Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/416/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204977
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311204977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Ladislav
Bujna-MURTOO,Magnetová1,Bratislava,IČO:17437547,protiodporcovi:Výskumnýústavzváračský
- Priemyselný inštitút SR, Račianska 71, Bratislava, IČO: 36065722, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, P. O. Box 154, Bratislava, o zaplatenie 16.919,23 Eur s
príslušenstvom,oodvolaníodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.22Cb/83/2011-164
zo dňa 21. 06. 2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/83/2011-164 zo dňa 21. 06.

2012 v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.000,- Eur a vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške
602,-Eur,krukámprávnehozástupcuodporcu,atovlehote3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
10.041,05 Eur ako aj čiastočnú náhradu trov konania a vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04. 05. 2011 domáhal zaplatenia
sumy 16.919,23 Eur titulom náhrady škody za hnuteľné veci a to minirýpadlo značky Ryan 600 od
výrobcu Stavebné stroje - Winner, spol. s r. o., Hradec Králové, ČR a trezorová skriňa hnedej farby veľká;

ktoré boli neoprávnene zadržiavané odporcom a mali byť vydané na základe rozsudku Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave č. k. 28Cb/144/2004 zo dňa 09. 03. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Cob/230/2008 zo dňa 12. 11. 2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 19. 01.
2009. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu, keď dňa 05. 05. 2009 došlo
k odovzdaniu neoprávnene zadržiavaných vecí okrem trezorovej skrine, ktorá nebola vôbec vrátená.
Navrhovateľ si uplatňoval škodu za minirýpadlo, ušlý zisk ako rozdiel dohodnutej kúpnej ceny na základe
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 040604 zo dňa 04. 06. 2004 v sume 14.074,55 Eur, ktorá

nebola realizovaná z dôvodu protiprávneho zadržiavania veci a všeobecnou hodnotou minirýpadla,
stanovenousúdnymznalcomF..K.V.nasumu 5.033,50Eur,pričomrozdielpredstavovalsumu9.041,05
Eur. Ďalej žalobca si uplatňoval náhradu škody za kontokorentné úroky za kontokorentný úver v sume
5.878,18 Eur za to, že nemohol získať za minirýpadlo kúpnu cenu 14.074,55 Eur. Z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov čerpal kontokorentný úver v Tatra banke, a. s. Ďalej si žalobca uplatňoval
náhradu škody za nevrátenú trezorovú skriňu nadobudnutú zmluvou o kúpe prenajatého inventára a
technického vybavenia č. 3/92 zo dňa 30. 11. 1992. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 05. 05. 2009

nebolavrátenáavšeobecnúhodnotuskrineurčilpodľaporovnateľnýchukazovateľovzatrezorovéskrine
v cene: 1.666,- Eur, 3.582,40 a z priemeru 2.624,20 Eur určil voľnou úvahou cenu trezorovej skrine na2.000,-Eur.Celkovosinavrhovateľuplatňovalnáhraduškodyvsume16.919,23Eur.Odporcasnávrhom
nesúhlasil v celom rozsahu, žiadal žalobu zamietnuť. K ušlému zisku a s prihliadnutím na dvojročnú
premlčaciu lehotu namietal premlčanie nároku navrhovateľa a to že o škode sa dozvedel navrhovateľ v

septembri 2004 podľa odpovedi budúcemu kupujúcemu a vzniesol v tejto súvislosti námietku premlčania
a žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že uplatňovaná výška škody, ktorá bola v sume 9.041,05 Eur
vyčíslená ako rozdiel dohodnutej ceny a vyčíslenej znalcom k 05. 05. 2009 a malo sa vychádzať z
rozdielu kúpnej ceny a z hodnoty, ktorá bola predmetom kúpnej ceny v čase, keď bola zmluva o budúcej
kúpnej zmluve uzavretá. Ďalej namietal uplatnený nárok vo výške 5.878,18 Eur, ktorý si uplatňoval

navrhovateľakokontokorentnéúroky,ževtejtočastinebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedziškodou
a zavinením odporcu a k uplatnenému nároku týkajúcemu sa trezorovej skrine uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal, že by táto bola znehodnotená a že nebola vrátená iným spôsobom než podľa protokolu z
05. 05. 2009. Taktiež podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal, že by uvedená trezorová skriňa
bola vyvezená do priestorov odporcu. Taktiež odporca namietol, že by mal byť súd viazaný rozsudkom,
nakoľko je súd viazaný iba trestným rozsudkom a v tomto konaní musí navrhovateľ preukazovať všetky

okolnosti týkajúce sa sporu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že z celkovej
uplatňovanej náhrady škody súd priznal navrhovateľovi ako dôvodný nárok č. 1 a to ušlý zisk v sume
9.041,05 Eur ako rozdiel dohodnutej kúpnej ceny zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v sume
14.074,55Euravšeobecnouhodnotouminirýpadlapodľaznaleckéhoposudkuk05.05.2009=5.033,50
Eur a to = 9.041,05 Eur. Za druhú položku, ktorú priznal navrhovateľovi ako dôvodnú, súd prvého stupňa

priznal náhradu škody za nevrátenú trezorovú skriňu a to vo výške 1.000,- Eur, podľa posúdenia voľnou
úvahou v zmysle ust. § 136 O.s.p., pričom vychádzal z porovnateľných ukazovateľov v roku 2009 z ceny
zatrezorovéskrine:1.871,20+3.582,40+1.666,-=7.111,96:3=2.373,20Eur,zktorejuznalsúdprvého
stupňa sumu 1.000,- Eur s prihliadnutím na to, že skriňa bola navrhovateľom nadobudnutá v r. 1992
ako staršia skriňa v obstarávacej hodnote 3.020,- Sk. Vo zvyšku súd čiastočne tento nárok nepriznal.

Taktiež súd prvého stupňa neuznal tretiu položku uplatňovanú navrhovateľom a to kontokorentné úroky
za úverovú zmluvu v sume 5.787,18 Eur, v ktorej časti súd návrh zamietol. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že skutkový a právny základ žaloby bol preukázaný v konaní Okresného súdu Bratislava III
č. k. 28Cb/144/2004 a právoplatným rozsudkom z 19. 01. 2009, na ktorý sa aj navrhovateľ odvoláva.
Súd prvého stupňa si v tomto spore prejudiciálne riešil otázku pre posúdenie nároku na náhradu škody

v zmysle ust. § 373 Obch. zák. Porušenie právnej povinnosti odporcu bolo podľa súdu prvého stupňa
preukázané zadržiavaním hnuteľných vecí vo vlastníctve navrhovateľa a to minirýpadla a trezorovej
skrine za dobu 8/2004 až do 05. 05. 2009, ktoré veci boli vnesené do priestorov odporcu, ktoré mala
prenajaté spoločnosť TOW engineering, s. r. o. a po skončení doby nájmu bola vykonaná kontrola
priestorov a hnuteľných vecí, ktoré boli premiestnené do skladových priestorov odporcu. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané vnesenie vecí minirýpadla a trezorovej skrine do
priestorov odporcu, ktoré neboli vo vlastníctve TOW engineering, s. r. o. a ktoré hnuteľné veci mali byť
vrátené podľa právoplatného rozsudku 28Cb/144/2004 právoplatného dňa 19. 01. 2009, ale následne
podľa protokolu z 05. 05. 2009 bolo vrátené iba minirýpadlo, ale trezorová skriňa nebola vrátená.
Námietku premlčania vznesenú odporcom súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, nakoľko

premlčacia doba pre obchodné spory je 4 roky a navrhovateľ sa mohol dozvedieť o škode a kto za
ňu zodpovedá až na základe právoplatného rozsudku 28Cb/144/2004 právoplatného dňa 19. 01. 2009.
Námietku pasívnej legitimácie odporcu súd nepovažoval za dôvodnú, pretože z celkového dokazovania
v konaní 28Cb/144/2004 nebolo preukázané, že by bola uzatvorená ústne alebo konkludentne zmluva
o úschove alebo zmluva o uskladnení medzi navrhovateľom a odporcom, alebo medzi navrhovateľom

a spoločnosťou TOW engineering, s. r. o., čo nezodpovedá ani prejavu navrhovateľa, ktorý sa domáha
vydania hnuteľných vecí. Odporca veci zadržiaval protiprávne a nemal dôvod uplatňovať zádržné právo
podľa § 151s OZ titulom pohľadávky voči tretiemu subjektu, voči spoločnosti TOW engineering, s. r.
o., ktorá prehlásila, že predmetné hnuteľné veci nie sú jej vlastníctvom. Vlastníctvo navrhovateľa k
minirýpadlu preukázal navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa dodacím listom zo dňa 14. 02. 1992 a

faktúrou č. 979623 od dodávateľa Stavebné stroje Winner, Hradec Králové, ČR. Náhradu škody za
minirýpadlo preukázal zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04. 06. 2004 o nemožnosti
naplnenia a odstúpením od zmluvy, čo ako svedok potvrdil budúci kupujúci Z. Y.. Náhrada škody bola
navrhovateľovi uplatnená ako rozdiel dohodnutej kúpnej ceny 14.074,55 Eur a všeobecnou cenou podľa
znaleckého posudku F.. V. k 05. 05. 2009, teda rozdiel predstavoval sumu 9.041,05 Eur, o ktorú sumu

došlo k zníženiu majetkovej hodnoty navrhovateľa v dôsledku zadržiavania minirýpadla odporcom,
čo znemožnilo navrhovateľovi uzavretie zmluvy. Vlastníctvo k trezorovej skrini navrhovateľ preukázal
zmluvou o kúpe prenajatého inventára zo dňa 30. 11. 1992 od spoločnosti Montáž a údržba rádiostaníc v
obstarávacej cene 3.020,- Sk. Podľa protokolu o vydaní hnuteľných vecí z 05. 05. 2009 nebola trezorováskriňa navrhovateľovi vydaná, hoci navrhovateľ preukázal, že bola vnesená do objektu odporcu a preto
má nárok na cenu obvyklú pre porovnateľné trezorové skrine v roku 2009 a súd vychádzal z troch cien
1.871,20 Eur, 3.582,90 Eur a 1.666,- Eur, pričom súčet týchto cien je 7.111,96 Eur, ktorú súd prvého

stupňa vydelil tromi a dospel k záveru 2.373,20 Eur, z ktorej ceny navrhovateľ uplatňoval sumu 2.000,-
Eur. Súd prvého stupňa z uvedenej sumy považoval za primeranú cenu 1.000,- Eur, nakoľko navrhovateľ
v roku 1992 nadobudol skriňu trezorovú ako staršiu skriňu, ale v dôsledku jej nevrátenia navrhovateľovi
vzniknúneporovnateľnevyššienákladyprijejzabezpečení.Súdpovažovalidentifikáciuskrinetrezorovej
za dostatočnú ako aj výrok rozsudku č. k. 28Cb/144/2004 o povinnosti vydať hnuteľné veci odporcom.

Náhradu škody za trezorovú skriňu súd považoval za čiastočne dôvodnú do sumy 1.000,- Eur, pričom
túto cenu stanovil voľnou úvahou podľa § 136 O.s.p. podľa porovnateľných ukazovateľov. Úroky za
kontokorentný úver požadované navrhovateľom v sume 5.787,13 Eur súd nepovažoval za dôvodné. O
trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne
rozdelil medzi oboch účastníkov konania.

Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca a to v tej časti, kde súd

prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.041,05 Eur, trovy konania za
súdny poplatok vo výške 189,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 644,22 Eur. Má za to, že súd
prvého stupňa sa riadne nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre
jeho rozhodnutie vo veci relevantné. Má za to, že judikáty, na ktoré poukázal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvého stupňa o ušlom zisku a premlčaní, nie je možné aplikovať na predmetný spor s poukazom

na atypickú zmluvu o uzavretí pre protiprávne zadržiavanie hnuteľných vecí odporcom, o ktorom
sa nemohol dozvedieť navrhovateľ až na základe právoplatného rozsudku v konaní 28Cb/144/2004
právoplatného dňa 19. 01. 2009 a pokiaľ v tomto konaní ako navrhovateľ vystupoval Murtel, spol.
s r. o., táto nadobudla právo hnuteľné veci užívať na základe zmluvy o výpožičke od vlastníka Ing.
Ladislava Bujnu MUR TOO. Odporca namieta, že vlastníkom sporných vecí má byť navrhovateľ, okrem

trezorovej skrine, za predpokladu, že vlastník vecí, v tomto prípade navrhovateľ, nebol účastníkom
zmluvy o úschove, potom v prípade poškodenia, straty, alebo zničenia prevzatej veci uschovávateľ
vlastníkovi veci zodpovedá podľa ust. § 428 OZ. Odporca má preto za to, že pasívne legitimovaným a
teda škodcom je uschovávateľ, t. j. spoločnosť TOW engineering, s. r. o., ktorá neopatrovala hnuteľné
veci, konkrétne trezorovú skriňu riadne tak, aby nedošlo k jej strate, resp. zničeniu. Súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v konaní preukázal, že trezorová skriňa bola do priestorov
vlastnícky patriacich odporcovi vnesená. Svoj právny záver oprel o výzvy na vydanie hnuteľných vecí,
ktoré navrhovateľ opakovane adresoval odporcovi a o skutočnosť, že odporca spoločnosti Murtel, spol.
s r. o. trezorovú skriňu dňa 05. 05. 2009 napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z právoplatného
a vykonateľného rozsudku v právnej veci vedenej pod sp. zn. 28Cb/144/2004 nevydal. Podľa názoru

odporcu z predloženého zápisu o nájdených zariadeniach zo dňa 05. 08. 2004, fotodokumentácie
ako aj z výpovede svedka F.. H. a F.. F. a z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu je zrejmé,
že žiadna trezorová skriňa sa v týchto priestoroch nenachádzala. Odporca má za to, že zo strany
odporcu nebola porušená právna povinnosť, keďže uplatnenie zákonného zádržného práva je podľa
jeho názoru výkonom práva, čo vylučuje protiprávnosť. Z toho dôvodu má odporca za to, že súd prvého

stupňa nesprávne konštatoval, že odporca nemal dôvod uplatňovať zádržné právo podľa ust. § 151s
OZ. Odporca totiž uplatnil voči navrhovateľovi zádržné právo v súlade s ust. § 535 Obch. zák. a nie
v súlade s ust. § 151s OZ. Súd prvého stupňa pri posúdení dôvodnosti uplatnenia zádržného práva
zrejme vychádzal z odôvodnenia rozhodnutia v právnej veci vedenej pod sp. zn. 28Cb/144/2004, kde
súd konštatuje, že svedok F.. H. ako dôvod zadržania hnuteľných vecí uviedol existenciu pohľadávky

voči spoločnosti TOW enginnering, s. r. o. Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu
škody, súd priznal navrhovateľovi náhradu ušlého zisku vo výške 9.041,05 Eur, ktorý predstavuje rozdiel
medzi kúpnou cenou za minirýpadlo Ryan R600 dohodnutou v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
č. 040604 zo dňa 04. 06. 2004 a všeobecnou hodnotou minirýpadla určenou znaleckým posudkom č.
102/2009 zo dňa 02. 06. 2009. V tejto súvislosti má odporca za to, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke

právo k minirýpadlu, keď z faktúr, ktoré navrhovateľ v návrhu na začatie konania priložil, nevedel označiť
tú, ktorou mu bola fakturovaná cena za minirýpadlo, ktoré bolo predmetom zmluvy o budúcej zmluve a
pokiaľ ide o faktúru č. 979623, na ktorú súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal, táto nebola do súdneho
spisu založená. Tiež nesúhlasí so spôsobom výpočtu ušlého zisku ako uviedol súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí.Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby odporca uvádza, je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ
listom zo dňa 05. 09. 2004 budúcemu kupujúcemu oznámil, že z dôvodu, že odporca neoprávnene
zadržiava okrem iných hnuteľných vecí minirýpadlo, nemôže uzatvoriť kúpnu zmluvu a odovzdať

predmet kúpy. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17. 04. 2012 jednak
sám navrhovateľ ako aj budúci kupujúci Z. Y., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Začiatok
plynutia premlčacej doby sa viaže na deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode, teda v deň, kedy
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, v tomto prípade najneskôr v deň, kedy mu kupujúci
svojim podpisom potvrdil, že ich vzájomný zmluvný vzťah je ukončený. Túto skutočnosť navrhovateľ

nepovažuje za spornú, keď v záverečnom stanovisku zo dňa 28. 05. 2012 uvádza, že nebola splnená
len druhá podmienka, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby a to vedomosť poškodeného o
tom kto za škodu zodpovedá. Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2004 adresovaná
kupujúcemu, kde navrhovateľ písomne uvádza „Výskumný ústav zváračský - PI nám neoprávnene
zadržiava viacero hnuteľných predmetov, vrátane predmetu našej zmluvy vo svojom areáli a napriek
viacerým výzvam adresovaným F.. H. - riaditeľovi o vydanie, tento ich doteraz neumožnil vydať“.

Uvedená výzva jednoznačne nasvedčuje tomu, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, kde sa minirýpadlo
v čase, kedy malo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nachádza. Z týchto dôvodov mal za to, že súd prvého
stupňa nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby ako deň, kedy sa stal právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb/144/2004-227.

Čo sa týka výšky súdom priznaného nároku na náhradu škody za stratu, resp. zničenie trezorovej skrine,

táto je podľa názoru odporcu neprimeraná. Trezorová skriňa bola ku dňu, kedy mala byť navrhovateľovi
vydaná, používaná minimálne 18 rokov. Je preto absurdné, aby súd priznal za túto trezorovú skriňu
náhradu škody vo výške 1.000,- Eur, ktorú vyčíslil tak, že určil priemernú cenu, za ktorú bolo možné
v roku 2009 kúpiť porovnateľnú novú trezorovú skriňu. Poukázal na ust. § 443 Obč. zák., kde sa pri
určení výšky škody vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, pričom poškodený by mal obdržať

takú finančnú náhradu, aby si mohol zaobstarať rovnakú vec, rovnakej, resp. porovnateľnej kvality, ktorá
teda zodpovedá cene, za ktorú možno kúpiť vec, toho istého charakteru, kvality a stavu, t. j. že by bolo
možné priznať náhradu škody len vo výške, za ktorú bolo možné v roku 2009 kúpiť 18 rokov používanú
nie však novú trezorovú skriňu. Ďalej mal za to, že navrhovateľ predmetnú trezorovú skriňu neopísal
takým spôsobom, aby túto bolo možné bez akýchkoľvek pochybností identifikovať a preto má za to,

že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že súd prvého stupňa vlastníctvo k predmetnej
skrini dostatočne nepreukázal a neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Z týchto dôvodov navrhuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 04. 09. 2012 vyjadril navrhovateľ, že navrhovateľ Ing. Bujna mal
ústne uzavretú zmluvu so spoločnosťou TOW engineering, v ktorej bolo dohodnuté, že bezodplatne

si môže uložiť v priestoroch, ktoré táto spoločnosť užívala od odporcu stroje a veci a to po dobu jeho
potreby a to preto, lebo sa schyľovalo k odovzdaniu vysokozdvižnej plošiny jej vlastníkovi do Talianska.
Uvedené potvrdzuje len skutočnosť, že medzi Murtel, spol. s r. o., v zastúpení Ing. Ladislava Bujnu a
TOW engineering, s. r. o. došlo k dohode o bezplatnom uložení hnuteľných vecí. Vzhľadom k tomu,
že medzi stranami nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach, zmluva o uložení veci uzavretá

nebola. Svedkovia F.. H. a F.. F. sa so zadržiavanými vecami stretli prvýkrát až po vykonávaní zápisu
nájdených vecí dňa 05. 08. 2004, čo vo svojej výpovedi potvrdili i samotní F.. F. na pojednávaní dňa
21. 06. 2012 a teda nemôžu hodnoverne dosvedčiť, či sa ku dňu skončenia nájmu trezorová skriňa v
priestoroch odporcu nachádzala. Uvedené tvrdenie odporcu nie je dôvodné, nakoľko bol preukázaný
opak. Navrhovateľ súdu predložil potvrdenia F.. M. X., zamestnanca spoločnosti TOW engineering, s.

r. o. zo dňa 05. 06. 2012, ktorý potvrdil, že trezorová skriňa hnedej farby sa ku dňu ukončenia nájmu
nebytových priestorov, t. j. do dňa 31. 07. 2004 v priestoroch odporcu nachádzala a bola uložená a
používaná v kancelárii ekonómky výroby a referenta MTZ. Uvádza, že medzi navrhovateľom a odporcom
nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o skladovaní. Podstatnou náležitosťou zmluvy o skladovaní je v danom
prípade záväzok navrhovateľa zaplatiť skladné. Takáto povinnosť tvorí podstatnú časť zmluvy a navyše

opatrovanie veci nebolo predmetom podnikania odporcu. V súvislosti s námietkou odporcu v podanom
odvolaní dotýkajúcom sa náhrady ušlého zisku v súvislosti s minirýpadlom Ryan R600, odporca
poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2012 označené ako záverečné stanovisko navrhovateľa
a tiež na stanovisko navrhovateľa zo dňa 18. 06. 2012. Čo sa týka námietky odporcu v súvislosti s
trezorovou skriňou a tvrdeniami odporcu, že v čase ukončenia nájomného vzťahu s TOW engineering,

s. r. o. sa predmetná trezorová skriňa v priestoroch odporcu nenachádzala, opätovne zdôrazňuje,že navrhovateľ zmluvou o kúpe prenajatého inventáru a technického vybavenia zo dňa 30. 11. 1992
preukázal nadobúdací titul k tejto trezorovej skrini a tým aj svoje vlastnícke právo k veci. Tiež potvrdením
F.. M. X. o uložení veci zo dňa 05. 06. 2012, ktorá preukazuje, že predmetná skriňa sa v priestoroch

prenajatých spoločnosťou TOW engineering, s. r. o. nachádzala od roku 1996 až do ukončenia prenájmu
nebytových priestorov, teda do dňa 31. 07. 2004. Zdôrazňuje, že existenciu trezorovej skrine a jej
zadržanieodporcommalsúdpreukázanézrozhodnutiaOkresnéhosúduBratislavaIIIvkonanívedenom
pod sp. zn. 28Cb/144/2004. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III v konaní 28Cb/144/2004 bolo
vydané dňa 09. 03. 2007, t. j. po vyhotovení zápisu o nájdených zariadeniach zo dňa 05. 08. 2004.

Na záver zdôrazňuje skutočnosť, že trezorová skriňa bola dostatočným spôsobom popísaná tak, aby ju
bolo možné odlíšiť od všetkých existujúcich výrobkov rovnakého druhu. Zo zmluvy o kúpe prenajatého
inventára a technického vybavenia vyplýva, že vlastníkom je fyzická osoba podnikateľ Ing. Ladislav
Bujna - MUR TOO. K prevodu vlastníctva trezorovej skrini na fyzickú osobu Ing. Bujnu nikdy nedošlo
a preto ani nie je možné takýto prevod preukázať. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie bolo čiastočne dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, avšak nedospel na základe zisteného skutkového

stavu k správnemu právnemu záveru.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Podľa ods. 3 cit. ust. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

V danom prípade odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil dostatočným
spôsobom skutkový stav, avšak tento správne nevyhodnotil.

Základnou otázkou odvolacieho konania, ktorú ako prvotnú bol povinný odvolací súd riešiť, je otázka
premlčania nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd poukázal na ust. § 387 ods. 1 Obch. zák.,

na ust. § 391 ods. 1 Obch. zák., ďalej na ust. § 397 Obch. zák. a § 398 Obch. zák. Námietku premlčania
vznesenú odporcom súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, keď mal za to, že premlčacia doba
pre obchodné spory je 4 roky a navrhovateľ sa mohol dozvedieť o škode a kto za ňu zodpovedá až na
základe právoplatného rozsudku v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III v Bratislave
pod sp. zn. 28Cb/144/2004, kedy rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01.

2009. Z týchto dôvodov má za to, že premlčacia lehota začala plynúť až od tohto dátumu a preto mal
za to, že návrh navrhovateľa bol uplatnený včas.

S týmto právnym záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Začiatok plynutia premlčacej doby nie je možné spájať s dátumom právoplatnosti rozsudku vo veci
vedenej pod sp. zn. 28Cb/144/2004, tak ako ustálil súd prvého stupňa.

Navrhovateľ listom zo dňa 05. 09. 2004 budúcemu kupujúcemu oznámil, že z dôvodu, že VÚZ - PI SR
neoprávnene zadržiaval okrem iných hnuteľných vecí aj minirýpadlo a preto nemôže uzatvoriť kúpnuzmluvu a odovzdať predmet kúpy, práve s nemožnosťou uzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim,
ktorý prejavil záujem o kúpu minirýpadla, ktoré je predmetom sporu, sa viaže nárok navrhovateľa
uplatnený v tomto konaní a to vo výške 9.041,05 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom ušlého zisku.

Začiatok plynutia premlčacej doby sa teda viaže na deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode
a teda deň, kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, v tomto prípade najneskôr v
deň, kedy mu kupujúci svojim podpisom potvrdil, že ich vzájomný zmluvný vzťah je ukončený. Túto
skutočnosť navrhovateľ sám uviedol i pred súdom prvého stupňa dňa 17. 04. 2012, kde z jeho výpovede
jednoznačne vyplynulo „zmluva sa skončila tým, že kupujúci 06. 09. 2004 potvrdil, že súhlasí s týmto

oznámením z 05. 09. 2004 (výzva k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy mala byť zo strany predávajúceho,
ale namiesto toho sme oznámili kupujúcemu 05. 09. 2004, že nie je možné dodržať termín stanovený
v zmluve do 15. 09. 2004).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009
zo dňa 28. 05. 2010, podľa ktorého poškodený sa dozvie o tom kto za škodu zodpovedá v okamihu
preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť

dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá;
v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota
poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.

Navrhovateľ sa teda o tom kto za prípadnú škodu zodpovedá, dozvedel najneskôr v čase odoslania
výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2004, ktorý bol adresovaný budúcemu kupujúcemu,

kde sám navrhovateľ výslovne uviedol, že Výskumný ústav zváračský neoprávnene zadržiava viacero
hnuteľných vecí vrátane predmetu zmluvy vo svojom areáli a to aj napriek viacerým výzvam
adresovaným F.. H., riaditeľovi Výskumného ústavu zváračského o vydanie, ktorý ich doteraz neumožnil
vydať. V momente odpovede budúceho kupujúceho na predmetnú výzvu musel mať navrhovateľ
vedomosť aj o samotnej výške škody, ktorá mu v súvislosti s týmto vznikla. Teda odo dňa 07. 09.

2004 začala plynúť premlčacia lehota v súvislosti s uplatneným nárokom ušlého zisku uplatneného
navrhovateľom ako rozdiel dohodnutej kúpnej ceny na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
a hodnotou minirýpadla stanovenou súdnym znalcom, ktorú si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní vo
výške 9.041,05 Eur. Keďže návrh na začatie konania bol podaný 04. 05. 2011, tento nárok bol zo
strany navrhovateľa uplatnený neskoro po uplynutí premlčacej lehoty a z týchto dôvodov preto odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a v tejto časti návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Keďže otázka premlčania bola otázkou určujúcou pre posúdenie nároku ako takého a keďže odvolací
súd dospel k záveru, že tento nárok navrhovateľa bol uplatnený neskoro, teda po uplynutí premlčacej
lehoty, v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, už nebolo možné tento nárok priznať a preto

ďalšími skutočnosťami ohľadne uplatneného nároku ušlého zisku sa odvolací súd už nezaoberal,
keďže vyriešenie otázky v súvislosti s premlčaním nároku spôsobila zamietnutie návrhu v tejto časti
uplatneného nároku.

Keďže predmetom odvolania bola i náhrada škody v súvislosti s nevydanou trezorovou skriňou, odvolací
súd v tejto časti poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré považuje v tejto časti za vecne

správne, keďže má za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom v tejto časti zistil skutkový stav a
v tejto časti vyvodil z neho i správny právny záver. Odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť tejto časti napadnutého rozhodnutia, s
ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež na ust.

§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil nárok navrhovateľa v tejto časti, pričom
na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z predložených
listinných dôkazov mal i odvolací súd za to, že vlastníctvo trezorovej skrine navrhovateľ dostatočne
preukázal zmluvou o kúpe prenajatého inventára zo dňa 30. 11. 1992 a tiež je nesporné, že v konaní

vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 28Cb/144/2004 bolo vydané rozhodnutie,
ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené, že odporca v 2. rade, teda Výskumný ústav zváračský -
Priemyselný inštitút SR (odporca v tomto konaní) je povinný vydať okrem iného i trezorovú skriňu
hnedej farby veľkú bez výrobného čísla v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Keďže záver
Okresného súdu Bratislava III v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave je nespochybniteľný,
rozhodnutie je vykonateľné, je teda nesporné, že po vykonanom dokazovaní bol odporca povinný na

základe uvedeného rozhodnutia vydať predmetnú trezorovú skriňu. V konaní 28Cb/144/2004 sa muselo
v súvislosti s uplatneným nárokom o vydanie hnuteľných vecí vykonať dokazovanie a teda i skúmať, či
predmetnú vec je povinný vydať žalovaný subjekt a keďže súd dospel k záveru, že odporca je povinný
predmetnú vec vydať, tak tento záver je možné považovať za nesporný i v rámci dokazovania v tomto
prebiehajúcomkonaní.Kposlednejnámietkeuplatnenejodporcomvpodanomodvolaníčosatýkavýšky

náhrady škody, ktorú ustálil súd prvého stupňa, vyhodnotil odvolací súd za irelevantnú, kedy mal za
to, že súd prvého stupňa stanovil cenu predmetnej trezorovej skrine voľnou úvahou v zmysle ust. §
136 O.s.p. správne, keď bolo preukázané, že navrhovateľ v roku 1992 nadobudol skriňu trezorovú ako
staršiu skriňu, v dôsledku jej nevrátenia však navrhovateľovi vzniknú neporovnateľne vyššie náklady pri
jej zabezpečení. Pri stanovení výšky náhrady škody je možné vychádzať iba z cien hnuteľných vecí,

ktoré je možné zabezpečiť v roku 2009 kúpou, pričom súd prvého stupňa zohľadnil pri určovaní výšky
škody práve tú skutočnosť, že navrhovateľ vlastnil trezorovú skriňu, ktorá bola staršia. Nie je možné
akceptovaťnávrhodporcu,ktorýmalzato,ženavrhovateľovimalabyťpriznanánáhradaškodyvovýške,
ktorá by zodpovedala 18 ročnej skrini, ktorú by bolo možné kúpiť v roku 2009.

Súd prvého stupňa v tejto časti rozhodol vecne správne a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací

súd podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3
O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca mal v konaní pomerne nepatrný neúspech, vzniklo mu právo na
náhradu trov konania vo výške 602,- Eur za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.

Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozhodnutia.

Právny zástupca odporcu si právo na náhradu trov konania síce uplatnil, avšak tieto nevyčíslil a preto
s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. Rozhodol len
o priznaní práva na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané
odvolanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.