Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210223148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľ: Ľudovít Radošovský
EKOPURO, IČO: 11 907 002, so sídlom P. Jilemnického 17, Veľké Kostoľany, zastúpenom: Advokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti
odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,

zastúpenom: JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO:
44 460 043, o náhradu škody vo výške 259.639,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. februára 2013, č.k. 51C/200/2010-606, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.142,71
eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 259 639,45 eur spolu s úrokom z omeškania a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.147,70 eur. Vychádzal
zo zistenia, že dňa 16.05.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom poistnú zmluvu č.
5030231369, predmetom ktorej bolo poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám,

so začiatkom poistenia od 17.05.2006. Pod č. 5 v zozname poistených vecí bola predmetom
poistenia aj budova jedálne, drevená prízemná, miesto poistenia bolo dojednané vo T. X. č. XXX.
Spoluúčasť bola dohodnutá na sumu 331,94 eur (10.000,- Sk), poistná čiastka na sumu 282. 148,31
eur (8.500. 000,- Sk) a jednorazové poistné na sumu 358,44 eur (10.800,- Sk). Predmetom poistnej
zmluvy bola aj budova uvedená pod poradovým číslom 2 - budova ubytovne - podlažná drevená.
Dňa 20.10.2007 došlo k poistnej udalosti - požiaru, pri ktorom bola zničená budova stavby súp. č.
XXX a zároveň došlo k poškodeniu budovy ubytovne, súp. č. XXX. Dňa 08.04.2009 odporca zaslal

navrhovateľovi oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, v ktorom ho informoval, že na základe zisteného
rozsahu poškodenia a ďalších podkladov bolo stanovené poistné plnenie, po odrátaní dohodnutej
spoluúčasti 331,94 eur (10.000,- Sk), vo výške 24.117,17 eur (726.553,86 Sk), ktorá zohľadňuje časovú
hodnotu stavby poškodenej požiarom. V liste zo dňa 25.09.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že
úsek likvidácie pri určení výšky poistného plnenia vychádzal z posúdenia poistnej budovy ako haly. Po
právnej stránke vec posúdil podľa § 415, § 420, § 442 ods. 1, 2, § 443, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1, 2,

3 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 7 ods. 3, ods. 11 Všeobecných poistných podmienok a
dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Vzhľadom na navrhovateľom tvrdený skutkový stav, zaoberal
sa v konaní zákonnými predpokladmi vzniku ním tvrdeného nároku na náhradu škody, ktorá mu malavzniknúť tým, že odporca mu odmietol poskytnúť poistné plnenie spočívajúce vo výške nákladov na
vybudovanie novej stavby jedálne, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy, ako aj poistnej udalosti, a
podmieňoval mu vyplatenie poistného plnenia realizáciou stavby haly, v rozpore so skutočným stavom

a poistnou zmluvou. Pokiaľ ide o preukázanie škody, ako majetkovej ujmy spočívajúcej v zmenšení
majetku poškodeného, dospel k záveru, že navrhovateľom uplatňovaný nárok nepredstavuje zmenšenie
jeho majetku, nakoľko všeobecná hodnota zničenej budovy bola vyčíslená na sumu 7.143,07 eur a
odporca mu vyplatil sumu 24.117,17 eur, teda sumu vyššiu, ako bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti
určená znalcom a navyše poukázal na to, že predmetná budova bola určená na odstránenie. Pokiaľ

ide o navrhovateľom namietané porušenie právnej povinnosti dospel k záveru, že nevyplatenie poistnej
čiastky dohodnutej v poistnej zmluve , nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti, ktoré by
zakladalo jeho nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca nepodmieňoval
vyplatenie poistného plnenia navrhovateľovi stavbou haly, ale tvrdil, že mu preplatí hodnotu stavby
rovnakého druhu - drevenej jednopodlažnej budovy, a preto navrhovateľovi nič nebránilo v
tom, aby postavil novú budovu, ktorú chcel postaviť podľa svojho projektu a odporca by mu poskytol

poistné plnenie v zmysle článku 7 bod 3 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok v prípade, ak by
túto budovu postavil v lehote troch rokov od vzniku poistnej udalosti a až v prípade, ak by realizoval
stavbu a odporca by mu plnil peňažnú sumu zodpovedajúcu cene budovy haly, mohol by si proti nemu
uplatniť nárok na doplatenie poistného plnenia, ktorý však v žiadnom prípade nie je možné definovať ako
nárok na náhradu škody. Zároveň nemal preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

konaním odporcu a vznikom škody, keď ku poškodeniu poistenej stavby došlo v dôsledku jej požiaru,
na ktorom odporca nemal žiadnu účasť, a teda k zmenšeniu majetku navrhovateľa nemohlo dôjsť v
dôsledku jeho konania. S poukazom na uvedené, dospel k záveru, že v konaní nebol naplnený
ani jeden zákonom stanovený predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a navrhovateľ v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka vyvodil, že

navrhovateľ porušil základnú prevenčnú povinnosť, keď v lehote troch rokov od vzniku poistnej udalosti
nepostavil novú budovu, bez ohľadu na jej charakter, keď mu nič nebránilo v tom, aby túto novú budovu
postavil podľa ním predloženého projektu. Ku spornej otázke týkajúcej sa posúdenia charakteru stavby
požiarom zničenej budovy uviedol, že táto budova nikdy ako jedáleň neslúžila a ani ju týmto spôsobom
navrhovateľ nevyužíval, slúžila na uskladnenie starého nábytku, a preto považoval postup odporcu

pri určení charakteru stavby za správny. V tejto súvislosti prihliadol na znalecký posudok a výpoveď
navrhovateľa pred orgánmi činnými v trestnom konaním a v konaní pred súdom. V časti nároku na
náhradu škody vo výške 1.608,31 eur, týkajúceho sa poškodenia okien, vonkajšej fasády a vnútorných
izolácii na susednej stavbe ubytovne, považoval návrh navrhovateľa za nepreukázaný, pokiaľ ide o
doručenie účtovných dokladov odporcovi, na predloženie ktorých bol navrhovateľ povinný. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že poistná čiastka
budovy jedálne bola určená odporcom, nakoľko podkladom jej určenia boli údaje Štatistického úradu.
Ďalej argumentoval, že predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie budovy jedálne, a plnenie podľa
článku 7 bodu 11 Všeobecných poistných podmienok bolo viazané na novú vec, ktorá je určením
totožná ako poistená vec, a preto bol povinný postaviť budovu jedálne, a nie haly. Opakovane

zdôrazňoval, že predmetom poistnej zmluvy a predmetom poistnej udalosti bola budova jedálne, ako
jedáleň bola využívaná, a preto odporca nebol oprávnený budovu rekvalifikovať na "halu", po uplynutí
len sedemnástich mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy. Pokiaľ sa v budove nachádzali aj priestory
slúžiace na skladové účely, neznamená to, že budova bola využívaná ako sklad. Dodal, že odporca
mal od začiatku vedomosť o tom, o akú budovu sa jedná, túto pred uzavretím poistnej zmluvy riadne

obhliadol, premeriaval a poistná hodnota bola určená jeho smernicou. V tomto smere poukázal aj na
písomnú komunikáciu, v rámci ktorej odporca uvádzal, že sa jedná o budovu jedálne. Zdôraznil, že až
listom zo dňa 25.09.2009 začal odporca účelovo rozporovať o akú stavbu sa má jednať a začal uvádzať,
a to dva roky po poistnej udalosti že sa jedná o "halu". Uviedol, že budova bola označená v katastri
nehnuteľnosti ako sociálny objekt, a preto ju nebolo možné zamieňať so skladom, ani s halou, keď

budovu jedálne nikdy nevyužíval ako sklad. Má za to, že splnil všetky zákonné predpoklady vzniku
nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď preukázal, že odporca porušil
svoju povinnosť z poistnej zmluvy tým, že mu odmietol plniť v prípade, ak postaví ako novú stavbu
budovujedálne,žepodmieňovaldoplateniepoistnéhoplneniavnovejcene budovy vybudovaním"haly",a to 23 mesiacov po poistnej udalosti a v čase, keď si dal vypracovať novú projektovú dokumentáciu
na stavbu jedálne, túto odovzdal odporcovi, bolo mu vydané stavebné povolenie na znovuvybudovanie
budovy jedálne a zakúpil podstatnú časť stavebných materiálov potrebných na obnovu budovy jedálne.

Konaním odporcu mu tak vznikla škoda, a to tým, že v horizonte od oznámenia zo dňa 25.09. 2009 do
20.10.2010, nebol pripravený realizovať stavbu haly, ktorej určenie bolo v rozpore so skutočným
stavom a poistnou zmluvou. Odporca tak konal v rozpore s poistnou zmluvou, keď podmieňoval
vyplatenie poistného plnenia len po zadovážení inej novej veci, než aká bola predmetom poistnej zmluvy
a tým, že ho v rozpore so zmluvou nútil k vybudovaniu "haly", ktorá nikdy na mieste zničenej

budovy nebola. Odporca mu tak zabránil svojím protiprávnym konaním riadne zadovážiť novú vec,
nakoľko bolo technicky nemožné, v čase od oznámenia zo dňa 25.09.2009 do 20.10.2010, realizovať
stavbu haly s novou projektovou dokumentáciou, inžinierskou sieťou, stavebným konaním, nákupom
materiálu, samotnou stavbou a jej následnou kolaudáciou.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol argumenty, na ktorých založil svoju
obranu v konaní pred súdom prvého stupňa. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že sa

nedopustil porušenia žiadnej právnej povinnosti z poistnej zmluvy a v tejto súvislosti poukázal
na to, že od navrhovateľa nevyžadoval, aby namiesto budovy jedálne postavil na jej mieste budovu
haly, a pokiaľ chcel navrhovateľ získať poistné plnenie, vyzýval ho len na znovuzriadenie budovy,
v lehote troch rokov, bez toho, aby určoval charakter tejto budovy; bolo preto na navrhovateľovi akú
budovu, na miesto zničenej stavby, postaví. Za správny preto považoval záver súdu prvého stupňa, že

vyplatenie poistného plnenia navrhovateľovi nepodmieňoval stavbou haly, ale len tvrdil, že mu preplatí
hodnotu stavby rovnakého druhu - drevenej jednopodlažnej stavby. Stotožnil sa so záverom súdu prvého
stupňa, že navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda a opakovane zdôrazňoval, že navrhovateľ mohol
všetkým ním tvrdeným (avšak nijako nepreukázaným) škodám predísť tým, že by postavil na miesto
zničenej stavby akúkoľvek inú stavbu, avšak s tým, že, ak by náklady na jej výstavbu presiahli náklady

na výstavbu obdobnej drevenej budovy, ako bola pôvodná budova jedálne, vznikol by mu nárok na
poistné plnenia vo výške nákladov potrebných na výrobu veci rovnakého druhu a kvality, teda v danom
prípade jednopodlažnej drevenej budovy. Súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebola
preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody navrhovateľovi;
príčinou, pre ktorú navrhovateľ nepostavil novú budovu na miesto starej zhorenej budovy, nebolo jeho

konanie, ale rozhodnutia navrhovateľa novú stavbu nerealizovať. Okolnosti posudzovania ním zničenej
stavby spočiatku ako jedálne a následne ako haly, ako aj jeho predchádzajúci postup pri poisťovaní tejto
budovy, považoval pre konanie v danej veci za absolútne irelevantné. Vzhľadom na uvedené považoval
rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť a žiadal
priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre
posúdenie dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval
zodpovedajúceustanoveniaObčianskehozákonníka(§420,§442,§443,§797ods.1),ktoréajsprávne

vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu
z dôvodu nepreukázania zákonných predpokladov zodpovednosti odporcu za vznik škody, odmietnutím
doplatenia poistného plnenia navrhovateľovi, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom
sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán

a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na
ne neprihliadol a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z

vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa ktýmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania
navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol
ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.
V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.

3 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., že považuje za
potrebné ho doplniť. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty
prípadu, z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa.
Námietka navrhovateľa, že poistná čiastka budovy jedálne bola určená v poistnej zmluve odporcom,

nemá pre posúdenie vzniku jeho nároku na náhradu škody, zásadný právny význam. V danom prípade
považuje aj odvolací súd za rozhodujúce, že navrhovateľovi mal vzniknúť nárok na poistné plnenie
podľa článku 7, bodu 3, písm. a/ Všeobecných poistných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
poistnej zmluvy, a to vo výške nákladov vynaložených na výrobu novej veci rovnakého druhu a kvality,
ako bola poistená - požiarom zničená vec, a preto postupoval odporca správne, keď v rámci šetrenia

poistnej udalosti, zisťoval charakter poistenej stavby, bez ohľadu na to, že bola pri uzatváraní poistnej
zmluvy označená ako budova jedálne. Vzhľadom na to, že podstatným pre výšku poistného plnenia
boli náklady vynaložené na vybudovanie stavby totožnej, ako bola poistená stavba, je rekvalifikácia
budovy - poistenej v zmluve ako jedáleň, na budovu haly, z hľadiska vzniku nároku navrhovateľa na
poistné plnenie, právne irelevantná. Odporca sa svojím listom zo dňa 25.09.2009 nedopustil žiadneho

porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z poistnej zmluvy, nakoľko nepodmieňoval vyplatenie poistného
plnenia navrhovateľovi vybudovaním "haly", ale ako správne v tomto smere konštatoval aj súd prvého
stupňa, veci totožnej s poistenou vecou, ktorou nepochybne bola jednopodlažná drevená stavba,
vo výške nákladov na ktorej výstavbu vynaložených, by navrhovateľovi vznikol nárok na poistné
plnenie. V prípade, ak by navrhovateľ postavil novú stavbu, bez ohľadu na jej charakter, mohol by mu

odporca zaplatiť poistné plnenie len do výšky nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na novú stavbu
rovnakého druhu a kvality, ako bola poistnou udalosťou zničená stavba.
Navrhovateľ sa mal primárne domáhať svojich nárokov proti odporcovi titulom doplatenia poistného
plnenia, a preto mu neprináleží domáhať sa tohto nároku titulom náhrady škody vzniknutej odmietnutím
odporcu doplatiť mu poistné plnenie. Nárok zo záväzkového vzťahu má vždy prednosť pred uplatnením

sekundárnej zodpovednosti za škodu, a preto je zásadne vylúčené domáhať sa poistného plnenia
vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu, titulom náhrady škody, a pohľadávka na zaplatenie poistného
plnenia nemôže predstavovať škodu na majetku poisteného. Nárok na náhradu škody môže poistenému
vzniknúť aj ako následok porušenia poistnej zmluvy poisťovňou, avšak v tomto prípade ide o
škodu následnú, vzniknutú na majetku poškodeného ako priamy a bezprostredný dôsledok nezaplatenia

poistného plnenia. Navyše, ani v prípade vybudovania rovnakej novej budovy, by navrhovateľovi
nemusel vzniknúť ním uplatňovaný nárok na zaplatenie poistného plnenia vo výške dojednanej poistnej
čiastky, ktorá predstavuje len najvyššiu možnú hranicu poistného plnenia.
V rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania je tvrdenie navrhovateľa, že budova ním nebola
využívaná ako sklad, a skutkový záver súdu prvého stupňa, že budova neslúžila navrhovateľovi

ako jedáleň a tento ju, od nadobudnutia vlastníckeho práva k nej, na tento účel nikdy nevyžíval, má
dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa
znaleckého posudku č. 7/2005, vyhotoveného dňa 04.02.2005 v rámci konkurzného konania, bola
stanovená všeobecná hodnota sociálneho objektu s.č. XXX na sumu 215.192,81 Sk a dokonca bolo na
jeho odstránenie vydané dňa 03.07.1997 rozhodnutie; šetrením bolo zistené, že stavba bola využívaná

ako sklad vyradeného kancelárskeho nábytku a bola odpojená od všetkých inžinierskych sietí, pričom
tieto skutočnosti potvrdil aj navrhovateľ vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, ako aj v tomto konaní. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že
príčinou nevybudovania stavby navrhovateľom v zmysle vypracovaného projektu, nebol jeho list zo dňa
25.09.2009, ale rozhodnutie samotného navrhovateľa nepokračovať vo výstavbe. Odporca podmieňoval

vyplatenie poistného plnenia zadovážením takej novej veci, ktorá by bola rovnakého druhu a kvality,
ako bola vec, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy a poistnej udalosti, a preto je neopodstatnené
tvrdenie navrhovateľa, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, keď v rozpores ňou, podmieňoval vyplatenie poistného plnenia vybudovaním haly, namiesto budovy jedálne, ktorá
bola predmetom poistnej zmluvy.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého

stupňa nezodpovedal pravidlám logického myslenia, a preto možno uzavrieť, že skutkové zistenia
súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom, a preto odporcom uplatnený odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2, písm.d/ O.s.p., nemôže obstáť.
Do obsahu základného práva účastníka konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na

spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd
nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2, písm.f/ O.s.p. navrhovateľ nenamietal, že by
súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis, nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce náhradu škody, alebo že by zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa,
ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jeho argumentácie, na
ktorej založil svoju obranu v prvostupňovom konaní, a na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §

142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi priznal na základe
jeho návrhu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.142,71 eur. Právnemu
zástupcovi odporcu vznikol podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nárok na odmenu za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.06.2013, vo výške 944,45 eur, na paušálnu náhradu
v sume 7,81 eur a k tomu 20% DPH v sume 190,45 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.