Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľov:

1/ V. A. Z. W., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky Iránskej islamskej republiky (ďalej len „Irán"),
posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Q. A., T. U. V., O. Č.. XX, aktuálne bytom V. X, O., a jej maloletého
dieťaťa 2/ U. Y. E., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Iránu, bytom ako navrhovateľka 1/,
zastúpený navrhovateľkou 1/ ako matkou, obaja zastúpení pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so
sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky -
Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 18.3.2014 proti
rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 v
napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľom z r u š u j e podľa ust. §
250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie
konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom k rukám ich právnej zástupkyne trovy konania - trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,04 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania
rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľom azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20 ods. 4

zákona o azyle im však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe neľudského alebo ponižujúceho
zaobchádzania zo strany manžela navrhovateľky 1/ a otca mal. navrhovateľa 2/ poskytol doplnkovú
ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v
časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k
záveru, že v prípade navrhovateľov nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z
rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom

postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa
ktorého konvertovanie (ako hlavný dôvod žiadosti o udelenie azylu) nie je v iránskom trestnom práve
klasifikované ako trestný čin. Odpadlíctvo podľa islamského práva (šaria) zakázané je, avšak od roku
2002 po vyhlásení moratória nie sú známe žiadne prípady trestu smrti zaň. Takéto konanie je v
zmysle odôvodnenia rozhodnutia v krajine pôvodu rizikovým faktorom len v prípade aktívneho šírenia
kresťanskej viery, čo nie je prípad navrhovateľov. V ďalšom odporca dôvodil, že vzhľadom na koncept
„taqieth“ (legitimovanie klamstva v Iráne za účelom dosiahnutia určitého cieľa - napr. získania azylu)

navrhovateľom, ktorí ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedli konvertovanie z islamu na kresťanskú vieru,
nehrozí reálne nebezpečenstvo prenasledovania v prípade ich návratu do Iránu. Odporca analyzovalkrajinu pôvodu na základe informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničných vecí a konštatoval, že
navrhovatelia nesplnili podmienky ustanovené v ust. § 8 alebo § 10 zákona o azyle a preto im azyl
nemožno udeliť.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podali navrhovatelia v zákonom stanovenej
lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 18.3.2014, ktorým sa domáhali jeho zrušenia z dôvodov
ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b), c), a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľov sú ich obavy z prenasledovania z náboženských
dôvodov (v prípade navrhovateľky 1/ aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine - osamelá

žena) opodstatnené, objektívnosť týchto obáv má potvrdzovať jednak množstvo správ založených v
administratívnom spise odporcu ako aj správy dostupné vo verejných zdrojoch, ktoré pojednávajú o
tvrdom stíhaní konvertitov, o nemožnosti podať opravný prostriedok proti odsudzujúcim rozsudkom,
o súdnej aplikácii islamského práva v prípadoch odpadlíctva (čl. 167 iránskej ústavy umožňuje
odpadlíctvo subsumovať pod hrdelný zločin) a o ťažkom postavení navrhovateľky 1/ ako ženy (i s
odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/18/2012 zo dňa 5.12.2012, ktorým bolo

zrušené rozhodnutie odporcu o udelení azylu navrhovateľom v predchádzajúcom konaní). Navrhovatelia
namietali, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádza množstvo informácií, ktoré nekorešpondujú s
obsahom administratívneho spisu, odporca podľa ich názoru využil a účelovo zo spisu povyberal len
informácie svedčiace v ich neprospech, napr. že odpadlíctvo nie je trestným činom (aj napriek tomu
že sa v spise nachádzali aj informácie o aplikácii islamskej jurisprudencie), že legálne vycestovanie

navrhovateľky 1/ z Iránu je dôkazom, že táto nebude v krajine pôvodu mučená (v spise sa
pritom nachádza informácia, podľa ktorej je od roku 2009 možné legálne opustiť Irán aj v prípade
prebiehajúceho trestného konania). Podľa navrhovateľov odporca pri posudzovaní prípadu odignoroval
rozsudokodoživotnomväzenínavrhovateľky1/priloženýkzápisnicizodňa25.11.2013,podľaktoréhoje
navrhovateľka 1/ považovaná za osobu, ktorá nabáda ostatných na konvertovanie, čo značne zhoršuje

jej postavenie. Následkom uvedeného sa odporca nezaoberal ani podmienkami vo väzniciach, kde sa
vočiženámpostupujesneobvykloubrutalitou,aakoďalejuviedlinavrhovatelia,neskúmalanipostavenie
mal. navrhovateľa 2/ v prípade návratu do Iránu a sociálny status žien v Iráne. Navrhovatelia ďalej
uviedli, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o otázku hrozby prenasledovania konvertitov
opiera aj o rozhodnutie azylového a imigračného tribunálu Veľkej Británie z rokov 2004 a 2008 (ktoré

existovalo už v čase kladného rozhodnutia o udelené azylu rodinným príslušníkom navrhovateľov) a
koncept „taquieth“, čo navrhovatelia taktiež považujú za irelevantné, nakoľko viera navrhovateľky 1/,
ako vyplýva aj z predchádzajúcich konaní pred odporcom, je pravdivá a nie účelová. Navrhovatelia s
odkazom na prepracované (dublinské) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z
26. júna 2013 a skutočnosť, že ich rodinným príslušníkom (rodičia a traja súrodenci navrhovateľky 1/) bol

na Slovensku udelený azyl z náboženských dôvodov, majú za to, že aj o ich žiadosti malo byť rozhodnuté
v súlade s európskou legislatívou, ktorá nadraďuje právo rodiny s cieľom udržať jej jednotu a získať
zhodné rozhodnutia, t.j. v prípade navrhovateľov vziať do úvahy aj rozhodnutia o udelení azylu ich
rodinných príslušníkom (týmto mal byť udelený azyl z dôvodu hrozby z prenasledovania z náboženských
dôvodov). V súvislosti s uvedeným navrhovatelia citovali aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 5Saz/18/2012, podľa ktorého mal tak odporca postupovať i v rámci aplikácie § 3 ods. 4 (aktuálne
ods. 5) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). V ďalšom s odkazom
na predmetný rozsudok poukázali na to, že niektoré dôvody tvrdené navrhovateľkou 1/ spadajú do
kategórie humanitných dôvodov, ktoré by mohli odôvodňovať udelenie humanitárneho azylu v zmysle §
9 zákona o azyle (príbuzní žijúci na Slovensku ako azylanti, výborné školské výsledky mal. navrhovateľa

2/, neexistencia podporných mechanizmov v krajine pôvodu pred násilím manžela) a preto sa nimi
mal odporca v napadnutom rozhodnutí zaoberať. Na záver navrhovatelia namietali nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, odporca v rozhodnutí podľa ich názoru neuviedol, akým spôsobom
sa vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými do konania a tvrdeniami navrhovateľky 1/, t.j. najmä
ako posúdil rozsudok o doživotnom uväznení, výpoveď navrhovateľky 1/ v kontexte statusu jej rodinných

príslušníkov, hrozbu mal. navrhovateľa 2/ v kontexte posudzovania jeho nároku na azyl, prečo odporca
posudzoval prípad navrhovateľky v kontexte konceptu „taquieth“ a na základe čoho dospel k názoru o
neexistencii prenasledovania navrhovateľky 1/ a mal. navrhovateľa 2/ keď v spise založené informácie
o krajine pôvodu pojednávajú o opaku.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.4.2014 napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodochnapadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovatelia v priebehu azylového konania a ani v opravnom
prostriedku nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov

konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že
napadnutý výrok odporcu o neudelení azylu je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového
spisu ČAS: MU-508/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi spismi č. MU-256/PO-Ž-2011 a ČAS: MU-20/

PO-Ž-2012.

Z obsahu spisu ČAS: MU-256/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovatelia požiadali prvýkrát o azyl dňa
5.7.2011 z dôvodu obáv o svoj život, nakoľko ich rodina žijúca na území Slovenska konvertovala na
kresťanstvo, čo v Iráne znamená smrť. Na doplňujúcom pohovore dňa 27.9.2011 navrhovateľka 1/
uviedla, že dňa 18.9.2011 spolu so synom - mal. navrhovateľom 2/ konvertovala z islamu na kresťanskú

vieru. Okrem toho ako ďalší dôvod udelenia azylu uviedla násilie zo strany jej manžela. Rozhodnutím
ČAS: MU-256-31/PO-Ž-2011 zo dňa 28.12.2011, právoplatným dňa 12.1.2012 bolo konanie o udelenie
azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľom podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle
zastavané.

Z obsahu spisu ČAS: MU-20/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovatelia opätovne požiadali o udelenie

azylu dňa 13.1.2012, a to z rovnakých dôvodov ako v konaní ČAS: MU-256/PO-Ž-2011, pričom
odporcovi predložili aj potvrdenie o krste zo dňa 18.9.2011 a polročné vysvedčenie mal. navrhovateľa
2/. Zástupkyňa navrhovateľov ďalej v tomto konaní žiadala prehodnotiť možnosť udelenia azylu z
humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Rozhodnutím ČAS: MU-20-29/PO-Ž-2012 zo dňa
13.8.2012 odporca navrhovateľom azyl neudelil a neposkytol im ani doplnkovú ochranu, proti čomu

navrhovatelia podali opravný prostriedok o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.
5Saz/18/2012-33 zo dňa 5.12.2012. V uvedenom rozsudku súd konštatoval, že odporca v napadnutom
rozhodnutí nehodnotil vedomosti navrhovateľky 1/ o kresťanskej viere a úprimnosť a dôveryhodnosť
jej konvertovania a nesprávne porovnával jej prípad s navrátilcami do Iránu. Ďalej uložil povinnosť
odporcovi vziať do úvahy aj súkromné problémy navrhovateľov (násilné správanie manžela, postup

iránskych orgánov v prípade rozvodu), sociálny status navrhovateľky 1/ v Iráne ako ženy a komplexne
vyhodnotiť informácie o krajine pôvodu. Z pohľadu posudzovania konvertovania navrhovateľky 1/ a
mal. navrhovateľa 2/ mal odporca vyhodnotiť aj vzťah k ich najbližšej rodine - rodičom a trom bratom
navrhovateľky 1/, ktorým mal byť na území Slovenskej republiky udelený azyl, a to s prihliadnutím na
dôvody týchto rozhodnutí. Na záver odvolací súd vyslovil, že humanitné dôvody (na udelenie azylu)

uvedené v čl. 11 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.1.2007 sú uvádzané len
príkladmo a teda rozhodovanie o tomto fakultatívnom dôvode v zmysle § 9 zákona o azyle prináleží
nepochybne do právomoci správneho orgánu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 1Sžo KS 124/2005 zo dňa 23.1.2007, v zmysle ktorého pokiaľ by v priebehu
administratívneho konania boli navrhovateľom tvrdené dôvody pre udelenie azylu z humanitných

dôvodov, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel zaujať k nim stanovisko a teda náležite odôvodniť,
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Odporca v tomto konaní o azyle alebo o poskytnutí
doplnkovej ochrany nerozhodol o merite veci, konanie bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle
právoplatne zastavené dňa 11.6.2013 (rozhodnutie ČAS: MU-20-38/PO-Ž-2012 zo dňa 12.3.2013).

Z obsahu (aktuálneho) spisu ČAS: MU-508/PO-Ž-2013 súd zistil, že konanie o udelení azylu začalo

dňa 12.11.2013 z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou 1/ (i v mene mal. navrhovateľa
2/), t.j. z obavy o svoj život, nakoľko konvertovali na kresťanstvo, čo pre ňu znamená v Iráne smrť
a chce tu ostať žiť spolu so svojimi rodičmi a bratmi, ktorí dostali na území Slovenskej republiky
azyl. Navrhovateľka 1/ na vstupnom pohovore pred odporcom zotrvala na dôvodoch udelenia azylu
už uvádzaných v predchádzajúcich konaniach (konvertovanie, násilné správanie manžela), okrem toho

doplnila, že by sa rada rozviedla a že jeden z troch bratov (ktorý doteraz žil spolu s ostatnými na
Slovensku) odišiel do Kanady. Odporcovi ďalej predložila (podľa vlastného vyhlásenia) rozsudok o
doživotnom väzení v perzskom jazyku (čierno-biely sken), ktorý bol (podľa vyjadrenia navrhovateľky 1/)
na jej meno vydaný na základe obvinení vznesených zo strany jej manžela, ktorý sa vrátil do Iránu ana iránskom súde vypovedal, že jeho žena (navrhovateľka 1/) ostala v zahraničí sama a že ho nútila
aby konvertoval na kresťanstvo s čím on nesúhlasil. V súvislosti s uvedeným dodala, že v Iráne hrozí
za konvertovanie ženám doživotné väzenie a mužom trest smrti, na preukázanie tohto tvrdenia právna

zástupkyňa navrhovateľov dňa 4.2.2014 doložila do spisu správy dostupné z verejných zdrojov o situácií
v krajine pôvodu vo vzťahu ku kresťanským konvertitom žijúcim v Iráne. V spise sa ďalej nachádza
zápisnica z pretlmočenia navrhovateľkou 1/ predloženej fotokópie, ktorá je označená ako sťažnosť a
jej obsahom je vyhlásenie manžela navrhovateľky 1/ pred iránskym súdom o tom, že táto konvertovala
na kresťanstvo a mala by byť preto potrestaná . Do spisu boli založené aj posledné vysvedčenia mal.

navrhovateľa 2/, podľa ktorých v druhom a treťom ročníku základnej školy prospel s vyznamenaním. Po
vydaní napadnutého rozhodnutia bolo odporcovi doručené dobrozdanie pre rozhodnutie o udelení azylu
od Cirkevného zboru Bratskej jednoty Baptistov v Bratislave.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,

ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné

alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.

neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo
treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal
trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia
alebo proti deťom.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní

nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie
azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v

čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,
akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom,
či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné
pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal
činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovaniemedzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej
krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľmi a dospel

k záveru, že ním námietka nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. S poukazom na tento
dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie z pohľadu ďalších
vznesených námietok voči nemu.

Ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení správneho poriadku, podobne ako aj z
ust.§19azákonaoazyle,takakoprikaždomrozhodnutísprávnehoorgánuajposúdeniuarozhodovaniu

vo veci žiadosti o azyl predchádza náležité zistenie stavu veci. V azylovom konaní pritom odporca
vychádza predovšetkým z dôvodov, ktorými žiadateľ o azyl svoju žiadosť odôvodňoval, pričom následné
dokazovanie spočíva vo vyhľadaní správ o krajine jeho pôvodu, ktoré sa svojím obsahom týkajú práve
dôvodov, prezentovaných žiadateľom. Celkom pochopiteľne je povinnosťou odporcu reagovať aj na
žiadateľom predložené, či označené dôkazy. V prejednávanej veci odporca vyhľadal a do spisu založil

dostatok správ o Iráne, ktoré sú obsahovo zamerané na otázky odpadlíctva od islamu. Navrhovateľka
však, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu okrem iné dôvodila, že jej otcovi, matke
a trom súrodencom bol na Slovensku udelený azyl z dôvodu ich konvertovania z islamu na kresťanskú
vieru. Tiež uviedla, že aj jej manžel, ktorý sa medzičasom vrátil do Iránu, požiadal spolu s ňou na
Slovensku o azyl. V priebehu vstupného pohovoru súhlasila s tým, aby si odporca vyžiadal z Rakúska

informácie, týkajúce sa žiadosti o azyl, ktorú tam podala. V priebehu pohovoru predložila o. i. sken
dokumentu v perzskom jazyku, ktorý podľa jej vyjadrenia je rozsudkom Všeobecného revolučného súdu
Isfahán, ktorým bola odsúdená na doživotné väzenie zato, že ostala v zahraničí a tiež zato, že nútila
manžela ku konferovaniu na kresťanstvo. Odporca v rámci zisťovania stavu veci do spisu nezaložil spisy
či rozhodnutia, ktorými mal byť udelený azyl rodičom a súrodencom navrhovateľky, podobne ako od

svojho rakúskeho partnerského úradu nevyžiadal spisový materiál, týkajúci sa navrhovateľkinej žiadosti
o azyl, podanej v Rakúsku. Odporca zabezpečil preklad predloženého skenu dokumentu (označeného
navrhovateľkou ako rozsudok), podľa prekladu ktorého tento dokument vydal „Súd Iránskej islamskej
republiky - 4. Obvod revolučného súdu mesta Asfahan dňa 26.5.2012. ide o sťažnosť č.: 12/67/6457
v ktorej bola obvinená A. Z., bytom U., ulica W. W. Y. O. Č.. 3, blok 6, 1. poschodie na základe

sťažnosti manžela U. Y. E., syn Hamida, 35-ročný, bytom U., že manželka v roku 2011 konvertovala
na kresťanstvo, na základe čoho chce manžel, aby bola potrestaná“. Ako to je zrejmé z predloženého
skenu dokumentu, tento obsahuje text napísaný na celej strane formátu A4, pričom preklad tohto textu
obsahuje iba text vyššie uvedený.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca sa o udelení azylu rodinným

príslušníkom zmienil iba jednou vetou - aj to iba ako reprodukciou prednesu navrhovateľky 1/. O
existencii navrhovateľkou 1/ predloženého skenu rozsudku (resp. obsahu jeho prekladu) sa nezmienil
vôbec. Od partnerského azylového úradu v Rakúsku nevyžiadal doklady, týkajúce sa navrhovateľkinej
žiadosti o azyl.

Podľa názoru súdu pre zistenie stavu veci - osobitne však pre posúdenie podanej žiadosti o azyl (aj

v kontexte jej individuálneho posúdenia, tiež s poukazom na ust. § 3 ods. 5, veta druhá správneho
poriadku) bolo potrebné, aby odporca do spisu založil min. rozhodnutia, ktorými mal byť rodičom
a súrodencom navrhovateľky v 1/ rade udelený azyl. Pokiaľ by porovnaním podmienok udelenia
azylu rodinným príslušníkom navrhovateľky 1/ so zistením stavu veci v aktuálnom azylovom konaní
navrhovateľky 1/ (resp. navrhovateľa 2/) bolo zistené, že skutkové základy týchto sťažností sú totožné,

takéto zistenie by mohlo indikovať vydanie kladného rozhodnutia vo veci azylu navrhovateľov.

Najzávažnejším nedostatkom vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu skutočnosť, že odporca
i keď mal vedomosť o tom, že navrhovateľka v 1/ rade mu predložila dokument, ktorý je podľa jejvyjadrenia rozsudkom, ktorým bola odsúdená na doživotné väzenie, tomuto dokumentu nevenoval v
odôvodnení rozhodnutia ani len zmienku. I keď, ako to vyplýva z obsahu spisu, zabezpečil jeho preklad,
tento preklad podľa posúdenia súdu s najväčšou pravdepodobnosťou nie je jeho doslovným prekladom.

Súd pochopiteľne neovláda perzský jazyk (dari), avšak vzhľadom k tomu, že predložený dokument
obsahuje text, napísaný na celej strane formátu A4, jeho preklad (okrem evidenčných údajov) obsahuje
tri vety, teda vzniká dôvodná pochybnosť, že preklad nie je úplný.

Pre dôkladné a úplné zistenie stavu veci sa podľa názoru súdu javí tiež vykonanie dokazovania
zabezpečením pripojenia azylového spisu manžela navrhovateľky 1/, ako aj vyžiadanie zápisnice od

partnerského rakúskeho azylového úradu v ktorej sa navrhovateľka vyjadrovala k dôvodom tam podanej
žiadosti o azyl.

Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci, súd dospel k názoru, že napadnutý výrok
rozhodnutia odporcu vydaného 10.2.2014 je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude nevyhnutným, aby odporca predovšetkým zabezpečil náležitý a azylovému
konaniu zodpovedajúci preklad dokumentu, predloženého navrhovateľkou 1/ a označeného ako

rozsudok, ktorým bola odsúdená. Tiež aby mal navrhovateľke 1/ uložil povinnosť predložiť tento
dokument v origináli a v rámci možností overiť jeho hodnovernosť. Odporca bude tiež povinný založiť do
aktuálneho spisu min. kópie rozhodnutí o udelení azylu rodinným príslušníkom navrhovateľky a pokiaľ
by tieto rozhodnutia neobsahovali opis zisteného stavu veci, na základe ktorého boli azyly udelené, aj
príslušné azylové spisy. Odporca tiež priloží k spisu azylový spis manžela navrhovateľky a od rakúskeho

azylového úradu vyžiada odpis zápisnice z pohovoru vykonaného v Rakúsku s navrhovateľkou v 1/
rade (a vyhotoví jej pracovný preklad). Nakoľko medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a vydaním
rozhodnutia nového uplynie určitý časový úsek, bude povinnosťou odporcu zabezpečiť aktualizáciu
informácií o Iráne, týkajúcich sa otázky zaobchádzania s konvertitami v tejto krajine. Podľa výsledkov
takto doplneného dokazovania odporca zváži vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania.

Až na základe takto doplneného dokazovania bude podľa názoru súdu možné objektívne posúdiť
žiadosť navrhovateľov v 1/ a 2/ rade o azyl a rozhodnúť o nej. Vzhľadom na špecifiká prejednávanej
žiadosti, resp. vzhľadom na jej nutné individuálne posúdenie súd poznamenáva, že odporca by (za
splnenia ďalších zákonných predpokladov) mal venovať pozornosť skutočnosti udelenia azylu rodinným
príslušníkom navrhovateľky 1/. Ak sa totižto ich príbehy (dôvody udelenia azylu) v podstate zhodujú s

dôvodom prezentovaným navrhovateľkou v 1/ rade (konvertovanie z islamu na kresťanstvo), pričom by
nedošlo k podstatným zmenám v posudzovaní takéhoto konania v krajine pôvodu navrhovateľov 1/ a 2/,
bolo by iba ťažko obhájiteľné prijatie iného - odlišného rozhodnutia, naviac ak ide o jednu rodinu.

Aj keď je súdu známe, že udelenie azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle záleží výlučne
na rozhodnutí odporcu, súd nabáda odporcu, aby v prípade nepreukázania, resp. negatívneho

vyhodnotenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle s poukazom na špecifiká
prejednávanej veci zvážil postup podľa tohto zákonného ustanovenia, minimálne aby sa touto
možnosťou zaoberal.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní úspešní, právna zástupkyňa si

náhradu trov konania uplatnila a vyúčtovala dňa 29.5.2014 v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za jeden úkon právnej služby á
134 eur (účasť na pojednávaní konanom dňa 28.5.2014) + za jeden režijný paušál á 8,06 eur - spolu vo
výške 142,06 eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľov priznal náhradu trov konania vo výške 142,04
eur (t.j. o dva centy nižšiu) a to z dôvodu, že režijný paušál vyčíslený v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej

vyhlášky je 8,04 eur a nie 8,06 eur. Odporca bude povinný zaplatiť trovy konania navrhovateľov k rukám
ich zástupkyne na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v W. W., U..W...