Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/74/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410010324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8410010324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom na hlavnom

pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok 28.5.2014 v trestnej veci obžalovanej C. Z., X.. Z.,
E.. XX.X.XXXX K. D., J. I. D., G. E.A. Č.. XXX/XX, S. X., Z. I. W. X. XXX, XXXX D., X., zamestnanej
ako opatrovateľka trestne stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona

r o z h o d o l :

obž. C. Z., X.. Z.

je vinná z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

pretože

v období od 1.9.2002 do 31.8.2009, okrem mesiacov júl - august 2003, v Kežmarku a inde si voči svojmu

synovi J. Z., E.. XX.X.XXXX riadne neplnila vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona o rodine
tým, že nevyužila svoje možnosti a schopnosti, sama si aktívne nehľadala zamestnanie a z evidencie
nezamestnaných vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku bola vyradená z dôvodu
nespolupráce, a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp.zn.: 6P 81/02 zo
dňa 25.11.2003, právoplatným dňa 2.2.2004 bola zaviazaná platiť výživné za Tomáša v sume 9,96 eur,
počnúc dňom 1.9.2002, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk otca Z. Z. a rozsudkom Okresného
súdu v Kežmarku sp.zn.: 6P 77/08 zo dňa 3.3.2009, právoplatným dňa 24.4.2009, bola zaviazaná platiť
výživnénaJ.vsume33,19eurmesačneod1.9.2006do21.2.2009,akeďžetentorozsudokboldoručený

opatrovníkovi ustanovenému obvinenej, výživné za obdobie od 1.9.2006 do 21.2.2009 bolo určené
predbežnou otázkou v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, a to v sume 33,19 eur mesačne vždy do
15.dňa v mesiaci vopred do rúk otca Z. Z., a keďže za obdobie od 22.2.2009 do 31.8.2009 nerozhodol
príslušný súd o výške výživného, toto bolo určené predbežnou otázkou v zmysle § 7 ods. 1 Trestného
poriadku, a to v sume 33,19 eur mesačne, do rúk otca Z. Z., čím jej takto za uvedené obdobie po úhrade
sumy 379,67 eur vznikol dlh na výživnom v sume 1.273,33 eur.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) a l) Tr. zákona a § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona jej súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona jej súd ukladá povinnosť a to v skúšobnej dobe riadne
zaplatiť zaostalé výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok 17.9.2010 podal na Okresný súd Kežmarok obžalobu na
C. Z., X.. Z. pre konanie, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že v období od 1.9.2002
do 31.8.2009, okrem mesiacov júl - august 2003, v Kežmarku a inde si voči svojmu synovi J.Á. Z., E..
XX.X.XXXX riadne neplnila vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona o rodine tým, že nevyužila
svoje možnosti a schopnosti, sama si aktívne nehľadala zamestnanie a z evidencie nezamestnaných

vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku bola vyradená z dôvodu nespolupráce, a
to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp.zn.: 6P 81/02 zo dňa 25.11.2003,
právoplatným dňa 2.2.2004 bola zaviazaná platiť výživné za Tomáša v sume 9,96 eur, počnúc dňom
1.9.2002, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk otca Z. Z. a rozsudkom Okresného súdu v
Kežmarku sp.zn.: 6P 77/08 zo dňa 3.3.2009, právoplatným dňa 24.4.2009, bola zaviazaná platiť výživné

na J. v sume 33,19 eur mesačne od 1.9.2006 do 21.2.2009, a keďže tento rozsudok bol doručený
opatrovníkovi ustanovenému obvinenej, výživné za obdobie od 1.9.2006 do 21.2.2009 bolo určené
predbežnou otázkou v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, a to v sume 33,19 eur mesačne vždy do
15.dňa v mesiaci vopred do rúk otca Z. Z.G., a keďže za obdobie od 22.2.2009 do 31.8.2009 nerozhodol
príslušný súd o výške výživného, toto bolo určené predbežnou otázkou v zmysle § 7 ods. 1 Trestného

poriadku, a to v sume 33,19 eur mesačne, do rúk otca Z. Z., čím jej takto za uvedené obdobie po úhrade
sumy 379,67 eur vznikol dlh na výživnom v sume 1.273,33 eur. Uvedený skutok prokurátor právne
kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
pretože obžalovaná si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť
vyživovať iného a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.

Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku nepriznala. Uviedla, že výživné zaplatila, pričom
peniaze spočiatku posielala k rukám otca Z. Z., avšak potom ako sa dozvedela, že otec pije, začala ich

posielať priamo synovi Tomášovi (na adresu P. M., u ktorej sa syn zdržiaval.) Obžalovaná predložila ako
dôkaz svojich tvrdení poštové poukážky. Neskôr po zaplatení ďalšej sumy vo výške 70 eur obžalovaná
vyhlásila, že si je vedomá, že má zaplatiť ešte 390,62 eur.

Z predložených poštových poukážok súd zistil, že obžalovaná na adresu otca Z. Z. zaslala v októbri

2006 1.000,-Sk, v marci 2005 200,-Sk, v júni 2005 200,-Sk v auguste 2005 400,- Sk, v septembri 2005
200,-Sk, v októbri 2005 200,-Sk, v decembri 2004 200,-Sk, v júni 2011 200 eur, v máji 2010 200 eur,
september 2009 100 eur, august 2009 - 200 eur, september 2010 100 eur a apríl 2010 200 eur.

SvedokZ.Z.nahlavnompojednávanípripustil,žemuobžalovanámohlavroku2006poslaťnavýživuich

syna spolu 1.000,-Sk, v roku 2005 spolu 1.200,-Sk a v roku 2004 200,-Sk, avšak o tom, že by posielala
nejaké peniaze P. M. nemal vedomosť. Svedok neskôr vyhlásil, že od februára 2014 mu obžalovaná
zaplatila sumu 140 eur, o čom predložil poštovú poukážku.

Z predloženej poštovej poukážky podanej na Pošte Kežmarok 3 dňa 11.3.2014 súd zistil, že obžalovaná

Z. Z. zaplatila sumu 140 eur.

Svedok J. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že školu ukončil 18.6.2009, a onedlho sa zamestnal.
Potom ako ho prepustili, odišiel od otca bývať k tete P. M., pričom vedel, že v tomto čase na neho matka
posielala výživné P. M.. Od leta 2011 zase býval u mamy v Rakúsku.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.zn.: 6P 81/2002 z 25.11.2003 (právoplatný 2.2.2004)
vyplynulo, že obžalovaná bola zaviazaná platiť na mal. J. Z. do rúk Z. Z. výživné vo výške 300 eur,
počnúc dňom 1.9.2002, vždy do 15. dňa mesiaca a zaplatiť dlh na výživnom za mesiace september až
november 2003, po odpočítaní mesiacov júl - august 2003 vo výške 3.600,-Sk.Z obsahu rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.zn.: 6P 77/2008 z 3.3.2009 (právoplatný 24.4.2009)
vyplynulo, že obžalovanej bolo zvýšené výživné určené jej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
sp.zn.: 6P 81/2002 z 25.11.2003 na mal. J. Z. na 1.000,-Sk mesačne a to od 1.9.2006 do 21.2.2009.

Súd na pojednávaní vykonal aj ďalšie listinné dôkazy ako výučný list J. Z. Y. XX.X.XXXX, pracovnú
zmluvu obžalovanej z 24.7.2009, fotokópie poštových poukážok preukazujúcich čiastočné úhrady
výživného obžalovanou, výpisy z banky, správy ÚPSVaR Kežmarok o dobách vedenia obžalovanej v
evidencii nezamestnaných a poberaných dávkach a príspevkoch, správu Správy katastra Kežmarok o

tom, že obžalovaná nevlastní žiaden majetok, správu OR PZ Kežmarok o tom, že obžalovaná nie je
majiteľkou žiadneho motorového vozidla ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Súd mal na základe zhodnotenia takto vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaná sa
dopustila skutku uvedeného v obžalobe, pričom týmto svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd mal v uvedenom konaní zistené všetky zložky objektívnej stránky prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a to : konanie obžalovanej spočívajúce v
tom, že si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať
iného a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, následok spočívajúci v zásahu

dozáujmuspoločnostinariadnomplnenísivyživovacejpovinnostivočizákonomurčenýmosobám,ktorý
sa v danom prípade prejavil vo vzniku dlhu na výživnom vo výške 1.273,33 eur, ako i príčinnú súvislosť
medzi týmto konaním a následkom.

Súd mal zistené, že skutok uvedený výrokovej časti tohto rozsudku bol spáchaný obžalovanou.

Páchateľom tohto prečinu môže byť len ten, kto má zákonnom určenú vyživovaciu povinnosť (špeciálny
subjekt.) Súd u obžalovanej nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu jej trestnú zodpovednosť.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu obžalovanej možno pričítať úmyselné zavinenie vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
voči zákonom určeným osobám. Konaním obžalovanej došlo k zásahu do tohto chráneného záujmu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané nasledovné konkrétne skutočnosti

rozhodujúce pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný
skutkom naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona, pri ktorom je trestná sadzba stanovená v rozsahu jeden až päť rokov. Podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd v danom prípade zistil dve poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Žiadne ďalšie priťažujúce či poľahčujúce
okolnosti súd nezistil. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
znížila horná hranica vyššie uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd potom pri úvahách o výške
trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobu obžalovanej spočívajúcej v
jej doterajšom riadnom živote a okolnosti spáchaného prípadu súd dospel k záveru, že na nápravu

obžalovanej a ochranu spoločnosti je postačujúci trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,
teda vo výške 1 roka, ktorého výkon jej podmienečne odložil na najkratšiu možnú skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov. Súčasne obžalovanej uložil primeranú povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného
zákona jej súd ukladá povinnosť a to v skúšobnej dobe riadne zaplatiť zaostalé výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade
neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie má odkladný účinok.