Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109223408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:6109223408.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: M. A., nar. XX.XX.XXXX, J.
XXX/XX, N.W., v 2. rade: V. K., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, v 3. rade: S. A., nar. XX.XX.XXXX, J..
N. XXX/XX, N.W. a v 4. rade: X. A., nar. XX.XX.XXXX, J., N.W., všetky žalobkyne zastúpené Pavlom
Frunkom, Slnečná 40, Banská Bystrica, proti žalovanému: HYPO FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká
30, Bratislava, IČO: 35 903 457, zast.: RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, Bratislava, IČO: 36
855 561, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobkýň na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/10/2010-350

zo dňa 17.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhu žalobkýň v 1. - 4. rade na opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 31Cb/10/2010-350 zo dňa 17.01.2013 n e v y h o v u j e .

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/10/2010-350 zo dňa 17.01.2013 p o t v r d
z u j e .

Odvolací súd žalobkyniam v 1. - 4. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že žalobkyne v 1., 2., 3. a 4. rade sú
podielové spoluvlastníčky nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Slovenská Ľupča, katastrálne územie
N.W., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
postavená na pozemku parcela č. XXX a ako pozemky parcela registra C č. XXX o výmere 493 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. XXX/X o výmere 833 m2 - záhrady a parcela registra
C č. XXX/X o výmere 2494 m2 - záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade 1/2,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 2. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne

v 3. rade 1/6 a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 4. rade 1/6.

Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania v sume 99,50 eura.

V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyne sa svojim návrhom pôvodne domáhali
voči žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 9990039145 uzatvorenej dňa 21.11.2006 a tiež
určenia neplatnosti jednotlivých ustanovení uvedenej zmluvy. Svoj návrh rozšírili tak, že sa domáhajú

tiež určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N.W., k. ú. N.W., zapísaných na
LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX postavená na parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX o
výmere 493 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 833 m2, záhrady a parc. č.
XXX/X o výmere 2494 m2, záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade 1/2, veľkosťspoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 2. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 3.
rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 4. rade 1/6, pričom súd svojim uznesením
vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.06.2012 zmenu návrhu v prednesenom znení pripustil.

Neskôr žalobkyne vzali svoj návrh čiastočne späť a súd svojim uznesením zo dňa 21.08.2012 č.
k. 31Cb/10/2010-243 konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 9990039145 zo dňa
21.11.2006 zastavil a žalobkyne zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov
právnehozastúpeniavsume256,06euranaúčetprávnehozástupcužalovanéhoRASLEGAL,s.r.o.do3

dníodprávoplatnostitohtouznesenia.Vzastavujúcejčastinadobudlouvedenéuznesenieprávoplatnosť
dňa 14.09.2012.

Určovacej žalobe môže súd vyhovieť ak je splnená základná podmienka, ktorou je existencia
naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Existencia naliehavého právneho záujmu v tomto
konaní je splnená, lebo len rozsudok vyhovujúci žalobe je listinou, na základe ktorej by došlo k zápisu

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobkýň. Rovnako aktívna legitimácia žalobkýň
na podanie návrhu v tomto konaní je splnená, nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyne
boli spoluvlastníčky sporných nehnuteľností pred ich dočasným prevodom na žalovaného. Ďalšou
podmienkou bolo vyriešenie predbežných otázok týkajúcich sa platnosti zmluvy o úvere a platnosti
zmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva.Akoprvúpredbežnúotázkusúdskúmalplatnosť

zmluvy o úvere.

Vzhľadom na uvedený obsah zmluvy o úvere, súd poukázal na to, že označenie všetkých žalobkýň, ako
účastníkov zmluvy o úvere na strane dlžníka, bolo v rozpore zo žiadosťou o poskytnutie úveru, nakoľko
v konaní bolo jednak žiadosťou o poskytnutie úveru (č. l. 276) a jednak výsluchom žalobkyne v 1. rade

(č. l. 229), žalobkyne v 3. rade (č. l. 232) a žalobkyne 4. rade (č. l. 233) preukázané, že o úver žiadala
len žalobkyňa v 1. rade. Žalobkyne v 2., 3. a 4. rade nežiadali žalovaného o poskytnutie úveru.

V danej veci, hoci ide o obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 3
Obchodného zákonníka, riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je s prihliadnutím

na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka tam, kde Obchodný zákonník nemá úplnú (komplexnú) právnu úpravu, konkrétne úpravu
dobrýchmravov(§3Občianskehozákonníka)aúpravuprávnychúkonov(§39Občianskehozákonníka).

Zmluva o úvere č. 9990039145 uzatvorená dňa 21.11.2006 medzi žalovaným ako veriteľom a

žalobkyňami ako dlžníčkami, je formálne v poriadku, keď z jej obsahu vyplýva, že účastníci ju uzatvorili
písomne a dohodli sa na všetkých základných náležitostiach, dokonca v jej závere vyhlásili, že zmluva
bola dohodnutá slobodne, vážne a určite, že si ju prečítali a súhlasia s jej ustanoveniami. Zároveň však,
podľa názoru súdu, je tento právny úkon v rozpore z dobrými mravmi, keď označuje za dlžníčky aj
žalobkyne 2., 3. a 4. rade, hoci o poskytnutie úveru nežiadali, špecifikuje účel úveru takým spôsobom,

ktorý neumožňuje jej podriadenie pod právnu úpravu spotrebiteľských úverov, nezrozumiteľne upravuje
povinnosti žalobkýň pri splácaní úveru, upravuje moment splatnosti (splnenia) rozdielne pre žalovaného
a rozdielne pre žalobkyne, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, umožňuje žalovanému manipuláciu s časom poskytnutia úveru a so splátkami tak, že žalobkyne,
hlavne žalobkyňa v 1. rade sa v podstate ani nemohla dozvedieť, že sa dostala do omeškania (nemala

odkiaľ získať informáciu o tom, kedy boli prostriedky úveru odpísané z účtu žalovaného), pričom
omeškanie malo pre žalobkyne fatálne (existenčné) následky. Rovnako v rozpore s drobnými mravmi je
neprimerané zabezpečenie úveru zmluvnými pokutami, vyhlásením o vykonateľnosti vo forme notárskej
zápisnice, blankozmenkou a nakoniec aj zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

Na základe skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že zmluva o úvere
č. 9990039145, uzatvorená dňa 21.11.2006 medzi žalovaným, ako veriteľom, a žalobkyňami, ako
dlžníčkami, je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi,
pričom súd na túto neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti.

Súd sa zaoberal druhou predbežnou otázkou - platnosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.Zabezpečovací prevod práva je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ku ktorému je potrebný
právny úkon. Ako všetky zabezpečovacie právne prostriedky, tak aj zabezpečovací prevod práva má
akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie

ktorého má slúžiť. Ak teda súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 9990039145 je neplatná, čo
má za následok, že z nej nevyplývajú žiadne práva a ani povinnosti, rovnako neplatná je aj zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako dôsledok neexistencie hlavného
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.

Na základe vykonaného dokazovania a vyriešenia oboch predbežných otázok súd žalobe, po pripustení
zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania, v celom rozsahu vyhovel.

S tvrdením žalovaného, že v danej veci žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem, nakoľko určovacia
žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, sa
súd nestotožnil. Rovnako sa súd nestotožnil tiež s tvrdením žalovaného o primeranosti všetkých

dohodnutých zmluvných pokút a s tvrdením, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je výhradne dôsledkom
protiprávneho konania žalobkýň. Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, skúmanie neprijateľných podmienok v zmluve
o úvere už považoval za nadbytočné.

Neplatné sú (okrem iného) podstatné časti zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú určenia zmluvných strán
(na strane dlžníka) a s tým súvisiaceho záväzku žalovaného poskytnúť peňažné prostriedky v prospech
nesprávne označenej zmluvnej strany (na strane dlžníka) a záväzku všetkých žalobkýň vrátiť peňažné
prostriedky, ktoré nechceli, nežiadali a ani nedostali. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
neplatné časti zmluvy o úvere nie je možné oddeliť od ostatného obsahu napadnutej zmluvy o úvere.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalobkyne mali v konaní plný
úspech, a preto im súd priznal celú náhradu trov konania v sume 99,50 eura z titulu súdneho poplatku
za návrh.

Žalobkyne podaním zo dňa 06.05.2013 žiadali, aby odvolací súd doplnil odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorý je vecne správny o tie závery, ktoré je súd povinný pri posudzovaní spotrebiteľskej
zmluvy urobiť. Súčasne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil. Doplnenie odôvodnenia rozsudku malo súvisieť s tým, že súd prvého stupňa sa v
odôvodnení nevenoval dostatočne neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

zo dňa 21.11.2006 pre jej neurčitosť a zavádzanie nerovnováhy do spotrebiteľských vzťahov.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 31Cb/10/2010-409 zo dňa 12.12.2013 rozhodol o návrhu žalobkýň
na opravu odôvodnenia rozsudku č. k. 31Cb/10/2010-350 zo dňa 17.01.2013 tak, že tomuto návrhu
nevyhovuje. Poukázal pritom v odôvodnení na ustanovenie § 165 ods. 1 OSP s tým, že oprava alebo

doplnenie odôvodnenia rozsudku je možné pokiaľ odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá podklad
v zistení skutkového stavu. Dôvodom na postup súdu podľa § 165 ods. 1 OSP nie je skutočnosť, že
žalobkyniam v odôvodnení rozsudku niečo subjektívne chýba a preto tomuto návrhu nebolo vyhovené.

Nakoľko podanému návrhu na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nebolo vyhovené,

o tomto podanom návrhu opätovne rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 165 ods. 2 OSP, pričom
dospel k záveru, že podaný návrh žalobkýň v 1. - 4. rade na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa nie je dôvodný.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že predpokladom opravy odôvodnenia

označeného rozhodnutia súdu prvého stupňa je i skutočnosť, že odôvodnenie nemá podklad v zistení
skutkového stavu. Zistením skutkového stavu je potrebné rozumieť dôkazy a poznatky, či závery
súdu o rozhodujúcom skutkovom stave. Oprava odôvodnenia je teda možná len vtedy, ak sa týka tej
časti odôvodnenia, ktorá je venovaná zisteniu skutkového stavu a to zvlášť súvisiaceho s predmetom
konania. Nakoľko z podaného návrhu na doplnenie odôvodnenia označeného rozhodnutia nevyplýva

rozporné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, nebolo dôvodné tomuto návrhu vyhovieť a
to taktiež s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd nie je priamo oprávnený dopĺňať alebo opravovať
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže takéto oprávnenie mu z ustanovenia
§ 165 OSP nevyplýva.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne napadnutý

rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne.

V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že miestne príslušným súdom na konanie vo veci
samejbolOkresnýsúdBratislavaIatedapostupomprvostupňovéhosúdu,akoajodvolaciehosúdu,bolo
porušené ústavné právo na zákonného sudcu, nakoľko vo veci samej rozhodoval miestne nepríslušný

súd. Je daný dôvod na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu z dôvodu, že vo veci rozhodoval
nesprávne obsadený súd v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. g/ OSP.

V prípade nepravej retroaktivity (§ 879j Občianskeho zákonníka) sa má pri otázke platnosti, resp.
neplatnosti zmlúv postupovať v zmysle doterajších predpisov, t. j. právnych predpisov platných
do 31.12.2007. Záver prvostupňového súdu o údajne formálne dohodnutom účele úveru je vecne

nesprávny, nakoľko následky porušenia povinnosti žalobkýň použiť úver na dohodnutý účel boli so
žalobkyňami osobitne dojednané vo vyššie citovanému ustanovení Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva.

Záver prvostupňového súdu o podradení zmluvného vzťahu účastníkov konania založeného zmluvou

o úvere pod režim spotrebiteľských zmlúv na základe súdom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka, resp. zákona o spotrebiteľských úveroch považujeme za vecne nesprávny.

Všetky žalobkyne si boli od počiatku vedomé, že uzatvárajú so žalobcom zmluvu o úvere, ako dlžníčky, a
ich následné tvrdenia o údajnej nevedomosti čo do obsahu zmluvného vzťahu so spoločnosťou považuje

za účelové. Prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami, nijakým spôsobom nezaoberal.

Pri zabezpečovaní nárokov žalobca postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, keď boli využité iba
inštitúty výslovne upravené v platnom právnom poriadku a ich výber podmieňovala rizikovosť úveru, ako
aj možnosti žalobkýň poskytnúť adekvátne zabezpečenie. Z uvedených dôvodov miera zabezpečenia

našej pohľadávky voči žalobkyniam je primeraná a iné spôsoby zabezpečenia pohľadávky by v prípade
žalobkýň neboli účinné, resp. ich neboli žalobkyne schopné poskytnúť.

Súd však neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia považuje za rozporné s dobrými mravmi, resp. na
základe ktorých vykonaných dôkazov dospel k takémuto záveru, t. j. k záveru o neplatnosti zmluvy o

úvereenblocatedasvojerozhodnutierelevantnýmspôsobomneodôvodnil.Vdôsledkutohojerozsudok
v tejto časti nepreskúmateľný.

Nie je možné určiť, že zmluva o úvere je neplatná vo vzťahu k všetkým žalobkyniam. Nie je možné
určiť, že zmluvy o úvere je neplatná en bloc z dôvodov uvedených v tomto odvolaní, ako aj vo

vyjadreniach uskutočnených v rámci prvostupňového konania, nemožno ani rozhodnúť o neplatnosti
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

Žalobkyne však pri formulácii žalobnej žiadosti opomenuli ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka,
ktoré kogentne a priamo určuje obsah vysporiadania záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia

založenéhonaskutkovejpodstateneplatnejazrušenejzmluvy.Prisynallagmatickýchzáväzkoch,ktorým
vzájomná reštitučná povinnosť v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka nepochybne je,
musí žalobná žiadosť, t. j. petit bezvýnimočne podmienenosť vrátenia si vzájomne poskytnutých plnení,
obsahovať. V opačnom prípade súd chybne (nedostatočne) formulovanej žalobnej žiadosti nemôže
vyhovieť a žalobu musí zamietnuť.

Súd svojim rozhodnutím údajný protiprávny stav medzi účastníkmi konania s konečnou platnosťou
nevyriešil a neodstránil s tým, že protiprávny stav, spočívajúci vo vzťahu bezdôvodného obohatenia na
strane žalobkýň vyhovením návrhu na strane žalobkýň naďalej trvá, čo je neprípustné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal podané odvolanie žalovaného podľa ustanovenia § 212
ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku pritom vopred
oznámil na úradnej tabuli súdu. Rozsudok bol vyhlásený dňa 27.05.2014.Vychádzajúczobsahupredloženéhospisu,vykonanéhodokazovaniaakoajzistenéhoskutkovéhostavu
súdom prvého stupňa v súvislosti s dôvodmi podaného odvolania primárne odvolací súd poukazuje na

žalovanýmnamietanéporušenieprávazákonnéhosudcu,keďževovecirozhodovalmiestnenepríslušný
súd, ktorým mal byť Okresný súd Bratislava I.

Žalobkyne v 1. - 4. rade podali dňa 19.11.2009 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu pôvodne o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, pričom vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra a s predmetným

postúpením nesúhlasil Okresný súd Nitra. Po predložení veci odvolaciemu súdu Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 15Ncb/3/2010-42 zo dňa 25.02.2010 rozhodol o tom, že miestne príslušným súdom
na prejednanie veci je Okresný súd Nitra. S poukazom na uvedené ako aj na ustanovenie § 11 ods.
1 druhá veta OSP príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré sú tu v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia, teda odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod žalovaného, podľa ktorého vo
veci konal a rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodný.

Podľa uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/10/2010-243 zo dňa 21.08.2012 bolo konanie
v časti o pôvodne podanej žalobe na určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 9990039145 zo
dňa 21.11.2006 zastavené, pričom predmetom ďalšieho konania bolo určenie vlastníckeho práva k
špecifikovaným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím č. k. 31Cb/10/2010-350

zo dňa 17.01.2013 podanému návrhu na určenie vlastníckeho práva žalobkýň v 1. - 4. rade vyhovel
v zmysle podaného návrhu v celom rozsahu, pričom ako predbežné otázky pri tomto rozhodnutí
posudzoval platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o úvere č. 9990039145 zo dňa 21.11.2006 a zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.11.2006.

Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplýva, že tento namietal okrem spomínaného porušenia
práva na zákonného sudcu ďalej posúdenie sporu zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere
podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie
platnosti zmluvy o úvere, posúdenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam ako aj bezdôvodné obohatenie žalobkýň.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích
dôvodov priamo nespochybňuje zistený skutkový a právny stav v súvislosti s predmetom konania, o
ktorom súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol, pričom ako už bolo spomínané predmetom konania a
rozhodnutia bolo určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva žalobkýň v 1. - 4. rade k špecifikovaným
nehnuteľnostiam. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti spochybňujúce zistený skutkový

a právny vzťah, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, ktorým určil podielové spoluvlastníctvo žalobkýň
v 1. - 4. rade, pričom predmetné rozhodnutie ako aj časť odôvodnenia tohto rozhodnutia súvisiaceho s
vyriešením predbežných otázok nemajú za následok prekážku rozhodnutej veci.

Odvolací súd teda po preskúmaní dôvodov podaného odvolania žalovaným dospel k záveru, že tieto

nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Žalobkyniam v 1. - 4. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek ich úspechu v odvolacom
konaní, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.