Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/312/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD, v právnej veci žalobcu: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, Poprad, proti žalovanému:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.k. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 25.07.2012, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 (č.k. 2Sž/13/2012-139), sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č.
4/981/2011/192 zo dňa 13.04.2012 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.100 eur za porušenie § 3 ods.
4 a § 13 ods. 1 (ods. 2 v znení platnom do 31.05.2008) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 278/1993 Z.z.). Žalobca mal podľa rozhodnutia porušiť
zákon tým, že s dočasne prebytočným majetkom štátu nenaložil s maximálnou hospodárnosťou a pri
nájme nehnuteľných vecí štátu nedohodol také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle

prenechávali veci do nájmu. Porušenia zákona č. 278/1993 Z.z. sa mal žalobca dopustiť tým, že

1. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. prenajal nebytové priestory o výmere 48 m2 v budove na
Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite, pričom rozdiel medzi nájomným za rok 2008, za ktoré mala byť
časť nehnuteľnosti prenajatá - 31.200,- Sk (650Sk/m2/rok x 48m2) a nájomným, za ktoré bola táto
nehnuteľnosť prenajatá - 14.400,- Sk (300 Sk/ m2/rok x 48 m2), predstavuje rozdiel v sume 16.800,-
Sk, t.j. 557,66 eur;

2. Za rok 2009 pri nájme tej istej nehnuteľnosti rovnakému nájomcovi predstavoval rozdiel medzi

nájomným, za ktoré mala byť časť nehnuteľnosti prenajatá - 1.035,84 eur (21,58 eur/ m2/rok x 48 m2)
a nájomným, za ktoré bola prenajatá - 480,08 eur (9,96eur/ m2/ rok x 48 m2), sumu 557,76 eur;

3. V apríli 2010 uzavrel žalobca zmluvu o nájme nebytových kancelárskych priestorov so Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. E. F., s nájomným 21,58 eur/m2/rok, resp. a 21,60 eur / m2/rok a
inominátnou zmluvou zo dňa 18.02.2010 prenajal Mestu Svit kancelárske priestory za 21,58 eur / m2/
rok. Rozdiel medzi uvedeným nájomným a nájomným dohodnutým s mestom Svit na základe zmluvy onájmenebytovýchpriestorovzodňa21.07.2010vsume10eur/m2/rok,predstavujesumu11,58eur/m2/
rok, čo pri prenajímanej podlahovej ploche kancelárskych priestorov 775,86 m2 predstavuje mesačne
rozdiel na nájomnom 748,70 eur (775,86 m2 x 11,58 eur/ m2/rok/12 mesiacov) za obdobie od 11.01.2010

do 30.09.2010 a za obdobie od 01.10.2010 po dohodnutú dobu nájmu (5 rokov) mesačne sumu 686,75
eur (711,66 m2 x 11,58 eur/ m2/rok/12 mesiacov).

Žalobca v žalobe tvrdil, že pri prenajímaní dočasne prebytočného majetku štátu postupoval v zmysle
uvedeného zákona, dodržal podmienky hospodárnosti a zo strany správneho orgánu ide len o
subjektívne a ničím nepodložené tvrdenia.

Žalobca poukázal na Kritériá Ministerstva financií SR pri posudzovaní nakladania s majetkom štátu,

vychádzajúce zo zákona č. 278/1993 Z.z., konkrétne na článok 5 bod 3, kde sa uvádza, že trhové
nájomné je potrebné preukázať napríklad všeobecne záväzným nariadením obce/mesta o cene nájmu,
cenovoumapoumesta,cenovoumapourealitnýchkancelárií,fotokópiamiinzerátovrealitnýchkancelárií,
znaleckým posudkom a podobne. Žalobca vzal ako podklad pre určenie výšky trhového nájomného pre
rok 2010 platné uznesenie Mesta Svit č. 72/2010, čo podľa jeho názoru nebolo v rozpore so zákonom

ani s uvedenými kritériami. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.07.2010 bez pripomienok
odsúhlasilo aj Ministerstvo financií SR, pričom prílohu žiadosti o udelenie súhlasu so zmluvou bolo
aj predmetné uznesenie Mesta Svit. Žalobca označil za zarážajúce, že auditorská skupina správy
finančnejkontrolypredchádzajúceuzneseniaMestaSvitč.195/2007ač.35/2009,ktorýmibolischválené
a upravené Zásady prenajímania nehnuteľného majetku a určenie minimálnej ceny nájmu vo výške

650,- Sk (21,58eur/m2/rok) bez problémov akceptovala ako relevantný doklad pre určenie trhového
nájomného. Uznesenie č. 72/2010 však ako relevantný doklad pre určenie trhovej ceny nájomného
neakceptuje. Žalobca nesúhlasil so záverom auditorskej skupiny, že ceny nájmu boli uznesením č.
72/2010 zmenené účelovo a mal za to, že mestské zastupiteľstvo Mesta Svit je dôveryhodným orgánom
na to, aby posúdilo skutočné možnosti v meste Svit pri prenajímaní priestorov. Žalobca uviedol, že

dočasný prebytočný majetok - kancelárske priestory na Hviezdoslavovej ul. č. 33 vo Svite, sa opakovane
snažil ponúknuť za nájomné, ktoré bolo platné pred prijatím uznesenia Mesta Svit č. 72/2010, teda
za cenu 21,58eur/m2/rok a to ponukou uverejnenou v dennej tlači s celoslovenskou pôsobnosťou -
v denníku Pravda dňa 17.02.2010, kedy záujem o časť priestorov o výmere 103 m2 prejavila iba
JUDr. Eva Čabrová - notár a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o výmere 47 m2. O zostávajúce

kancelárske priestory o výmere 775,86 m2, suterénne priestory o výmere 92 m2 a ostatné priestory o
výmere 225,05 m2 nikto neprejavil záujem, a to ani v opakovanom ponukovom konaní v celoslovenskom
denníku Pravda, uverejnenom dňa 27.05.2010. Na základe ponuky zverejnenej v denníku Pravda dňa
30.06.2010 prejavil záujem o nájom dočasne prebytočného majetku len jeden záujemca a to Mesto
Svit. Žalobca poukázal na to, že Mesto Svit má približne 7400 obyvateľov, nachádza sa v ňom veľa

administratívnych budov (bývalé veľké podniky Tatrasvit a Chemosvit), v ktorých je veľké množstvo
nevyužitýchkancelárskychpriestorov.Vovzdialenosti10kmsanachádzaokresnémestoPoprad,kdesú
sústredené všetky regionálne a okresné úrady a väčšina podnikateľských subjektov v regióne. Budova
s dočasne prebytočným majetkom štátu v správe žalobcu je z 50. rokov 20. storočia a adekvátne jej
veku vyzerajú aj prenajímané priestory.

Pokiaľ ide o vytýkané pochybenie, že do zmluvy o nájme nebytových priestorov s Mestom Svit zo
dňa 21.07.2010 žalobca nezakotvil ustanovenie, v ktorom si prenajímateľ vyhradí právo upraviť výšku
nájomného o percento medziročnej oficiálnej oznámenej inflácie, žalobca uviedol, že tento nedostatok
uznal a dodatkom č. 3 k zmluve ešte počas trvania auditu takéto ustanovenie do zmluvy zakotvil.

Žalobcamalzato,žekebypružnenereagovalnazmenyvtrhovomnájomnom,porušovalbytýmzákonč.

278/1993 Z.z. a nenakladal by z dočasne prebytočným majetkom štátu s maximálnou hospodárnosťou,
nakoľko tento majetok by zostal nevyužitý, keďže o prenájom od začiatku roka 2010 nikto neprejavil
záujem.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že kritériá Ministerstva financií SR pre
nakladanie s majetkom štátu upravujú príklady možností stanovenia trhového nájomného, čo znamená,že toto nemusí byť preukázané len všeobecne záväzným nariadením mesta. Žalovaný súhlasil s tým,
že postačuje doložiť jeden zdroj, avšak v danom prípade, keď Mesto Svit malo kancelárske priestory v
predmetnej budove v dlhodobom prenájme od roku 2005, považoval správny orgán za netransparentné

preukázanie trhového nájomného na základe uznesenia Mesta Svit, ktoré práve v tom čase znížilo ceny
kancelárskych priestorov zo sumy 21,58 eur/m2/rok na cenu 10 eur/m2/rok a ktoré v tom čase budovu
užívalo. Žalovaný mal za to, že ak by Mesto Svit malo porovnateľné kancelárske priestory vo svojom
vlastníctve, tak by si neprenajímalo majetok štátu, ale využívalo by vlastné priestory. Neobstojí podľa
žalovaného tvrdenie žalobcu, že ak by pružne nereagoval na zmeny v trhovom nájomnom, majetok

štátu by zostal nevyužitý, nakoľko v čase ponukových konaní mal žalobca s mestom Svit uzavretú
inominátnu zmluvu za účelom prenájmu predmetnej nehnuteľnosti pri dohodnutej výške nájomného
21,58eur/m2/rok. Uvedenou sumou bolo stanovené v tom čase nájomné za prenájom kancelárskych
priestorov uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 35/2009. Zákon č. 278/1993 Z.z. podľa
žalovaného nepripúšťa možnosť zníženia nájomného pre obce tak, ako to bolo podľa § 13 ods. 4 tohto
zákona účinného do 31.05.2008, kde sa pripúšťala možnosť zníženia nájomného obci v prípade, že

bude nehnuteľný majetok využívať na prenesený výkon štátnej správy.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca uzavrel v roku 2009 nájomnú zmluvu s Mestom Svit za znížené
nájomné v sume 5 eur/m2/rok, resp. 10 eur/ m2/rok (znenie článku zmluvy upravujúcej nájomné je
nejasné), s čím žalovaný nesúhlasil, ale v konečnom dôsledku po úprave uznesenia Mesta Svit bol
majetok štátu v roku 2010 prenajatý za sumu 10 eur /m2/rok. Žalovaný uviedol, že v apríli v roku

2010 žalobca uzavrel dve nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol nájom kancelárskych priestorov s
dohodnutým nájomným vo výške 21,58 eur/ m2/rok a 21,60 eur/ m2/rok. To, že o zvyšnú časť budovy
neprejavil v opakovanom ponukovom konaní záujem žiadny subjekt podľa žalovaného neznamená,
že cena ponúkaného nájomného 21,58 eur/ m2/rok nie je trhovým nájomným. Uznesením mestského
zastupiteľstva Mesta Svit č. 72/2010 sa podľa žalovaného nemenila cena prenájmu nebytových

priestorov prenajímaných dlhodobo, okrem ceny výrobných, dielenských, skladových, pivničných
priestorov, garáží a suterénov, ktorá sa zo sumy 16,60 eur/ m2/rok znížila na sumu 10 eur/ m2/
rok. Prenájom kancelárskych priestorov bol vyňatý spomedzi nebytových priestorov prenajímaných za
cenu 21,58 eur/ m2/rok, ako sú obchodné a reprezentačné priestory, cestovné kancelárie, reštaurácie
a ostatné priestory podobných úžitkových vlastností a bol preradený k priestorom prenajímaným za

zníženú sumu 10 eur/ m2/rok, ako sú výrobné dielenské, skladové, pivničné priestory, garáže a suterény
používané na podnikateľskú činnosť. Žalovaný poukázal tiež na to, že nájomné zmluvy so Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. F. boli uzatvorené v apríli 2010 za nájomné 21,58 eur/m2/rok resp.
21,60 eur/ m2/rok, avšak v mesiaci júl 2010 sa podľa žalobcu trhové nájomné zmenilo, čo žalobca
doložil všeobecným záväzným nariadením Mesta Svit - uznesením č. 72/2010. Toto uznesenie však

bolo vydané v čase, keď Mesto Svit užívalo budovu na základe inominátnej zmluvy. Žalobca zmenu
trhového nájomného podľa žalovaného nepreukázal iným spôsobom, napr. inzerátmi, nezisťoval cenu,
za ktorú kancelárske priestory prenajímali iné subjekty, čím by preukázal, že situácia na trhu sa zmenila
a kancelárske priestory za cenu, za ktorú prenajímal kancelárie tej istej budove (21,58 eur/ m2/rok), je
neadekvátna. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu je z nižšie uvedených
dôvodov nedostačujúce na posúdenie veci.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že v období od
15.03.2011 do 30.06.2011 vykonali zamestnanci Správy finančnej kontroly Košice u žalobcu vládny audit
zameraný na overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení
s verejnými prostriedkami poskytnutými z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
efektívnosti a účinnosti finančného riadenia za obdobie rokov 2008-2010. Vládny audit bol skončený

doručením správy žalobcovi dňa 12.09.2011. Na základe záveru auditu vydala Správa finančnej kontroly
Košice dňa 13.04.2012 rozhodnutie č. 4/981/2011/192, ktorým podľa § 14a ods. 4 písm. a/ zákona č.
278/1993 Z.z. uložila žalobcovi pokutu vo výške 1.100 eur za porušenie § 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 (ods.2 v znení platnom do 31.05.2008) zákona č. 278/1993 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
prvého stupňa zrekapituloval skutkové zistenia, podľa ktorých žalobca ako prenajímateľ uzavrel so
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. ako nájomcom dňa 22.12.2005 zmluvu o nájme nebytových

priestorov, podľa ktorej predmetom nájmu boli nebytové priestory - miestnosti o výmere 48 m2 v budove
na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite, za dohodnuté nájomné na základe ponukového konania vo
výške 300 Sk/ m2/rok, na dobu určitú od 01.01.2006 do 31.12.2006. Dodatkom č. 3 k zmluve zo dňa
20.12.2007 s účinnosťou od 01.01.2008 sa zmluvné strany dohodli, že nájom sa dojednáva na dobu
určitúod01.01.2008do31.12.2008,bezzmenyvýškynájomného.Uznesenímmestskéhozastupiteľstva

Mesta Svit č. 195/2007 zo dňa 29.11.2007 boli stanovené minimálne ceny za prenájom nebytových
kancelárskych priestorov prenajímaných dlhodobo (viac ako 7 dní) sumou 650 Sk/ m2/rok. V súlade s
§ 13 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. v platnom znení mal žalobca podľa prvostupňového rozhodnutia
dohodnúť nájomné v uvedenej výške, nakoľko podľa zmieneného uznesenia č. 195/2007 sa v tom čase
za túto sumu prenechávali do nájmu porovnateľné nehnuteľnosti v Meste Svit. Rozdiel medzi nájomným
za rok 2008, za ktoré mala byť časť nehnuteľností prenajatá (31.200 Sk) a nájomným, za ktoré bola

prenajatá (14.400 Sk), predstavuje rozdiel 16.800 Sk t.j. 557,66 eur. Uvedeným konaním žalobca podľa
záverov prvostupňového rozhodnutia porušil § 3 ods. 4 a§ 13 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z..

Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že dodatkom č. 5 k zmluve zo dňa 11.12.2008 s účinnosťou
od 01.01.2009 sa zmluvné strany dohodli na zmene článku 3 zmluvy, podľa ktorého nájomné za
prenajaté priestory je dohodnuté na základe ponukového konania vo výške 9,96 eur/ m2/rok, dojednali

zároveňnájomnadobuurčitúod01.01.2009do31.12.2009.Vzmysle§13ods.1zák.č.278/1993Z.z.(v
znení platnom a účinnom v čase od (01.09.2008 do 31.12.2010) správca dočasne prebytočného majetku
štátu je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť
také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý
účel takého alebo porovnateľné nehnuteľnosti; nájomnú zmluvu môže uzavrieť len s tým záujemcom,

ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Správa finančnej kontroly poukázala na Zásady prenájmu
nebytových priestorov a stanovenie minimálnych cien za prenájom nebytových priestorov, schválených
uznesením č. 195/2007 mestského zastupiteľstva Mesta Svit, doplnené uzneseniami č. 29,30/2007 a
35/2009, podľa ktorých bola stanovená cena za prenájom nebytových kancelárskych priestorov na sumu
21,58 eur/ m2/rok. V zmysle § 13 ods. 1 uvedeného zákona mal žalobca dohodnúť nájomné vo výške

21,58 Sk/ m2/rok, nakoľko podľa uznesenia č. 195/2007 sa v tom čase za uvedenú sumu prenechávali
do nájmu porovnateľné nehnuteľnosti v Meste Svit. Rozdiel medzi nájomným za rok 2009, za ktoré mala
byť časť nehnuteľností prenajatá (1035,84 eur) a nájomným, za ktoré bola prenajatá (478,08 eur), vyčíslil
správny orgán prvého stupňa sumou 557,76 eur a konštatoval, že uvedeným konaním žalobca porušil
§ 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. v platnom znení.

Správa finančnej kontroly ďalej konštatovala, že po uplynutí doby, na ktorú bol dohodnutý nájom
nebytových priestorov podľa nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 5, uzavrel žalobca s nájomcom
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 09.02.2010 inominátnu zmluvu, ktorej účinnosť sa vzťahovala
výlučne iba na preklenovacie obdobie od 01.01.2010 do nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o
nájme podpísanej so subjektom, ktorý uspeje pri vyhodnocovaní cenových ponúk, najdlhšie však do

30.06.2010. Inominátne zmluvy žalobca uzavrel aj s nájomcami Mesto Svit dňa 26.02.2010 a JUDr.
Evou Čabrovou dňa 18.02.2010, pričom výška mesačnej platby za dočasné užívanie priestorov bola
pre nájomcov stanovená výpočtom z ročného nájomného za kancelárske priestory 21,58 eur/m2/rok, za
chodby a WC 8,30 eur/ m2/rok a za suterén a sklad 16,60 eur/ m2/rok, po prepočte na užívanú plochu.
Uvedené nájomné zodpovedalo stanoveným minimálnym cenám za prenájom nebytových priestorov

schválených uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit na obdobie od 01.01.2010 do 26.05.2010.

Na základe zverejnenia inzerátu žalobcom v denníku Pravda dňa 17.02.2010 boli predložené ponuky
na prenájom nebytových priestorov na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, a.s. (21,58 eur/ m2/rok) a JUDr. Evou F. (21,60 eur/ m2/rok). S uvedenými záujemcami
uzavrel žalobca dňa 24.02.2010 zmluvy o nájme nebytových priestorov na dobu 5 rokov za navrhnutých

podmienok. Prenajímateľ si zároveň vyhradil právo na úpravu výšky nájomného o percento medziročne
oficiálne oznámenej inflácie. Následne žalobca uskutočnil opakované ponukové konanie na nájom
predmetných nebytových priestorov uverejnením inzerátu v denníku Pravda dňa 27.05.2010, na ktorú
nereagovali žiadni uchádzači. Uznesením č. 72/2010 schválilo mestské zastupiteľstvo Mesta SvitZásady pre nájmy nebytových priestorov a stanovenie minimálnych cien za prenájom nebytových
priestorov, v ktorých boli kancelárske priestory s cenou 21,58 eur/ m2/rok vyňaté z čl. I bod 1 písm.
b/ a boli presunuté do čl. 1 bod 1 písm. d/ k výrobným, dielenským, skladovým, pivničným priestorom

a garážam a suterénom používaným na podnikateľskú činnosť a ostatným priestorom podobných
úžitkových vlastností, s cenou nájmu 10 eur/ m2/rok. Dňa 30.06.2010 bola v denníku Pravda opätovne
zverejnenáponukažalobcunaprenájomnebytovýchpriestorov,atokancelárskychpriestorovsvýmerou
775,86 m2 a suterénnych priestorov s výmerou 93 m2 minimálne za 10 eur/ m2/rok a ostatné priestory s
výmerou 218,15 m2 minimálne za 8,30 eur/ m2/rok. V ten istý deň predložilo cenovú ponuku Mesto Svit

a na jej základe uzavrel žalobca dňa 21.07.2010 s uvedeným subjektom zmluvu o nájme nebytových
priestorov za dohodnuté nájomné vo výške 10 eur/ m2/rok za kancelárske priestory, skladové a pivničné
priestory a ostatné priestory podobných úžitkových vlastností (868,86 m2) a vo výške 8,30 eur/ m2/rok
za chodby, WC s príslušenstvom (218 m2). Zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov od udelenia súhlasu
ministerstvom financií, ktoré tak urobilo listom zo dňa 11.08.2010.

Podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa žalobca tým, že ponúkol nebytové priestory, ktoré v tom

čase užívalo Mesto Svit, za takú cenu kancelárskych priestorov, ktorú mestské zastupiteľstvo Mesta Svit
znížilo v tom čase na cenu skladových, pivničných a suterénnych priestorov, nakladal nehospodárne
s majetkom štátu, pričom uvedené preukázanie trhovej ceny kancelárskych priestorov nepovažoval
správny orgán za transparentné. Poukázal na nájomné zmluvy uzavreté v apríli 2010 so Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. Evou F., ktoré podľa názoru správy finančnej kontroly predstavujú

trhové nájomné, nakoľko žalobca vedel kancelárske priestory za túto cenu prenajať. Poukázal tiež aj
na inominátnu zmluvu zo dňa 18.02.2010, ktorou sa rovnakých podmienok prenajal žalobca nebytové
priestory Mestu Svit. Rozdiel medzi nájomným za kancelárske priestory dohodnutým s nájomcami
JUDr. Evou F. a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a nájomným dohodnutým s Mestom Svit
na základe zmluvy s 21.07.2010, predstavuje sumu 11,58 eur/ m2/rok, čo pri prenajatej podlahovej

ploche kancelárskych priestoroch 775,86 m predstavuje rozdiel na nájomnom 748,70 eur za obdobie od
11.08.2010 do 30.09.2010 a za obdobie od 01.10.2010 na dohodnutú dobu nájmu (5 rokov) mesačne
sumu 686,75 eur. Aj týmto konaním žalobca podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa porušil § 3
ods. 4 a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. v platnom znení.

Za všetky uvedené porušenia uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi pokutu vo výške 1100,- eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012 zamietol a rozhodnutie Finančnej kontroly Košice zo dňa
13.04.2012 potvrdil, a to z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie
úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať
ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k
jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Podľa ods. 3 majetok štátu, ktorý neslúži a ani v
budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti

s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu
naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom
a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán
správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku
štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom,

ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu. Podľa ods. 4 majetok štátu, ktorý prechodne neslúžisprávcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za
dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť
bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na

rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať
do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca
je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také
nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý

účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len "trhové nájomné"). Ponuka musí obsahovať
najmäidentifikáciudočasneprebytočnéhonehnuteľnéhomajetkuštátu,lehotunadoručovaniecenových
ponúk, výhradu správcu odstúpiť od ponuky, ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku
trhového nájomného. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou.
Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred
konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia.

Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny
orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených
záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom,
ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Podľa § 14a ods. 4 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z.z.

v prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií
a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu správcovi až do výšky 200 000 Sk.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či mali správne orgány oboch
stupňov dostatočné skutkové a právne podklady pre záver o tom, že žalobca s dočasne prebytočným
majetkom nenaložil s maximálnou hospodárnosťou a pri nájme nehnuteľných vecí štátu nedohodol také

nájomné, za aké sa v danom čase a na danom mieste obvykle prenecháva takýto majetok do nájmu.

Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa žalobcovi kladie za vinu porušenie zákon č.
278/1993 Z.z. v súvislosti s prenájmom nebytových priestorov za roky 2008, 2009 a 2010, pričom za
každý rok bol vyčíslený rozdiel medzi dosiahnutým nájomným a nájomným, za ktoré mali byť predmetný
majetok podľa názoru správnych orgánov prenajatý. Za všetky porušenia zákona vytýkané Správou

finančnej kontroly Košice bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 100,- eur. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice, v odôvodnením svojho
rozhodnutia sa však zmieňuje len o nehospodárnosti pri prenajímaní prebytočného majetku štátu
žalobcom v roku 2010. Keďže sa žalovaný nijako nevysporiadal s tými porušeniami zákona, ktoré vytýkal
správny orgán prvého stupňa pri prenajímaní majetku štátu v roku 2008 a 2009, nie je podľa názoru súdu

jasné, či žalovaný uznal odvolacie námietky žalobcu v tejto časti, alebo či sa v celom rozsahu stotožnil
so závermi správneho orgánu prvého stupňa. Preto sa mohol súd na základe vymedzených žalobných
dôvodov zaoberať len zákonnosťou rozhodnutia žalovaného v súvislosti s vytýkanými nedostatkami pri
prenajímaní prebytočného majetku štátu v roku 2010.

Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní primeranosti trhového

nájomného za prenajímané nebytové priestory v rokoch 2008 a 2009 vychádzal z uznesenia mestského
zastupiteľstva Mesta Svit č. 195/2007 (v znení neskorších uznesení), ktorým boli stanovené ceny
nájmu kancelárskych priestorov v meste Svit, odmieta však uznať uznesenie č. 72/2010 o znížení cien
niektorých nebytových priestorov v meste Svit ako dôkaz pre určenie výšky trhového nájomného v
danommiesteačase. Žalobcapovažujezáverysprávnychorgánovzasubjektívneaničímnepodložené.

Zákon č. 278/1993 Z.z. určoval v relevantnom čase správcovi dočasného prebytočného nehnuteľného
majetku štátu povinnosť ponúknuť takýto majetok v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa vtom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné
nehnuteľnosti.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v roku 2010 opakovane ponúkal predmetné

nebytové priestory do nájmu zverejnením ponuky v denníku Pravda. Na základe prvej ponuky sa mu
podarilo prenajať časť nebytových priestorov JUDr. Eve Čabrovej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s. za nájomné vo výške 21,58 eur/m2/rok. Žiadny ďalší záujemca o nájom za uvedených podmienok
sa žalobcovi na základe zverejnených ponúk neprihlásil. Žalobcovi preto nemožno vytýkať, že by
nevykonal kroky smerujúce k čo najefektívnejšiemu zhodnoteniu prebytočného štátneho majetku formou

nájmu, pretože na výber mal buď ponechať predmetný štátny majetok za nezmenených cenových
podmienok neprenajatý alebo znížiť minimálnu cenu nájmu. Žalovaný považoval za nezákonný taký
postup žalobcu, ktorým boli voľné nebytové priestory vo vlastníctve štátu prenajaté Mestu Svit za
nájomné stanovené na základe uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 72/2010 a vytýka
žalobcovi, že zmenu trhového nájomného nepreukázal iným spôsobom, napr. inzerátmi a nezisťoval
cenu, za ktorú kancelárske priestory prenajímajú iné subjekty, čím by preukázal, že situácia na trhu sa

zmenila a cena za kancelárske priestory, za ktorú prenajíma kancelárie v tej istej budove (21,58 eur/
m2/rok), je neadekvátna.

Podľa názoru krajského súdu zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s
Mestom Svit ako s jediným záujemcom, ktorý sa na základe ponuky žalobcu zverejnenej dňa 30.06.2010
uchádzaloprenájomkancelárskychasuterénnychpriestorovzaminimálnucenu10,-eur/m2/rok.Žiaden

ďalší záujemca o nájom sa napriek zverejneným ponukám neprihlásil, a to ani za nájomné vo výške 10,-
eur/m2/rok. Žalobca preto mohol prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenajať za týchto podmienok,
alebo ho neprenajať vôbec.

Za trhové nájomné možno považovať len také nájomné, ktoré je záujemca ochotný a pripravený zaplatiť
za dočasné užívanie ponúkaného majetku. Podľa názoru súdu neexistuje presvedčivejší dôkaz o výške

trhového nájomného ako otvorená ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy s tým uchádzačom, ktorý
ponúkne najvyššie nájomné. Je treba znova zdôrazniť, že žalobcovi sa na takúto ponuku ako uchádzač
prihlásilo len Mesto Svit, pričom jeho cenovú ponuku vo výške 10,- eur/m2/rok za nájom kancelárskych a
skladových priestorov neprevýšil žiaden iný subjekt. Neexistuje preto rozumný dôvod domnievať sa, že
by žalobca nedohodol také nájomné, za aké sa v danom čase a na danom mieste obvykle prenechávali

podobné nehnuteľnosti do nájmu.

Krajský súd je na rozdiel od žalovaného toho názoru, že žalobca postupoval pri prenajímaní
prebytočného majetku štátu v roku 2010 v medziach zákona a nebol povinný preukazovať výšku
trhového nájomného iným spôsobom, napr. inzerátmi či nájomnými zmluvami iných subjektov. Dôkazné
bremeno na preukázanie neadekvátnosti dohodnutého nájomného leží na správnom orgáne, ktorý je

pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ako správcu štátneho majetku povinný preukázať,
že s dočasne prebytočným majetkom nenaložil žalobca s maximálnou hospodárnosťou a pri nájme
nehnuteľných vecí štátu nedohodol trhové nájomné, ktoré by v danom mieste a čase bolo možné
dosiahnuť. Správa finančnej kontroly ani žalovaný svoje závery v naznačenom smere neopreli o žiadne
podklady a preto považoval krajský súd ich skutkové zistenia za nedostačujúce pre právne posúdenie

veci.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie, v ktorom bude názorom súdu viazaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov konania, nakoľko v konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli a žalovanému
v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.