Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/317/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210218897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a

členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Správa
telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy, so sídlom Junácka 4, Bratislava,
IČO: 00 179 663, zastúpeného Mgr. Ľubošom Noskovičom, advokátom, so sídlom Líščie Nivy 7,
Bratislava,protiodporcovi:BRIXI,a.s.,sosídlomMiletičova23,Bratislava,IČO:36366978,ozaplatenie
2.182,86 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II,
zo dňa 14. septembra 2011, č.k. 20C/59/2011-106, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 2.182,86 € s príslušenstvom, na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi dňa 14.12.2006, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa na 1. poschodí
prevádzkovej budovy S. Y., ul. M. W. I. X/C, O., parc. č. XXXX/XX, W.. Č.. XXXX, S..Ú.. P.Ú.,
zapísané na LV č. XXXX, o výmere 424,25 m2. Rozhodol tak podľa § 6 ods. 3, 4 zák. č.
138/1991 Zb., keď vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
nájomnej zmluvy, je Hlavné mesto SR Bratislava; navrhovateľ je správcom tohto majetku a v zmysle § 6
ods. 4 citovaného zákona správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo

veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý im bol zverený. Dospel preto k záveru, že aktívnu legitimáciu
v konaní má obec, v danom prípade Hlavné mesto SR Bratislava a správca alebo mestská časť sú
oprávnení vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý im bol zverený do správy, vystupovať v konaní
pred súdmi iba ako jej zástupcovia. Správca preto nie je oprávnený vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
obce, ktorý mu bol zverený do správy, či už pred súdmi a inými orgánmi, ale i pri vykonávaní právnych
úkonov súvisiacich so správou tohto majetku, konať vo vlastnom mene. Navrhovateľ preto nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že je príspevkovou organizáciou- právnickou osobou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je
pokrytých tržbami, a ktorá je na rozpočet Hlavného mesta zapojená príspevkom. Jeho konanie ako
príspevkovej organizácie v mene Hlavného mesta SR Bratislavy je zrejmé zo samotného jeho názvu

Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Hlavného mesta SR Bratislavy. S poukazom na § 6 ods.
3 zák. č. 138/1991 Zb. namietal, že osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku
obce treba vnímať ako ochranu majetku obce s osobitným zreteľom na to, že obec je síce vlastníkom,
ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúce z jej vlastníckeho práva nevykonáva sama, ale
prostredníctvom správcov jej majetku, ktorý im zverila do správy. Správca pritom nakladá s predmetnom

správy akoby právom vlastníka. Namietal, že zákon o majetku obcí neukladá správcovi povinnosť
vykonávať právne úkony pri správe majetku obce v zastúpení obce, resp. konať v zastúpení obce pred
súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Ďalej uviedol, že z
dôvodovejsprávykzákonuč.258/2009Z.z.vyplýva,žesprávcamáprávnusubjektivitu,môževykonávať
právneúkonyakonaťpredsúdmiainýmiorgánmivoveciachmajetkuvovlastníctveobce,ktorýspravuje.
V týchto veciach správca koná v mene obce ako vlastníka majetku. K odvolaniu priložil aj vyjadrenie

Ministerstva financií SR, odbor majetkoprávny zo dňa 12.08.2009, č. MF/20627/2009-822, v ktorom
uviedlo, že „Podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí správca alebo mestská časť koná v mene obce
pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. V súdnych sporoch
týkajúcich sa majetku obce zvereného do správy správcovi alebo mestskej časti je účastníkom konania
správca tohto majetku alebo mestská časť, ktorý má tento majetok v správe“.

Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nájomného za nájom nebytových
priestorov, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., vec posúdil správne po
právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 6 ods. 3 a 4 zák. č. 138/1991 Zb., ktoré
aj správne vyložil a správne dospel k záveru, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní,

keď vlastníkom nehnuteľností, ktorých časť bola predmetnom nájomnej zmluvy, je Hlavné mesto SR
Bratislava a navrhovateľ ako správca tohto majetku v zmysle § 6 ods. 4 citovaného zákona koná v mene
obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý im bol zverený a teda
aktívnu legitimáciu v konaní má Hlavné mesto SR Bratislava, keď správca nie je oprávnený konať vo
vlastnom mene.

Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom od 01.07.2009 správca nemôže nadobudnúť
majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo
mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská
časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý
spravuje.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že správca pri správe majetku obce vykonáva právne úkony v mene
obce; v mene obce koná aj pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý
spravuje. Z uvedeného je zrejmé, že aktívnu legitimáciu v tomto konaní má Hlavné mesto SR Bratislava
ako vlastník predmetných nehnuteľností, v mene ktorého koná správca a ďalej z citovaného ustanovenia
je zrejmé, že správca nie je oprávnený konať vo vlastnom mene tak, ako uviedol súd prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ, ktorý je správcom majetku obce nie je aktívne
legitimovaný v tomto konaní, keďže je oprávnený konať len v mene obce.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, keď aj z
dôvodovej správy k zákonu č. 258/2009, na ktorú poukázal v odvolaní, vyplýva, že správca koná v meneobce ako vlastníka majetku; tento záver vyplýva aj z prvej časti vyjadrenia Ministerstva financií SR, odbor
majetkoprávny zo dňa 12.08.2009, v ktorej uviedol, že podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí správca
alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi, avšak s rozpore s tým v ďalšej časti

vyjadrenia uviedol, že v súdnych sporoch týkajúcich sa majetku obce zvereného do správy správcovi
alebo mestskej časti je účastníkom konania správca tohto majetku alebo mestská časť, ktorý má tento
majetok v správe. Týmto vyjadrením však súd nie je viazaný.

Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní

neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa §
157 ods. 2 O.s.p. a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom
konaní mu trovy ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.