Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813200201
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813200201.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zastúpeného Havel,
Holásek & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: L.
F., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX o zaplatenie 259,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu26,42eurspolus8%-nýmročnýmúrokomzomeškaniaz
dlžnej sumy 26,42 eur od 23.11.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
259,03 eur s riadnym úrokom vo výške 17,30 eur ročne zo sumy 215,78 eur od 23.11.2012 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 228,29 eur od 23.11.2012 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 16.6.2009 so žalobcom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,

a.s. v skratke SLSP, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Súčasťou
tejto Zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 v
znení dodatku č. 9 účinného od 15.1.2009 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Osobitné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné
od 1.7.2007 ( ďalej len „Úverové podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne platný od
1.1.2009 (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na

základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 350,- Eur (ďalej len „Úver“). Žalovaný sa
zaviazal splácať Úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 14,77 Eur, pričom dátum splatnosti
prvej splátky bol určený dňom 20.7.2009 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.5.2012.
Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal splácať Úver
podľa článku I. Zmluvy , kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie Úveru,
poplatok za správu Úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť
Úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky

splácania (ďalej len „Základné podmienky“). V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli
poskytnutie Úveru bez poplatku. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu Úveru vo výške
1,99 Eur mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver (ďalej len „Úroková sadzba“)
bola dohodnutá vo výške 17,30% ročne. V zmysle Zmluvy si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnumieru nákladov vo výške 32,97 % ročne (ďalej len „Ročná percentuálna miera nákladov“). Podľa Zmluvy,
Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že splatné
úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu

k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových
podmienoksazmluvnéstranydohodli,žezdošlýchsúmveriteľnajskôruhradísplatnépoplatkyanáklady
súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí. Žalovaný sa v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia
jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využil možnosť

čerpať Úver od žalobcu, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním
do omeškania. Žalobca ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných
záväzkov. Žalobca eviduje ku dňu 22.11.2012 (ďalej len „Rozhodný deň“) pohľadávku voči žalovanému
špecifikovanú podľa dokumentu - „Vyčíslenie pohľadávky ku dňu 22.11.2012“ (ďalej len „Pohľadávka“)
nasledovne:
istina vo výške 215,78 Eur, riadne úroky vo výške 6,53 Eur, úroky z omeškania vo výške 30,74 Eur,

poplatky vo výške 5,98 Eur - spolu suma suma: 259,03 Eur. Okrem Pohľadávky vo výške 259,03 Eur,
špecifikovanej v článku IV. žalobného návrhu, si Žalobca uplatňuje aj príslušenstvo, ktoré pozostáva z:
a) Úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 215,78 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia.
Percentuálna výška úroku je uvedená na dokumente - „Vyčíslenie pohľadávky“, tento úrok je počítaný zo
sumy, definovanej v článku IV. žalobného návrhu ako istina, a to odo dňa nasledujúceho po Rozhodnom

dni.
b) Úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 228,29 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia.
V zmysle znenia § 369 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný Zákonník v znení neskorších
predpisov: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Úrok za poskytnutie úveru
je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú zaplatí dlžník, ktorý si požičia peňažné prostriedky
od veriteľa. Úroky ako odplata za poskytnutie úveru nie sú sankciou, ale sú považované za protihodnotu
za to, že veriteľ dáva do dispozície dlžníka určitý objem peňažných prostriedkov na určitú dobu. Úroky
sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka. V prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s ich

plnením, je povinný platiť z týchto úrokov aj úroky z omeškania ako sankciu za porušenie povinnosti. Na
podporu tohto tvrdenia uvádzame nasledovné dve rozhodnutia Najvyšších súdov v SR a ČR, ktoré sa
zaoberali otázkou dôsledku omeškania s platením úrokov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4 Obo 143/98 zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je

zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 33 Odo 47/2002:
Nesplacení smluvních úroků v dohodnuté lhůtě opravňuje věřitele vymáhat po dlužníkovi úrok z prodlení,
neboť nesplacené smluvní úroky se stávají dluhem, a podle § 517 obč. zák. může věřitel po dlužníkovi
požadovat vedle plnění i úrok z prodlení. Proto je možno požadovat úrok z prodlení z nezaplacených

smluvených úroků. Pro posouzení oprávněnosti žaloby ohledně přiznání úroků z prodlení, jakožto
příslušenství pohledávky ve smyslu § 121 odst. 3 obč. zák., je třeba nejprve učinit závěr o platnosti
sjednaných smluvních úroků.
Na základe vyššie uvedeného má žalobca právo žiadať od Žalovaného úrok z omeškania v zákonnej
výške, a to úrok z omeškania 8,75 % ročne, zo sumy, ktorá tvorí súčet položiek - istina + riadny úrok

+ poplatky, a to odo dňa nasledujúceho po Rozhodnom dni. Žalobca si však od žalovaného uplatňuje
iba zaplatenie nižšieho zmluvného úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy, ktorá tvorí súčet
položiek - istina + riadny úrok + poplatky, a to odo dňa nasledujúceho po Rozhodnom dni. Žalovaný
od rozhodného dňa neuhradil žalobcovi žiadnu časť pohľadávky a preto sa žalobca domáha svojho
práva na zaplatenie Pohľadávky súdnou cestou. Vzhľadom na vyššie uvedené je pohľadávka žalobcu,

ktorú týmto uplatňuje, nasledovná: vo výške 215,78 Eur, špecifikovaná v bode IV. žalobného návrhu,
vyúčtované riadne úroky vo výške 6,53 Eur, špecifikované v bode IV. žalobného návrhu, vyúčtované
úroky z omeškania 30,74 Eur, špecifikované v bode IV. žalobného návrhu, vyúčtované poplatky 5,98 Eur,
špecifikované v bode IV. žalobného návrhu, riadny úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 215,78 Eurod 23.11.2012 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 228,29 Eur od 23.112012
do zaplatenia.

Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. XXX,
všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhraduzodňa 18.07.2012,sadzobníkompoplatkov,
vyjadrením žalobcu o dňa 26.06.2013 a zo dňa 24.06.2013 z ktorého zistil nasledujúci stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 16.06.2009 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 350 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy
dohodnutávovýške17,30%ročne,splatnosťúveruboladohodnutáformoumesačnýchsplátokvovýške

14,77 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.07.2009 a poslednej dňa
20.05.2012. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur mesačne.

V článku II bod 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa článku 7.3. - Splácanie úveru Všeobecných obchodných podmienok („VOP“) žalobcu Slovenskej
sporiteľne, a. s. je v bode 7.3.2 Splácanie splátkového úveru uvedené, že pohľadávku z úveru, ktorá sa
skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou

v základných podmienkach zmluvy o úvere:
a) Inkasným spôsobom z účtu, ktorý je uvedený v základných podmienkach zmluvy o úvere, ku dňu
podpísania zmluvy o úvere odovzdá klient banke súhlas s inkasom,
b) Hotovostným alebo bezhotovostným prevodom,
c) Započítaním pohľadávky z akéhokoľvek účtu zriadeného bankou voči pohľadávke banky zo zmluvy

o úvere alebo jej časti. Pre započítací prejav bude dostatočné následné doručenie výpisu , z ktorého
bude zrejmý deň a rozsah započítania.
Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy o úvere zanikajú aj zmluvné vzťahy
uzatvorené medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky ako aj všetky

pokyny klienta voči banke, obsahom, ktorých bol spôsobom splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti
úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na
účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená
uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na
základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať

toto nepovolené prečerpanie.
V bode 7.3.3 článku 7.3 Splácanie úveru VOP je uvedené, že splátka je uhradená včas, ak je pripísaná
na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou.
V bode 7.3.4 článku 7.3 Splácanie úveru VOP je uvedené, ž úver vrátane úrokov za celú dohodnutú
dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých

údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.
V bode 7.3.5 článku 7.3 Splácanie úveru VOP je uvedené, že klient súhlasí,, aby banka prijala plnenie
akéhokoľvek záväzku klienta voči banke ponúknuté akoukoľvek treťou osobou.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na

základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti
od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúcehodňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej

odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Z prehľadu transakcii, z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalobca započítal úhrady od žalovanej
najprv na úroky , úroky z omeškania a rôzne poplatky.

Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil v prospech žalobcu celkom sumu
560,18 eur.

Z výzvy žalobcu vyplýva, že žalovaného vyzval na úhradu dlhu vo výške 236,54 eur

V článku V, bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne

splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich
súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu
úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých

údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka

zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti
od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej

odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretápred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku

poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcu a

žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Na uvedený
právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvy a vychádzať z toho, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené

a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Úverová zmluva medzi žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 16.06.2009 a žalovaný sa poskytnutý
úver vo výške 350 eur zaviazal splácať formou mesačných splátok 35 vo výške 14,77 eur, pričom
splatnosť prvej splátky bola 20.07.2009 a splatnosť poslednej splátky mala byť ku dňu 20.05.2012. V
predmetnom právnom vzťahu nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ani k odstúpeniu od
úverovej zmluvy.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná mala uhradiť v prospech žalobcu celkom sumu 35 splátok po
14,77 eur, t.j. 516,95 eur + poplatok za vedenie účtu 35 x 1,99 eur, t.j. 69,65 eur, spolu sumu 586,60 eur.
Žalovaný uhradila v prospech žalobcu sumu 560,18 eur, čo nepochybne vyplýva z výpisov z úverovéhoúčtu žalobcu a vyjadrenia samotného žalobcu, rozdiel je tak 26,42 eur. V tejto sume je zarátaná istina
ako aj riadny úroky v zmysle zmluvy s prihliadnutím na splatnosť tej ktorej splátky nakoľko ide o anuitné
splátky.

Z predložených listinných dokladov, najmä z vyčíslenia predloženého žalobcom mal súd ďalej za
preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu na úver uhradil finančné prostriedky vo výške 560,18 eur,
pričom žalobca úhrady žalovaného započítaval najprv na rôzne sankcie, poplatky a úroky s poukazom
na dojednané zmluvné ustanovenia. Zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na

iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú
možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo a žalobca zaúčtoval
platby žalovanej na úroky a na poplatky. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie
nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba
podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie
dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na

prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a súčasťou jednotlivých splátok a teda aj istiny bol aj úrok
z úveru, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil za obdobie 35 mesiacov 17,30% ročne ( zmluvne dohodnutý ).

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že

pri spotrebiteľskom úvere, teda úverov pre obyvateľstvo s prihliadnutím na splatnosť do 5 rokov v
rozhodnom období činil úrok cca 6% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom
prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru preto súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok na úrok je
primeraný.

Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal veriteľovi -žalobcovi uhradiť celkovo sumu,
35 splátok po 14,77 eur, t.j. 516,95 eur + poplatok za vedenie účtu 35 x 1,99 eur, t.j. 69,65 eur, spolu
sumu 586,60 eur. Žalovaný uhradila v prospech žalobcu sumu 560,18 eur, čo nepochybne vyplýva z
výpisov z úverového účtu žalobcu a vyjadrenia samotného žalobcu, rozdiel je tak 26,42 eur. V tejto
sume je zarátaná istina ako aj riadny úroky v zmysle zmluvy s prihliadnutím na splatnosť tej ktorej splátky

nakoľko ide o anuitné splátky. V tejto časti 26,42 eur považoval súd žalobný návrh za dôvodný a
preto mu vyhovel. Zvyšok nároku žalobcu čo do sumy prevyšujúcej túto sumu do žiadanej sumy ako
nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

K priznanej výške poplatku za správu úveru súd uvádza, že žalobca si uplatnil poplatok za správu úveru

v sume 60 Sk, t.j.1,99 eur a neskôr 2,99 za každý mesiac od uzatvorenia zmluvy o úvere, čo vyplýva
z výpisov z úverového účtu. Jednostranne s odkazom na zmluvné dojednania si tento poplatok zvýšil.
Zvýšenie poplatku sa malo uskutočniť na základe zmeny sadzobníka poplatkov v zmysle bodu 16.1.3.
VOP, podľa ktorého banka je oprávnená Sadzobník meniť kedykoľvek, zmenu sadzobníka určí banka
zverejnením, zmena sadzobníka je účinná dňom zverejnenia zmenenej časti sadzobníka alebo úplného

znenia sadzobníka. Súd mal zato, že účastníci konania si dohodli poplatok za správu úveru v sume
60,-Sk priamo v zmluve o úvere. Citované ustanovenie VOP súd považoval za neprijateľné dojednanie
vzhľadom na skutočnosť, že dávalo možnosť žalobcovi jednostranne meniť dohodnutý poplatok za
správu úveru, bez toho aby sa na tom strany dohodli. Zároveň možno predpokladať, že žalovaná o tomto
ustanovení nevedela, VOP podmienky si neprečítala a právny predchodca žalobcu ju na predmetné

ustanovenia neupozornil. Uvedené ustanovenie taktiež predstavuje zhoršenie podmienok na strane
žalovanej ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi poplatok za vedenie úveru v
takej výške akú si ju účastníci dohodli.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pokiaľ sa týka zvyšku žalovanej sumy 6,53 eur ako riadnych úrokov a sumy 30,74 eur ako vyčíslených
úrokov z omeškania podľa žalobcom predloženej špecifikácie a z výpisom z úverového účtu súd pre
úplnosť poukazuje, že nie je jasne a zrejmé ich prepočet, dôvodnosť výšky, nie je zrejmé z akej sumy
boli tieto úroky vypočítané z akej úrokovej sadzby a za aké obdobie. Navyše je zrejmé, že ich žalobca

vypočítaval aj zo sumy istiny, ktorú súd neuznal vzhľadom na nedôvodnosť jednostranného započítania
úhrad žalovanej prednostne na poplatky a sankcie a úroky.

Keďže nedošlo k zosplatneniu úveru v každej mesačnej anuitnej splátke je zahrnutý aj príslušný
dohodnutý úrok za dané obdobie. Ďalšie úročenie podľa názoru súdu nie je prípustné.

Pokiaľ sa jedná o zvyšný uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov 38,43 eur a 60,95 eur, súd dospel
k záveru, že takto uplatnený nárok nie je dôvodný z dôvodov vyššie uvedených. Ustanovenie zmluvy,
resp. všeobecných zmluvných podmienok, ktoré by umožňovalo takýto nárok veriteľa voči spotrebiteľovi
súd považoval za jednostranne dojednané a pre spotrebiteľa ako zjavne slabšej strany nevýhodné

a likvidačné. Opätovne súd konštatuje, že takéto dojednanie je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie považoval za
neplatné. Súd preto žalobu čo zvyšku sumy ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 215,78 eur od
23.11.2012 do zaplatenia mal súd zato, že tento nárok žalobcovi nepatrí z dôvodu, že nárok na riadny
úrok mu súd priznal v rámci priznanej istiny v zmysle zmluvy o úvere. Účastníci konania si dohodli riadny
úrokdosplatnostiposlednejsplátky,pričomvkaždejdohodnutejsplátkebolzahrnutýajdohodnutýriadny

úrok za dané obdobie. Pre nesplatenie dlžnej sumy a teda aj jednotlivých splátok v lehote splatnosti
prichádzajú ako sankcia do úvahy úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu žalobca žalobu aj v tejto
časti zamietol ako nedôvodnú.

Uplatnený nárok na zaplatenie riadneho úroku ako aj úroku z omeškania od 23.11.2012 by pre

žalovaného tak predstavoval viacnásobný postih a tak zjavné zhoršenie jeho postavenia voči žalobcovi,
čo je podľa súdu neprijateľné.

Žalobca si v konaní ďalej uplatnil aj úroky z omeškania, časť z nich vyčíslil na sumu 30,74 eur. Vyčíslil ich
do 22.11.2012.Výpočet, ktorý súdu predložil je taktiež nejasný neprehľadný a neodôvodnený, vyčísľoval

ich aj zo sumy istiny, ktorú mu súd nepriznal vzhľadom na nedôvodný postu žalobcu v súvislosti so
započítaním úhrad zo strany žalovaného.Pokiaľ ide o poplatky vo výške 5,98 eur tieto boli súdom zahrnuté do sumy istiny na ktorú má žalobca
nárok tak ako je to vyššie uvedené, kde súd zarátal aj mesačné poplatky za správu dohodnuté v zmluve.

Žalobca si tiež ďalej uplatnil úroky z omeškania aj od 23.11.2012 do zaplatenia so sumy 228,29 eur
vo výške 8% ročne.

Je nepochybne že odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky jej neuhradením sa žalovaný
dostaldoomeškaniaurčitedňa21.05.2010,kedybolasplatnáposlednásplátka.Odtohtodňajedôvodné

priznanie úroku z omeškania. Keďže v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 30,74 eur nie je
možné zistiť a vyčísliť úroky z omeškania z dlžnej sumy do 23.11.2012 z vyššie uvedených dôvodov
súd má za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v tejto časti žiadaného
úroku z omeškania zamietol avšak žalobcovi priznal nárok, ktorý je preukázaný a ktorý žiadal a to úroky
z omeškania vo výške 8% ročne ( nižší ako zákonný) zo sumy ktorú mu priznal 26,42 eur od dňa kedy ich
žiadal, t.j. od 23.11.2012 do zaplatenia a zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný

z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobca bol v danej právnej veci úspešný vo výške 10% a žalovaný vo výške 90%.

Žalovaný bol v konaní podľa pomeru úspechu a neúspechu úspešnejší ako žalobca a v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho
spisu žalovanému žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil
a trovy konania nevyčísli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca vzhľadom na pomer
úspechu nám právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.