pomáha otec. Maloletú nekojí,
zakupuje jej umelé mlieko, podľa matky má maloletá zdravotné problémy, infekcie na obličkách, horúčky,

matka s ňou už bola hospitalizovaná aj v nemocnici. K výdavkom ohľadom zdravotného stavu dcéry sa
nevyjadrila. Celé tehotenstvo sa o ňu, ani o narodené dieťa navrhovateľ nezaujímal a nepomohol jej ani
finančne ani vecne. Podľa nej je nezodpovedný, nevie prečo sa o dcéru teraz začal zaujímať, keď už má
pol roka. Úrad skonštatoval, že je v záujme maloletej, aby bolo otcovstvo v zmysle návrhu navrhovateľa
určené a zároveň je v záujme maloletej, aby súd upravil aj práva a povinností rodičov k nej.

Podľa § 113 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) s konaním o určenie otcovstva
je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,

možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 9l ods.1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.
Podľa § 9l ods.2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa §24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 155 ods.3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným
spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného
predpisu.

Podľa § l60 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § l53 ods.2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 8l ods.1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že návrh je dôvodný.
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia, že je otcom maloletej a zároveň úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletej. Nakoľko navrhovateľ ako i matka maloletej v priebehu
konania na pojednávaní pred súdom formou súhlasného vyhlásenia ich oboch ako rodičov určili
otcovstvokmaloletejvovzťahuknavrhovateľovi,vsúladesvyššiecitovanýmustanovenímObčianskeho
súdneho poriadku súd konanie v časti o určenie otcovstva zastavil a ďalej pokračoval len v konaní o
úprave rodičovských práv a povinností k maloletej.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a o maloletú sa od
narodenia až doteraz riadne osobne stará v rámci svojich možností matka s tým, že tak navrhovateľ ako
i kolízny opatrovník maloletej súhlasili so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá tak
ako konštatoval kolízny opatrovník má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti
o maloletú dcéru, pričom súd zároveň rozhodol, že táto bude maloletú aj zastupovať a spravovať jej

majetok v bežných veciach. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorou je navrhovateľ ako otec maloletej
povinný prispievať na jej výživu, súd zobral do úvahy aktuálne príjmy oboch rodičov, pričom mal
preukázaný u matky maloletej príjem vo forme rodičovského príspevku vo výške 203,20 € mesačne plus
prídavok na maloleté dieťa vo výške cca 23 € a pokiaľ ide o otca maloletej mal preukázaný príjem vo
forme dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70 € mesačne. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zaviazal

súd otca platiť výživné vo výške minimálneho zákonného výživného v zmysle Zákona o rodine, ktoré
v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne, keď s takouto výškou výživného nateraz vyslovila
súhlas i matka maloletej, a keďže výživné bolo súdom určené vo výške, v ktorej je výživné povinný
platiť každý rodič bez ohľadu na výšku svojich príjmov, resp. majetkových pomerov ako i bez ohľadu
na výšku výdavkov oprávnenej, teda maloletej, súd bližšie neskúmal výdavky, ktoré matka maloletej na

túto vynakladá. Navrhovateľ žiadal, aby bol povinný platiť výživné až od mesiaca jún 2014, s čím však
nesúhlasila matka maloletej a súd v tejto časti prekročil návrh navrhovateľa a zaviazal ho platiť výživné
od narodenia maloletej, keď samotný navrhovateľ uviedol, že zatiaľ si vyživovaciu povinnosť k maloletej
neplnil, nakoľko sa jednalo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je návrhom účastníkom
viazaný a zároveň súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne

ten Fakt, že doposiaľ nebolo otcovstvo k maloletej určené. Ku dňu vyhlásenia rozsudku mal teda otec
maloletej zameškané výživné od jej narodenia do mesiaca máj 2014 vrátane tohto mesiaca v celkovej
výške 179,96 €, ktoré mu súd umožnil splácať v mesačných splátkach po 10 €, spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok, pretože podľa názoru súdu súčasná finančná a sociálna situácia
otca maloletej mu neumožňuje zaplatiť zameškané výživné naraz, resp. v kratšom čase.Pokiaľ ide o

úpravu styku navrhovateľa ako otca s maloletou súd tiež v podstate vyhovel návrhu otca, tak ako ho
špecifikoval pri svojom výsluchu na pojednávaní a umožnil otcovi stýkať sa s maloletou 2 krát týždenne
v trvaní jednej hodiny za prítomnosti matky, keď súd zohľadnil najmä vek maloletej.

O trovách konania súd rozhodol pokiaľ ide o časť konania týkajúcu sa úpravy rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu, v zmysle § 146 ods.1 písm.a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu
a v časti týkajúcej sa určenia otcovstva rozhodol súd v súlade s § 151 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorýmsa konanie končí. Nakoľko navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, ani zo súdneho
spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania boli vznikli, keďže uznesením tunajšieho súdu zo dňa
3.3.2014 sp.zn. 10C 1/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2014 bolo navrhovateľovi priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd zaviazal odporkyňu v II.rade teda matku maloletej zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny
poplatok z návrhu na určenie otcovstva s poukazom na znenie § 2 ods.2 veta prvá Zákona č.71/1992
Zb.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v zmysle ktorého platí, že ak je

poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd na okraj uvádza, že dňa
6.6.2014 bol na tunajší súd doručený návrh matky maloletej na oslobodenie od súdnych poplatkov, čiže
až po vyhlásení rozsudku v predmetnej veci a o tomto návrhu bude následne rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)